Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.
Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.
Mám dotaz na maminky, které prošli tou bolestnou ztrátou a mají ještě jiné děti, jak to sourozenci snášeli? U nás se to má tak, že moje roční holčička se od půl roku léčila s rakovinou, ale bohužel léčba neměla, kvůli její genetice význam, nádor se vrátil a ač ho doktoři opět vyndali, další léčba není, jen pokaždé operace. Dle doktorů šance máme minimální, snažíme se věřit v zázrak, ale ... O sebe se nebojím, přinejhorším se otupím práškami, ale moc se bojím, jestli k tomu dojde, jak to vezme syn. Je mu sedm a sestřičku miluje, všichni kolem nás říkají, jak krásný má k ní vztah a i Eliška na něm visí. On je takový cíťa. Ach jo, nikdy jsem neměla takovou hrůzu z budoucnosti jako teď.
@kamhajek Prepac mi, ak to vyznie necitlivo, ale pisem Ti to s cistym srdcom.
Predpokladam, ze Tvoj syncek nevie, ze malicka ma zlu prognozu. Narozdiel od Teba nema sancu sa s nou postupne ci uz v duchu alebo realne postupne lucit a preto jej odchod pre neho bude sokom. Na Tvojom mieste by som teda zacala pomaly vysvetlovat malemu co je to smrt /pripadne nebicko/.. ze to raz postretne kazdeho.. a ze je mozne, ze jeho sestricka umrie /pojde do nebicka/ skor ako ostatni. Tak mu das moznost zacat sa s tym vyrovnavat, pripadne povedat sestricke vsetko to co jej este chce stihnut povedat..
Drzte sa. ☹
@kamhajek ja za seba ti mozem poradit, aby si uz teraz o tom zacala postupne a citlivo rozpravat, formou aku ty sama uznas za vhodnu, hlavne neskryvat emocie v dobrom domneni, ze ho od toho uchranis. Tak ako ty aj on tu bolest bude musiet dat von. Nam ked sa to stalo, som sa snazila pred malym neplakat lebo som si myslela, ze svojim smutkom ho este viac zranim ☹ , bola to chyba..maly mal pocit, ze ani on nemoze plakat ked nevidi mna, dusil to v sebe lebo chcel byt silny ako ja, chcel, aby som o nej rozpravala len s nim lebo som vtedy neplakala, ak ma pocul spomenut ju v rozhovoroch a pocul, ze placem tak to velmi zle znasal, chcel, aby som mu slubila, ze uz nikdy s nikym o nej rozpravat nebudem. Navstevujeme Plamienok a tam sa to postupne v nom odblokovalo, teraz vie, ze je to v poriadku, ze sme smutní, ze placem .. musela som sa to naucit najma ja, tak strasne som sa ho snazila ochranit od tej bolesti, nepridavat mu viac ako treba.. Cely zivot s tym musime uz zit , ta bolest nikdy nezmizne a treba vynalozit strasne vela sil snazit sa , aby nase deti, co nam tu ostali ,mali svoju mamu aspon trocha taku ako pred tym ☹ ☹
Víte já si říkám, jestli to přijde, tak pak určitě budeme trávit čas v nemocnici a pak na to syna chci připravovat, teď je Eliška po operaci čistá, úplně krásná zdravá holčička, tak ho tím nechci zatěžovat, chci aby si jí užil. On už chápe smrt, ví, že lidi umírají a jsou z nich andílci, že umírají nejen staří, ale i mladí a malé děti když jsou nemocní. My vůbec nevíme kolik máme času i zázrak se může stát, tak mi přijde zatím zbytečné, mu něco říkat, aby se tím netrápil zbytečně moc dopředu. Brečet nás už viděl, když jsem to zjistili, když Eli těžce nesla chemoterapii. Na konci února jdu k psychiatrovi, tak to s ním chci probrat.
Fu, toto je ťažká téma a ja dúfam, a verím, že to nikdy nebudem musieť zažiť...obdivujem všetkých, ktorí toto prežívajú, prežili a musia tomuto čeliť. @kamhajek ja viem, že nemám právo do toho niečo povedať, a je pekné, že chceš syna "ušetriť", že ho nechceš zaťažovať...ale poviem to takto-ako je možnosť, že sa môže zázrak stať(a ver, že Ti to želááám a želám to všetkým, čo toto prežívajú!!!), tak je možné, že sa zázrak konať nebude, a tak, ako je možné, že keď to príde, tak budete tráviť čas v nemocnici, je aj možné to, že nemocnica sa konať nebude...proste, že to príde naraz a braček sa nestihne rozlúčiť, nestihne jej povedať to, čo jej povedať chce... Božinku, fakt sa mi to ťažko píše...ste veľmi statočné...ja neviem, čo by som robila, ale, ako píšem-možné je všetko a myslím, že by som sa snažila súrodenca pripraviť na všetko...aj na to zlé, čo môže prísť, ale aj na to, že sa môže stať zázrak... A verte, že ten zázrak želám všetkýýým-držte sa...Iva
napisem to takto, kedze mi stale prichadzaju nove a nove ziadosti do sukromnej skupiny, bez odporucenia niektorej z tych, co uz v skupine su, nove nepridavame ☹ , nie je to nic osobne, vsetky dobre viete ako to tu chodi a pre ochranu sukromia mame prave jednu takuto podmienku o prijatie...
@kamhajek ahoj, ja som mala doma dva a pol ročného chlapčeka keď nám dcéra zomrela na rakovinu. takisto boli na seba veľmi naviazaní , a keď Tamarka zomrela, po tom strašnom období vybavovania pohrebu, keď videl a cítil ze sa niečo deje, ze jeho mama prišla domov sama z nemocnice , bez jeho milovanej Tamarky a jeho si stále berie teta k sebe, aby bol co najmenej doma , a aby nemusel isť na pohreb, prestal rozpravať, smiať sa. proste bol to taky malý dospelý smutný chlapec. ja som musela prepnúť na nudzový režim a cez deň neplakať a nepoddať sa svojmu smútku aby on ešte nebol smutnejší ☹ . bola som v starostlivosti psychiatra, a s Radkom sme začali chodiť na logopédiu, kde sme sa učili na novo rozprávať a hlavne sa učil prekonať ten smútok. bolo to veľmi smutne a zložite obdobie. keď mal 4 narodilo sa nám bábätko - chlapček, ale žiaľ zomrel môj otec na ktorého sa Radko veľmi naviazal a to bola preňho dalšia rana. dnes ma 9 rokov, a stále sa rozplače keď niekto spomenie jeho Tamarku. v lete bol v tábore s plamienkom, kde boli deti ktoré prešli rovnakou stratou ako on, a povedala by som ze mu to pomohlo. tyžden bol v starostlivosti psychologov a rozpravali sa o tom co sa stalo.
ja ti s mojho pohladu odporucam psychologa , pre syna a aj pre teba. nesmies sa ty s manzelom zosypat aby sa nezosypal aj syn, o to horsie ze je starsi a vela veci uz chape. a asi by ste sa s nim mali porozpravat vy s manzelom , aby vedel ze sa aj onho bojite a ze ho mate rovnako radi ako Elisku. drzim palce aby ste to zvladli a aby sa stal zazrak a eliska sa uzdravila.
☹ ☹ ☹ ☹ Nemám slov,nejde to
Maminky anjelikov, viem, ze nemam pravo vstupovat do vasej bolesti, chcela som vam iba podakovat - ked pred rokom aj pol zomrela kamaratke dcera, isla som si sem po radu, ako jej pomoct...
velmi ste mi vtedy pomohli, cele dni, tyzdne, mesiace som plakavala s kamaratkou za jej dcerou, pocuvala som ju, nechala hovorit o malickej.. otvoril sa mi jedna dusa, jeden vesmir plny bolesti... ona trpela a ja som jej nevedela pomoct... len tym, ze som ju pocuvala, plakala s nou a stale sa mi to zdalo byt malo...
je to rok a pol ale presne po roku, na den, ako odisla malicka, im poslala do bruska dalsie babatko....onedlho budu traja..
dakujem este raz za pomoc, bez vas by som netusila, ako jej to aspon trosku ulahcit...
sklanam sa pred vami, objimam a posielam ku kazdej z vas nachvilku svojho anjela, aby vas pohladil... drzte sa maminky
Ahoj jste silne zeny i maminky..moc vam drzim palecky ,at bolest preboli
A zarmutek se zmeni na jeste vetsi lasku pri spominkach na nase ditky.
Sama mam zkusenost .Vloni mi umrel syn dvojce me dcery Jonasek.
Byl zavrazdeny ☹existuje nejaka sukromna skupina ,kde si muzem vylit srdce
Avsak ne verejne?dekuji a budte silne
@anulka23 ahoj, ja som prisla o babenko v 27tt, na kontrole zrazu zistili ze ma silno rozsirene mozgove komory, to bol utorok, potom zacal neskutocne sialeny kolotoc vysetreni , pohadzovania nas kade tade , neviem ani popisat ten pocit bezmocnosti, napokon o tyzden mi babetko cisarskym vzali, zomrelo hned po narodeni, ani som ho nevidela, hlavicku malo v 27tt ako v 32tt, smutok a bolest je neskutocna, neviem ani uverit, ze take nieco sme museli prezit, neviem ci sa s tym niekedy vyrovnam , za chvilocku by som ho uz bola mala rodit,.......vnutorne ma to stale nici,,,,,, tolko sme po nom tuzili...........a je prec..... viem ako velmi trpis, ja trpim rovnako.............. zelam ti vela sil, velmi vela
@miliharmi citala som tvoj prybech a mozem povedat ze si pre mna mama z velkym M ties mame zasebou vselico ale stratu dietata by som asi nezvladla aj ked viem ze je pre koho zit lebo mame obe deticky moc ta obdivujem
@miliharmi strasne ma to mrzi , velmi ☹(( neda sa to slovami opisat aka to musi byt bolest.....mam kamaratku mala jej mala 7 rokov a rakovinu, presla si peklom.....povedala mi na to .....ivka ja viem ze ona je stale pri mne a jedine co ma drzi pri zivote ze ju znova uvidim a budem s nou tam hore......
@kamhajek u nás to prišlo tiež náhle... krásne zdravé 18ročné dievčatko náhle umrelo... na srdce... môj syn mal 6rokov... bol to pre neho šok keď umrela jeho sestrička. Volal a volá ju zlatíčko moje... Vždy keď chce či on, či ja, rozprávame sa o nej j si poplačeme... Keď bude mať v tebe oporu, myslím že to zvládne... mne hovorili aby som bola silná, ale aj slabosť patrí k životu a keď plačem, neskrývam sa... je to strašne ťažké... ale ono to ide... život ide ďalej, dni budú ubiehať ďalej... len bez niekoho, koho sme nadovšetko milovali...
Já jsem tvůj příběh ani nečetla a slzím stejně. Mám holku v podobném věku. Možná jsem blázen, ale často mě napadají myšlenky typu co kdyby...je to nepředstavitelný. Hodně sil...k tomu se ani nic jiného napsat nedá. Je mi to líto....vůbec ti to nepomůže...já vím...ale vážně je mi to líto. 😒
Mohu Vám pomoci v tom, abyste nemuseli při každé vzpomínce prožívat bolestivé pocity. Zabývám se emoční terapií. Informace jsou na mém blogu. V nejnovějším příspěvku jsou v komentářích i hodnocení mé práce několika z těch, se kterými jsem pracoval.
Ahojte,
chci se pridat k diskuzi a budu rada, kdyz si budu moct psat s nekym, kdo neco podobneho zazil, ze nebudu mit pocit, ze jsem na to sama... minuly ctvrtek nam umrel nas maly dvoulety syn. Mel cerstve dva roky. Umrel v nemocnici na nezistenu pricinu silneho otoku mozku - snad agresivni meningitida. Behem 3 tydnu to slo strasne rychle. Aniz by se s tim mohl clovek smirit a srovnat. Doposud to bylo zive a zdrave dite, ktere ani chvili neposedelo. Ta bolest se neda ani popsat a vubec nevim jak budu moct zit dal... Strasne mi chybi, A nejvic se bojim toho, ze celou dobu trpel, ikdyz dostaval leky proti bolesti...
@miliharmi chci se pridat k diskuzi a budu rada, kdyz si budu moct psat s nekym, kdo neco podobneho zazil, ze nebudu mit pocit, ze jsem na to sama... minuly ctvrtek nam umrel nas maly dvoulety syn. Mel cerstve dva roky. Umrel v nemocnici na nezistenu pricinu silneho otoku mozku - snad agresivni meningitida. Behem 3 tydnu to slo strasne rychle. Aniz by se s tim mohl clovek smirit a srovnat. Doposud to bylo zive a zdrave dite, ktere ani chvili neposedelo. Ta bolest se neda ani popsat a vubec nevim jak budu moct zit dal... Strasne mi chybi, A nejvic se bojim toho, ze celou dobu trpel, ikdyz dostaval leky proti bolesti...
Přečti si vše, co potřebuješ vědět pro zdárné otěhotnění.
Naše maminky sepsaly skvělé rady, jak otěhotnět.
Důležité je také znát příznaky těhotenství.
Zjisti, kdy má žena plodné dny zde.
Kdy a jak používat těhotenský test?
Zjisti víc o svém těhotenství týden po týdnu.
Neznáš termín porodu? Vypočítej si ho v těhotenské kalkulačce.
Modrý koník vám případně napoví i při neplodnosti.
@evakva ja som mimo z dvoch obdobi ktore sa mi striedaju... absolutna bezmocnost, plac, uzkost, bolest v srdci..... a pocit, ze som tehotna asi ani nebola, a sa mi to vsetko sniiiiiva. nezacina mi sibat? 😕