Zemřelo mi dítě

Dadka, Romanko bol nádherný. ani sa nechce veriť, že bol chorý. Moja Emka sa narodila 24.2.2008 a ešte aj porodné miery má rovnaké ako mal Romanko. O to viac si viem predstaviť ako to bolí.
Pred 5 rokmi mi zomrel v 38.tt chlapček a stále to mám v živej pamäti. Čas ani druhé dieťatko to nezahojí. Len teraz, keď pozerám na Emku nesmierne sa bojím, aby mi ju boh nezobral. Taká je sladká a ja mám obavy sa radovať,aby som zas nemusela plakať. Vôbec to nechápem. O ostatné deti sa vôbec takto nebojím a to som si s nimi tiež prežila svoje.

dada, nurmi a spol....nevim proc to delam, ale zase jsem k vam nahlidla a u vasich pribehu nemuzu udrzet slzy..
vase pribehy jsou moc smutne...ale nebudu vas litovat, ani psat jak jste statecne, to vam je k nicemu, vasi bolest nic nemuze zmirnit. natoz nejaka slova lidi, co nezazily to co vy.

daa : malej byl moc hezky chlapecek, u jeho fotek jsem uplne vzlykala, protoze mi jako novorozene pripomina torchu naseho syna , navic ma nektere stejne oblecky. Takze jsem si na moment predstavila, kdyby se Tonikovi neco stalo nebo vazne onemocnel...
neumim popsat ten pocit, kdyz si to predstavim...natoz to zazivat....uz samotna predstava silene boli.
Ani nevim co prat.....vim, ze po necem takovem uz nebudete nikdy opravdu stastne.
tak alespon preju hodne sily

pride mi moc fajn, ze mate diskuzi na dame atd...me osobne pomaha se ze smutku vypovidat a dostat se do takovehle situace, urcite by mi pomohlo psat si nebo se vidat s maminkama, co jsou na tom stejne nebo podobne.
Mili : myslim, ze hodne maminkam moc pomahas....

ale pomahate i nam, co mame deti zdrave (a doufam ze to tak zustane) protoze si diky vam vice svych deti vazime, jsme na ne hodnejsi, snazime se byt trpelivejsi atd atd....
vase deti jsou tim nositele dobra pro ostatni deti.

Mám tiež niekoľko zlých skúseností s lekármi. Skoro mi nechali zomrieť najstaršiu dcéru. Tá spadla z bycikla a nedokázala ani prísť domov. Hneď odpadala a bola celá zelená. Naložila som ju do auta a bežala som do nemocnice. tam jej spravili rentgen hlavy , nič tam nebolo, ale že má asi otras mozgu a pritom na hlavu ani nespadla. Sťažovala sa , že ju bolí brucho a oni nič. Zobrali jej krv a hneď bolo vidieť, že má málo červených krviniek, len zas si povedali, že je chudokrvná. Takto to trvalo asi dva dni. Bola ako bez života a to inak je teda riadne živá. Ja som stále hovorila, že ju bolí brucho a nech jej spravia sono a oni nič. Až po dvoch dňoch, keď už mala úplne zlý krvný obraz ju o polnoci operovali na vnútorné krvácanie!!! mala prasknutú slezinu a vytiahli jej pol litra krvi z brucha. Pritom stačilo spraviť sono!!!
Kvôli tomuto istému, že sa doktorovi nechcelo v piatok poobede odomknúť sono mi zomrel v brušku moj chlapček. Prestala mi pracovať placenta a on sa zadusil. Pritom bol úplne zdravý, stačilo urobiť cisársky!!!
Odchádzať z pôrodnice s prázdnymi rukami, je naozaj najťažšia vec.

Zažila som aj nemocnicu na Kramároch a poviem vám, že nechápem, ako je možné, že na oddeleniach , kde sú takto choré deti, často nevyliečitelne, majú takýto otrasný prístup k rodičom. Veď by malo byť samozrejmé, že rodič je v tých najťažších chvílach so svojím dieťatkom v dôstojných podmienkach. Kde idú všetky peniaze zo všelijakých zbierok?!
Mojho syna v troch rokoch zrazilo auto, doma som mala druhého 2mesačného. Do nemocnice v Topoľčanoch automaticky nastúpil s chlapcom manžel. Tu je to normálne. Mal svoju postel s nim na izbe, aj stravu.
Ibaže bolo treba urobiť magnetickú rezonanciu chrbtice a to v tej dobe bolo iba v BA. Previezli ich tam a mužovi povedali, keďže nie je kojacia matka, že má ísť domov! No to on, že v žiadnom prípade. Zostal tam nasilu, spal na stoličke a ešte sa staral aj o druhé deti na izbe. Lebo sestry ich nechávajú vyrevať, dokakané, povracané. Nestíhajú, alebo sa im nechce toľko behať. Nechápem, veď tie mamy by im vlastne ušetrili robotu a to nehovorím o psychike tých detičiek.
Takto ich tam držali niekoľko dní a nič nerobili. Až sme to nevydržali a do primárovho natrčeného vačku sme strčili 3000 Sk. Hneď začali konať. Aj zlomenú kľúčnu kosť mu zaviazali, MGR spravili a pustili ich domov.

Toľko moje skúsenosti s lekármi. Treba byť asi vždy múdrejší než oni a dožadovať sa všetkých vyšetrení. Nespoliehať sa na to, že oni vedia, čo robia. Môže sa to skončiť tragicky a ich to vôbec netrápi.

Prosím Ťa Dada, chcela som sa opýtať, vy ste malému nedali zmraziť pupočníkovú krv, alebo sa to nedalo využiť?
A ako ste zistili, že je Romanko chorý? Vieš, mám veľký strach o moju bábiku, ako som už písala. Dala som jej aj uskladniť krv.

Želám len všetko dobré, aby bábatko bolo zdravé a mohla si z neho tešiť celý život.

Aj vám ostatným prajem veľa sily. Hádam sem ešte nakuknem.

dada78: nemozem odtrhnut oci od albumu tvojho Romanka....taky krasny a zdravy chlapcek.... nechapem to..

kotenko: aj tvoje video na youtube som videla....krasna spomienka.....

ostatne kocky...... tazko sa mi vyjadruje sucit pri dvoch zdravych detoch....snad len zazelam vsetko dobre do buducna a hlavu hore...ci chcem, ci nechceme....zivot ide dalej, urcite vas v nom caka vela radosti.... 😵

Keď si úplne na dne, Boh vždy s niečím príde…

Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa: „Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“
Chirurg odvetil:
„Je mi to ľúto, robili sme, čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“

Anna sa v náreku pýtala: „Prečo malé deti dostanú rakovinu?!
Vari o ne už Boh nedbá?
Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?!“

Chirurg sa spýtal:
„ Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým,
než ho odvezú na univerzitu?“
Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy.

„Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra.
Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne.

„Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja… môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných.
Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol…“

Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká, ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Tomášove veci a vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.

Začala ukladať modely autíčok a ostatné osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa…….
a od únavy zaspala.
Bolo okolo pol noci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený list.
V liste stálo:

„Drahá mamička,
viem, že ti budem chýbať, ale neboj sa, že na teba niekedy zabudnem, alebo prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba, aby som ti povedal
„Mám ťa rád…“ Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac.
Jedného dňa sa opäť uvidíme.
Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.
Nesmúť nado mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám.
Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha otca. A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal zbohom a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No, ale vieš čo mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel, čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel
Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala. „Kde bol, keď som ho ja potreboval?“
Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim synom Ježišom, keď bol na kríži.
Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými jeho deťmi.
Mami, nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, len ty.
Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super?
Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života.
Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom.
Som si istý, že jedlo bude vynikajúce.
Oh, skoro som ti zabudol povedať, že už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka.
To je čo?
Podpísané: S láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa

„ A ak si už na úplnom dne, Boh má vždy niečo pre teba…….“

😔

Honzulka se narodil pred 4mesici a tydnem, 6.4 to bude 3 mesice co umrel a mohu rici, ze zivot jde opravdu dal!!! Nerikam, ze nebrecim, to budu pri urcitych prilezitostech brecet i za dlouha leta..... Urcite vim, ze si dalsi tehotenstvi uziju se vsim vsudy, abych na konci mohla jit dal at to dopadne jakkoliv a nejen na konci, ale spousta zen muze potratit na uplnem zacatku a ani po porodu nelze zabranit tomu, co se ma stat. Musime doufat a verit, ze ted uz jsme si vybrali vsechny svou "dan" a ze uz bude jen a jen dobre! Uz se tesim az ve svem profilu budu mit nejaky tt, stejne jako kotenko. Co ja bych za to dala. Ale vim, ze na tehotenstvi s tim musi byt srovnani oba. Sveho manzela nadevse miluji a jsem rada, ze ho mam a proto cekam az i u neho "dozraje" cas.

Ahoj všechny.
Předně bych ráda napsala, že jsem nechtěla a snad jsem to ani nedělala, ale možná to tak bylo pochopeno, posuzovat velikost bolesti, to se přece ani nedá. Boninko, v žádném případě tvůj příběh ani příběh kterékoli z vás není banalita, všechny jsem je oplakala a vím, že každý z nich skrývá mnoho bolesti, která se třeba projevuje různě, ale není proto menší či větší.
Maminky, které se bojí dalšího těhu chápu, já sama jsem se ho nebála a byla jsem nemile pak překvapená, jak málo jsem ještě vyrovnaná se smrtí Milenky a asi jsem tím dost Tomíka zatížila, ale věřím, že to tak mělo být a že to Tomík zvládne vyrovnat.
Dnes jsem nějak naměkko, je mi trochu smutno a trochu dojatě, nějak jsem si připomněla, že pořád mám mnoho důvodů k vděčnosti a k radosti, i když zároveň mám pořád velký pocit ztráty, holčinečka moje mi chybí, ale nebojím se o ní, vím, že je Doma a že to není nějaká čekárna, ale že došla do cíle, že je tam, kde je cíl a smysl naší existence. Možná to píšu nepochopitelně, ale někdy máme pocit, že to důležité je tady a tam je to jen takové "odložiště duší" nebo jak to říct, že tam už není ten pravý život, ale já věřím, že smyslem a naplněním lidského života je být s Bohem, prožívat s ním blízkost a vztah plný lásky a to tady v tomto světě není úplně možné, takže ten skutečný plný život je vlastně až tam, kde jsou nyní naše děti. Kde je moje Milenka a kde doufám budu i já. Moc vás všechny na dálku objímám, kéž by se aspoň kousíček mé naděje nějak dostal i do vás.

izka
tak toto si napisala dobre o tej starostlivosti sestriciek 😠 su strasne arogantne, je zjavne,ze ich robota nebavi, je malo takych co ich to fakt bavi a nechaju dieta ale aj dospeleho cloveka vo vykaloch, grckach....jedine co robia, zmeraju teplotu a podaju lieky, ano som vytocena a nervozna, lebo ked nedate do vacku, ci uz sestricke ci lekarovi, tak na vas z vysoka se..u 😠
a to ma stve, ze napr moj svokor nebol v zivote v nemocnici a ked sa blizil jeho koniec 😔 tak nebolo pre neho miesto!!! a hlavne,ze cely zivot platil tazke peniaze v zdravostnicstve! samozrejma, hned zasiahla znama osoba, dali sa tazke peniaze a za pol hodky, bolo volne miesto 😠 na slovensku je hnusna korupcia a my musime davat, lebo nemame vychodiska, chceme sa uzdraviet a oni na nas znu 😠 😖

animan 😢 tvoj albumik som ukazala este aj muzovi, az nas srdce zabolelo 😔

aj ostatne babenky, drzim palec 😉

jaj a este pridam pribeh mojho bratranca zeny
stalo sa to pred 3 tyzdnami.....
bratrancova zena bola v 5 mesiaci, ano bola. totizto male cele tehu divne pocity ale ,,vraj vsetko bolo ok,, ta baba je v anglicku a tu zo spodu nekukaju 😒
o pol noci dostala silne bolesti a krvacala, tak utekali na pohotovost, sestricka ju kukla zo spodu a vravi,ze musi sa zacat porod, je uplne otvorena a nic sa neda robit, plus krvacala nenormalne...
ostali hotovi,ze co teraz, zachrani sa to dieta, nezachrani?? sestricka , ze nie 😢
tak jej dali vyvolavacku a ona v silnych bolestiach, chrliaca krv, zaroven telicko este zijuceho dietata a pri tom ten pocit, naco to vsetko , ked aj tak nebude zit ☹
strasne to prezivali, pri porode boli obaja, vsetko videli, hlavne bratranec ☹
porodila, dieta mrtve, ukazali jej ho.....potom sme plakali cela rodina 😢
lezala v nemocnici, vselijake formality, ohladom porodu a tak, medzi tym, jej maleho obliekli, doniesli ukazat v kosiku a dali jej ho k nej na postel, ani sa ho nedostkla, tak sa bala, len kukala a plakala spolu s bratrancom ☹
dieta im odfotili a maju ,,pamiatku na cely zivot, plus umrtny list s otlackou nozicky a rucicky 🤐
stale sa nevedia s tym vysporiadiat, ona ma furt pocit,ze sa jej maly v brusku hybe...a ked vidi ine deti...
strasne skusenost pre prvoroticku 🤐

I ja byla prvorodicka a vse by bylo v poradku, kdyby vcas zasahl lekar a udelal cisare, vse k nemu smerovalo, ale ne proste porod prirozenou cestou za kazdou cenu!!!

Mili, ja dnes taky nemam dobry den a manzel tuplem ne. Mysli si, ze jako muzsky nemuze brecet, ze musi byt silny a nemluvi o tom a sama vis, jake to je, kdyz clovek nemluvi. Ujistovala jsem ho, ze v tom jsme spolecne, ze nas oba to tolik boli a ze nemusi mit strach prijit a obejmout me a rici, ze dnes mu nebylo ci neni dobre, stejne jako muze prijit a rici, ze dnes me dobry den. Vzdyt sdelena bolest je polovicni bolest a sdelena radost je dvojnasobna radost!

Dievčatá aj ja mám dnes akýsi deň plný smútku. Asi to spôsobilo to slniečko, čo dnes svietilo. Ja som si tak s vo svojom srdiečku uvedomila, aké by to bolo keby som dnes kočíkovala svoju dcérku. ☹
Dnes som pri surfovaní na nete objavila odkaz na projekt "Prázdna kolébka". Tu je krátky úryvok, s torým úplne súhlasím.

Bolest ze ztráty miminka je úplně jiná než bolest ze ztráty manžela či manželky, rodičů, sourozenců, staršího dítěte nebo jiného milovaného člověka. Je mnoho faktorů, které mohou to, jak prožíváte zármutek, ovlivnit, ale vyrovnat se se smrtí miminka je obzvláště těžké.

Smrt miminka je porušením přirozeného řádu života. Mnozí rodiče jsou zdrceni zjištěním, že jejich děti mohou zemřít dřív než oni. Vždyť je to tak nespravedlivé, že děti, a miminka obzvláště, mohou umřít, aniž by dostaly možnost vyrůst a prožít plný život.

Jiným rodičům může taková zkušenost zpochybnit pohled na život, na přírodu nebo celý vesmír. To, čemu dosud věřili, je otřeseno v samém základu a může to trvat celé roky, než se s nesmyslností smrti svého miminka smíří. Rodiče mohou navíc trpět pocity silného hněvu a tím, že nemohou nikoho konkrétního označit za viníka.

Smířit se se smrtí miminka je obzvláště těžké, protože čas, který jste s ním strávili, byl tak krátký. Pokud jste své miminko mimo lůno vůbec nepoznali, nebo s vámi bylo jen velmi krátce, můžete se cítit podvedeni, okradeni o možnost dozvědět se, jaké by vaše dítě bylo a jak by obohatilo váš život.

Celý príspevok si môžete prečítať na stránke:
http://www.dlouhacesta.cz/cz/leve-menu/prvni-po...

Kacko, dekuji za odkaz. Hodne me pomohl a hlavne jsem ho dala precist manzelovi, nejak si nedokaze pripustit, ze se s tim musime naucit zit.....

Kačenka, veľmi pekný príspevok, musel to písať niekto múdry, možno aj s vlastnou skúsenosťou.

Viaceré sa ma pýtate, ako sa u Romanka spustila leukémia - resp. príznaky. Chcem na to reagovať a odpoviem,lebo ja som ani netušila, ako sa leukémia prejavuje a už vôbec nie, že ju môže dostať aj malinké dieťatko.
O tom, že by sa niekto narodil už s touto chorobou som ešte nepočula, ale viem, že mali v BA na Kramároch Onkológia aj dvojmesačné dieťatko.Myslím, že by sa malo viac hovoriť aj o onkologických ochoreniach u detičiek,raz za čas sa spraví nejaká reportáž keď je treba zbierku,ale taká kde by ukázali na čo si majú rodičia dávať pozor, myslím tým sprievodné znaky, takú som ešte nevidela. Tak Vám čo to opíšem z vlastného zisťovania, skúsenosti a už teraz naštudované informácie z knižiek a netu.
Asi polovica detí, čo ochorejú na zhubné nádory má leukémiu, tá vzniká v kostnej dreni, krvotvornom orgáne ľudského tela.Doteraz nevedia, čo je jej spúšťačom, takže na moju otázku lekárom, kedy sa Romanko nakazil a čo to spôsobilo, bola odpoveď, že je to veľmi agresívna choroba, možno ju mal dva týždne pred hospitalizáciou, možno týždeň ale prečo sa spustilo zblbnutie bielých krviniek, ktoré to všetko zapríčinia, nikto nevie. Možno to bol len vírus čo sa šíri vzduchom. Biele krvinky majú zabezpečovať ochranu proti infekciam v tele a keď sa tak nedeje, nedozrievajú začínajú sa tvoriť nezralé krvinky - blasty. Sú dve formy leukémie - akútna lymfoblastická, najčastejšia v detskom veku a akútna myeloblastická. Romanko mal akútnu lymfoblastickú a zákernosť tejto choroby ako z názvu vyplýva je že je akútna, teda veľmi agresívna, rýchla. V pondelok, kedy sme išli k jeho pediatrovi mi povedali, že bol najvyšší čas, lebo do piatku by nebol prežil, bol by nám zaspal a my by sme nevedeli prečo ... biele krvinky by "ho zožrali". Medzi varovné signály patrí v prvom rade zmena krvného obrazu. Keby nedal lekár Romankovi urobiť rozbor a diferenciál - rozbor bielých krviniek, tak by sme netušili, že to nie je len viróza - najčastejší omyl pediatrov podľa slov sestričiek z Onkologie. Romanko ako 5mesačné dieťatko mal mať 10tisíc bielych krviniek a v skutočnosti ich mal 200tisíc. Ďalej mu v nedeľu vystúpila teplota na 37,8°C, čo by sa u tak malého dieťaťa ešte nemalo považovať za teplotu alebo by to mohlo byť z rastu zúbkov ... tak by sa dalo predpokladať. Na nožičkách sa mu objavili modrinky,my sme si mysleli, že to má po mne, keď ma silnejšie chytí niekto za ruku, hneď mám modrinu, je to taká zrážanlivosť krvi.No a on rád kopkal aj do postieľkových rebrín, nosil sa v babyvaku, takže to mohlo byť z toho. Potom sme si mysleli, že má zacpané nosné dutinky, pretože pri dojčení sa musel odťahovať od prsníka a znovu pritiahol sa aby sa dobre nadýchal. Odsávala som mu noštek odsávačkou na vysávač a do banky nenatiekol žiaden soplík, tak sme dávali Libenar a išli k doktorovi s tým, že má ucpaté dutiny niekde ďalej, nielen nosohltan. Avšak v BA mi povedali, že má zväčšené lymfatické uzliny, preto má problémy pri papaní. V nedeľu sa mu urobili na hlavičke také bodečky akoby materské znamienka, nie väčšie, to ma najviac znepokojilo.Lekár sa ma opýtal, či ho niečo nepoštípalo, ale na to som si dávala pozor. Teraz viem, že to bolo podkožné krvácanie, tzv.petechie, čo je ďalší signál pri leukémii. Najhoršie, že také malinké dieťa nevie rozprávať,čo ho bolí, ako sa cíti. Všetky príznaky môžu byť prejavom inej choroby alebo len rastu zúbkov. Keď ho vyšetrili v BA, tak zistili, že má zväčšenú slezinu aj pečeň, ale u nás doma to nemal lekár ako zistiť,keďže sono bežne pediatri nemajú. Keď som sa rozprávala s maminkami, čo boli na Onkológii, skoro každému dieťaťu sa prišlo na chorobu inak, jedného moc pobolievali nožičky, niektoré prestali byť také aktívne a začínali viac oddychovať a polihovať ..... najviac mi bolo ľúto maminky, čo jej malinké malo Downow syndrom, choré srdiečko a ešte aj leukémiu ... tomu osud ozaj nadelil riadne.

Ešte by som dodala, dajte na svoj šiesty zmysel, keď máte pocit, že niečo s drobcom nie je v poriadku trvajte na všetkých možných vyšetreniach, radšej mať od tisíc lekárov potvrdenie, že mu nič nie je, ako sa nechať odbiť alebo podceniť blbú teplotu.
V tom linku od kačenky bolo, že rodičia sa obviňujú z úmrtia dieťaťa, je to pravda, každý jeden sa pýta, či za to nemôže, či to nemohol odvrátiť, skôr na to prísť, že mu níečo je, prísť skôr do nemocnice, dokonca niektoré maminy na Onkol. mi povedali, že si dávali aj otázku, že keby otehotneli o mesiac neskôr alebo skôr ....
Ja som sa tiež pýtala, či som mohla prísť, že Romičko má leukémiu a lekár mi jasne a dôrazne povedal "NIE !"
Náš Momo bol veľmi veselý, aktívny a aj na oddelení len tak pozerali, že to je choré dieťa ? Usmieval sa, tancoval,keď som ho chytila pod pazuchami - také podhupovanie v nožičkách, keď som mu spievala pesničky, tak od radosti sa usmieval široko otvorenými ústami ... môj miláčik, moje slniečko. Stačilo mu povedať Romanko chichi a už sa škeril, hlavne do foťáku. Spomienky nikto nevymaže, bol to najkrajší polrok môjho života, dodával mi nesmiernu energiu a radosť ! Snáď keď bol poslaný naspäť, vymení množstvo sĺz za krásne úsmevy.

ak máte facebook tu mám jeho úsmev http://www.facebook.com/group.php?gid=300906885...

dada78
máš pravdu. ja som cítila, že niečo nebude v poriadku ešte v rannom štádiu tehotenstva. a mala som pravdu. dieťatko by bolo postihnuté a tak som sa rozhodla pre UMT. možno si povieš že som necitlivka, ale vôbec som nemala výčitky, cítila som len to, čo som musela urobiť. trápila by som sa ja a aj dieťa. po 2,5 mesiaci od UPT som znova otehotnela a na to si už nespomeniem.

dada-je to přesně jak píšeš,náš Ondrášek byl do 2,5let zdravý chlapeček a pak,jednoho srpnového dne,ho začaly bolet nožičky....byl unavený,mín jedl a naše doktorka taky říkala,že je to viroza...když se to nezlepšilo,šli jsme na ortopedii,tady mu dělali rtg a utz a doktor nic neviděl,tak prostě jen řekl,že to je už ustupující zánět kyčle...a tehdy už jsem měla zlý pocit,mluvili o zánětu a přitom CRP měl Ondrášek 4.....
během týdne jsme se ocitli na onkologii,nakonec ho začalo bolet bříško.a taky mám ten samý názor a tu samou zkušenost,že maminka má vždycky správný pocit,intuici či něco podobného.Prostě to svoje dětátko známe a víme,jak se chová a poznáme,že je něco jinak.
dada,poslední dobou se mi pořád vrací ten rok prožitý na onkologii,i my jsme tam měli holčičku s Downem a k tomu s leukémií,byla moc šikovná a já doufám,že je v pořádku.
Moc na tebe myslím,ted mám období,kdy je mi po mém chlapečkovi neuvěřitelné smutno..

http://foto.dama.cz/galerie_user.php
Neumím sem vkládat fotky,tady na Dámě mám svou fotogalerii,tak se můžete podívat tam.

Moje tehotenstvo prebiehalo úplne ukážkovo až do osudnej poradne v januári tohto roku. Už deň predtým som mala taký čudný pocit, bolelo ma v podbruškuv a občas ma i pichlo, ako keď mám dostať menzes. Dr. ma hneď poslal do nemocnice, vraj som už na prst otvorená a podľa toho ako sa so mnou bavil, to bolo dosť zlé, pretože som bola v 24tt. A o tom ako som sa tam mala a ako to dopadlo si môžete prečítať tu:

https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...

Musím však ešte povedať, že do dnešného dňa neviem, čo mi vlastne bolo, či som mala napr. placentu v poriadku, pôrodné obaly a prečo ma nezašili hneď na začiatku ... otázok je veľa. Pátrať po príčine, ČO to spôsobilo som už prestala. Dostala som sa aj k výsledkom z histológie placenty a pupočníka a tam som mala uvedené, všetko BEZ PRÍTOMNEJ INFEKCIE. Takže to, že som si spočiatku myslela, že malinká dostala cez placentu infekciu bol OMYL (ako najčastejšiu príčinu predčasných pôrodov uvádzajú lekári práve infekciu). Už som sa zmierila s tým, že odpoveď na otázku: Prečo sa to stalo? nikdy nedotanem. ☹

Len som chcela ešte napísať, že sestra mala tiež rakovinu - lymfatických uzlín a mama s ňou bola dva roky v nemocnici, takže viem, čo ste prežívalli ...

ahojte mamičky anjelikov...

ako čítam, takmer každá jedna videla toho svojho anjelika v nejakým spôsobom trpieť, ked sa to blížilo..najmä v tých nemocniciach, ste ich museli vidieť ako sa trápia, ponapájaných na rôzne hadičky...ja som mala v tomto šťastie...nič podobné som nezažila a som aj rada...Paťko zomrel rýchlo a nečakane..na žiadnu operáciu, či liečbu neostal čas..
prišli sme na pohotovosť, odtial okamžite volali záchranku...a tí sa potom 2 hodiny bezvýsledne snažili Paťka oživiť, tak sme ho vlastne ani nevideli...až ked bolo po, tak nám ho dali v perinke, aby sme sa s ním rozlúčili..čiže mám ho v prestavách a spomienkach spokojného v perinke v maminom náručí...
nikto nevedel prečo mi zlyhalo srdiečko a nemohol sám dýchať...to sme sa dozvedeli až po pitve...
jeho smrť prišla ako blesk z jasného neba...poobede o 2 sme sa vrátili z prechádzky a o 7 mi ho už záchranka oživovala ...o týždeň to bude 8 mesiacov...

a k tým pocitom mamičky...ja som ešte aj v ten deň(štvrtok), ked nám Paťko odišiel bola u kekára, mali sme mať poradňu, ale bohužial tam doktor nebol, mal dovolenku(bolo zrovna dovolenkové obdobie, 7.8)...zastupovala ho iná lekárka, len tam bolo dosť detí, tak sa mi tam nechcelo čakať, že prídeme v pondelok..už sme neprišli...bol taký trošku inakší Paťko od rána, ale nejako som tomu veliký význam neprikladala, bo sa mi pekne napapal, spinkal...boli sme aj u babky, tam bol spokojný, usmieval sa...keby bol uplakaný, nervozny, tak by som s ním k tej doktorke šla..
možno by to niečo zmenilo, možno nie...neviem...a už ani nechcem vedieť....ale myslím si, že asi nie...

ach dievcata,ako vas tu citam placem.mam zdraveho synceka narodil sa 12 dni potermine a vazil 4520g.kazdy,kazdy mi hovoril....jake velke dieta si porodila,taky bude silny po tebe,lebo ty si silna.tie slova neznasam,obranujem nas tym ze som ho bez komplikacii a pocas troch hodin,normalnou cestou porodila.teraz ma 7m a presli sme zapalom mocovych ciest ked mal dva tyzdne,mal tri mesiace mal rotavyrus co sme sa nasli v nemocnici na infuziach,potom mal trojdnovu teplotu.cez den mu obcas premeram teplotu a vzdy ju ma zvisenu 37,2 az 37,5 je to len zvysena ale ja som nespokojna.lekarka mi povedala ze je to na zubky ale to trva uz dva mesiace.ale co som tym chcela povedat.moj brat sa vyjadril,ze v dnesnej dobe a vobec je o zvierata lepsie postarane jak o nas.a ma pravdu.ked pridete s dietatom k lekarke a poviete co mu je automaticky nasadi liecbu.ale ked pridete k zverolekarovy a poviete co je zvieratku tak najprv preskuma krv,vysetri a az tak nasadi antibiotika.

dada,ta mamicka s dievcatkom s DS bola pravdepodobne Amia a jej Dorotka....ma temu Postihnute dietatko vo volnej diskusii....popisuje tam liecbu Dorunky

izka, pýtala si sa na pupočníkovú krv, Rominkovi by jeho vlastná nepomohla. Možno keby mal súrodenca, ale on bol prvorodený. Teraz nám Ceptra sľúbila, aspoň moja gynekologička mi to hovorila, že odber pri druhom pôrode za symbolickú sumu, budeme si platiť ročné uskladnenie. Ono je to s tou pupočníkovou krvou veľmi zložité, tak isto ako aj s nájdením vhodného dárcu kostnej drene. Musia sa zhodovať tzv. HLA čísla, a koľkokrát ani súrodenci alebo rodičia ich nemajú kompatibilné s dieťatko. Ale som zástanca odberu,keby som vedela, že je možnosť aj darovať pupočníkovú krv, určite by som si to dala už pri Romičkovi. Odber kedy je to odložené pre dieťa je finančne náročný, ale ako už sme písali v jednej diskusii, za iné veci utratíme možno aj väčšie peniaze a toto môže (nemusí) zachrániť život. A preto by som bola za, keby sa každej maminky opýtali, či nechce darovať pup.krv, to je zadarmo pre maminku a mali by detičky väčšiu šancu.

danka...aj môj Paťko bol veliký, doktorka mu aj do prepúšťacej správy napísala, že je výnimočne velké dieťa, vážil 4,65kg a mal 55cm, a takisto som ho porodila spontánne, čo sa mi každý divil, že prečo mi nerobil cisársky..aj to asi tak malo byť, inak by som nemohla hned otehotnieť a to by bolo pre mňa najhoršie, podarilo sa mi otehotnieť 6 týždňov po tom, ako nám odišiel...a nepomohlo mu ani to, že bol veliký, po 11 týždňoch nás opustil...mal 78 dní...len tak krátko mu bolo dopriate byť na tomto svete...
a príptup lekárov, zatial nemám zvlášť negatívne skúsenosti(bolo málinko času nabrať skúsenosti), len s primárom detského odd. v IL nemocnici nemám dobrú skúsenosť...teda, no...potom ako nám Paťko odišiel, vysvetloval nám príčinu úmrtia, ale bol taký odmeraný, žiadna lutosť...a ked sme sa pýtali na novorodenecké vyšetrenia srdca, ktoré nám povedal(úplne primitívne a banálne na to, že sme v 21.storočí), tak sa nám divil, že čo viacej by sme chceli? ..proste bavil sa s nami, ako keby nám zomrel pes a nie dieťa...preto som sa rozhodla, že do IL nemocnice nepôjdem rodiť, koli nemu a novorodeneckému odd...
a ked som naháňala podrobnú pitevnú správu, ktorá mala doraziť po 6 týždňoch, tak ma odbil, že načo mi to aj tak bude, že sú tam pre nás nepodstatné veci a príčinu smrti to aj tak nezmení...no čo dodať k takému prístupu? len to, že bodaj by si to raz aj on prežil, a vedel pochopiť rodičov, ktorým zomrelo dieťa..

ahoj dadka..a to s tým darovaním pup. krvi...ja som to nedávala, ani teraz nad tým neuvažujem, bo je to dosť peniažkov...a ty píšeš, že je to zadarmo? ale to len darovanie do verejného registra, že? tam by som chcela darovať..ak by bola možnosť, tak určite darujem...

dadka, bo v IL nemocke sa ma nikto na to nepýtal, ani to nespomenuli...

inneska, áno keď to daruješ do verejného registra, vtedy je to zadarmo. Akurát sa môže stať, že bude to dieťatko potrebovať, ale keďže je to verejné, môže to dostať iné dieťa a vlastné nie ....
Ani mne to nikto nespomenul, až keď som potom hľadala na nete informácie som to našla

celkovo je smutné, že aj register dárcov kostnej dreni by mohol byť o mnoho ľudí bohatší, akurát že odber robia iba v Petržálke !!!! Ostuda ! a potom musia voziť kostnú dreň z Nemecka a Anglicka ... niekto kompetentný by sa mal nad tým zamyslieť. Viem, že to stojí veľa peňazí , ale koľko zbierok sa robí a na takéto niečo ľudia nie sú skúpi dať.