matulka82
Vkladam tu moj dennik ,mozno sa mi aspon trochu ulavi,esteraz vam vsetkym dakujem za povzbudenia.dojima ma ,ked nas povzbudzuju aj taki ,co nas nepoznaju...
20.6.2010-bol príjemný deň.Chystali sme sa k svokrovcom osláviť Deň
otcov.Ja už svojich rodičov nemám,a preto som rada,že aj napriek tomu,
mám komu poďakovať za pomoc a pocit,že ma má niekto rád.Krásne
dopoludnie pred nami,vychystali sme sa do mesta.Ja so starším som šla
do kostola,manžel zatiaľ brázdil ulice s mladším.O 12.30h sme sedeli
pri obede,o 13 -tej už deti spali.Rátala som s tým ,že budú spať od
únavy plynule aj 2hodinky.O hodinku sa však mladsší Lukinko zobudil a
správal sa veľmi čudne.Len plakal,mrnkal ,bol nervózny.Nechcel sa
hrať,byť na rukách ,proste nič.Len som ho stále natriasala v
kočíku,buď driemal alebo plačkal.Z oslavy nebolo nič.Pobrali sme sa
domov.Celá noc bola mrzutá a uplakaná
21.6.2010- Ťažké ráno.Luky odmieta moje ruky,nepapá,pokračuje v
striedaní chvíľok plaču a spánku.Oddnes mu aj kolíše teplota(TT)do
38st.C.Spočiatku som si myslela,že sú to možno zuby.,potom som
prichádzala k presvedčeniu,že to bude viróza...
22.6.2010- Ráno nemal TT,a tak som sa začala utešovať,že už bude
dobre.Ale okolo obeda som mu TT premerala a opat bola 37,4.Rýchlo sme
sa obliekli a šli k našej detskej lekárke.Vyšetrila ho ,ale nič
nenašla.Nemal žiadny problém-nekašľaľ ,nemal zapálené hrdlo,žiadny
zápal v uškách.Povedala,že mu máme odobrať moč.Výsledok bol
negatívny.Aj som si myslela,veď nemal žiadne problémy s močením,žiadna
krv v moči...
23.6.2010- Ráno som opat štartovala k lekárke.Subfebrílie stále
pretrvávali,i keď Luky bol už o niečo čulejší.Nebol to však stále
on.Doktorka ho opat prezrela ,mal všetko čisté.Nakoniec mu predsa
urobila krvné testy -KO,pečeňové testy.Manžel šiel do labáku do
mesta,ja s mojim chlapčekom domov.Bolo 11h ,keď prišiel domov manžel a
vraví:idete do nemocnice.Čo?Vyhŕkli mi slzy.KO bol zlý,anemický
nález,nízky HGB.Príjem v nemocnici,vstupné odbery-potvrdenie
nepriaznivého KO.
24.6.2010- Vizita ,odbery.Nikto mi však nehovorí,že by šlo o niečo
vážne.Sedím vo vyšetrovni ,malému robia odber z kanyly na rúčke ,a
jedna sestra hovorí druhej:vytiahnem mu ju už?Doktorka to začula ,a
pýta sa ,a prečo už chcete vyberať kanylu.?Ona na to,však idú do
Bratislavy,nie?.Nechápavo som pozerala.Dr.jej povedala,že veď ešte
nevedia ,kedy presne pojdeme,či dnes či zajtra.Po chvíli prišla zy
mnou dr.na izbu a povedala stručnú informáciu,že primár mi príde
povedať vic info o preložení do BA.Nikto mi nič dovtedy
nepovedal.Primár prišiel a sucho oznámil,že v utorok nás prevezú do BA
,na onkohematológiu.Slzy ma premáhali ,som zdravotníčka a ten názov mi
naháňal strach...Ale vraj to nemám brať ako niečo hrozné,že výsledky
nepoukazujú na závažné ochorenie,ale je potrebné ho úplne vylúčiť.V
popoludňajších hodinách mi sestra oznámil ,že prevoz bude zajtra o
6.00h.Snažila som sa byť kľudná ,veď Luky od tohto dňa už nemal ani
TT,správal sa celkom dobre...
25.6.2010-Nasadáme do sanitky ,o hodinu nás prijímajú na detskú
kliniku.Berú mi dieťa na odber kostnej drene.Hodinu aj pol čakáme s
manželom na výsledok.Bojím sa,ale opat myslím na to,čo mi povedala aj
tunajšia lekárka,že výsledky nenaznačujú,že by šlo o najhoršiu
diagnózu,ale je potrebné vylúčiť to.11h a prišiel okamih ,na ktorý v
živote nezabudnem.Otvorili sa dvere a doktorka vyriekla tú osudnú
vetu: "nemám pre vás dobrú správu,je to leukémia".Zrútil sa mi svet,v
šoku som padla na zem a volala ,NIE ,moje dieťa ,NIE!!!Preboha ,nie to
nemože byť pravda!!Moj zlatý anjelik...Hneď mu dali transfúziu
krvi,vraj dospelý by s takou hodnotou hemoglobínu ani neprežil.A
previezli nás na onkohematologickú kliniku.Hneď lumbálna
punkcia,milión odberov,nevládala som s pozerať na moj užilený
uzlíček.Hne´d potom nasadená chemoterapia.na 48 h nonstop....
Prestala som žiť.Krutá rana osudu.Vždy som vravela ,že takýto úder
možu zvládnuť len silní ľudia.Ja som silnou osobnosťou nikdy
nebola,cúvla som pred každou prekážkou.Prečo mi len Boh urobil peklo
zo života?Pred niekoľkými rokmi mi vzal mamu,pripravil ma o ňu jej muž
vlastnými rukami,keď ju v alkoholickom opojení dobil na smrť..Dospela
som zo dňa na deň a tých pár rokov do dospelosti som žila v prostredí
bez lásky a porozumenia...Keď som našla človeka ,s ktorým som si
povedala "áno",verila som ,že je to náhrada za smutné roky a buem
šťastná.Aj som bola.narodil sa nám vytúžený synček,bol z rizikovej
gravidity.Museli ho resuscitovať.To bolo po prvýkrát ,čo som prežívala
obrovský strach...aby bol zdravý.našťastie Davidko je ok po všetkých
stránkach.Po 3 rokoch som bola tehotná 2krat.Od 7.mesiaca do konca
tehotenstva som však prežívala v strachu a obavách ,či sa mi narodí
zdravé dieťa.Zistili mu totiž cysty.Tie preplakané 3 mesiace boli
vtedy pre mňa najťažšie.Dnes vravím ,že to bol len "slabý odvar"z toho
,čo prežívam dnes.To zúfalstvo,obavy sa nedajú ani opísať...kto
nezažije ,nepochopí-sa hovorí.Je to tak.keď som videla podobné
príbehy,vždy som povedala: strašné,a kotúľalo sa mi pár sĺz...Dnes
žijeme takto my.Vyplakala som už more sĺz,ale úľava neprichádza.Tak by
som si priala ,aby to bol len zlý sen,z ktorého sa zobudíme...Dúfam v
zázrak,napriek tomu,že už neverím.Verila som v Boha...
Davidko to ťažko znáša,pýta sa kedy budeme zasa ako rodina?sme
vzialení od seba a každý z nás nesmierne trpíKeď minule odchadzal
,staraj sa maminka o Lukyho ,však nezomrie?....Život by som dala za
to,len aby bol moj anjelik zdravý.Veď má len 1,5roka,ešte poriadne
nezačal ani žiť.Je neskutočne bolestné dívať sa naňho ,ako plače ,trpí
všetky vyšetrenia a terapiu.
Viem,nie sme jediní,ale aj tak hľadám odpoveď na otázku :Prečo?
Desím sa chvíle,keď mi ostanú v ruke Lukiho vlasy,vraj to to
najmenej,ale pre mňa je aj toto nezvládnuteľná predstava...
Přidej příspěvek
Přidej fotky
