Zemřelo mi dítě
Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.
Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.
@leeenka26 svokra sa tvari aka je nestastna, ale ani raz kvety nedoniesla, tie moje nepoliala. Dobre, cez tyzden je prec, ale vikendy travi nakupovanim. Ale co mozem chciet, ked synov druheho syna tiez navstivi zriedka 😒
@zuzanaj54 mna svagor, lekar, odhovara od podnetu. Ze si nic nepriznaju a aj keby, tak postih tam nie je ziadny. moj porodnik, prednosta klniky bol mesiac po mojom porode prepusteny - nafukal cez 1 promile v praci 😠 😠 😠 Najhorsie je, ze mi ho vybavil svokor, tiez lekar. Strasne sa teraz trapi, myslela som ze ho trafi infarkt ked prisli za mnou do porodnice ☹
Zuzka, kedy si pisala podnet? Mas uz aj vysledky? Co opisujes priznaky, tak su presne ako na meningokoka ☹
@leeenka26 to som rada, ze stihnete pomnicek do vsech svatych, urcite to bude mat Samko pekne. Zastavim sa za nim, ked tam pojdem, dakujem, ze si mi to ulahcila, nech sa tam neprechadzam ako nejaky zvedavec. Mne totiz zacali byt odporni taki ti ocumovaci, nevadi mi uprimny zaujem, ale ked sa niekto pristavi a este ma drzost sa opytat, co sa malej stalo a vidim, ze tam nie je ani naznak sucitu, len strasna zvedavost, to su taki ti typicki senzaciechtivi ludia, co vsade rozpravaju, kto, kde, kedy, ako zomrel a v televiznych novinach ich zaujimaju len tragedie 😠
dakujem este raz, ze ste sa pristavili, pekne si to opisala, normalne si ma dojala 😔
ja viem, ze je tam len telicko, ale pre mna to je nieco, co som fyzicky porodila, je tam kus mojho tela. Vzdy ju vidim, ako tam lezi v ruzovych satockach. Mozno zeny, ktore su veriace, to maju v tomto smere lahsie, mna to k tomu hrobceku proste taha a urcitym sposobom ju tam asi citim, lebo tam citim hrozny pokoj a klud.
@zuzanaj54 Presne toto nenavidim aj ja, tu zvedavost ludi, az drzost.. Dakujem aj za Samka, ale nezapalila som jej sviecku kvoli tomu, necakam to spat, nechcem aby to tak vyznelo. Ja ta uplne chapem, presne som to takto dlho vnimala aj ja, jeho vecicky, co som mu dala, fotku s manzelom nasu spolocnu, hracku co sme mu dali, ja viem, ja som kvoli tomu dlho ani spavat nemohla, stale som to mala pred ocami a dufam ze som sa nevyjadrila zle, to ,,len" telicko som myslela s obrovskou nadsazkou, viem, presne ako to myslis, snazim sa ti to len trosilinku ulahcit pokial sa to bude dat. Ja to mam naopak, velmi sa tomu vyhybam tam chodit..nerobi mi to dobre. Raz, este tehotna som tam bola a tak mi prislo zle, taky histericky plac som tam chytila, nemohla som ani dychat, bolo to strasne. Kazda sme v tomto ina.
@kveronika teraz to uz aj ja viem, ze su to jasne priznaky meningokoka ☹ ale predtym a v tej rychlosti, ako to slo, som to nevedela ☹ a vidis, ani doktorka to asi nevedela, lebo po hodinovom cakani na osetrenie nas este posielali na odbery na ine poschodie a este sa vselico konzultovalo, az potom volala zachranku, tiez bez lekara, prisli dvala lazoplazisti sanitari a vykrocili prechadzkovym krokom. Takze cisty cas odkedy sme prisli k lekarke po prichod na urgent na kramaroch bol 3hodiny (kramare su od lekarky 15 min autom max). Za dalsich par hodin zomrela, myslim si, ze to boli podstatne tri hodiny. Vsade sa pise, ze antibiotika by mali byt podane do polhodiny uz len pri priznakoch na meningokoka ☹ Co sa tyka podnetu, setrenie sa vraj blizi ku koncu, volal mi lekar, ktori ma na starosti Laurin pripad, potreboval nejake dodatocne info a bola som milo prekvapena, aky bol mily a empaticky. To je naozaj rarita medzi lekarmi. Nemohol mi vraj dat este informacie, ale prezradil, ze uz su na konci a ze lekarka sa asi bude odvolavat, lebo v podstate nam dali za pravdu, ze sprava pride, az ked sa poriesi jej odvolanie. Ale uverim, az ked to bude na papieri. Po jeho telefonate som sa ale strasne rozplakala. Jednak nad tym, ake je to strasne, ze mozno prave tieto 3 stratene hodiny rozhodli o tom, ze tu malinka nebude, ze si to mozno mysli aj niekto iny fundovany. A tiez nad tym, ze neprislo ziadne vnutorne zadostucinenie, sice mozno pravda bude na nasej strane, ale Laurinka zostava v nebicku ☹
ale nelutujem, ze som ho podala, mna vsetci lekari (aj ti v rodine, okrem mojej sestry tiez lekarky) takisto ako teba odhovarali, akurat moj psychiater povedal, ze to mam urobit, inak to ostane vo mne ako nevyventilovany hnev a okrem toho vraj na chyby treba poukazovat, najma ak sa tykaju zdravia a zivota.
@leeenka26 ale jasne, chapem to, viem, ze chces ulahcit, podporit 😉 dakujem. A Samkovi urcite nepojdem nic oplacat, ked si mi pisala, ze aj on je v tom sektore, uz vtedy som vedela, ze pohladam jeho hrobcek, pristavim sa obcas. Je to taky strasne zvlastny pocit, nachvilu som sa, ak to tak mozem nazvat, potesila, ze je tam este ine dietatko, ze tam nie je sama Laurinka medzi dospelymi.
Inak ja byvam pri Poluse asi 6 rokov, nevyrastala som tam, som z vychodu. Ale paci sa mi tam 🙂
A dakujem za tip na lekarku. Skoda ze som ta nepoznala skor. My sme dlho hladali vhodnu lekarku, ked som zobrala Adelkinu kartu od nasej povodnej, ale podarilo sa a zatial sme spokojni, tak uvidime v buducnosti, mozno sa tvoj tip este zijde 😉
@zuzanaj54 prepac, nemyslela som to tak, ze ty si to mala vediet. Vobec nie. Len som nedokoncila vetu, ze lekarka to MALA rozpoznat skor. Citala som clanok od ursul o mening. a odtial viem priznaky. Doktorka to jednoznacne mala ihned rozpoznat a riesit.
To uz aby rodic fakt studoval medicinu predtym ako ma deti, lebo sa fakt neda spolahnut na lekarov 😒 😠
A tie jej vyroky... vlepila by som jej. Ci ona pochopi kolko bolesti a zdraveho rozumu ''stoji'' strata dietata 😠 😠
Skusala som rozmyslat, ci by mi pomohlo davat podnet... neviem ci je horsie vediet, ze to lekar mohol alebo nemohol zmenit. Tak ako pises ty. Ma to len ten ''zmysel'' ze pre nas to moze byt dielikom v tom procese akceptovania straty.
@zuzanaj54 vies ze aj mne bolo vcera trosinku lahsie, ked som zistila, ze tam nie je sam? ☹ Inak je to zvlastne, tvoje nestastie ma tak velmi zasiahlo, casto myslim na Laurinku a myslim to naozaj uprimne...a potom zistim ze lezka na Ruzinovskom cintorine..a potom ze v tom istom sektore...ako to nazvat? Osud? Je to asi silne slovo...nie, skor taka zvlastna nahoda. Tak a pre dnesok tu koncim, idem spat a mysliet na nieco pekne. Pokus sa o to aj ty. Dobru noc prajem 😉
@kveronika ano presne o to ide, o nas, myslim ze mna to posunulo..aspon viem, ze som preto nieco urobila. Dokonca som sa aj odvolala a zbytocne. Dokonca som rozmyslala aj nad mediami. Uz to ale nebudem riesit. Tiez som napr. vtedy nevedela ze doslova rodim, mala som uplne ine priznaky ako kontrakcie, a isla som rano k lekarke a ta ma posle sucho domov po vysetreni, ze nic sa nedeje. Keby, keby.. neviem myslim si niekedy ze niektore veci sa proste stali a niekto to riadil...hlupo povedane, ale mozno to tak malo byt..neviem, to si len niekedy myslim.
@leeenka26 jasna sanca je vraj vzdy a nikdy. po tych x clankoch, co som o tom precitala, vsade sa pise, ze je to klucove. A ze vraj hlavnu rolu hraje prave cas, ked sa antibiotika podaju a zacne sa podporna liecba. Vraj v mnohych pripadoch rozhodli minuty o tom, ze zo stavu, ktory sa este dal zvratit, nastal stav nezvratny. A teda pacient dostal antibiotika a liecbu az ked uz bolo zjednodusene povedane, vsetko rozhasene, skolabovane... 😔
@kveronika ani som to tak nebrala, nemusis sa ospravedlnovat 😉 nemyslim si, ze som clovek, ktory si nikdy nic neprecita, napriek tomu som o meningokokovi vedela strasne malo. Nehanbim sa za to, ale strasne ma to trapi. Aj sme uz pracovali na nejakej osvete. A ak bude sanca, este urcite budeme.
Podnet urcite daj, nech dopadne akokolvek, niekam ta to posunie. A hlavne ja som ho pisala asi mesiac a stalo ma to strasne vela energie a som za to rada, aspon som sa k niecomu rozhybala, mam pocit, ze ma to trosku nastartovalo k zivotu, predsa len musela som zapojit mozgove bunky, nieco zistit, vytelefonovat, precitat...kazda aktivita, ktoru nerobis proti svojej voli, sa v tomto obdobi pocita ako prospesna.
@abbey1 na fotkach mojho manzela som si vsimla dosledky. Aj jeho si myslim ze to velmi zlomilo a myslim ze sa pre moje dalsie dietatko nedokaze tak radovat, co mu absolutne nezazlievam, chapem ho, viem ze ho miluje, ale Samko bol Samko, vkladali sme donho tolko lasky, nadeje...Filipka milujeme ale...je tam stale to ale. Nikto a nic nam uz Samka nevrati.
dobrú nôcku. Nemám duševnú silu tu byť. Rada vás čítam, ale nedokážem myšlienky napísať. Včera mala výročie moja sestrička, tak je všetko zasa bolestnejšie. ☹
@leeenka26 mozno som to zle napisala, lekari to vraj maju v nejakych predpisoch, do polhodiny od podozrenia by mali zabezpecit antibiotikum. To znamena odkedy dieta prvykrat uvidia, alebo su im po telefone opisane jasne priznaky na podozrenie, odvtedy do polhodiny by to oni mali zabezpecit. Ale je to vraj len iluzia, vraj to takto vobec nefunguje.
@abbey1 presne ako hovorim, takto to bohuzial vo vacsine pripadov nefunguje ☹ tak kedze lekari to nerozpoznaju alebo nie dostatocne nacas, potom je to zase len na nas na rodicoch, aby sme to stihli pred nimi ☹
neviem si to predstavit, ze by malinka zomrela doma, strasna bezmocnost. Ona sice zomrela tak ci tak, ale aspon som mala pocit, ze tam na tom ARE robia aj nemozne pre nu 😖
ahojte, čítam Vaše príspevky a zviera mi hrdlo...že sa toto stáva. Nejdem písať slová útechy, pretože si myslím, že takú ranu slová nezahoja a taktiež som to nazažila, čiže neviem si to predstaviť. Písali ste o pôrodoch a pôrodniciach, lekároch... Ja som zažila tiež krušné chvíle v pôrodnici. Tehotenstvo bolo v pohode, až na hnusné nevoľnosti, pracovala som do poslednej chvíle, keď sa blížil termín, strašne som to chcela mať za sebou, ale poslíčkovia ni kontrakcie neprichádzali ani v 40, ani v 41 a dokonca ani v 42 týždni, sedela som pri nete a hľadala osvedčené rady ako porodiť konečne. neotvárala som sa a ado pôrodu som sa ani vôbec neotvorila, krčok ostal pevný, tuhý. Môj lekár povedal ČAKAŤ rozbehne sa to. V 42. týždni som nastúpila do pôrodnice na príjem, ale nič sa nedialo. Spravili mi Hamiltonov hmat, 5 dní som dostávala dva krát za deň vyvolávačku a nič. Paradoxom je, že mi nerobili ultrazvuk a ja som ani netušila že to majú robiť. Na monitor som síce každý deň ráno išla, sestrička len ospalo povedala, že je všetko ok, a išla som na izbu. Na piaty deň prišiel na vizitu mladý doktor a pýtal sa ma na ultrazvuk, keď som povedala že mi žiadny nerobili, tak ma vzal a druhej mladej lekárke niečo po latinsky splietal a povedal, že mi všetko povie primár. Ten ale neurobil a nepovedal nič. Nevedela som čo mám robiť, či čakajú obálku alebo čo. Prišla sestrička pichla mi injekciu a poslala ma spať. Na 6 deň som išla na monitor, po ňom za mnou dobehol lekár že okamžite ideme na sálu, vraj nech si pohnem. Ešte som stihla cestou zavolať mužovi, že idem rodiť, jednu vetu, viac som nestihla. Okamžite som ležala na sále a nič si nepamätám, len mi potom lekár oznámil, že malej sa stratili srdcové ozvy a bolo šťastie, že bola taká veľká a donosená (4600 g, a 56 cm, 43. týždeň tehotenstva). Pri prepúšťaní mi povedal, že si nevedeli že je to veľký plod a že normálny pôrod by nebol možný.
@zuzanaj54 asi to spravim. Musim najst energiu, aj na tu staznost. Budem na to asi sama, mm to velmi nechce riesit. Podpori ma, ale neprilozi ruku k dielu. Baby, vam vasi mm v tom pomohli, ci oni celkovo toto neriesia???
Spravila som 2 (pre mna) tazke veci, kt ma oslobodili od ''hnevu'' na cely svet: 1. porozpravala som sa s tetou a dokazala som jej odpustit co mi povedala na pohrebe a 2. napisala som dnes bratrancovej zene blahoprajnu sms k syncekovi.
Viem, mozno hlupost, ale ja vo vnutri som im nedokazala odpustit, ze oni su stastni a my nie.
@zuzanaj54 Ja keď si spomeniem na príbehy matiek na onkológii. Koľko chodili po lekároch, že ich deťom niečo je, a robili z nich neurotické úzkostlivé matky. Bolo a je mi z toho smutno. ☹
Nás rodičov vždy budú ťažiť myšlienky, čo sme mohli a mali urobiť inak. Pre mňa to boli kruté chvíle obviňovania. A ak sa ešte niekto spýtal:"Nedalo sa nič robiť?" Vtedy by som vraždila. A je pravda, že by som 1000% vecí urobila inak.
Podobné diskuze
Přečti si vše, co potřebuješ vědět pro zdárné otěhotnění.
Naše maminky sepsaly skvělé rady, jak otěhotnět.
Důležité je také znát příznaky těhotenství.
Zjisti, kdy má žena plodné dny zde.
Kdy a jak používat těhotenský test?
Zjisti víc o svém těhotenství týden po týdnu.
Neznáš termín porodu? Vypočítej si ho v těhotenské kalkulačce.
Modrý koník vám případně napoví i při neplodnosti.
Ach dievcata je mi tak smutno..Taketo veci by sa nemali stavat, co vsetko si my zeny musime vytrpiet? ☹