Zemřelo mi dítě

miliharmi
24. bře 2008

Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.

Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.

kveronika
21. říj 2012

@micha7 nechavam si dost casu, v podstate za pol roka co som doma, som skoro nic nerobila. Ja viem, ze mnohi si to nevedia predstavit, mnohi mi radia, ze sa mam zamestnat niecim, ale mna fakt nic nezaujima. Naozaj nic, iba moj Ondrik. Neviem si predstavit nechat ho sameho. Aj na tu pracu som sa prihlasila asi v jedinej svetlej chvili. A viem, ze ma to znici. Teraz nechapem, ze som to vobec zobrala. Bude to velmi stresujuca praca.

@pentagras ja som tu tiez len kvoli mm, inac by ma fakt nebolo 😔 mozem sa spytat, videli ste Valentinku? Mali ste cas rozlucit sa s nou? 😔

micha7
21. říj 2012

@kveronika- noo ja som mala tazku otravu-preeklampsiu .. skoro som zomrela aj ja! takze u mna to bolo tak,ze mi nikto nevedel povedat ci to zase dostanem,alebo nie! isla som do toho aj s tym,ze som riskovala aj svoj zivot! ale nechcemla som nato vobec mysliet,lebo to nerobilo dobre mne a ani mojmu babätku v druhom tehot. Nakoniec som ziadnu preeklampsiu nedostala! boli to nervaky,ale snazila som sa aj koli mojmu manzelovi... on sa bal velmi,ze nas strati oboch...

pentagras
21. říj 2012

@kveronika neviděli, já jsem nechtěla, nikdy bych to nedala pak už, nechtěla bych ji dát, prostě by mě to zabilo ještě víc, ted tu bulím, je to hrozný, taky jsem si potom říkala že jsem měla chtít jí vidět ale ted vím že to tak bylo lepší, já bych se šla asi hned zabít....

kveronika
21. říj 2012

@pentagras a co je KET?

pentagras
21. říj 2012

@kveronika Valentýnku jsme měla po umělém oplodnění ( IVF) a ted jdu na KET, to je transfer zmraženého embrya, máme tam jednoho Bobka

zoyuska
22. říj 2012

@pentagras tu soooooooooooooooooom🙂 kludne napis.cokolvek.hocikedy:-)

kveronika
22. říj 2012

@micha7 preeklampsia je asi jedina vec, ktorej som sa bala pocas tehu. Mala som niektore priznaky ale nakoniec sa nic nestalo. Takze tebe vyvolali porod, lebo by to inac zle dopadlo, vsak... ☹ Je to nesmierne tazke potom ist do dalsieho tehu, neviem si to predstavit. Clovek sa chce tesit ale brani mu v tom strach a predosle spomienky.
Niekedy ma hrozi predstava, kolko vnutornej bolesti clovek musi zniest. S tou telesnou sa este da pomoct ale na tu bolest srdca neexistuje liek. Clovek je s nou sam.

@pentagras ja si zase myslim, ze by to malo pre mna velky vyznam vidiet Ondrika. Mne to vsak ani nikto nenavrhol, z porodnych asistentiek, lekarov,... nikto. A pri tom som tam bola vyse 24 hodin a vobec som nevedela, co mam robit. Nemozem povedat, ze som bola sama. Ale PA urcite maju aj s takym skusenosti, mohli sa spytat ako sa citim, ci chcem vidiet synceka. Vycitam si to, neviem sa s tym zmierit... ☹ boli to

Vy to mate este komplikovanejsie... IVF, KET. Kedy ides? Uz si objednana? A ak sa mozem spytat, ked pises ze mate jedno embryjko, to je vasa jedina moznost? Neviem ako to funguje, prepac ak sa pytam necitlivo... 😔

micha7
22. říj 2012

@kveronika- ahoj...nie mne nevyvolali porod.. ja som musela ist okamzite na op.stol na cisarsky... nebolo casu na normalny porod,lebo som uz mala velmi zle hotdnoty. Pecenove,ladviny mi odchadzali a velmi vysoky tlak.s takymto dlakom cez 210/115 nemozes tlacit... bolo to hrozne ako v zlom sne.Cele tehotenstvo som mala v pohode ani zle mi nebolo a zrazu toto..... ☹ noo ja som aj koli tomu musela tak dlho cakat s druhym tehot. aby sa mi moje organy dali dokopy atd... aj ten cisarsky napr. Noa samozrejme moja psychika bola som natom zle. Nechcela som ani pocut o tehotenstve ,chcela som mojho syna naspät! Samozrejme,ze som mala zelanie mat dieta.,ALE bol tu ten strach s ktorym som bojovala 6 rokov! Proste nemohla som inak..... kazda z nas je ina... kazda zena musi sama vediet,kedy je ten cas,aby mala dalsie dietatko.Moj manzel ma velmi podporoval a nikdy ma nenutil do dalsieho tehotenstva Ja som sa musela sama rozhodnut kedy........ noo strach tu bude stale ci cakas pol roka,rok,ci sest... akurat s tym rozdielom,ze to nebolo po rokoch take "cerstve" myslim ten hrozny zazitok a umrtie malickeho.

kveronika
22. říj 2012

@micha7 aha, teraz som si uvedomila. Myslela som cisarsky a napisala som vyvolavanie porodu. Necudujem sa, ze to trvalo dlhy cas. Vsetky tie zdravotne problemy, to je na zdraveho cloveka vela, nie to este na zenu, co pride o babatko. ☹ Som rada, ze ta tvoj mm chapal, to je velmi potrebne. Mna on chape asi najviac. Rodina uz menej: ako beriem, chcu nam pomoct, ale tym, ze ma budu nutit do veci na ktore ja nemam absolutne chut, tak to mi nepomoze... Niekto ani nevie pochopit, ze tohto roku nebudeme slavit vianoce ☹ Jednoducho sa neda. Neviem si to predstavit... 😢

micha7
22. říj 2012

@kveronika... "kto neprezil nepochopi" ... je to bohuzial tak,viem ta pochopit.. mne bolo uplne jedno co si kto mysli,aj tak som robila ,ako som JA chcela! Nam zomrel syncek dva tyzdne pred narodeninami a mesiac pred vianocami. 24.novembra¨sa narodil a zomrel 26.novembra zomrel.Boli to najhorsie vianoce.Plakali sme... na Novy rok tak isto len my dvaja! Este predtym ako som prisla z nemocnice manzel dal vsetky veci,ktore boli pre maleho pripravene prec. Nemohla som ,nedokazala som sa nato divat... Este dnes ,ked idem s dcerkou k hrobceku tlacia sa mi slzy uz by mal 7 rokov teraz v novem.Mne to pripada,akoby to bolo len nedavno.

pentagras
22. říj 2012

@kveronika ano, jediná možnost a jdu ted jak to dostanu 🙂 tak snad to dám

pentagras
22. říj 2012

@zoyuska hurá, ty se taky snažíš už?? normálně či IVFko?

kveronika
22. říj 2012

je mi neskutocne smutno ☹ tolko deti je okolo, tolko sa ich rodi, tolko zien zvladne problemove tehotenstvo a ja som sama ☹ preco sa to stalo nam? Neviem to pochopit. Za chvilu je tu pol rocik a ja len smutim. Nemozem sa pochvalit ako moj drobcek napreduje, co uz dokaze. Je mi strasne smutno. Namiesto starostlivosti o neho mu vyrabam veniec na cintorin. Ved to je uplne chore 😢 😢 😢

sendy182
22. říj 2012

@kveronika...... ak môžem.....je to citlivé....bolestivé.....ja mám kámošky veľmi dobré kámošky čo tým prešli...jedna mi vravela to, čo aj moja babka..........ak veľmi smútiš za dieťatkom....nedovolíš mu odísť......a nemôže nájsť pokoj.......chybou lekárov.....je zlosť o to väčšia...............verím že ďaľšieho dieťatka sa dočkáš.... bude....... vymodlené......zaslúžiš si mať deti.. ...áno je to choré....smrť je nespravodlivá ☹

kveronika
23. říj 2012

@sendy182 ja viem, ze je pri mne a viem, ze nie som pripravena ho este nechat odist. Nie je to o tom, ze moj Ondrik nevie najst pokoj. On ho ma ale zaroven aj on potrebuje byt pri mne. Tym, ze je tu, mu nesposobujem bolest. Jednoducho sa nevieme rozlucit, potrebujeme sa citit aspon takto. Teraz ho uz sice velmi necitim, ale asi 2 mesiace po porode som doslova citila, ze ma chrani. Citila som este medzi nami pupocnu snuru, telesne aj dusevne puto.

micha7
23. říj 2012

@kveronika- ahojko.. citala som tvoje predosle prispevky... a presne toto co si pisala sa stalo aj mne! Kazdy po pohrebe a najmä svokra stara, neboj do roka budes mat dalsie!!!!!! Myslela som,ze jej v tej chvili jednu vpalim! :-/ Ved to neni mozne ako ti niekto take nieco moze v tej chvili povedat! Ja ju doteraz zato nenavidim! Akoby dieta co zomrelo,bola nejaka vec,ze boozee noo smola taky je osud,budete mat dalsie!!! To co ma zanmenat!!??? Mna to vie aj teraz normalne rozculit! Ved prve dieta VZDY ostane prve a jedinecne.. tak isto,ked sa ma narodit druhe tak aj to je a bude jedinecne! To neni tak,ze noo teraz vam dieta zomrelo tak zrobte si rychlo druhe ako nahradu za neho!!! To sa takto neda! A uz len cakali,kedy otehotniem! A ja na just az po 6tich rokoch! ( ale nie u mna to bolo tak, ako som to tu uz v jednom prispevku pisala....ale oni si to tak mysleli,ze extra nechcem¨!) jednoducho museli akceptovat tak ako sa JA rozhodnem! Proste som uz roky nastavana na manzelovu rodinu,lebo stale len fnukaju,ze ich nieco boli,ze take problemy proste totalne somariny a len sa lutuju cely zivot a nic nerobia!!! A pritom ani vo sne nevedia,vlastne nechcu vediet ako sa citia MATKY CO IM ZOMRIE DIETA!!! toto je nestastie a nie tie blbe ich problemy!!! Toto je bohuzial realita,ale ja nikdy nebudem takich ludi podporovat. Nikdy ani vo sne!

kveronika
23. říj 2012

@micha7 smutne, krute, necitlive su take komentare. Mam smolu, ze som slusne vychovana a vacsinou v takych chvilach nepoviem nic, aby som ludom neublizila. Smola, ze ich necham ublizovat mne 😠
Ja som sa uz rozhodla, ze ludom vysvetlim, ako to beriem. Oni sa fakt nevedia vcitit - nie zeby nechceli ale nevedia si predstavit vsetky myslienky co nam behaju hlavou. Ten roj strasnych mucivych myslienok od samovrazdy, totalnej beznadeje az po predstavy tych krasnych deticiek pod ciernou z... ☹ ☹ Budem im hovorit ako to vidim ja, aby ked uz ma nechapu, aspon ma respektovali. Oni sa zhrozia ked hovorim, ze sa mi nechce zit a nechcu to pocut. Akoby to tymto vyriesili. Su jak pstrosy - co nepocujem/nevidim, to neexistuje. Zivot nie len pekny. Zial, tak sa citim. Ak by som sa este mala hanbit aj za svoje city, tak by som skoncila fakt na psychiatrii. Clovek takto zisti, kto je naozaj Priatel a bude pocuvat aj smutne myslienky a kto je len znamy, ktory sa chce bavit len o povrchnych veciach.

micha7
23. říj 2012

@kveronika... clovek si mysli,ze je uplne sam v tejto situacii..kladie si otazku "preco sa to stalo prave nam"??? Je tolko zien co zazilo to iste.Bohuzial.... a tu si uvedomis,ze niesi sama s tou bolestou a navzajom si tu po psychickej stranke pomahate aj napriek tomu,ze sa vobec nepoznate.Jedine co nas tu spaja je rovnaky osud! Kveronika od prveho dna co som vedela,ze som druhy krat tehotna som sa modlila kazdy vecer k mojmu synovi anielikovy,aby nas oboch ochranoval a stal pri nas,aby vsetko dobre dopadlo.Verim,ze to bude aj u teba takto,ze Ondrik bude stat pri vas.

sendy182
23. říj 2012

@kveronika máš v srdci nekonečnú lásku a nehu..............ach toľká nespravodlivosť ☹

pentagras
23. říj 2012

holky je to strašný, prostě takový věci by se neměli stávat ☹

zuzanaj54
23. říj 2012

ahojte dievcata, zapojim sa do Vasej debaty o podpore okolia, lebo aj mna to isty cas velmi bolelo a trapilo. Napr. moja kamaratka sa mi zdoverila, ze po kazdom nasom telefonate ma chut sa zabalit ko krabice a schovat do pivnice, taka je zdeptana. A tak som musela zacat brat na nu ohlady, nech jej nekazim pekny den svojimi recami. Ale potom sme si to vyjasnili a stale sme kamaratky. Ja uz teraz viem, ze nemozem v nej hladat to, co v nej nie je, jej potencial pocuvat o mojej bolesti je obmedzeny, ale je tam, a je na mne, aby som vypozorovala, kedy je ta moznost a vyuzila to. Treba podla mna uplne prestat ratat s ludmi, ktori tak ci tak nedokazu pocuvat, u tych som vedela, ze so zdielanim mojej bolesti urcite nepochodim. A potom z tych, ktori pocuvat vedia, este vylucit tych, ktori maju obmedzenu kapacitu vstrebat cudziu bolest, oni sa tym vlastne prirodzene chrania, nevedeli by nas zial spracovat. A potom mi tak naozaj zostali ludia dvaja (okrem mm), ale oni boli na to asi povolani, lebo len pri nich som vzdy citila, ze chcu vediet vsetko o mojej bolesti, dokonca vracali temu naspat k veci, ak som ja odbocila. A potom som zistila, ze tych ostatnych ludi na to "chapanie" uz ani tak nepotrebujem. Ze mozno robia co mozu, ale predsa nemozu mi dat to, co nemaju, nevedia. To je moja osobna skusenost, ze mozno sa treba zamerat na ludi, od ktorych je co dostat a hladat a hladat, az kym sa taky nenajde, ten potom nahradi vsetky skody, co ostatni napachali.

kveronika
23. říj 2012

@micha7 viem, ze v tom nie som sama a aj to ma boli. Velmi mi pomaha, ze sa tu mozem vyzalovat ale je mi smutno, ze je nas tak vela. Minule som pozrela do svojho listu priatelov tu na MK, vacsina zien v nom ma podobnu alebo horsiu bolest v srdci ako ja 😠 😠
Len v mojom okoli nikto taky nie je a ja si zacinam pripadat, ze ini medzi sebou hovoria ''vies, to su ti co prisli o dieta''... ☹
Ja viem, ze nam Ondrik bude dalsie dieta strazit. On nam uz teraz pomaha. Na jednej strane je to pekne a na druhej strane sa chytam za hlavu, ze moje dieta chrani mna namiesto aby som ja chranila jeho!

Neviem to akceptovat. Burim sa v sebe, chcem kricat na cely svet. Fakt nie je vyhra toto prezit. Mozno o par mesiacov/rokov budem rada, ze zijem ale teraz to neviem

kveronika
23. říj 2012

@sendy182 dakujem. Mam, len nemam komu ju dat. Tesne po porode som toto citila straaaaasne silne: nemam komu dat svoju materisnku lasku, ktora sa vo mne hromadila 9 mesiacov. Ja som si pocas celeho tehu predstavovala ten prival emocii a stastia ked dostanem dieta prvy raz na telo. A po porode som ich doslova citila, ze prazdne visia vo vzduchu. Lubim Ondrika ale nemozem mu dat vsetky tie krasne city. Musel by byt tu aby to bolo mozne 😢 😢

kveronika
23. říj 2012

@zuzanaj54 pekne si to napisala, aj 100x by som dala 'like'. Nie kazdy vie utesit, to ano. Preto akosi automaticky bocim od niektorych ludi. Neviem inac. Vadi mi vela veci/reci co hovoria a pre svoje vlastne dobro sa snazim byt s tymi, s ktorymi viem byt. Napr. vobec neveim byt so svokrou ale ani svojou mamkou. Svokra sa danej teme uplne vyhyba, akoby sa nic nestalo. A pred mamkou sa snazim skryt ako sa trapim. Ona mi hovori, nech sa modlim, nech idem do kostola a ja na to nemam teraz nervy. Ondrik je mojou jedinou modlitbou 😔

zuzanaj54
23. říj 2012

@kveronika je to velmi zvlastne, ako sa to mnohokrat vykrystalizuje, clovek by to nikdy predtym, keby sa to nestalo, nepovedal 😒 ja takisto nemusim byt ani so svokrou a ani s mamou. Nic od nich asi nedostavam, co by ma utesilo, naopak pri nich mam pocit, ze este musim davat. Ubezpecovat ich, ze vsetko je v poriadku, zaujimat sa o nich, hlasit sa, telefonovat. Presne ako vravis, musim skryvat, ako hrozne trpim, pred mamou kvoli tomu, ze je to typ, ktory vzdy potreboval podporu, ta naozaj nemala na to ju poskytnut a pred svokrou kvoli tomu, ze aj ona prisla o dietatko pri narodeni a potom este aj o muza, ktory zomrel na rakovinu a musela to s dvoma malymi detmi zvladnut a nikto jej nepomahal. To je taky paradox, mala by ma chapat, napriek tomu citim ten postoj, ze treba zit dalej, nemozem sa lutovat, ked to ine zvladli, zvladnem to aj ja. Ale mozno som len voci nej nespravodliva, neviem.

sendy182
24. říj 2012

@kveronika ☹ ☹ ☹ 🤐

ak môžem.........netreba brániť emóciám .......vyrozprávať sa......vyplakať......aj ponadávať...to pomohlo aj mojím kamratátkam ........no stále si jedna povie keď vidí môjho staršieho syna že aj môj by mal 12 rokov. ☹ .....ako by vyzeral...... keby...keby..keby......lekárska chyba........žiaľ. ☹ ........neako sa cez to preniesla ....nespravodlivosť cíti naďalej .....chcela si kúpiť psíka alebo mačičku...... a je rada že ju Boh obdaril ďaľším dieťatkom.............má 10 rokov

zoja
24. říj 2012

@zuzanaj54 ani som nechcela prispiet, ale ako citam tieto posledne prispevky akoby vyvierali z mojho vnutra, tiez to presne tak vnimam, vyselektovala som ludi a nejako podvedome sa im vyhybam, proste necitim, ze mi mozu dat to co potrebujem, musela som zostat v tomto sebecka a mysliet viac na seba uchranit sa, ako brat ohlad na ich citenie, ze maju pocit odmietnutia. tiez mi zostal maly okruh ludi pri ktorych citim, ze mi maju co dat, aj ked neprezili to co ja... nastastie v tom okruhu zostala moja maminka, az teraz si uvedomujem tak uplne naplno co v nej mam, so svokrou je to horsie je presne ten typ co potrebuje lutovat samu seba a byt tou utesovanou, chvilami ju az za to nenavidim, ze nevie byt oporou pre mm, ze mu tym este viac pridava

zoja
24. říj 2012

vcera mi pukalo srdce, maly mi vravi, ked sme isli z cintorina, ze maminka preco si kiku pustila von? ved ona by nehavarovala, preco si jej to nezakazala??? boze toto je tak strasne, zhmotnil moje najvacsie vycitky to co ma vo vnutri ubija, ze som nedokazala tomu zabranit.

tak isto nedokazem ist do kostola, nejde mi to.. modlim sa doma, za to , aby bola stastna , aby ju nic nebolelo, nebola jej zima a nasla pokoj, prosim ju o odpustenie za nesplnene sny tuzby za niekedy zbytocne vycitky a zakazy, ktore my mami davame z pocitu, ze je to pre deti to najlepsie, neviem co vsetko by som dala za to, aby aspon na chvilu prezila vsetko to co chcela a nemohla .....

sendy182
24. říj 2012

@zoja ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹

kveronika
24. říj 2012

@zuzanaj54 je to velmi zvlastne. Moja mamka je zase velmi silna, vychovala nas 3 sama, otec jej robil velke problemy ked sme boli mali 😔 Prekonala dokonca 3 potraty. Chapem, ze mi chce pomoct, ale neviem zniest to, aka ja silna. Ked zacne hovorit o minulosti, kolko toho musela zvladnut, tak az mne puka srdce. Vieme sa porozpravat, ale niektore veci som jej nikdy nehovorila. S bratom a sestrou sme jej hovorili len to dobre ked sme si uz uvedomovali kolko toho ma, aby sme ju chranili.
Svokra je na jednej strane citliva na seba, urazi sa pre hluposti, na druhej strane velmi necitlivy typ zeny. Taky sebavedomy, tvrdy typ. Je lekarka a tesne pred pohrebom, ani nie tyzden po porode sa ma pytala, ci som uz mala stolicu 😠 😠 Takto je ona necitliva. Od porodu sa ma vzdy pytala, ci som v poriadku co sa tyka zenskych veci, namiesto aby sa pytala ako to zvladam. Normalne som jej musela povedat, ze nech sa ma to uz nepyta. To je jedna z veci o ktorej sa neviem rozpravat ani s mamkou, len so zopar kamaratkami.
A to, ze svokra, co byva tiez tu v KE, bola za pol roka na cintorine iba 2x, tak to sa mi velmi tazko nesie 😢 Nepochopim ju, ako takto moze. Iba u mna viac klesa..
A posledny zaujimavy clovek je moja sestra. Aj ked, od nej ocakavam asi najmenej. Nikdy sme si neboli blizke, nikdy sme nemali spolocne dovernosti, vzdy sme boli veeeelmi rozdielne. Ale... iba par dni pred porodom mi poslala clanok o muzovi, ktory neodhovoril svoju zenu od potratu! A nedavno zase o zene, ktora sa neliecila na rakovinu aby jej dieta prezilo a necely rok po porode zomrela. Takze tak.. 😒