Zemřelo mi dítě

miliharmi
24. bře 2008

Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.

Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.

mayap
29. dub 2009

akejka
staršiemu sme meno zmenili, lebo manželovi sa jeho pôvodné nepáčilo a mladšiemu sme nechali meno, ktoré mu dala jeho mama.

dada78
29. dub 2009

anni,už máte aj zabezpečenú dovolenku ? Moc držím palce nech to výjde 😉

akejka
30. dub 2009

ani - mojej sestre sa mimi prihodilo nečakane 😉 Užívala HAK a aj tak otehotnela...ale rozhodla sa správne, aj keď mala len 18 rokov a dnes sa teší z 2,5 ročnej dcérky 🙂 Ja hovorím nič nie je nemožné
😉 Ja som obe dcérky počala v čase, keď už som moc nedúfala, že otehotniem prirodzenou cestou. Keď sme sa snažili, tak sa nedarilo...keď som sa tým prestala zaoberať a prestala som si každý mesiac v deň menštruácie robiť testy a zmenila som prac. pozíciu, zrazu som počala aj jednu, aj druhú babuľku 😉
Ale viem, že som jedna z mála...ostatné baby z rodiny aj okolia sa nesnažili dlhšie ako 1 mesiac...

aninam
30. dub 2009

dada78: Dovolená už je zamluvena více jak 3 měsíce, dokonce je zaplaceno i ubytování. Dopravu máme vlastní.

Jen nevím zda v tomhle stresu, co prožívám dokáži otěhotnět. Co se teď děje je nevídané. Studenti mě běžně posílají do prdele a to už i šesťáci a rodiče je v tom ještě utvrzují. Ředitelka nic neřeší. Zvažuji odchod na jinou školu nebo úplně ze školství.

dada78
30. dub 2009

aninka, to je už iná mládež ako sme boli my, keď sme boli piataci, tak ôsmaci boli pre nás "bohovia" a to nehovorím, že učiteľ bol niekto. Určite to bude tým, že decká vedia, že si môžu dovoliť a nikto im nemôže nič za to spraviť, my sme veru aj do kúta chodili, kľačali na kolenách a neuškodilo nám to. U nás (SK) vraj zvažujú udeliť učiteľom štatút verejného činiteľa, aby aspoň trošku budili úctu. Ale dosť je to o výchove, keď rodičia sa nevenujú deťom a vychováva ich počítač a televízor, prípadne kamaráti, nie je sa čo čudovať. Veď koľké deti nadajú aj vlastným rodičom o úcte nemôže byť ani reč ... kde sú tie dobré spôsoby ????? 😒

aninam
30. dub 2009

dado, ja si rikam, kam ten svet speje? Kam az to jako rodice nechame pustit? Proc za ne tak rodice bojuji a ani trochu neveri dospelim? Tohle asi nikdy nepochopim.....

kacenka24
30. dub 2009

Aninka moja, veľmi dobre Tu rozumiem. Ako iste vieš, ja takisto pracujem v školstve - na špeciálnej škole a bola som triedna druhákom. Boli to väčšinou cigánčatá z detského domova, ale čo si tí dovoľovali, to už hraničilo so zdravým rozumom. To som bola ešte tehu a bežne mali záchvaty, keď okolo seba kopali, všetko čo im prišlo do ruky po mne hádzali a ten slovník... A taktiež to riaditeľka nijako neriešila. 😝 Bála som sa, že mi nejako ublížia - kopnú do bruška, alebo tak. Tak isto zvažujem odchod, lebo nás učiteľov si nikto nezastane a nič. 😠
Tento týždeň mi práve skončila materská po 14 týždňoch, na ktorú som mala po pôrode nárok a s určitosťou viem, že sa tam už do konca školského roku nevrátim, lebo ako píšeš je to riadny stres. Keď som bola ešte tehu a učila som, vôbec som si to neužívala a nemala čas sa z toho tešiť. Už druhýkrát nespravím tú istú chybu. 😒

aninam
30. dub 2009

kacko, to ja byla doma od 7 tt a tesila se jak si tech 5 let odpocnu (planovali jsme po 2 letech dalsi dite). Ted vim, ze jsem udelala dobre a ze to udelam znovu. Zadny zamestnavatel neohodnoti to, co pro nej delas.... Vsichni jen vidi, jak ma uca prazdniny a ze je nad veci, kazdemu rikam at si to jde zkusit a ja jako uca travim prazdniny na UP, aby me nemusel stat platit. To jsou hezke prazdniny ne?

Kacko a jak je to dlouho, co odesla Marinka? Ja mam 5,5 mesice po porodu a skoro 4 mesice po maleho odchodu. To to tak silene leti......a pritom se nektere veci vlecou.

aninam
30. dub 2009

Aha, takze je to cerste (14 tydnu po porodu). Promin. Ale ver mi, ze jak psala Mili, to nejhorsi za sebou nemas. Ted teprve si vse uvedomuji a vic me mrzi, co se deje. Pokud muzu doporucit, otehotni co nejdrive. Ja mam ted zachvaty toho, ze silene dite chci a pak si rikam, do tehle doby? Vsichni rikaji, neupinej se na to male, ale dokud nebudu tehotna, nebubu myslet na nic jineho. Priznam se, ze vevnitr (uvnitr me) je ze me troska. Zvenku prochazim ruznymi zmenami a je mi to sumak. Touzim jen po jedinem - mit plnou naruc....

nikollette
30. dub 2009

ani ked tak po tom tuzis, preco to neskusate? Viem pisala si ze manželík chce este pockať, ale nevie ti vyhovieť?? urcite by sa aj on tešil, keby si bola zase tehu, a prislo by na svet krasne zdrave miminko, ktoré ti velmi prajem!!!! Aj ked malickeho to nenahradí 😔

nikollette
30. dub 2009

Ani, este som sa ta chcela opytat, co sposobilo tu mozgovu smrt malickeho?? ☹ ☹ ☹ citala som tvoj pribeh ale z coho, ako presne to nastalo.. chyba lekára,??? Chyby pri samotnom porode??? Nič vrodene by honzík nemal??? Mohol byt zdravucke babatko??? Vtedy je to najhorsie.... 😔 ked vieme ze vsetko mohlo byt inak 😔

inneska
1. kvě 2009

kačenka...ja môžem tiež doporučiť otehtonieť čo najskôr...moc som to chcela, našťastie aj manžel chcel, tak sme šli na to hned...aj všetci na okolo nám to doporučovali..aj po mamine mi to odkazovali(aj lekári, aj takí čo ma nepoznali)...lebo ono sa to rýchlo roznieslo..paťko nám do toho najhoršie upadol ešte na pohotovosti, kde pre neho prišla záchranka...tak o tom vedeli na druhý deň všetcia lekári..bola som ho odhlásiť na sociálke, tak aj tie to rozniesli(kaderníčka mi vraví, že na sociálke bola pani, čo jej umrelo bábätko a ja jej vravím, to som bola ja)
len nikto nevedel, o koho bábätko ide, lebo podla nového mena ma nik skoro nepozná a manžel je z inéh ookresu, tak som u nás jediná s našim priezviskom...
určite je to dobrý liek na bolavé srdiečko a dušu...ale je to aj o tom, či sa na to cítiš 🙂

a o dnešnej mládeži asi radšej pomlčím...idem po meste, vidím tlupu mladých chalanov, tak sa im radšej vyhýbam, lebo neviem, čo im môže v hlavách skrsnúť...alebo idem okolo nich s malou dušičkou, aby si niečo nezmysleli..

aninam
1. kvě 2009

nikollete: Mame zaplacenou dovolenou, ktera nestala zrovna malo, jedeme na 14 dni. Manzel by urcite moc rad, ale mame pred sebou kolem 5 tis km (pocitano tam i zpet) a ja minule tehu spatne snasela jizdu autem, to je duvod, proc on ceka. Zase pak nikam nepojedeme jak dlouho. Maly umrel vinou lekaru, padali pri porodu ozvy na 80 a nam tvrdili, ze maly spi. Spat pri takove procedure jako je porod? Mam dokumentaci a vim, ze je vina u nich. Maly by nemel jedinou vrozenou vadu ani nemel zadnou vyvojou, to je zaneseno v pitevnim protokolu....a mozkovou smrt způsobilo to, ze mel nedostatek kysliku a nedokrvoval se mu mozek, tim jak se pri porodu dusil na obmotane pupecni snure kolem krku a lekari to videli jeste predtim (nebo alespon meli videt a nechali to tak) na monitoru uz 2 hodiny predtim nez me pustili na sal a nechali rodit prirozene......

kacenka24
1. kvě 2009

Milá Inneska a Aninka. My sa už snažíme, no zatiaľ nič. Mám vypočítaného aj Dr. Jonáša - podľa neho mám presne plodné dni cez menzes a tak sa mi to vôbec nekryje s ovulkou. Však uvidíme, skúšame cez oba termíny. Len si to nejako neviem dobre predstaviť, ako to budem celé znášať. Ja som porodila cisárskym v 25tt. Môj motýlik bol taký maličký (750g), že ju museli previezť na špeciálne JIS pre takto skoro narodených do Martina, teda do inej pôrodnice ako som rodila. A to mám info, že v Žiline čakali po pôrode ešte 4 hodiny, či vôbec bude žiť. A viem, že takýmto detičkám sa musí BEZODKLANE zaistiť pomoc!!! Mám veľmi ťažké srdce na Dr, pretože keby sa bola narodila hneď v MT, tak by mala vyššiu šancu na záchranu. Ja som ju videla až na 4.deń, keď ma na vlastnú žiadosť prepustili zo Žilinskej pôrodnice. Boli to veľmi zlé dni, pretože som bola na izbe, kde boli aj mamičky so svojími detičkami, ešteže som bola pod liekmi, lebo by som sa sa asi zrútila. Takže neviem, čo je to mať vlastné dieťatko hneď po pôrode pri sebe, vidieť ho, pohladkať, privinúť si ho. Akurát viem aký je to pocit odchádzať z pôrodnice s prázdnymi rukami a strašnou bolesťou v duši. Malú som videla 4x a aspoň som ju hladkala cez inkubátor. Bola taká krehučká. Nikdy som ju nedržala v náručí ... a potom som ju už nevidela. Manžel nechcel a doteraz som mu za to vďačná. Obliecť do truhličky ju bol on. Ja len viem, že keby som tam bola aj ja, tak už ju z náruče nepustím... je mi veľmi ťažko, pretože na budúcu nedeľu na Deň matiek som mala mať termín pôrodu...

Kto si nevie takéto detičky predstaviť, tak som našla toto. Keď moje slniečko ešte žilo, veľmi ma to povzbudzovalo a verila som, že aj my budeme mať také šťastie. 🙂

http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/208562266...

aninam
1. kvě 2009

Kacko, ja te naprosto chapu! Mela jsem podobny pribeh, jen my cekali na specialni sanitku hodinu a 40 minut! Aby mohla prevest maleho do specialni pece. Rodila jsem tyden po terminu a take jsem ochazela z nemocnice s prazdnou naruci..... Nejsi v tom sama a ver mi, ze to co ted udelas bude jen dobre. I ja neoblekala maleho, ani manzel. Oblekala ho pohrebni sluzba a ja tem klukum dekuji. Take bych ho nepustila z naruce a jsem rada, ze to bylo takto. Neboj dalsi dite nam obema a i dalsim, co tohle prozivaji postavi do jine roviny. Nikdy nezapomenem, to nejde. Jen budeme mit spoustu jinych starosti.... Stejne jako je mam ted ja v praci a ver mi, ze si tisickrat rikam, proc??? Proc zrovna ja ???

aninam
1. kvě 2009

Jeste jedna vec. Vedle maleho lezel take chlapecek, vesel se pomalu do dlane a prezil.....Muj maly vazil pres 3500 g (nevazili ho, jen odhad lekaru v CB, v ST mi rekli pres 3600 g) a neprezil....

dada78
1. kvě 2009

anni, ja som si malého posledný krát popestovala a hoc bol studený, tiež by som ho najradšej držala čo najdlhšie a zahrievala, dnes je to 8 mesiacov, ale ako píšeš, ono to až časom dochádza a stašne to bolí .... aj keď viem, že mi poslal malého drobečka do bruška, hrozne mi chýba to moje slniečko 😢

aninam
1. kvě 2009

Dado, budou nam nasi andilci chybet cely zivot.......stejne jako rodice, kteri odejdou.......vim, o cem mluvim. Otec me umrel v necelych 5ti letech a ma matka uz si nikoho jineho nenasla a me tata chybel cely zivot, ted si ho vynahrazuji tchanem, ktery je uzasny....

aninam
1. kvě 2009

chybel a chybi.....nikdy nezapomenu a slovo nahrazovat je v uvozovkach.....Vsichni jsme svym zpusobem nahraditelni a zaroven jsme jedinecny. Vzdyt i v pracovnim procesu za nas najdou nahradu.....drive nebo pozdeji.

dada78
1. kvě 2009

Anni, vieš, že ma veľmi potešilo, keď som sa vrátila do práce a všetci mi povedali, že "Konečne !" už sa nevedeli dočkať ... moja nástupkyňa síce má VŠ ale nemá toľko rokov praxe a tá v mojej pozícii bola pre mňa veľkým plus, vedela som riešiť rôzne problémy a tiež poradiť,keď bolo treba,vedela som o čom mi tí ľudia hovoria,lebo poznám výrobu od samého začiatku. Tiež záleží od človeka, koľko srdca je ochotný vložiť do práce a niekedy urobiť aj niečo naviac a pri práci s ľuďmi to nikdy nie je jednoduché, to vieš najlepšie ....

tak isto to bude aj s našími anjelikmi ... budeme mať ich súrodencov, naše ďalšie detičky, ale oni tiež ostanú v našom srdiečku až do našej smrti.

miliharmi
autor
1. kvě 2009

Ahojky, musím vám něco napsat, představte si, jak mě dnes manžel překvapil. Tomíček strašně rád kouká na Milenčina videa a fotky, stále se toho dožaduje, když mu to pustím, tak to sleduje a opakuje to, co na tom videu právě dělá Milenka, třeba když dělá zajíčka, tak taky dělá zajíčka a když mi tam dává pusu, tak mi hned taky chce dát pusu atd.Jak otevřeme notebook, hned se dožaduje a pořád volá Mili, Mili, Mili. A dnes mu manžel najednou řekl, že Milenka je jeho andílek, že když na tom byl po narození špatně, tak že za ním nejspíš přišla a pomohla mu a od té doby on na ní stále pamatuje. A říkal o dost vážně, což mě překvapilo, manžel ani není věřící, jenže Tomíkovo zaujetí Milenkou je fakt zvláštní, jakoby s ní byl nějak propojený.

aninam
2. kvě 2009

Dado, to ja kdyz jsem byla tehotna tak vsichni chteli vedet kdy prijdu do prace a to jsem mela smlouvu na dobu urcitou a kdyz se to stalo, tak pro me meli sotva par hodin a od zari nic. Ted jsem zastup za zastup na MD a rekla bych, ze do toho davam vse jako vzdy, akorat me brzdi okolnosti a okolnosti utlumuji me nadseni pro ty deti neco delat. Ja jim ted tiskla brozury na RV, aby si nemuseli psat poznamky a mohli jsme si vice "hrat" a diskutovat, davala jsem je proti podpisu a nekolik mi reklo primo u katedry jestli to muzou rovnou vyhodit? Ja to tiskla nekolik hodin, kompletovala na vlastni papir, na vlastni tiskarne...........zadarmo a dohohle se dockavam? Zadne oceneni...... Priste si budeme stroze psat poznamky a nic netisknu.....

aninam
2. kvě 2009

A predtim jsem to jeste nekolik dnu davala dohromady.......

aninam
2. kvě 2009

Mili, to je dobre, ze te manzel prekvapuje. Me take a neustale a hlavne v dobrem, coz je lepsi nez .......

dada78
2. kvě 2009

anni, niekomu sa nezavďačíš ničím, neviem, či to nie je aj tým, že rodičia deťom kupujú všetko na čo si ony zmyslia len aby dali pokoj ....

milli, tatinko to pekne povedal Tomíkovi, aj ja chcem malému povedať, že ho vybral zo všetkých anjelikov v nebi Romanko a poslal k nám a teraz na nás dáva pozor, myslím,že tak ľahšie pochopí, keď budeme chodiť na hrobček zapaľovať sviečky, prečo tam chodíme a chcem aby ho tiež mal rád, aj keď ho nepoznal.

aninam
2. kvě 2009

Dado, i ja chci, aby moje dalsi deti vedeli o svem starsim braskovi. Proto mam i otisk rucicky, nozicky a i to malo fotek....

dada78
2. kvě 2009

dnes ma potešila manželová krstná, boli sme u nich na návšteve a tak sme popri inom spomenuli Romanka,že sa o ňom doma bavili, že už by behal, síce ešte s plienkou, ale to sú také podarené kroky ... dobre padne, keď viem,že viacerí na neho myslia 😉

nikollette
3. kvě 2009

Jaj dadka kukala som zase tvoje fotecky aj na stanke www... 😔 😔 😔
chrústik majinky nadhrenýýýýýýýýýýý nevinný 😢 😢 😢

nikollette
3. kvě 2009

baby ja stale revem... ked vas čítam ake ste silné, a pozerám vašich anjelikov... 😢 😔

inneska
3. kvě 2009

ja takisto určite budem svojmu chlapčekovi(aj dalším detičkám, ak budú) rozprávať o Paťkovi...chcem, aby o ňom vedeli, poznali ho aspoň podla fotiek, rozprávania...lebo to bol úžasný chlapček a zaslúži si to 🙂