• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme:  Beremese.cz Modrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Deprese, nespavost, strach, zácpa 4. měsíc těhotenství

17. května 2010 
holky vztupuji do 4 mesice,,a jak uz ten nazev, nespavost,strach depresivni stavy,,,silena zacpa,,,setkal se stim uz nekdo,,mimiska jsme si tak prali,,,a ted se asi nedokazu srovnat s realitou ze jsem tehotna,,,,kazdy mi rika ze jak me po prve kopne ze to je zase jina,,ale ted se citim,asi opravdu strasne,,,ma nekdo podobny problem,,jeste pred mesicem to vypadalo jinak,,to jsem jak prastena kupovala,oblecky,,a vse potrebne taaaak jsem se tesila,,a čm vetsi naval na me je ,,a cim vice mi roste brisko,,tim vetsi strach mam,,, :frowning2:
17. kvě 2010 ve 12:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
Petula, nespavosť, poruchy spánku samé o sebe spúšťajú depresívne stavy. Príslušníci špeciálnych jednotiek pri zákaze spania časom plačú ako malé deti... to je proste normálne...

Každopádne: čoho konkrétne sa bojíš? Čo najhoršie sa podľa Teba môže stať? A ako sa tá najhoršia alternatíva, ktorá podľa Teba môže nastať, dá riešiť? Mne takéto úvahy, zvlášť odpoveď sama sebej na poslednú otázku, veľmi pomáhajú ku kľudu...

To, že nejasáš nad tehotenstvom po celý čas je úplne normálne... To len naša kultúra očakáva od matiek večne šťastný výraz tváre... ale naprostá väčšina žien takýmito etapami počas tehotenstva prechádza... Jednoducho je pred Tebou čosi neznáme a samozrejme, že do budúcnosti hľadíš aj s obavami... Všetko nové sa spája s obavami z neznámeho... A úprimne: práve to, že nevnímaš všetko ružovo a nadšene z Teba robí lepšiu mamu ako ženy, ktorým je všetko šumafuk a nič neriešia...

Skús napísať aké konkrétne obavy Ťa sužujú a možno tu nájdeme odpovede aj na otázky, ako sa dajú tieto obavy riešiť...
17. kvě 2010 ve 12:41  • Odpověz  •  To se mi líbí
autor
asi muj problem je ,ze ja jsemnemela dokonale detstvi,moje mama nebyla dokonala mama,a tatu jsem nemela,ted jsem mela dlohodoby problem s pritelem a uz jsme skoro sli od sebe,,ale kvuli diteti,,jsem to musela dat nejak dohromady,,mam nejvetsi strach ze,nebudu dobra mama,a ze nevychovam dite tak jak bych si prala,,,chci mu dat vsechno,,,a hlavne to co jsem nemela ja,,mamu a tatu,,plno lasky,,,a aby bylo vse jak ma byt,vim ze v dnesni dobe nejde zit jako v pohadce a ze mnoha zen ma stejny nebo podobny problem,jako ja,,ale je to myslenka ktera me trapi kazdy den,,chci a preji si udelat vse tak aby moje dite nikdy netrpelo jako,ja,,,a to mi asi dela strach,,,,v mem priteli nemam podporu,,pripadam si na vsechno sama,,i kdyz posledni mesic se zmenil ale jak jsem prozivala ty zacatky,,tak jsem od neho nemela nic jineho jen same problemy,a starosti,,,vse zacalo jak jsem otehotnela pred tim,byl taky v poradku,,,hlavne se asi jedna o mojeho pritele ze me necha,,s ditetem,,a ja nakonec na vsechno zustanu sama,,,
17. kvě 2010 ve 12:48  • Odpověz  •  To se mi líbí
Dobre, skúsim to zobrať problém za problémom po poriadku:
"Kvuli diteti jsem to musela dat s pritelem nejak dohromady"... Nemusela. Nemusíš sa kvôli dieťaťu dávať dohromady s mužom, s ktorým Ti to neklape. Si v Čechách, máte omnoho lepší sociálny systém ako je na Slovensku, takže s pomocou sociálnych dávok finančne vyžiješ a zároveň máš samozrejme nárok na peniaze od otca dieťaťa na dieťa a aj na seba počas zľahnutia...

Nebudeš dokonalá mama... Taká totiž neexistuje... Všetky robíme chyby, občas máme zlé dni, mrzutú náladu... ale urobíš maximum pre to, aby si dieťa vychovala najlepšie ako vieš... Myslím, že to stačí... Si si vedomá, že Tvoja mama urobila chyby pri Tebe a vieš ich aj pomenovať... to Ti umožňuje sa maminým chybám vo výchove vyhnúť a neopakovať...

Chýbanie otca vo výchove: čakám bábo s mužom, s ktorým nežijeme v spoločnej domácnosti a ani sa nechystáme spolu žiť... Tejto situácii prispôsobujem dohovory s otcom dieťaťa... chcem, aby s bábom trávil čo najviac času, aby si budovali k sebe vzťah, nemienim mu nijak brániť v styku s dieťaťom, dúfam, že sa nám časom podarí čosi ako striedavá výchova... Dieťa tak nepríde o mužský prvok vo výchove. V detskej izbe bude mať veľkú fotku otca /aj mňa/, budem v ňom pestovať pozitívne vzťahy k otcovi. Budem často navštevovať rodiny, kde sú aj otec aj mama, aby malý videl "bežné" rodiny. Viac času, než je zvyčajné, budem tráviť u starých rodičov... z toho istého dôvodu. Už teraz vyberám obliečky, na ktorých sú kompletné rodinky medvedíkov... leporelá o rodinných vzťahoch, dohadujem návštevy mužských kamarátov u mňa doma, aby malý stretol, čo najviac mužov a odkukal ich správanie.

Najhoršia alternatíva: priateľ Ťa nechá... Tu je pár ideí, čo urobíš: Navštíviš sociálku, vybavíš si dávky a požiadaš o výživné. Navštíviš psychológa/psychologičku, aby Ti pomohli sa s partnerovým odchodom rýchlejšie vyrovnať. Požiadaš o pomoc mamu a širšie príbuzenstvo, kamarátky, kamarátov, expriateľovu rodinu /možno zistíš, že síce nemáš partnera, ale získaš skvelých starých rodičov z jeho strany rodiny/... Pohľadáš na koníkovi alebo inde rovnako osamelú maminku alebo maminku z pracovne vyťaženým partnerom z Tvojho okolia a dohodnete sa na vzájomnej pomoci: raz postrážiš miminká Ty, raz ona... Ak budeš padať od únavy, zavoláš kamarátke, aby u Teba prespala a Ty si mala možnosť sa prespať alebo zavoláš expartnerovi, nech príde pomôcť... V krajnej núdzi sa popýtaš na opatrovateľskú službu a zaplatíš opatrovateľku, čo by u Teba prespala a postrážila miminko než sa vyspíš... A v úplne krajnej núdzi /neukameňujte ma... hovorím naozaj o úplne krajnej núdzi/ dáš bábo na chvíľu do detského domova. Lepšie ako ho nechať neopatrené...

Nákupy potravín sa dnes dajú vybaviť aj cez internet, prinesú Ti ich až domov...

Dôležité je, aby si sa prestala sústreďovať len na partnera a začala sa obzerať okolo seba a hľadať pomoc u rodiny, priateľov, susedov, sociálnych inštitúcií...

To, že muži spočiatku nereagujú na tehotenstvo tak nadšene ako ženy... to Ti asi nemusím hovoriť... Kým žena si vytvára vzťah k dieťaťu už počas tehu, muži často až keď miminko prestane bezvládne ležať a začne hrať futbal... aj Tvoj priateľ zjavne potrebuje trocha času na aklimatizáciu do otcovskej role... Každopádne informuj ho o novinkách o miminku, ukazuj mu fotky z ultrazvuku a možno nebudeš mať v budúcnosti partnera ale nájdeš v ňom aspoň otca... Aj to je veľmi veľa...

Uvedomuj si aj to, že to najnáročnejšie obdobie s miminkom trvá obmedzenú dobu... Tvoje bábo nebude na Tebe stále závislé... naopak po pár rokoch bude chcieť byť radšej s kamošmi ako s maminou a Ty budeš mať znovu čas aj na seba a randenie... a tak aj to "zúfalé" obdobie únavy a pocitu osamelosti potrvá len obmedzený čas a nie večnosť...

Srdiečko sa Ti po rozchode s priateľom časom zacelí a časom stretneš nového partnera a Tvoj syn spozná rodinný život, aký si mu chcela dať...
17. kvě 2010 ve 13:29  • Odpověz  •  To se mi líbí
Tvůj příspěvek