Dítě s dárcem. Jaké to je?

Nelo-já bych nad tím vůbec takhle nepřemýšlela,že dítě bude mít cizí rysy-ty ho budeš nosit v bříšku,ty ho porodíš takkže bude z poloviny tvoje a jak už to popisovaly holky přede mnou i dárce se vybírá tak aby se shodovaly různé parametry.
Já kdybych měla dítě s darovaných spermií ("s dárcem" je pro mě špatný označení) určitě by to věděly rodiče (prarodiče miminka) a nejbližší kterým můžu důvěřovat,nestyděla bych se za to že manžel má špatné sperma-on za to také přece nemůže a důležité je zdravé miminko!
Partner má morfologii 0% 😒 a i tak pomocí ICSI to doktoři dokážou oplodnit mé vajíčka.
Nelo,ještě je možnost namíchat spermie partnera a dárce-to nám taky nabízely kdyby to jinak nešlo....

aknit - ved ja ta nechcem presviedcat, urob tak, ako ti to vyhovuje, ja som pisala za seba, ze k akemu rozhodnutiu som dospela... ja si tiez vazim sukromie a nevykecavam sa pred kadekym a tak to chcem aj zachovat, ale zahrnut do toho to mozno buduce dieta a mojich rodicov, pripadne najblizsiu priatelku nepokladam za vecanie na nos. Ja by som sa akosi necitila dobre a vo svojej kozi, keby som sa tvarila, ze ich do toho nic. Najmä si myslim, ze to dieta je do toho dost vela, ide o jeho identitu. Ale samozrejme je to na vas...

polepetka - presne nad tymto sa presmy my zamyslame, ze nejde len o nas, ale o to dieta a jeho pocity. To je to, co sa neda predpokladat ani odhadnut, ako bude reagovat, resp. ako sa s tym neskôr vyrovna. Psychologicka vravela, ze ak to vie dieta od zaciatku a vyrasta s tym, ze s tym neskôr nema ziaden problem, naproti tomu ak to zisti v puberte, alebo v dospelosti, je to obrovska trauma a zasah do psychiky, ktory moze vyustit do straty dôvery. Ja toto vsetko riskovat nechcem a preto sa radsej budem pokusat spolu s nim zvladnut pravdu... Verim, ze uprimnost a nasa laska budu zarukou uspechu.

nela - jasne, ze su tu myslienky, ze sa to dieta bude podobat viac na biologickeho otca ako na mna...ale ved moze byt aj po starych rodicoch, nie? 😉

nela - mne je sice tiez trochu luto, ze sa nebude asi podobat na mantela , ale aspon nebude mat ani nic zo svokry, hehe (to je tchyne) 😉

ach tie preklepy... 😠 mantel= manzel

Je pravda holky,že jste tady napsaly spoustu věcí o kterých jsem dříve nepřemýšlela a nenapadly mě když jsem přemýšlela o namíchání přítelových spermií s dárcovskýma...Hodně jsem se toho naučila a vím zase něco nového a zajímavvého.Spousty různých pohledů na toto téma, nejrůznější pro a proti a ketrých jsem neuvažovala.
Přesto já bych do toho šla se všemi riziky,kdyby to směřovalo ke zdravému dítěti.......

Kdyby mě rodiče něco takového oznámily tak vůbec netuším jak bych reagovala,to si vážně nedovedu představit (i když u nás to nehrozí)ale názor na rodiče a jejich lásku ke mě bych nezměnila,nepovažovala bych je za lháře a nic podobného.Mají mě rádi a jsem jejich ať už jakoukoliv cestou!

namiesat spermie - tu uz podla mna konci vsetka ucta k zivotu - ved hovorime o cloveku, nie o plasteline alebo o obkladackach! to akoze je uplne jedno, ktora spermia da zivot mojmu dietatu? A je jedno, ze neviem ktora? Vies, dcera moja, ja ani neviem, kto je tvoj otec, a ani to nikdy nezistis, lebo si vznikla z "kokteilu"... Ja neviem, to len mne to pride absurdne??? Mat dieta za kazdu cenu... Co ja viem... Myslite, ze vase dieta ani na chvilocku nezatuzi poznat, kto vlastne je, kde su jeho korene, po kom ma cierne vlasy, ked ste vsetci blondaci, a preco pribera, ked vsetci ste chudi, a preco ho bavi futbal, ked cela rodina je hudobne a antisportovo zalozena...? Ze vam nebude vycitat, ze nema ani len moznost zistit, kto je jeho otec? Ci to nahodou nie je jeho oblubeny ucitel? Ja viem, mozno su to absurdne myslienky. Ale myslienky pomiesat spermie mi pride mnohonasobne absurdnejsia!

Až mamince poroste v bříšku vysněné miminko,půjde poprvé na ultrazvuk,uvidí srdíčko a pak jak malinký tvoreček rostě a sílí a tatínek uvidí taky prcka na UTZ....tak myslím,že nějaké myšlenky na sperma někoho cizího budou pryč.Budou se na to mimčo tak těšit a budou oni rodiče....vždyt mu dají všechnu lásku a o to přece jde.

ďakujem vám za túto tému a zároveň vám všetkým veľmi držím palce.
Viem, že niektoré dámy v iných témach to dosť ťažko predýchávajú. 😀 Nič proti niekoho svetonázoru (hoci si ho nechávajú diktovať rôznymi "inštitúciami"), ale toto je naozaj balzam, čítať názory mnohých z vás, so všetkými pre aj proti, so všetkými etickými otáznikmi, vlastnými skúsenostťami, postojmi.
Tento problém sa mňa osobne zatiaľ netýka, ale aj tak ma veľmi zaujíma a je úžasné vedieť, aké príbehy a názory sem píšete...
Polepetka prepáč, ale skús si najprv niekde prečítať z akého dôvodu sa spermie namiešajú, skús na pár minút nemyslieť dogmaticky a najmä sa skús vžiť do pocitov tých, ktorých sa to týka. Základom je open mind, inak to neviem nazvať. 😎

nehovorim o rodičoch, ale o dieťati. Tomu teda nebude jedno, odkiaľ vzišlo. Aj keď nepochybne bude milovať svojich rodičov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú biologicky jeho. Nehovorím o tom. Hovorím o jeho identite a sebaúcte.

Nám když vyšel špatný SPG,tak jsme o tom doma taky mluvili.....
a moje touha si to miminko v bříku odnosit byla tak velká,že by jsme do toho šli....i P.nebyl proti...věděl,jak po dítěti toužím a taky po tom si ho odnosit.
nedošlo k tomu,spermie byly jeho,ale pokud by to nešlo,dárce by jsme využili....

Polepetka, ale veď to tu už baby písali a ja s nimi súhlasím. Treba o tom hovoriť s dieťatom čo najskôr a určite nie raz. Nenechávať to na kritické obdobia (puberta), alebo sa tomu vyhnúť úplne. Proste vysvetľovať (primerane veku, samozrejme), nezabúdať zdôrazňovať prečo a ako sa tak rodičia rozhodli a že dieťa je v prvom rade ich, lebo ho ľúbia, veľmi ho chceli, ale nemohli a tak sa rozhodli pre darcovské spermie. Isteže to prinesie veľa otázok, v citlvých obdobiach aj možno problémy, ale všetko je o prístupe. A osobne si myslím, že z toho netreba vynechať ani odborníkov a poradiť sa prípadne so psychológmi, pediatrami atď.
Moju identitu a sebaúctu vytvorili moji rodičia, tí ktorí ma vychovali, ovplyvnili.

OK. Ja len že my, ktorí vyrastáme so svojimi biologickými rodičmi, nevieme nič o tom, ako to prežíva dieťa, u ktorého je to inak. Tak aby sme na to nezabudli. Aby sme pri tej honbe za splnením našej vlastnej túžby (za každú cenu) nezabudli na to, čo to znamená pre to dieťa. Lebo oňho tu vlastne ide. Len mi nedalo to tu nenapísať. A súhlasím s tým, že otvorene o tom s dieťaťom hovoriť, vysvetľovať, hľadať si odborné info aj o citovom prežívaní dieťaťa a konzultovať to s odborníkmi. Len sa netváriť, že je to jedno!
A, siouxie, nie je to o dogme. Je to práve o vžívaní sa do pocitov - toho dieťaťa. Ale nečítala som celú diskusiu, možno ste už o tom hovorili.

siouxie - o tom hovoreni s dietatom a kedy som tu pisala ja, lebo mam pocit, ze sa nad tym zeny skôr ako do toho idu vôbec nezamyslaju a pozeraju sa na to z pozicie seba, ci manzela a nie z pozicie dietata - cloveka s vlastnou identitou. Aj tu dost jasne vidno, ze prevlada nazor to nejako ututlavat nielen pred okolim, ale aj pred dietatom a to je dost nebezpecne. Ty si to vsak pochopila, napriek tomu, ze sa ta to netyka 🙂 Polepetka ma vsak v jednom pravdu, ze to miesanie spermii je fakt absurdne a neeticke. Uz nie len kvoli dietatu, ale aj kvoli sebe by som za kazdych okolnosti chcela vediet, s kym mam dieta, to nie je ziadna dogma. Tu, kde zijem ja, je to dokonca zakazane a dieta ma pravo sa dozvediet po dovrseni 18.roku zivota, kto je jeho otec. Tiez sa mi to zdalo zo zaciatku tvrde a nespravodlive, ale je to tak pravdepodobne, po dlhorocnych skusenostiach spravne. Ide prave o to, ze poznanie korenov a identity je pre nas velmi dôlezite a nempze sa to upierat nikomu, ani detom darcov. I ked to dieta samozrejme nebude pokladat toho "cudzieho" cloveka za otca, predsa len ma pravo vediet, odkial je, AK to chce. Ak nie, nemusi po tom patrat. Preto sa u nas vedu na martike presne zoznamy so vsetkymi datami. My ako rodicia k nimi pristup nemame, jedine dieta, ak o to poziada.

Dik rosienka, presne o to ide.

polepetka, s týmto tvojím príspevkom 100 % súhlasím, tie predtým vyzneli inak. Jedno to v žiadnom prípade nie je, to je nám jasné všetkým.
Ja som len reagovala na to, že si sa tak zdesene vyjadrovala k tomu namiešaniu spermií. Osobne by som za to neodsudzovala niekoho, kto by sa tak rozhodol. Je to možno trochu taká psychologická barlička, ale fakt si netrúfam niekoho za to súdiť. Ja by som asi tiež chcela vedieť, či sa oplodnenie podarilo z našich alebo naopak, darovaných spermií.
rosienka, či je to neetické je dosť filozofická otázka... A dogmatickým som nazvala iba spôsob myslenia, resp. jeho výysledok - to ako na mňa pôsobil názor, ktorý polepetka napísala. Ide o to, že by som si fakt netrúfla niekoho hodnotiť za to, že sa rozhodne nevedieť, či sa vajíčko oplodnilo jeho alebo darovanými spermiami.
My smeo darovaní hovorili tiež, hneď po prvom veľmi, veľmi zlom spermiograme a máme v tom jasno. Postupne sa spg zlepšil, ale nikde nie je napísané, že nakoniec darovanie riešiť aj my... Ktovie?

Ale ale,vždyť já jen napsala co nám v Caru nabízely za možnosti-kdyby bylo nejhůř,samozřejmně mě to taky neznělo nejlíp,je to zvláštní to je pravda.Ale pro ně běžná praxe.bohužel.

Ani ja nehodnotim nikoho, kto sa takto rozhodne, a mrzi ma, ked to tak vyznelo, to som nemala v umysle. Len som chcela poukazat na vec zvonku, z ineho pohladu, ktory si neuvedomujeme, ked sa stale tocime okolo toho svojho. Niekedy potom totiz nedomyslime dosledky.

siouxie - nejde o to sudit tych, co sa rozhodnu nevediet, ale o to, ze vznika novy clovek, ktory to mozno raz bude chciet vediet... i ked je to na SK anonymne, to neznamena, ze to to dieta nezaujima. A ked uz ani len to neviem dietatu povedat, ci je otcove, ci darcove, tak to by bolo pre mna ako dieta dost silna kava... preto mi to pride fakt ako neucta v zivotu. Ale my v podstate spolu suhlasime, skôr by bolo zaujimave sa o tom porozpravat s takymi, ktorym to jedno je.. 😉

ja by som mala obavy, ze moje deti sa stretnu so s svojimi anonymnymi surodencami ako zivotnz partneri.... da sa tomu zabranit? Inak v zasade proti tomu nic nemam, ale nerozhodovalo by sa mi lahko, keby to padlo na mna...

🙂

chi-chi, smejo bol reakcia na rosienku, aby to nevyznelo, ze cynicky reagujem na marrad... 🙂 Inak marrad, zabranit sa tomu neda. Ale ta pravdepodobnost, ze by sa to stalo, je velmi, velmi mala. AJ ked stale je.

baby, jasné 😉 . Je to dosť náročná a zaujímavá téma a určite si treba uvedomovať a zvažovať všetky aspekty. A naozaj najmä ten z pohľadu nevinného stvorenia. Niekedy sa o tom ťažšie píše, resp. presne vyjadruje to, ako to človek myslí.
Tiež si nemyslím, že treba všetko lámať cez koleno a ísť si za svojím aj cez mŕtvoly, to je blbosť. Ale na druhej strane ma niekedy rozčuľuje, ako si zdravý rozum a vlastné rozhodnutia nechávajú ľahko ľudia ovplyvňovať v mene kadejakých prežitých názorov a podobne. Ale to už je iná téma 😀 😎 .

...tu asi vyvstáva zákl.vec... kedy pokladáme život za vzniknutý...u mňa život začína počatím...kým sa nespojí vajko so spermiou nejde podľa mňa o nič. Rodičmi sú tí, ktorí zabezpečia spojenie vajka a spermie. Či už je to v tele matky, v tele náhradnej matky alebo v skúmavke. Rodičia po bábätku túžia a oni zabezpečia všetko preto,aby dieťatko vzniklo. Preto si myslím, že vajká ktoré darujem nedajú vznik mojmu dieťaťu,ale dieťaťu príjemcov... preto som aj schopná darovať vajká, preto keby ma o 20 rokov vyhľadal človek a povedal by - som tvoj syn/dcéra , povedala by som nie, tvoja matka/otec sú tí, ktorí podstúpili všetko možné a zašli až na hranicu nemožného, aby ti mohli dať všetku lásku ktorú v sebe mali. Ja nie som matka, ja som dala len materiál,aby si mohol vzniknúť...

Ale to je na názore,pocitoch a vnímaní každého z nás... preto aj nemôže byť darcom a príjemcom každý...

polepetka, siou 😉 ...my v tom dost jasno mame

marrad - zabranit asi tazko, i ked zas tych "darcovskych" deti zas az tak vela nebude...

Marrad, zabrániť sa tomu dá,každé centrum registruje zoznam darcov a v prípade potrebysa dajú porovnať nDNAm to v dnešnej dobe nie je žiadny problém, predpokladám, že o 20r. bude ešte menší a aj darcovia aj príjemcovia s tým musia počítať, že sa to pravdepodobne stane - najmä v našich malých krajinách...

Hm, sue, material... Keby len ten "material" neniesol mozne geneticke ochorenia, sklony k zavislostiam, temperament, farbu oci, vlasov, inteligenciu a mnozstvo dalsich veci, z ktorych niektore neovplyvnis po cely zivot... Keby ten "material" nebol polovicou mojho JA, ktoru budem zas odovzdavať dalej svojim detom... ALe to uz je otazka postoja a nazoru a sulhlasim, ze kazdy mame pravo na vlastny nazor... Filozofovat by sa dalo dlho, ale to asi nie je cielom tejto diskusie, ved kazdy z nas ma rovnaky pristup ku vsetkym informaciam, ked si chce zistit viac. Tak sa len drzme, aby sme pri tom vsetkom nestratili zdravy rozum a radost zo zivota! 🙂

Polepetka, áno, je to presne o názore... ja vychádzam z toho, že vzhľadom k tomu, koľko to celé stojí sa príjemcami nemôžu stať blbí ľudia... a vzhľadom k tomu čím darcovia muisa prejsť je zas zaručené, že darovaný materiál nebude "zlý" takže sa nemám čoho báť 🙂 základ je určite dobrý a je len na skutočných rodičoch čo z dieťaťa vykrešú... trošku zabŕdnem, ale pár, ktorý má dieťa prirodzene tiež nemusí vedieť čo narobí ich spojenie . aké dieťatko bude, ako sa tie "gény domocú" a čo z toho vznikne...

polepetko

myslim, ze v centre vyberaju tipovo podobnych ako su prijimajuci rodicia...
aspon to tak tvrdial moja kamratka, ktora ma syna z darovaneho vajicka....

Ahojte, ja sa vo vsetkom zhodujem s nazorom sue. Takze nela, ak sa na to odhodlate, strasne drzim palceky, ako tu uz bolo pisane, ked pocitis v brusku pohyby toho drobca, vsetky pochybnosti odpadnu. aj ked tie pochybnosti by ste mali samozrejme vyriesit pred vasim rozhodnutim urobit to. musite si byt 100% isti, ze to chcete. my mame syna po IVF ICSI, a keby sa to nepodarilo, isli by sme aj do darcovskych spermii. Preto sme aj nase nepouzite embrya poskytli na darovanie a ak raz urobia nejakych zufalych rodicov stastnymi....neni co dodat. par x ma napadlo, ze co ak by sa mi raz z centra AR ozvali, ze dieta narodene z naseho emrya ma nejaku chorobu a potrebuje moju krv alebo nieco podobne, tak urcite by som pomohla, ale len za podmienky, ze sa osobne nestretneme. aj ked ako tu uz niekto pisal, podpisovali sme papiere, ze ku kontaktu nikdy nepride, takze to som len tak hypoteticky rozmyslala. a rozmyslala som tiez nad tym, ze keby mi moji rodicia raz povedali, ze nie som ich, ze co by som robila. urcite by ma to sokovalo, urcite by som sa spytala na okolnosti, ale nikdy by som po biologickych rodicoch nepatrala. pokial dieta vyrasta v milujucej rodine, podla mna ani nema dovod patrat, lebo vzdy budu jeho rodicia ti, co ho vychovali.
a co pisala sue o vsetkych tych testoch, to je pravda. okrem desat stranoveho dotaznika, kde sa snad pytali na vsetko co sa da, sme museli podstupit vsetky mozne vysetrenia + genetika, takze pravdepodobnost nejakej genetickej choroby je urcite mensia jak pri klasickom pocati. povaha je zcasti tiez dedicna, ale to podla mna nie je dovod na negativny postoj k darcovstvu. nas syn je "uplne NAS" a niekedy mam pocit, ze ma najneznesitelnejsiu povahu na svete 😀 a tiez sa pytam, ze po kom to ma, ked ani ja ani manzel sme taki neboli a ani teraz nie sme 😀 a co sa tyka podoby, poznam deti, ktore sa vobec na svojich rodicov nepodobaju, jedni su dokonca obidvaja tmavi - oci aj vlasy a vlastnu dceru maju svetlu modrooku, vraj je po babke....no ja som dlho neverila, lebo to je total rozdiel vo vyzore 🙂, takze ani to by som nebrala za NIE
no a myslim si, ze vacsinou maju chlapi vyhrady na darcovstvo z jedineho dovodu, ze si nechcu priznat, ze problem je na ich strane a nie preto, ze by sa nezmierili s tym, ze dieta bude len na 50% ich. moj muz nemal problem ist na SPG, liecit sa a ani ist do IVF, ale poznam aj takych, ktori odmietaju ist na blby SPG, lebo ak je problem, musi byt jedine v manzelke (podla nich).
Takze neli, dobre si to zvazte, pisala si, ze vam 2x nevyslo IVF, to este nie je tak vela, asi by som este skusala dalej, ale ak sa predsa rozhodnete pre darovane spermie, strasne vam drzim palceky 😉