Zemřelo mi dítě

miliharmi
24. bře 2008

Stalo se vám to také? Máte někdy pocit, že to zvládáte a jindy se pod tou bolestí hroutíte? Zkusme si spolu psát, nejlépe rozumí ten, kdo to sám zažil.

Jmenuji se Milena, před rokem mi zemřela dvouletá holčička na herpetickou encefalitidu. Občas se potřebuji z toho vypsat, stále to hodně bolí.

aninam
15. dub 2009

inneska: ja to chapu, taky chci prvni a kdyby bylo po mem mela bych ho hned.....ale nektere okolnosti k tomu nenahravaji. Napriklad financni situace, musim chvili byt v praci, abych mela materskou atd. Dovolena snad rozhodne a at se to na ni povede nebo ne, nic se nedeje.....jen to, kdyby se to povedlo, by bylo lepsi....tesim se na dalsi dite. Honzulka nikdy nezmizi z meho srdce a nic ho nemuze nahradit.....a jak pises o te naruci - prazdne naruci - tak tak to citim i ja..... Drz se mas jen 11 tydnu a budes stastna......

petatesarova
16. dub 2009

inneska-na jednu stranu to moc letí,taky ti strašně miminko přeju,at se tvoje náruč brzy zaplní...

aninam
17. dub 2009

ne kazdý se dokáže podívat smrti do očí. Všechno, co se v životě stane má svůj úděl. Děkuji ti Honzulko, že jsi přišel na svět a děkuji, že si své rodiče moc netrápil.... Miluji tebe a tvého otce! Opatruj nás!!! Pusu!!!

macka01
18. dub 2009

Ahojte mamičky Anjelikov.Tiež som jedna z vas.Môj anjelik sa volá Dominika,a mala by 9 rôčkov a 3mesiace.Zomrela ako 3dňova.Ani som ju nevidela,nepohladila,nič.Veľkú zlosť som vtedy cítila na lekárov,ktorí mi to neumožnili,a na všetky okolnosti.Jediné čo máme je urnička s jej popolom.Veľmi mi chýba napriek tomu,že máme dvoch chlapcov(7 a 3rôčky/Je to ako píšete,nemôžeme si vynahradiť jedno stratené dieťatko tým,že porodíme druhé.Každé je nenahraditeľné.Len si môžme vyplniť tu prázdnu náruč niekym inym a lásku,ktorej máme tak veľa niekomu odovzdať.Ozaj,som tu uplne nová tak Vás všetké zdravím a dúfam,že sa budeme mať o čom rozpravať.PA PA 😉

aninam
21. dub 2009

macka01: Vitame te mezi nami!! Prijde mi, ze ten cas tak rychle leti.... Za par tydnu (9 tydnu) odjizdime na dovolenou....

dada78
21. dub 2009

ahoj Macka, Dominika je krásne meno 😉

ja som mala veľmi ťažký víkend, vydávala sa moja švagrinká, dosť som jej pomáhala so prípravami svadby a ozdobovaním ... avšak v sobotu mi bolo hrozne ľúto, keď som videla všetky tie malé detičky ako tam pobehovali a vystrájali a pritom som si uvedomovala, že medzi nimi mal byť aj môj Romanko, už mal kúpený aj oblek, veru som si poplakala ☹ 😔 a nebola som jediná, kto si na mňa a malého spomenul, že tam mal byť ...
Možno niekto povie, že si to nahovárame, ale zase sme mali skúsenosť s vypočutím prosby ... celý týždeň hlásili na piatok a sobotu škaredé počasie, búrky, dážď a zimu. V piatok aj u nás bolo občas dážď aj búrka. V tento deň bol aj deň narcisov - pre podporu Ligy proti rakovine a keďže ja som im veľmi vďačná za pomoc čo nám poskytli počas Romankového pobytu na ARO, bolo samozrejmosťou prispiesť a tiež ísť za Romičkom na hrobček. Poprosila som ho, nech vyprosí na deň sobášu svojej krstnej pekné počasie a verila som na 100%, že tak aj bude. Ráno keď som vstávala bola jasná modrá obloha, teplo, také, že sa dalo chodiť v krát.rukáve a celý deň u nás nepadla ani kvapka, zato však o 20km vzdialenej dedine bola riadna búrka. Náhoda, blbosť ! Tie neexistujú, anjelik nemohol byť na svadbe, tak nám aspoň zariadil pekné počasie, ďakujeme Romičko. 😵

inneska
22. dub 2009

peťka...moc ti dakujem, je to moja asi jediná útecha v mojom žiali za paťkom...tešíme sa na maličkého, ale zároveň aj obávame..je to zložité...

macka..je to smutné, kolko vela nás je, čo máme anjelikov...aj ked si svoju dominiku nevidela, určite nikdy na ňu nezabudneš a navždy bude tvoje prvé dievčatko..
a vidím, že ani čas ani nedokáže zahojiť naše rany na srdiečku a duši...a ako to bolo s tvojimi pocitmi, ked sa ti narodil prvý synček? ja si to zatial neviem predstaviť, ani neviem čo budem cítiť, ked sa mi narodí druhý chlapček..aj sa teším, aj bojím...

aninam...každá takáto skúsenosť z nás robí inými ludmi..a všetko má svoj význam..aj každé jedno dietko, čo tu bolo na tomto svete, či už hodinku, mesiac, rok...aj to, ktorému nebolo dopriate ani vzhliadnuť tento svet..určite to každú jednu z nás zmenilo a poznamenalo a malo to význam, len teraz ešte nevieme aký...

dada..takéto udalosti sú tie najhoršie, vtedy si človek najviac uvedomuje, že tam niekto chýba..že tam chýba práve tvoje dieťaťko...je to ťažké, ale čoskoro vám aj nám pribudne pokladík, ktorý už nikde nebude chýbať...budú stále s nami a vdaka našim anjelikom ich budeme lúbiť ešte viac a budeme šťastné, že ich máme, aj vdaka romankovi a paťkovi...lebo keby tu boli, tak by zase neboli naši druhý chlapčekovi..

aninam
22. dub 2009

inneska: Vim jaky to melo vyznam, alespon si to myslim. Jednak jako ucitelka mam blize k detem a jsem za to rada. Mam alespon praxi a vim jak to dnes chodi. Vim, ze mam perfektniho manzela a take vim, jake mam kamaradky a kdo pri me stal v tom "nejhorsim" a stoji i ted. To ostatni byl "odpad", ktery se akorat procistil. Prominte, ze to tak pisu. Vim, ze vsechno spatne ma smysl pro to dalsi dobre..... Za par tydnu budes znovu matkou a budes mit naplnenou naruc, byt na sveho andilka nezapomenes a vzdy si tu o nem napisem, ale budes mit dalsi starosti at dobre ci spatne (tech prvnich at je vic!!!) a bude ti plynout rychleji cas. Jak rika moje mamka, take prezila sve dite, zivot je jen vterinka vesmirneho casu a pak se vsichni sejdeme mimo tento svet. Ted ale musime zit, abychom ho prozili naplno! A tak zijem.....

Dnes jsem byla za malym na hrbitove a vzdy, kdyz tam jdu, tak si rikam, ze tam lezi tolik smutku..... Vzdyt to je to posledni nase misto tady na zemi. Zase jsem si tam s nimi povidala a jako zazrakem prisli za mnou 3 zive jesterky. Bylo to moc krasne, za tri nase chlapy prisli 3 zive jesterky. No neni to uzasne? Jako kdyby to melo byt nejake znameni. Holky, za 2 mesice bude na nasi skole zitra posledni skolni den a pozitri se rozda vysvedceni a ja uz mam pak dovolenou a vyrazime. Moc se na tu dobu tesim. Malemu by bylo vcera 5 mesicu....

astrane
22. dub 2009

Ahoj,mám na vás všechny dotaz-existuje něco,čím může kamarádka v takové situaci pomoct,co by vás podpořilo a pomohlo se s tím nějak smířit....?moc bych chtěla jednu svou kamarádku nějak podpořit a podržet,ale nevím,jak jí pomoct ☹

aninam
22. dub 2009

astrane: Zeptej se primo ji, jestli si o tom chce nebo nechce povidat, zda chce nejak pomoci.... Ona sama ti rekne, co momentalne potrebuje...... Neboj se zeptat primo ji! Takhle to delam ja, rikam, dneska holky ne, dneska se bavime a potom reknu dneska je mi smutno....Ona sama vi, co potrebuje a co ji pomuze. Jen se nezalekni, kdyz ze zacatku nebude vedet sama, co chce. Potom se vyhni otazkam na telo a nech to na ni, jen ji obejmi a rekni ji, ze jsi tu pro ni....

astrane
22. dub 2009

zapomněla jsem napsat,že za případné rady děkuju a klidně můžou být i do IP....

dada78
22. dub 2009

astrane, presne ako píša anni, každá sa s tým, čo sme prežili vysporiadavame po svojom a tiež nie každý deň je rovnaký. Niekedy na malých myslíme viac a bolí to viac, zvlášť keď sú nejaké výročia alebo vidíme detičky v ich veku ... niekedy sa s nimi rozprávame, prosíme ich o radu a pomoc ... každá ako to cíti.
Jedno čo pre ňu určite môžeš urobiť, povedať jej, že chceš aby vedela, že ju vypočuješ a chceš jej byť nablízku, nemusíš ju prehnane ľutovať alebo utešovať,že to bude dobré ... to je ako hrach na stenu, môžeš jej poradiť nech sa pripojí sem k nám, mne teda dosť pomohlo, že som si mohla písať s maminkami anjelikov a veru často myslím nielen na detičky anjlelikov, ale aj na ich maminky a hovorím Rominkovi, nech dáva aj na ne pozor.

anni, ja som zažila niečo podobné, keď som chodila Rominkovi vymieňať po pohrebe do váz čerstvú vodu - každý deň, jedného dňa sa tam objavila modlivka, aj ju mám odfotenú v mobile. a nech som sa pohla ktorýmkoľvek smerom, vždy sa točila za mnou. Hovorila som o tom aj naším a veru, až keď ju všetci videli, tak potom odišla. 😉

nikollette
22. dub 2009

Baby 😢 😢 😢 😢 plačem, strašne plačem 😢 😢 😢 😢 😢
Dada pozerala som Romankov albumík 😢 😢 bol nádherný, nech odpočíva v pokji anjelik krásny 😔 😔 😔
zviera mi strašne hrdlo, a vynára sa vo mne otázka prečo tak male detičky musia zomierať??? Prečo si nemôžu vychutnať život??? Prečo je im dopriatych iba pár dní???? ☹ ☹ 😢 😢

nikollette
22. dub 2009

Dadka ked žil malicky posldné dni, už ste vedeli ze zomrie??? ☹ ☹ 😢
či ste stále verili, a dufali že vše bude ok?? Museli ste byť elmi silný 😔

dada78
23. dub 2009

nikollette, verili sme stále že sa z toho dostane, u leukémie štúdia vravia, že šanca na vyliečenie je až 80% u detí starších ako 2 roky, avšak čím mladší tým je to otáznejšie, lekári hovorili, že každé dieťa má v sebe neskutočnú silu bojovať a dokonca aj keď si oni mysleli, že už nie je šanca, zažili pár obratov k lepšiemu. Romičko však mal byť anjelikom a preto musel do nebíčka.

bertica.h
23. dub 2009

asi som tuto tému nemala otvárať,ale bolo to silnejšie ako ja.. 😒
Pozerala som si Vaše albumy,poplakala ..a veľmi sa bojím,že raz aj mna postihne takéto niečo..Hrozne sa bojím o moje deti.
Neviem čo Vám napísať..prajem Vám veľa štastia a mnoho pekných dní.

Držte sa dievčatá

grenadinka
23. dub 2009

teda kocky ste fakt strasne silne zeny a patri vam vsetka cest. ja si len citam vase pribehy, a som cela zaslzena. obdivujem vas , ja by som nedokazala uz zit, lebo som strasny slaboch. drzim vam palce a dufam ze vase prazdno sa vyplni. fant vas obdivujem a drzim palce aby ste to stale tak zvladali.

aninam
23. dub 2009

grenadinka: nic jineho nam nezbyva..........vlastne zbyva, jeste par chvil zivota...... Clovek prezije i sibenici, ted to vim.

inneska
23. dub 2009

aninam...ja zatial neviem aký význam mal odchod našeho patrika, ale snád jedného dňa sa to dozviem...a takisto sa ukázalo, kto je priatel a kto nie...veľa ľudí sa správa ku mne milšie, ako keby oni za to mohli, čo sa stalo..a všetcia sa ma pýtali, ako sa mám(ako asi by som sa mohla mať)..ale nebrala som to tragicky, odpovedala som, že mám sa dobre..a viac to nerozoberala...rozmýšlala som, ako by som sa ja správala na ich mieste...možno by som bola taká istá...lebo toto je taká situácia, že človek ju zažije možno raz za život a nevie ako sa má správať, ako reagovať...
tí čo vedeli čo prežívam, tak mi otázku ako sa mám nedávali, lebo vedeli, že určite sa dobre nemám...
ale ukázali sa priatelia, ktorým záležalo na nás a zaujímali sa, kto zavolal, napísal, prišiel...volali nás k sebe, aby sme neboli sami a trochu nás rozptylovali...niekto sa vôbec neozval, ako keby sa nič nestalo..

dadka, ani...ja zatial nemám také skúsenosti so zvieratkami ako vy...ale je to krásne...len čo som videla, že nám po cintoríne pobehujú veveričky

grenadinka...nikdy nevieš čoho si schopná, kým to nezažiješ...je pravda, že som za ten čas som mala paťka, mi ani na um neprišlo, že by som mohla o neho prísť a aké by to asi bolo, proste nič takéto strašné som si nepredstavovala, ale keby som nad tým uvažovala, tak by som takisto povedala, že keby mi umrie, tak to neprežijem...ale prežila som, som tu, aj ked bez môjho synčeka a musím žiť dalej...teraz žijem pre druhého synčeka, ktorý príde na tento svet o 10 týždňov...a ako napísala aninam, človek prežije aj šibenicu....

sue
23. dub 2009

Maminky... Inneska... vieš... keď si napísala, že sa ukázalo, kto sú priatelia... aže niektorí sa vôbec neozvali 😔 never tomu, že všetci tí,ktorí sa neozvali nie sú priatelia 😔 Mojej kamarátke umrel 4r. synček na zápal mozgových blán... nevedela som čo jej povedať... napísať sms sa mi zdalo nevhodné, telefonovať tiež...osobného stretnutia som sa bála... preto, že by som nevedela ako sa chovať, ako jej pomôcť, ako reagovať na jej žiaľ 😔 nerozprávali a nestretli sme sa dva roky od jeho smrti 😔 až potomsme sa stretli a vyrozprávali si to 😔

inneska
23. dub 2009

sue...ja ich neberiem ako nepriatelov, tých čo sa neozvali..ale mne vtedy dosť pomohlo, ked sme boli s niekým v kontakte...neodsudzujem ich , že sa neozvali...nadalej sa bavíme, ale tí čo sa zaujímali, dosť mi pomohli 🙂

sue
23. dub 2009

Innes 😔 chápem 😔

inneska
23. dub 2009

sue..každí to svoje trápenie prežívame po svojom, niekto sa utiahne, niekto potrebuje spoločnosť...ja ked som ostala sama doma, tak som len rozmýšlala a plakala..a s priatelmi sme debatili a čas plynul rýchlejšie...

nikollette
23. dub 2009

Dadka tak ta jeho smrt musela byt ot horisa, ked ste verili, dufali, necakali jeho smrt.. ani si nemala nejae pocity, vravi sa ze matka ma taky instint, a citi ze sa nieco zle stane, hlavne ak ide o takuto vec.. len vam proste oznamili ze zomrel.. zo dna na den??? ☹ alebo bolo uz zhorsovanie stavu posldne dni??? 😔 😔 😔
Starsne ti prajem zdrave a krasne babatko, na kotre bude dvata anjelik Romako pozor 😵

katynaa
23. dub 2009

holky, moc obdivuji vas a vase rodiny. Ja jsem byla taky v situaci, kdy moje nekolikadenni dite bojovalo se zanetem mozkovym blan, nastesti prezilo. To si clovek uvedomi ´hodnoty zivota.Moc me to zmenilo.
a tady na konikovi stado kravek v jednom tematu resi, ze maji "zivejsi" deti. ach jo. pipky blbe...

Inneska - moc stesticka, at vse dobre dopadne.

macka01
23. dub 2009

ahojte žienky,dadka to počasie na svatbe to nebolo len tak,nič nie je len tak.A aby som odpovedala inneske,ako to bolo po narodení prveho synčeka,tak hrôza,velmi som sa bála aby sa niečo nestalo,v noci som ho kontrolovala či dycha,a tak.Som na nich veľmi namotana.Teraz je už prváčik a zasa sa tak bojím,aby sa mu niečo nestalo.Vždy vyzerám autobus či ide a tak.On vie ako sa oň bojím,je veľmi inteligentny,rano pri dverach,len sa nadýchnem a on už vraví,neboj maminka budem si dávať pozor.

dada78
23. dub 2009

nikollette, áno šiesty zmysel my ženy máme určite, ja som veriaca a počas posledných desať dní čo bol na ARO pod prístrojmi som chodila každý večer do kostola, prosiť a zároveň dostať zo seba tú bolesť, neviem, to presne ani opísať. Vedela som že aj u nás doma aj inde sa za neho modlí moc ľudí a preto aj tá viera v uzdravenie bola veľmi veľká. Avšak v piatok, keď už mu na 7 deň nefungovali ľadviny ani pečeň a museli mu urobiť dialýzu, tak som si uvedomila, čo mi rozprával môj dedo - veľmi múdry a zbožný človek, že nie naša vôľa je vždy tá najlepšia, a preto sa aj v Otčenáši hovorí: ...buď vôľa Tvoja ... a vtedy som povedala a cítila, že ak by sa mal Rominko trápiť, nech si ho radšej zoberie Pán Boh k sebe za anjelika, bolo by sebecké si ho tu chcieť udržať na úkor jeho trápenia. V nedeľu večer, keď sme od neho odchádzali s manželom a lekár nám hovoril, že stav je kritický a aj keby sa stal zázrak, určite by mal poškodené nejaké orgány a možno celý život by chodil na dialýzu, vtedy sme sa prvýkrát rozprávali, že možno od nás odíde. A ráno som si volala pre výsledky a lekárka mu už dávala len pol hodinu - hodinu.

Inneska, tiež nechápem prečo musel zrovna Momo byť anjelikom, ale určite to má nejaký význam, ktorý sa raz dozvieme. Tak ako si mi napísala, asi by sme teraz neboli tehuľky a nečakali svojich synčekov. Určite aj Paťko aj Rominko na nás dávajú pozor.Každý deň mu poviem, že ho milujem a myslím to vážne, v mojom srdci má svoje miestečko a bude vždy len jeho.

Sue, mne pár ľudí aj povedalo, že nevedeli ako sa majú pri mne chovať, nechceli mi ublížiť, preto to aj tak beriem, ale je pravda, že lepšie padlo, keď sa kamaráti snažili rozptýliť nás.

macka01
23. dub 2009

Ktosi povedal:Keď zomierajú deti,rodia sa Anjeli.Myslím,že tu odznelo,že ešte niekto nepochopilvýznam toho,prečo prave to ich dieťatko zomrelo.Verte mi,nikdy to nepochopíte.Ale skúste to vziať z tej druhej strany.Pán si vyvolil práve to vaše dieťatko,aby sa stalo anjelikom,veď to je pocta.Aj keď to je sprevádzané takou veľkou bolesťou.Čas ju trošku otupí,ale nikdy nevylieči.To je tiež pravda.Som veriaci človek a takto si to vysvetľujem ja.Pomáha mi to ,aby som tu bolesť ľahšie prijala.No akosi som sa rozpisala.Tak dobrú

sue
23. dub 2009

Inneska, Dadka, dúfam, že už nikdy nebudem v situácii, aby som mohla využiť vaše rady 😔 ako sa správať ku kamarátke ktorej dieťatko je anjelik 😔 ale aj tak ďakuejm 😔 a...a...vám prajem už len veľa šťastíčka 😔

evkacka
23. dub 2009

pre boha mamičky, klobuk dole, ja som v slzách len po pár riadkoch... ☹
viem že neexistujú slova ktore by vam pomohli, pomodlím sa za vaich anjeličkov
a katynaa 100 bodov, máš svatú pravdu s tými pipkami 😠
držte sa maminky, všetkým vam posielam krížik na čielko