Zemřelo mi dítě
Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.
Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.
Mišenko, anjeliček môj, už sú to štyri týždni, štyri strašne dlhé týždne, čo si odišiel do nebíčka a mne sa zdá, že mi chýbaš čím ďalej tým viac. Lúbim ťa, anjelik môj
@mirkapb posielam ti moja silné objatie a prajem veľa sily. Dať ti ju nemôžem, lebo ju sama nemám.....Viem, je to zlé a strašne to bolí a čo je najhoršie, dlho ešte bude....ešte raz ťa objímam, som myšlienkami pri tebe. Dnes večer bude u mňa horieť sviečka aj pre tvojho Miška a všetky naše detičky z tejto stránky.Všetky vás dievčatká objímam....
@tamulik to my je luto ....viem ake to musi byt pre teba tazke....
@mirkapb je to tazke ..velmi tazke ....ale musis najst niekde v sebe silu a ist dalej zivotom,kracat pomalycky a opatrne a potom neskor ani sa nenazdas a pojdes sumerne s inymi......ak mas potrebu vypis sa zo svohjho zialu alebo si poplac,nedus to v sebe,sme tu jedna pre druhu.....posielam ti velke virtualne objatie.......
Ahojte moje mile, tak neviem ci to uz vsetky viete, tak cakame Filipka a nie Saru. Tesime sa velmi, moje obavy boli uplne zbytocne. Strasne sa mi ulavilo, viem, ze mozno nie kazda bude zdielat moj nazor, ale ja som naozaj stastna. Mam pocit, ze konecne prisli pekne dni a tie zle su uz akosi za mnou. Filipko akoby Samkovi z oka vypadol, da sa to krasne prirovnat, pretoze Samko sa narodil v priblizne v takom istom case ako som teraz tehotna s Filipkom, boli sme na 3D sone a bol to krasny zazitok, aj ked nie uplny, lebo mal hlavicku nacapenu na maternici a nebolo to dobre vidiet. Mame len jednu peknu fotku buclatej tvaricky. 😀
@mirkapb Ahoj, chcem ti vyjadrit lutost nad stratou tvojho anjelika. Je mi to velmi luto, ze sem pribudaju dalsie mamicky. Verim, ze najdes silu a zvladnes toto velmi nelahke obdobie. Ver vsak, ze nebude trvat velmi dlho a bude lepsie. Strata nikdy nepreboli ale bude to unosnejsie uvidis. Myslim na teba. Drz sa.
@leeenka26 Cau Leni, velmi gratulujem a tesim s tebou ze to bude Filipko ako si si zelala 🙂 JA ta v tomto chapem, lebo ja som zas vzdy chcela dievcatko a dufam, ze ked opat otehotniem tak to bude dievcatko, tesim sa s tebou velmi. Ako samozrejme, potesim sa aj z chlapceka, ale kebyze si mam vybrat tak to dievcatko u mna vyhrava 🙂 A musim sa pochvalit, cas celkom leti a uz len jedna menstruacia a dame tomu volny priebeh a dufam ze to dlho nepotrva 🙂 Doktorka povedala pol roka a po dalsej menstruacii budem mat plodne dni sice par dni pred pol rokom, ale myslim si ze to tam nebude hrat ziadnu ulohu....uz sa citim uplne ako keby som nikdy ziaden cisarsky nemala, v nedelu sme sa vratili po dvoch tyzdnoch z Thajska, bolo uzasne, poriadne sme si oddychli, sice som tam vela na nase dievcatko myslela, ale celkom som si tam vycistila hlavu a uzivala cestovanie slnko more a dalsie prijemne veci....tak drzim palce nech vsetko ide ako ma a verim ze sa k tvojmu tehulkovaniu coskoro pridam 🙂
@misinn to nie ze podobaju, to je ako kopia, ozaj, lebo sa mi otvorila fotka samka nahodou a mala som aj fotku zo sona a to je az neuveritelne, ako sa podobaju, lebo samko sa narodil v 26. tt, a sono mam z 25. tt teraz s Filipkom a to je fakt ako kopia, brada, lica, nos, usta, tvar hlavicky, total kopia. 😀
@leeenka26 Lenka, ja tak isto. Ja som tomuu nemohla uverit. Aj ked ty si si aj myslela ze cakas chlapceka, ale ja vobec, prave o to vacsie prekvapko to bolo. Ja som sa velmi tesila na dievcatko, ale ked mi povedal ze bude chlapec, zmocnila sa ma este vacsia radost 🙂 a ano, na 3D sa chystame, boli sme aj pri Timkovi a chceme aj teraz 🙂
@riverrein
@leeenka26
@katuscakzms dakujem všetkým za povzbudenie. Mňa teraz drží pri živote starší synček Adamko a túžba po ďalšom bábetku. Miško sa narodil cisárskym rezom, tak chcem ešte počkať 3-4 mesiace a chceme sa pokúsiť o ďalšie bábenko, viem, že to už nebude môj Mišenko. Stále mám myšlienky pri ňom, stále naňho myslím a prosím o odpustenie, že musel vo svojom krátkom živote zažiť toľko bolesti. Všetkých doktorov, s ktorými som sa stretla som sa pýtala, či je to moja vina, že sa narodil choručký a všetci hovorili, že si to nemôžem vyčítať, že to bola len zhoda náhod, ale nikto nevie prečo sa to stalo, stalo sa to ešte niekedy v 1. trimestri, ale zistili to až v 35. týždni a vraj často to zistia až po pôrode, neovplyvnil to len jeden faktor, ale viac faktorov, ktoré sa stretli v jednom čase. Miškove testy na genetike boli dobré, tak to vraj nebolo dedičné. Tak dúfa, že pri druhom bábetku sa to nezopakuje, doktori to tvrdia, ale aj tak sa budem strašne báť. Na Mišenka myslím stále, aj ked sa hrám s Adamkom, stále myslím na to, že s Mišenkom sa takto nebudem hrať nikdy, už nikdy ho nepohladám, nezoberiem na ruky, nikdy ho nebudem voziť v kočári, iba jeden jediný krát som ho viezla, po nemocničnej chodbe, keď išiel na CT a bol odpojený od všetkých hadičiek. Mišenko, strašne mi chýbaš ☹
@mirkapb toto su vsetko myslienky ktore nas budu spravadzat uz po cely zivot....je to smutne ale stale budeme rozmyslat ze co by sme robyli s nasimi detmi,ako by rastli,a pod.....mam tiez velmi vela spomienok na nemocnice,bola sucastou nasho zivota a mozem povedat ze asi polovica...a tie posledne spomienky z nemocnice ma tiez velmi bolia a vynaraju na povrh....chcem tym len povedat ze aj ked su to bolestive myslienky tak niekedy je asi dobre na nich mysliet,rozoberat vo svojej mysli,lebo tak sa aspon voci nim trochu obrnime aspon mne to tak pride,neviem co by sa dielo ak by som na ne vobec nemyslela,viem ze su to bolestive ale mam ich dopodrobna rozobrate v mojej mysli a teraz s urcitym odstupom uz na ne casto nemyslim ,su niekde v uzadi,obcas vyjdu na povrch ale predovsetkym spominam uz len na to krasne .....kazdy den myslim nielen na svoju Sofinku ale na vsetkych anjelickov ktorych poznam z tejto diskusie a aj ich maminy...drzte sa
@katuscakzms my sme Miška doma nikdy nemali, takže spomienky máme len z nemocnice, teda keď nerátam tie, keď sme sa doma spoločne smiali na mojom vlniacom sa brušku. Miško bol v nemocnici v Martine, necelé štyri mesiace na novorodeneckom a neskôr na detskom. Keď bol na novorodeneckom, tak sme si už niekedy mysleli, že za chvíľu ho máme doma, aj keď v septembri dostal sepsu, tak doktorka povedala, že jej je to ľúto, že to už bolo na dobrej ceste a už sa pomaly chystala písať mu prepúšťaciu správu a aj keď ho prekladali na detské tak z novorodeneckého povedali, že podľa nich už dlho v nemocnici nebude, len na to aby bol na novorodeneckom je už veľký. Keď bol na detskom mohla som tam byť s ním. Nie však celý čas, lebo keď bol po operácii, ked mu zavadzali jejunostomiu, ked zalúdoček nepracoval, tak ako mal, alebo keď mu prepukla horšia sepsa, preložili ho na ARO a tam som s ním byť nemohla. Ale aj tak som Bohu vďačná za to, že som mohla nejaký čas stráviť s ním, aj ked to bolo len v nemocnici a nemohla som si ho ani riadne popestovať na rukách, lebo som musela stále dávať pozor na hadičky ☹
@mirkapb mrzi ma to,nevedela som..ale urcite mate aj krasne spomienky hoc su z nemocnice...ja som s mojou Sofinkou bola zhruba pol rok v nemocnici a pol rok doma...stale to tak niejako vyslo ze po mesiaci alebo dvoch sme museli ist do nemocky niekedy sa stalo ze aj po par tyzdnoch...a tiez to bolo bud na detskej Kpaimke,kde nie vzdy bolo volne miesto v mamickovskej izbe...ale aj ak bolo nemohla som s nou byt stale lebo aro je aro ☹ ....ale na detskom a neurologii som s nou bola stale,najhorsie bolo ked sme boli mesiac,a to sme tam uz doslova byvali 🙂 ,mala som uzasnu dr a aj primara ktory vedeli aky je nas zdravotny stav a preto sme mali stale izbu vyhradenu pre seba so vsetkym co k tomu patri-od kupelne po chlanicku a mohla som tam mat aj svoju techniku ako tv,notebook,konvicu a ine....boli uzasny a ustretovy,navstevy som mohla mat na izbe alebo chodit z malinkou do parku na prechadzky, ☹ vedeli ze nemocnica nam je sudena tak sa snazili nam to tam sprijemnovat a vsetci od sanitarok,sestier,upratovaciek,dietnych sestier,lekarov a primara boli k nam uzasny..za to som im vdacna lebo tie pravidelne a dlhe pobyty v nemocke nam zprijemnovali ako sa da hoc malinka na tom dobre nebola ☹ ...neviem ake to je mat dietatko stale v nemocnici,mozem si to len predstavit ked si odmyslim take 2 mesiace z nasho pobytu doma ale viem ze si to mala tazke,nechat doma rodinku,polovicu svojho srdca a byt pri Miskovi alebo byt doma a nemoct byt pri nom..taky cas viem ze trha srdce,ja som myslela ze sa od zialu zblaznim ked moja Sofinka musela byt sama v nemocnici a ja doma ☹ ......veru nieje jednoduche byt bez deticiek....hoc uz presiel dlhy cas stale to boli rovnako,ale musime byt silne...myslim na teba......a obimam ta s laskou....
mala som krásneho synovca.volal sa Franko a očičká mal modré, miestami sivé. a tie jeho maličké blond vlasky, hned sme si povedali, ze bude albin ...... to bolo den predtym, ako nam navzdy odisiel. mal presne styri a pol mesiaca a aj ked dost vela plakal, jeho usmev bol na nezaplatenie. odrazu, rano o 6:45 nam len tak odisiel... a my sme absolutne netusili preco....... nikdy v zivote nechcem zazit znovu taku bolest, ako vtedy rano. urcite aj vy ostatni, ked ste prisli o niekoho takeho a maleho, ste citili ako sa vam srdce trha na kusy, ako v jednej sekunde stratite zmysel zivota a zaroven maleho cloviecika,anjela,milovanu dusicku.... a verdikt pitvy ? prasknuta slezina a nasledkom toho vnutorne krvacanie, po ktorom sa mu absolutne nedalo uz nijako pomoct. prakticky nemal ziadnu sancu..... a teraz, po mesiaci od jeho smrti, je to stale rovnake, vsade kde chodim vidim tu jeho usmievavu tvaricku a vravim si- tu som sa s nim hrala, v tomto kociariku som ho vozila, tu som ho na gauci steklila, tu v tejto vanicke sa poslednykrat kupal a tu v garazi nam zomrel. a pritom my sme to tak strasne lubili vsetci. je hrozne, ked pride smrt a tak necakane si jedneho z nas zoberie so sebou. a este ked je to take male dieta, ktore este nestihlo spoznat svet.
konecne som to mohla niekde povedat/ napisat...... pretoze nemam osobu ktorej by som sa tak jednoducho mohla zdoverit so svojimi bolestami...
@mirkapb presne viem ako sa cítiš, tiež mi lekári hovorili, že som nijako nemohla ovplyvniť že Sofinka zomrela, hoci mne sa to stalo ešte počas tehu v 33tt... bola zdravá podľa pitvy a napriek tomu zomrela, v pupočníku sa jej vytvorila krvná zrazenina a ona sa udusila...nasledoval pôrod počas ktorého som si hovorila nech zomriem spolu s ňou, ale druhá časť môjho ja vedela že tu musím zostať kvôli synovi...tiež na Sofinku myslím keď sa so Sebkom hráme, že s ňou to nikdy také nebude...najhoršie je keď začne o nej hovoriť Sebko ako mu chýba i keď ju nikdy nevidel...vtedy mi srdce ide puknúť...verím že ešte budeme šťastné i keď našich anjelikov nám nikto nenahradí...a potom budú šťastné aj naše anjeliky v nebíčku...
@erissa ahoj,je my luto co sa ti stalo....ze opet je niekto novy medzi nami....si este na zaciatku a mas to cerstve ale tu sa mozes vypisat zo svojej bolesti,oto viac ak nemas niekoho ineho komu by si sa mohla zdoverit so svojimi pocitmi,mne sa tiez lahsie pise ako rozprava...nedus to v sebe....sme s tebou
Podobné diskuze
Přečti si vše, co potřebuješ vědět pro zdárné otěhotnění.
Naše maminky sepsaly skvělé rady, jak otěhotnět.
Důležité je také znát příznaky těhotenství.
Zjisti, kdy má žena plodné dny zde.
Kdy a jak používat těhotenský test?
Zjisti víc o svém těhotenství týden po týdnu.
Neznáš termín porodu? Vypočítej si ho v těhotenské kalkulačce.
Modrý koník vám případně napoví i při neplodnosti.
@tamulik ako to smutno znie 😢