Používáme cookies. Více informací zde.
Zavři
eliskavidova
3. zář 2020
325 

Naša cesta za šťastím 💕💕

Tento článok som začal písať ešte počas tehotenstva. Dnes je 3.9.2020, Miki má 3 dní a ja mám dopísaný článok. Prišli nás pozrieť babičky a ja som si povedala, že ho idem rýchlo dopísať, pretože potom sa k tomu už nedokopem. Dúfam, že pre vás nebude článok nezaujímavým a príliš dlhým. Snažila som sa moc nerozpisovať, no asi chápete, že sa to veľmi nedá 😉

V 22 som prvýkrát otehotnela, po 2 rokoch snaženia sa. Za gynekológa (Martin) mám dlhoročného kamaráta môjho manžela (David). Spolu študovali gynekológiu, cestovali, dokonca som manžela spoznala cez Martina. No a keď mi oznámil, že budeme traja, neverila som vlastným ušiam. Dlho sme chceli dieťa, ale nikdy sa nám to nepodarilo. V tom čase bola tehotná aj Martinova manželka (Zara). Mali sme dokonca rovnaký termín. (doteraz sa smejem, ako sa to mohlo podariť...). Jediná vec v ktorej sme sa líšili bolo, že my s manželom sme chceli dieťa obaja, no Martinova manželka dieťa nechcela. Dokonca sa mi raz priznala, že berie antikoncepciu, ale vraj keby sa to dozvedel Martin, nedopadlo by to najlepšie.... 

Tehotenstvo bolo v poriadku, všetko prebiehalo normále. Teda aspoň som si to myslela. Aj keď sa Martin občas tváril preľaknuto, keď som sa spýtala, či je všetko v poriadku, povedal že v najlepšom. Jeho výraz som pripisovala len prepracovanosti. Navyše som nemala dôvod neveriť mu. No keď som v 22tt začala krvácať, bolo to jasné. Prišla som o dieťa a bola len veľmi malá pravdepodobnosť, že by som niekedy mohla byť matka. No potom prišla ešte jedna rana. Na spoločnej večeri s Martinom a Zarou som zistila že to celú dobu tušil. Martin hovoril Davidovi, že vedel, že raz príde ten deň, kedy mi zomrie, no nič nepovedal. Neliečil ma. Len čakal..... 

Jasné, nedozvedela som sa to od neho. Náhodné som to započula , keď som Zare robila v kuchyni čaj. A čo mi povedala ona? Vraj bodaj by sa to stalo aj jej. Martin totiž rovnako ako môj manžel nie je a nikdy ani nebol zástancom antikoncepcie a potratu.

A tak plynul čas a s Davidom sme sa stali krstní rodičia. Bol to krásny pocit, no zároveň aj veľmi bolestivý. Keď som si spomenula, že som mohla držať v rukách to NAŠE a na rozdiel od Zari aj ĽÚBENÉ a VYTÚŽENÉ!

No a my sme sa prestali snažiť. Cestovali sme , pracovali sme. A práve na dovolenke v Tatrách sa nám to opäť podarilo. V decembri, týždeň pred Vianocami som mala absolvovať prehliadku. Pochopiteľne, od toho osudného dňa som nemala náladu a ani silu chodiť ku Martinovi. Už ma predsa raz oklamal.... A keď ma vyšetril, bolo jasné že má radosť. No ja som to nevnímala. Až pri odchode z nemocnice mi podal obálku pre Davida, objal ma a povedal len: “Gratulujem“.

Tentokrát som však na prehliadky chodila oveľa častejšie, konzultovala som s ním takmer všetko. Dokonca som mala pocit, že s ním komunikujem oveľa viac ako s vlastným manželom. Bolo to práve vtedy, keď David odcestoval na pol roka do Ameriky na nové miesto lekára. Ja som bola v 15tt a manžela som nechcela vyrušovať. Mali o 6 hodín menej a vždy keď som niečo potrebovala on spal... A tak som to zvládala sama. A keď som v 20tt opäť začala krvácať, ihneď som utekala na do nemocnice. Po vyšetrení zhodnotil, že sme síce obaja v poriadku, ale nefungujú mi veľmi dôležité orgány. Tak sme si chvíľku poležali v nemocnici. Po prepustení som mala však nariadený pokoj na lôžku, čo je pre aktívneho človeka veľmi ťažké. Môj deň bol nasledovný: zobudiť sa, zobrať lieky, najesť sa (aj keď to sa mi nie vždy podarilo), umyť zuby, obliecť sa a ísť si ľahnúť. Popri tom riadiť firmu so stopäťdesiatimi zamestnancami. Stále sa nám to opakovalo. Potom nastúpili väčšie bolesti a oveľa častejšie hospitalizácie a prehliadky. Neskôr sa mi vrátil manžel s obrovskou kyticou ruží a slovami: „Prepáč, že som nebol s Vami...“ A ja som nemala najmenší dôvod hnevať sa. Veľmi som sa potešila ,že je späť. No a opakoval sa nám celý scenár za posledné týždne. Kontrola, krvácanie, hospitalizácia... A stále dokola. Bolesť, bolesť, bolesť... 

Vyvrcholilo to v 38tt. Bolesti ako pred pôrodom, nepomáhala ani vaňa a tak sme šli do nemocnice. Plodová voda však neodtekala a tak isto sa ani neotvárala. 2 týždne som bola napojená na infúzie a čakala, kedy sa rozhodne ísť na svet. Od vtedy ma raz pustili domov, aby som si zbalila veci, ktoré mi ešte chýbali. 

No a potom to naozaj prišlo. Bolo to tu. Keď odtiekla voda, dala som si ešte rýchlu sprchu. Manžel mi priniesol McDonald, tak som to do seba nachádzala a dala si ešte vaňu. Bežne nejedávame fast foody no vtedy mi to bolo jedno. Potrebovala som len zdroj energie. Postupne prichádzali a odchádzali vlny. Potom prišla ešte jedna silnejšia, tak som sa potešila že už. No ešte nebol ani zďaleka koniec. Neotvárala som sa a nemala som voľné cesty, ale už som to chcela mať za sebou. Teraz si hovorím/alebo teda vtedy som si hovorila/ načo som do seba pchala to magnézko. 🙀 Ešte asi trikrát som si dala sprchu, striedala som fitloptu a schody. Mysleli si o mne že som úplne nahlavu, ale potrebovala som sa vystrieť a keď neprichádzali vlny, radšej som sa pomaličky prechádzala. Potom mi už zakázali chodiť po chodbách a keď sa mi uvoľnili cesty, potom prichádzali len dlhšie a dlhšie vlny. Pri poslednej som začala tlačiť. Malý bol vonku do 40 minút. A my sme boli najšťastnejší na svete...

Mikuláš sa narodil presne na termín (31.08.2020). Vážil 2845ga meral 49 cm. Celý pôrod trval 23 hodín. . Týmto článkom som chcela povedať všetkým ženám, ktoré nemôžu otehotnieť, že sa to dá. Tiež sme nedúfali. No podarilo sa💕! Držím všetkým palce 🥰🥰🥰

Eliška

Moc, moc gratuluji :* taky jsem po potratu už nedoufala a po roce se zadarilo 🙏 tak přeji hodně zdravíčka a ať vám Mikulášek dělá jen samou radost! ❤️

3. zář 2020

Gratuluji ❤️ Jasny příklad toho, že naděje umírá jako poslední ❤️❤️
Jen s tím magnezkem, já ho brala v obouch těhotenstvích a oba rychlo porody.

3. zář 2020

K miminku gratuluji.
Každopádně jsem asi nepochopila začátek Vašeho článku. Váš gynekolog věděl, že je ve vašem těhotenství něco špatně, řekl o tom Vašemu muži, svojí ženě, Vám nikdo nic neřekl a nechali Vás v nevědomosti potratit? A to jste s touhle trojicí nadále zůstala nejen v kontaktu, ale ještě jste k tomu doktorovi dál chodila? Dyť to je na žalobu. A s manželem jste i přes tohle zůstala? 😳😳😳

9. zář 2020

@lvl16 nie, vedel to len lekár, alebo teda tušil a manželovi to povedal až po potrate. A tak isto ani Zara. Tá len vravela, že by sa to mohlo stať aj im. Viem, že lekár urobil chybu, že mi to tom nepovedal, bol to vraj jeden z tých prípadov, kedy sa nedá pomôcť, no keby som vedela čo sa stane, netešila by som sa ani z tých dní, ktoré som s tým malým mohla stráviť. Takže možno to teraz väčšina z Vás nepochopí, ale ja som vďačná za to, že som to nevedela.

9. zář 2020

Začni psát komentář...

Odešli