Zemřelo mi dítě

miliharmi
24. bře 2008

Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.

Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.

zuzanaj54
4. lis 2012

@kveronika velmi by som ta chcela podporit, viem, ako sa citis. Mne po 4 mesiacoch od straty Laurinky zavolal zamestnavatel, ze ci planujem navrat do prace, Adelka akurat mala 3 roky a teda koncila mi rodicovska. A ja som sa isla zblaznit, nevedela som si to ani len predstavit. Vybavila som si predlzenu rodicovsku dovolenku s Adelkou do 5 rokov. Vedela som, ze este nie som pripravena ist do prace. Ale potom, ked som mala istotu, ze nikam ist nemusim, prisla prilezitost prace popri rodicovskej na dohodu. A to ma nadchlo. Ze to bude praca viac menej z domu a kedy ja chcem. A hlavne kratsie, nic viazane. Mozno keby si aj ty na tu pracu pozerala ako na nieco, co nie je nevyhnutnost, ked ta to bude stat vela energie a budes mat pocit, ze to nezvladas a nerobi ti to dobre, ze to proste mozes nechat tak, alebo si zobrat docasne PN...ze by sa ti tam zacinalo s trochu lahsim pocitom. Zodpovednost je dobra vec, ale mozno skus sa na to pozerat ako na nieco, co je len praca a vzdy sa da zmenit alebo aj odlozit, aj ked sa to prave zda velmi dolezite alebo nemozne.
Budem na teba zajtra mysliet, posielam vela energie.

abbey1
4. lis 2012

@zuzanaj54 Napíšem za seba prečo už neprispievam tak často. Chodím vás sem čítať a chcela by som ija povedať 1000slov, ale nemôžem sa do toho pustiť. Bolesť vo mne je stále príliž krutá a ja ju dokážem aspoň čiastočne potláčať. Keď však začnem premýšlať a písať, vypláva zasa na povrch a je neznesiteľná. Ožijú vo mne všetky bolestivé spomienky a ťažko sa dotávajú opäť po kontrolu.
A tak rada a často by som Vám napísala niečo k téme.
Bohužiaľ, so stratou som sa naučila žiť, ale bolesť ešte stále dokáže byť neznesiteľná. Preto tie najhoršie a najhlbšie myšlienky potláčam. ☹

kveronika
4. lis 2012

@abbey1 strasne sa to cita a urcite aj zije. Objimam ta, objimam a dusim s tebou bolest nech je o trosku mensia.

@zuzanaj54 dakujem za podporu. ano citim obrovsku zodpovednost. vies, budem robit asistentku generalnemu v jednej velkej firme, on je nemec a idem zastupovat za matersku. takze sa fakt citim v pasci. snazit sa o babo v tom strese co budem mat? nie je to nezodpovedne? povedat o par mesiacov ze som tehotna a nech on znova hlada nahradu? nahradu za nahradu? cakat s babom? zvladnem tu pracu ked nevladzem zit? davat vypoved ci brat PN ked to nezvladnem? toto je moja pasca,
viem, ze na mnohe myslienky je skoro ale uz teraz su v hlave. objimam aj teba.

nalla
4. lis 2012

@kveronika moc Ti držím palce v novej robote... snáď to bude dobré

zuzanaj54
4. lis 2012

@abbey1 ☹ keby bola vo vsetkom logika, tak tie, co to mate za sebou uz davno, by ste sa mali mat trochu lepsie. V tomto nezmyselnom nespravodlivom svete vsak logika neexistuje ☹
vzdy som si myslela, ze ked sem niekto prispieva menej, alebo prestane uplne, ze je to preto, ze to uz nepotrebuje, ze mu je uz asi lepsie. Ked ale citam, co pises, aj mi to pomaha, ze neostavam sama so svojou bolestou, aj ma to desi, ze aj po rokoch sa budem citit rovnako. Je to bludny kruh, cesta von nevedie ☹
Napriek tomu som rada, ze aj ked prispievas len obcas, tvoje prispevky su velmi hodnotne a podla mna mnohym (vratane mna) pomahaju.

abbey1
4. lis 2012

@kveronika
@zuzanaj54 ďakujem za podporu.
Nerada by som, aby moje príspevky vyznievali prípiš pochmúrne. Tak to prosím nechápte. Väčšinu dní som super mama svojich super detí a žijem skutočne pre ne. Deti mi dávajú zmysel života. Mám prácu, ktorú milujem a snažím si užiť každú chvíľočku života naplno a hlavne s mijimi pokladmi. Napriek tomu si denno denne spomeniem na Filipka a ako píšem, tie najčernejšie spomienky držím pod pokličkou. Je pravda, že rokmi tam čušia viac, ale často prídu ťažké chvíľky, keď vyplávajú na povrch a chce veľa úsilia dostať ich späť.
Tak naozaj vám časom bude lepšie, naučíte sa zasa smiať a tešiť, ale navždy nad nami bude visieť taká chmára s bolesťou a spomienkami. Mňa najviac ubíja ten pocit bezmocnosti, že sa takéto veci dejú bez možnosti ovplyvnenia. 😒

zuzanaj54
4. lis 2012

@kveronika poznam tie nekonecne dilemy. Podla mna by si ale aj tak mala hladiet v prvom rade sama na seba. Ty potrebujes teraz robit to, co je pre teba dolezite. Ak to bude babatko, ktore sa zadari mesiac po nastupe do prace, urcite je to to, co je najdolezitejsie na celom svete. A neboj sa, sef bude sklamany, mozno nahnevany, ale jeho firma urcite neutrpi tym, ze bude musiet dalej hladat nahradu, iba im to trochu zkomplikujes. Neber to ako pascu, riad sa tym, co citis, po com tuzis, ak chces cim skor otehotniet a podari sa to, podla mna ani najhorsi sef ti to nebude vycitat, ved cakat dieta je nieco ine, ako odist ku konkurencii. Ale to je len moj nazor, tiez som kedysi bola velmi lojalna k firme a bala sa preferovat vlastne zaujmy pred zaujmami firmy. Drzim ti palce, nech najdes vela odpovedi na svoje otazky cim skor.

abbey1
4. lis 2012

@kveronika Ak môžem poradiť, buď kľudne trošku sebeckejšia. V dobrom slova zmysle. Prácu skús, ak ti v nej bude ťažko, alebo otehotnieš, kľudne a bez výčitok z nje odíď. Musíš myslieť i na seba a vždy máš právo povedať NIE pre blaho seba, či svojho blízkeho. To je jedno z mála vecí, ktorým ma zlé skúsenosti naučili. Viac si hľadím seba a svoju rodinu a dokážem sa postaviť ľuďm bez výčitiek.
Dúfam, že som to správne vysvetlila.

abbey1
4. lis 2012

@zuzanaj54 Práve sme obe napísali príspevok v podobnom duchu. Ja som sa veľmi tiež posunula v tomto smere. Riadim sa heslom Ži a nechaj žiť, ale viac si cením seba a svojich blízkych. To je to naj, čo v živote máme. Všetko ostatne je veľmi pominuteľnéa nestále.

zuzanaj54
4. lis 2012

@abbey1 velmi pekne a vystizne si to napisala. Citim to rovnako

abbey1
4. lis 2012

Ja ešte musí dnešný zážitok. Zara má také obdobie, že doma je najlepšie a nikam nechce chodiť. Tak som ju dnes dlho presviedčala , aby sme išli na cintorín zapáliť kahančeky. Po strašne dlhej dobe privolila so slovami:
"Filipko plakať my išli ne".
Preložím: "Filipko by plakal, keby sme neišli."
Úplne mi vzala reč. Nič podobné som jej nehovorila, aby som ju presvedčila ,ale ona chuďa si to tak vyskladala v hlávke. ☹

zuzanaj54
4. lis 2012

@abbey1 zlata 😔 deticky su velmi vnimave, mna stale adelka niecim prekvapi. Vnima veci, ktore my dospeli vobec nevnimame. Napriklad ked sme boli teraz na navsteve a videla v ramceku ich rodinne fotky, pytala sa, ci zomreli a ako je mozne, ze su v ramceku, ked nezomreli. My mame totiz vsade v ramcekoch nasu Laurinku, Adelka sa s nou rozprava...Ideme vystavit aj ostatnych clenov po tejto skusenosti.

monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
abbey1
4. lis 2012

@zuzanaj54 Zlatá. 🙂 Deti to vnímajú posvojom, ale tiež to nemajú ľahké, či už smrť blízkeho zažijú priamo, alebo len z rozprávania poznajú svojho súrodenca. Mne vždy pohľadilo srdiečko, keď Sabi či ešte v škôlke, alebo ako malá v škole, hovorila o Filipkovi ako svojom bratovi, že hoproste nezamlčovala, keďže ho vlastne nepoznala osobne. Ale bol a je to ich brat. Ako i náš syn. Mňa vždy hrkne, keď sa ma ľudia pýtajú na Zaru:"To máte druhé?" tak vždy vysvetlím , že tretie, že nám Filipko zomrel. A do dnes sa mi ťažko vypĺňajú kolónky o deťoch, kde vlastne Filipka písať nemôžem. Mám vtedy pocit, že ho zatajujem. Viem, že je to iracionálne ,ale cítim to tak.

abbey1
4. lis 2012

@monika15 Júúj. Ale toto už si fakt prestrelila. Nechceš si radšej kusnúť do jazyka? Nepripadá ti to naozaj netaktné????

monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
abbey1
4. lis 2012

@monika15 Ale útočíš naďalej. Adresovala si svoje príspevky nám všetkým tu a tak sme ti spätne napísali, ako ich vnímame. ty napriek tomu naďalej píšeš adresne niektorým matkám o veciach, o ktorých ani len nemáš poňatia.
Mohla si skôr pochopiť, že tvoje slová, i keď možno dobre mienené vyzneli nepríjemne a väčšina mamičiek ich tak cíti. Ty sa nemusíš nikomu ospravedlňovať, úplne by stačilo ostať ticho a nechať maminky, aby si pretrpeli, čo musia. Každá z nás vie, že existuje psychológ a môže skúsiť i túto cestu. ty si však zvolia dosť nevhodné formulácie a naďalej v tom pokračuješ.
Ver, že podobné slová by sa ani tebe v našej situácii nepočúvali dobre. Vravím ti, ani jeden rodič nenájde v takejto strašnej chvíli nič dobré na chorobe, či smrti svojho dieťatka.
Svoje si už povedala a myslím, že stčilo, či vari potrebuješ rozdúchavať rany trpiacim?!

mircalla
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
abbey1
5. lis 2012

@monika15 Bez komentára. K tomu už naozaj nie je, čo dodať. Len dúfam, že si už svoje povedala. Teda aspoň my sme už počuli dosť.
Prajem všetko dobré a hlavne zdravie.

monika15
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
mircalla
5. lis 2012

@monika15 Keby si mala v sebe trosku citu, empatie a zdraveho rozumu, tak sa takychto komentarov adresovanych tymto zenam, co si vytrpeli, o com ty nemas ani tusenie zdrzis. Mozes sa jedine hanbit. To jedine som este chcela napisat.
Je mi luto, ze to musia vobec citat.

luznicarka
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
zuzanaj54
5. lis 2012

@abbey1 napisala si ako keby presne moje pocity. Citim to navlas rovnako. Tesi ma, ze adelka spomina Laurinka vsade a casto, dufam, ze to tak vydrzi co najdlsie. A hroznu bolest vo mne sposobuju otazky kolko mate deti, to cakate teraz druhe...to akoby nepriznavanie sa k nej je pre mna uplne najhorsie ☹ lebo nie vzdy mam chut a potrebu vysvetlovat...

zuzanaj54
5. lis 2012

@monika15 vies, to, akym stylom pises svoje prispevky, nie, co pises, ale ako formulujes, ake slova pouzivas, svedci o tvojom IQ. To, ze zijes za velkou mlakou z teba este intelektuala neurobi. Mozno ta to akurat nauci mat siroke lakte (co citit aj z tvojich prispevkov). Neboj a nestrachuj sa o nas, my tu v zakopavke si uz nejako poradime 😉
Preto mna tvoje prispevky nedokazu az tak podrazdit, aj keby si napisala celu vetu urazok adresovanych iba mne.

A preto vlastne pisem tento prispevok, dievcata uz podla toho, ako je prispevok napisany, sa da zvazit, aky asi clovek to pise, preto sa nenechajte uniest, ona vlastne mozno ani inak komunikovat nevie, citala som si aj par jej predoslych prispevkov, nic hodnotne som v nich nenasla, preto moj filter to automaticky odfiltroval. Dufam, ze to nevyznelo cele povysenecky, ale inak to som to vysvetlit nevedela.

leeenka26
5. lis 2012

@zuzanaj54 😉

paralenkap
5. lis 2012

Kocky ale dost !!! Nechcete tu moniku15 rovno ukrizovat ??? Ved vy tu do nej stale skacete ... Ja si nemyslim, ze vsetko, co napisala je az take hrozne. Mne pomohla praca, pomohlo mi vypadnut z bytu, kde mi moju malu vsetko pripominalo, pomohlo mi dalsie babo. Na Natali nezabudnem NIKDY, smrt nas nedesi, lebo nas tam niekto caka, ale ... my zijeme dalej a nech uz je to akokolvek tazke, musime sa s tym vyrovnat a kazdy svojim sposobom a rychlostou ... ale dost opovrhovania, to nepomoze nikomu, pre toto je to forum a kazdy MOZE napisat svoj nazor, aj ked nezazil ale prezil s blizkou osobou, prosim RESPECT !!!

mircalla
5. lis 2012

@zuzanaj54 Vystizne, presne to si myslim. Mrzi, ze som na nu ja vobec reagovala, ale to je dakedy tazko to nechat tak. Poznam napriklad @abbey1 z tohto fora dost dobre, viem, co prezila, par krat sme si aj pisali, preto mi to nedalo. Dufam, ze sa maminky nehnevate, ze som na nu reagovala aj ja, co tu nemam co robit, ale ked sa deje daco taketo, mam potrebu sa ozvat. Taketo veci sem vobec nepatria