Zemřelo mi dítě

ahojte prepacte ze som vam sem vtrhla do vasej temy

pozrela som si vase prispevky a zacala som plakat 😉

aninam srdiecko ma moc zabolelo ked som zbadala tvoj albumcek ☹ ☹

ahoj didi...aj mne je to lúto, bo sa na to mohlo prísť ešte počas tehu, a bolo to operovatelné...teraz som bola na morfologickom utz u dr. Holáňa..a ten nám povedal, že teraz by to malo byť v poriadku..ale 100% záruka to nieje..ono Paťko mal samotné srdiečko v poriadku, mal zúženú aortu z vnútornej strany..teda na to by sa ani sonom nedalo prísť..len špeciálnym dopplerovým prístrojom, vraj..a kedže podozrenie na srdcové vady nebolo, tak nikto nič nerobil..
po narodení sa dieťaťku postupne uzatvára duktus na srdiečku...všetko bolo v poriadku, dokým sa mu to neuzavrelo, dovtedy mu v pohode prúdila krvička, ale ked sa to uzavrelo, tak tým padom sa mu z jednej strany hrnula krv a nestíhala pretekať cez tú zúženinu...
len mi začal plakať, omodrel(trochu tvárička, ale nie moc) a začal studenieť...vtedy som volala manželovi, nech okamžite príde..do 15 minút sme boli na pohotovsti ... a aj tak neskoro...

dadka...tak ak to bude možné, tak do verejného registra dám...
a stále sa sťažujú, že je málo tých darcov, ale ked to robia len na jednom mieste na SK, tak nech sa nedivia...fakt robia stále nejaké osvety a zbierky...ale skoro žiadny výsledok, hlavne, že predstavitelia tych organizácií sa vyvážajú na drahých autách a majú platy...
a neviem prečo pýtajú za ten odber pup. krvi tolko moc penazí...robia to presne tak isto ako aj odber do verejného registra...keby sa plati len to uskladnenie...to by bolo fajn...

ineska,dokelu...ako je toto mozne?!...preco,preco???...preco musia deticky takto trpiet?!...preco je to dopustene...je tazke otehotniet,citam vas vo vlastovkach,tazsie donosit a nakoniec.... 😢 😢 😢 ...preco toto vsetko???...a hlavne naco???

didi...keby to bolo niečo nezlučitelné so životom, tak mi to hlava nejako zoberie, ale dalo sa na to prísť a jednoducho odstrániť a mohol viesť plnohodnotný život...miesto toho je v nebíčku...ako som písala, už sa nepýtam prečo...nechcem sa zbytočne už nad tým trápiť, aj tak mi ho nič vnevráti...a aj kôli maličkému, nech nie je aj on v strese ...
ja som mala šťastie, že som otehotnela na prvý pokus...aj teraz som otehu po jednej MS..tak aspoň v tomto mám šťastie a neboli problémy ...aj tehotenstvo bolo bez komplikácii..aj teraz je...
ale aj tak to bolí, že celých 9 mesiacov ho nosím pod srdiečkom, žijeme spolu, človek si zvykne, že tu proste je, už aj po tom narodení, celý život si prispôsobuje tomu malému človiečikovi..a naraz ho niet..ostane neskutočné prázdno a ticho...

ahojte
ja som niekde citala,ze chore deticky sa rodia mamickam, ktore su schopne vsetkym zlym prejst jednoduchsie, ako mamickam, ktore by to nevedeli uniest.....chore deticky sa rodia mamickam, ktore maju v sebe straaaaaasne vela lasky, nie ze by ostatne mamicky nemali, ale prave tie mamicky, to vedia zvladnut ovela jednoduchsie
no napisane ako u tatarov, ale tak nejak som to pochopila 😉
to je akoze odpoved na to,ze ,,pane boze preco prave ja mam take dieta...,,

baby necitala som vsetkych 22 stran... ale bohate mi to stacilo na to, aby som pochopila, ze dobrovolne sa zdat babatka, vlastneho dietatka - ktore bolo neplanovane a spociatku velmi tazko znasane - by bola najvacsia chyba mojho zivota. a som rada ze sa nam to male narodi, aj ked sa toho bojim, uz teraz ho velmi lubim.
A vzdavam hold vsetkym maminam, ktore to zvladaju - mojej mamke tiez prve dietatko zomrelo, chvilku po narodeni. Vela ludom, aj tete, tiez, a strata dietatka, uz akakolvek, musi byt najvacsia bolest v zivote.

Velmi vam vsetkym drzim palce, aby ste to zvladli a usmievali sa na zivot - vsetko je na nieco dobre, a ja verim, ze ostatne deticky vam to vynahradia a date im vsetku lasku, ktoru mate. Vase babato v nebi je urcite stastne a spokojne, ze malo moznost by

byt prave vasim dietatkom* 🙂 🙂

dididi, pekne si to napísala ... už mi to niekto povedal a tiež som si všimla, že všetky maminky anjelikov veria, že ten ich poklad je teraz už na lepšom mieste .... ako raz napísala Milli .... sú Doma
Možno sa to bude niekomu zdať divné, ale som si istá, že všetky maminky anjelikov sa tešia na ten okamžik keď sa znovu stretnú so svojím dieťatkom. Ostávajú v naších srdciach a myšlienkách, takže sú s nami stále ale aj tak to bolí, že si ich nemôžeme vybozkávať a privinúť. 😢

dada, to je to najhorsie, ze ju nemozem pohladkat, pobozkat, citit jej teply dych... vidiet ju ako spokojne spi... nemat ju pri sebe...
Ja som tiez citala raz nieco podobne. ze chore deti sa rodia silnym osobnostiam.. ale podla man to pravda nie je. ja som odmalicka bola prilis citliva na vsetko. na kazde zvysenie hlasu som sa hned rozplakala (a to je doteraz)... a keby to tak bolo, tak by nebolo vela chorych deticiek v ustavoch...
ked som z liliankou lezaal v nemocnici, tak do ustavu slo 3 dnove dietatko. bol to downacik, krasny novorodenec a ja som plakala, ked som ho videla. ostal bez rodicov len preto, ze bol chory. nechcem teraz spochybnovat choroby, ale downov syndrom niej e az taka choroba a velmi vela ludi vie plnohodnotne zit. su predsa ovela zakernejsie choroby, kdej e clovek cely zivot priputany na lozko, nedokaze sa sam vypotrebovat, najest.... a je uplne odkazany na pomoc inych. a predsa bojuju jeho pribuzni....
co uz, ej to nespravodlive a s tym nic neurobime.

Kotenko, pozeram do pasu a gratulujem!!!!!!!!!! Nech tentoraz vsetko dobre dopadne a v novembri date Lilianke - anjelikovi zdravuckeho surodenca. Budem silno drzat palce 😵 😵

Kotenko,tak moc rada by som Ťa objala a spolu by sme si poplakali, pozerala som si všetky fotečky Lianky, zlatenko malinké toľko času strávila v nemocnici, bola to veľká bojovníčka. Má môj veľký obdiv, takisto aj Ty.
Keď nebude s Tebou nikto chcieť hovoriť, čo cítiš, tak my tu budeme, spája nás rovnaký osud ... minulý rok bol pre nás obe veľmi ťažký .... aj Rominko umrel v septembri - 1.9.
Neboj, ak Ti Lianka poslala bábatko, tak preto, že chce, aby v ňom pokračoval jej život, určite nechcú naši anjelikovia, aby sme boli smutné,preto sú poslané späť na zem usmievať sa na nás a znovu naplniť tú prázdnu náruč.

kotenko...moc ti prajem, aby si bola šťastná z toho, že čakáš bábätko...možno teraz to tak necítiš, ale budeš to maličké milovať, tak ako miluješ lilianku...poslala ti radosť z nebíčka, aby si tolko nesmútila...

dididi...možno je to tak, ako si napísala...i ked ja som sa za silnú nikdy nepovažovala, tak teraz to počúvam zo všetkých strán...i ked stále nie som o tom presvedčená...neviem, ako by som zvládala to, čo si prežili ostatné mamičky, ked boli so svojimi anjelikmi v nemocniciach a museli vidieť, ako ich pokladíky trpia..ja som bola od tohoto ušetrená...možno by ma to zlomilo, a celé by som to vnímala úplne inak, inak by som sa správala, neviem...
ale žijem s tým dalej, musím...teda nemusím, keby ide o to, môžem svoj život ukončiť, ale chcem ..teraz žijem len koli druhému bábätku...

dadka..máš pravdu, teda aspoň ja to tiež tak vnímam..vôbec sa nebojím zomrieť, bo verím , že ked odídem z tohoto sveta, tak sa stretnem so svojim anjelikom...že niekde na mňa čaká..len rozmýšlam, ako bude vyzerať, či rastie, alebo je stále také malé bábätko...už sa na toto stretnutie moc teším, hoc prejde ešte vela času, kým sa stretneme...

inneska, ja si Moma predstavujem stále ako môjho mačkacieho macíka - tak ho nazvala jedna z manželových sesterníc - so širokým úsmevom a moc sa na neho teším 🙂
Jedna maminka anjelika mi napísala,že teraz svoje dieťatko miluje dvojnásobok, pretože to prvé jej poslalo to druhé a chcelo aby bolo milované ... veľmi sa mi páči táto myšlienka aj keď priznám, že sa hrozne bojím svojich pocitov po pôrode keď mi ho ukážu a dajú do náruče, ktorá ostala osirotená ....

dadka, nechajme sa prekvapiť, čo nás tam hore čaká 😉 a tých pocitov sa aj ja obávam, i ked viem , že už teraz toho maličkého milujem nadovšetko, neviem, ako to budem cítiť a vnímať, ked bude na svete...ked budem používať všetky veci, čo patrili Paťkovi...ale snád to bude dobré a zvládneme to...
tak moc už chcem to maličké objať, tak moc mi chýba objatie, pohladenie niekoho v mojom náručí..vystískať ho , vybozkávať, nebudem sa vedieť na neho vynadívať..a zrejme sa od neho ani na krok nepohnem...aby mi neušla ani jedna sekunda z jeho života...

I ja nemusim tuto situaci zvladat, ale chci!!! Zivot je preci hrozne kratky, at trva jakkoliv dlouho. Je to pouhy maly okamzik v celem vesmirnem zivote...... Jednou prijde ta chvile a vsichni se setkame. Nemame pravo si svuj zivot vzit, kdyz ja sama jsem si ho nedala. Mam pravo, zivot zit. Krasnou dobrou noc!

Ja som si po Lilianke nechala iba apr veci, ktor mi boli velmi blizke a ostatne som dala sesternici a nieco aj do nemocnice... kocik sme predali... ja si tiez neviem predstavit, ze by som mala pouzivat veci po Lilianke, ved tie predsa mali partit jej, ona ich mala nosit!!!
Kedysi som sa aj ja bala smrti, ale teraz sa tesim, ked sa opat uvidime. castokrat rozmyslam, ze sa dam pochovat niekde blizko nej, neuveritelne casto myslim na smrt. ake to bude, ked odidem a budem z Liliankou...
tento tyzden planujem ist k dr, tehu este nemam potvrdene a ani nie som ista ci som tehu, lebo som si robila 4 testy a vsetky su negativne, alep riznaky mam vsetky ako pri Lilianke... tak pockam a uvidim

aj pri lilianke si mala testy negativne? 😕

hej, tam som ich mala negativne do 9tt a to uz mala u lekara tehotenstvo potvrdene. a skusam rozne znacky

fuha tak to potom hej 😉

noo, mi hovor. ale to do inej temy asi 😅

kotenko, my sme si rovno zajednali dvojhrob,nepáči sa mi u nás detský cintorín, také neudržiavané, takže už v 30tke máme svoje miesto, aspoň tam budeme spinkať spolu ako za starých čias.
Aj ja mávam pocit prázdnej náruče, akoby mi Moma niekto ukradol ☹ ale som rada, že mi pani doktorka z ARO odd. dovolila si ho naposledy popestovať a tak sa s ním rozlúčiť.

no ja som to "stastie v nestasti" nemala. bohuzial som sama nemala odvahu sa spytat na posledne pomojkanie a taaak, aj ked som po tom neuveritelne tuzila. ale myslim si, ze problem by s tym nebol, pami primarka a nasi dr mi skoro vo vsetkom vysli v ustrety, co sa tykalo Lilianky....

kotenko, asi moc žiadostí o posledné popestovanie často nemávajú pretože najskôr pozrela sestrička na doktorku ale hneď že môžeme, tak za hodinku keď ho poodpájali z hadičiek a prístrojov a zabalili do perinky sme znovu prišli.

Ahojte,je mi velmi tazko sem tam nakuknut do tejto temy,velmi ma to boli co ste prezili....a ked som nahodou minule zahliadla album kde bolo mimonko uz v ......ani to nemozem napisat,take fotky som necakala a plakala som strasne usedavo,dievcata ja som taka ustrachana o mojho maleho a je mi jedno nech si mysli kazdy kto chce....ja vam len chcem napisat ako sa mi strasne nepaci ten vyraz ak niekto pouziva na par mesacne dietatko ze maly,mala je zla,maly je hnusny,protivny.....viete,ked nechce spinkat,ci mrnci,atd....ja som to slovo nikdy nepouzila a ani nepouzijem ...dietatko tak male moze byt nespokojne,a nie zle!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!Stale si spomeniem na Vase osudy a a budem dakovat aj za to ked maly bude neposedny...vcera manzel len trosicku zdvihol hlas,a pekne som mu vysvetlila ze nech uz to neurobi a ukazala vase deticky,a povedala ake mame stastie ze ho mame.......ked bude starsi bude to ine,nechcem ho rozmaznat,i ked tusim ze to bude tazke.....asi viete co som tym chcela povedat ,vazme si a budme vdacne za to co mame....Prajem Vam aby ste nasli pokoj,mali opat deticky,ja ani neviem co vsetko by som Vam priala,lebo Vas zivot uz nikdy nebude ako pred tym...dievcata ja by to nezvladla,to viem....nech sa Vam splni vsetko po com tuzite

Mukky, máš pravdu, také malé dieťa nemôže byť zlé, može byť nevyspaté, hladné, rozrušené, smutné .... ale určite nie zlé. Nehovorím,že už keď má z toho rozum nemôže byť z neho nezbedník 😀
Mne sa veľmi páčili články o vzťahovej výchove - v jednom z maminovských časopisov. To čo opisovali mi prišlo úplne prirodzené, je ozaj dôležité vybudovať si dobrý vzťah už na začiatku, nech dieťa vie,že ho maminka a tatinko milujú. A plač má rôzne príčiny.
Minule keď sme išli s manželom po ulici, stretli sme jednu mladú mamičku, ktorej dieťatko plakalo a nedalo sa utíšiť. Bola zjavne z toho nervózna, a len sa sťažovala : to malé furt reve ... Môj manžel sa na mňa obrátil a povedal: čo by sme my dali za to, aby Rominko tu reval ....

na druhej strane je prirodzené, ze sa clovek obcas aj rozculi...mam deti roznych vekovych kategorií a viem, ze pomerne casto tí malí lotríci placu, lebo si vydobyjaju svoje 🙂 ono clovek nemysli kazdy den na to, ze by mohol niekoho zo svojich blizkych stratit, nie je to proste cloveku prirodzené...a to, ze je obcas mama nervozna, unavena....nevravim, ze je to spravne, ale je to ludské. a neznamena to, ze mama, ktora sa aj nahneva na svoje neposlusne dietatko, ho nelubi, alebo lubi menej...hej, nakricim obcas na nich, aj ich vyprášim po ritke, ked si zasluzia...a hoci ma to potom aj mrzi, viem, ze v danej chvili som urobila dobre 🙂 a myslim si, ze aj tie deti to vedia...rozmaznané deti nie su stastne deti....no aj ja casto pozeram do tejto "vasej" témy ☹ a som vdacna za kazdu chvilku stravenu so svojimi detmi. obcas, ked ich nemam doma, je to bez nich takéééé pusté a prázdne ...

ahojte maminky, vidím že tu pribudlo niekoľko ďalších mamičiek anjelikov. Vaše životné príbehy sú veľmi smutné, vždy si pri nich poplačem. Čo je najsmutnejšie, že drvivá väčšina týchto príbehov je zapríčinená lekármi 😢
vaše príbehy sú aj veľkým ponaučením pre nás všetkých, ako si ešte viac dávať pozor, nedôverovať slepo doktorom, ale vlastnej intuícii...nenechať sa odbiť, císť k dr. hoci aj s banalitou (banalita to býva pre dr. ...) a nástojiť na odborných vyšetreniach, keď sa nám niečo nezdá.

mamičky, čo ste teraz tehu, myslím na vás, želám vám všetko naj, nech vám to rýchlo ubehne a budete sa tešiť z malého pokladíka.
Mne to dosť pomohlo, keď sa mi narodile moje 2. slniečko (potratila som predtým v 8. TT) a dosť mi pomohol aj čas. (Bude to 5 rokov). Inak teraz som na to prišla z príspevkov v iných témach, že som potratila asi aj kvôli mykóze, tá mi zapríčilnila nejakú infekciu, dočítala som sa, že mykoza je v tehu veľmi nebezpečná...jedna maminka tu na MK prišla kvôli nej o vytúženého synčeka, na ktorého čakala niekoľko rokov.
A po mojom samovoľnom potrate prišla aj prim. hematológie na to, že som mala málo zásobového železa, že som ho dieťatku odoberala, odvtedy som na pravidelných kontrolách železa niekoľkokrát ročne (inak som celý život chudokrvná)
kotenko, myslím aj na teba, čítavala som pred niekoľkými mesiacmi tvoje príspevky, tvoj príbeh...nech ti rastie v brušku krásne zdravé miminko, aj keď sa ti teraz nezdá na to vhodná doba, aj ke´d si sa so smrťou Lilianky ešte nevysporiadala, ako píšeš...ako ti písala didi - Lilianka sa k tebe vracia v podobe iného miminka. Prinesie ti na tvár úsmev, lásku, nemysli na smrť...pre teba sa život ešte nekončí, ešte tu máš aj budeš mať pre koho žiť. Mysli na miminko, ktoré máš (dúfam, že ti to lekár potvrdí 😉 ) v brušku, že ťa potrebuje, že potrebuje tvoju lásku...

jenna7082: v tomhle s tebou musim naprosto souhlasit. Dite obcas potrebuje usmernit. Jsem ucitelka a take pak vidim rodice, kteri uz si nevi se svym ditetem rady...... Clovek nerad bije, ale pres zadek (ne hlavu) to obcas neuskodi.

aninam, verím, ze budes dobra matka 😉 a prajem ti to