Zemřelo mi dítě

@radustek ja ťa chapem, tiež ma niekedy prepadne velky strach, čo ak sa niečo take stanem mne 😢 Ale postupne si uvedomujem že svojim strachom nič nezmením. Život je nevyspytatelne, je dufam že taku hrôzu ako tieto ženy nezažijem, ale..... viem že do konca svojho života istotu mať nebudem.
Ale tym že sa budem bať len si zneprijemnim chvile ktore si možem uživať s mojim malym. PReto podla mna je najlepšie uživať si každy den to čo mame, naše deti našich manželov. Nikto ti nezaručí čo bude zajtra, ale dnešok maš vždy k dobru tak sa z neho teš, lebo tvoje obavy nič nezmenia.

A prepačte že som vam sem vtrhla. PRajem všetkym mamičkam a ich anjelikom aby boli len tie lepšie dni. myslievam na vas

@vejula som rada ze ma chapes mas fakt pravdu.....ten strach mam dost casto tesim sa s detmi hrame sa smejeme ale potom zrazu na to si pomyslim ked vidim ten detsky usmev a prepadne ma strasny strach...neviem ci to je normalne......

podla mna je spravne ze sa clovek obava o blizkych,ved aj ja sa bojim ze sa niekomu nieco stane alebo ze o niekoho pridem,u mna je to nieco prirodzene co vychadza z lasky,ale nepisem to tu a nehovorim o tom,vobec my pride zvlastne o tom pisat prave na tejto diskusii,chapem ze mnohe mamky zdravych deti si vdaka nam uvedomuju aky poklad maju doma a maju obavy ked si preciatju niejaky pribeh o starte dietatka o to viac ak to bolo o zanedbani starostlivosti alebo nehodou,ale je tazke aspon pre mna, pokial tu rozoberame nasich anjelikov a vypisujeme sa z bolesti,ked niekto napise ako velmi sa boji o svoju rodinu,ze toto by na nasom mieste nezvladol-ved to je normalne ale ja to nezvladam pocuvat ,som uz unavena z takychto prispevkou...nechcem sa nikoho dotknut,ale ja nemozem....

@katuscakzms ja ked som rodila synceka som skoro o nho prisla kvoli lekarom ale zazrakom zacal dychat.....ja vas uplne chapem...

@ursul tak prepáč 😢 ...niekedy sa ťažko hľadajú tie vhodné slová...

@katuscakzms ...máš pravdu, nezažila som to, ale strach o svoje dievčatá som mala a poriadny, keď som stašiu pred 4 rokmi našla na zemi kŕčovať v bezvedomí...to boli nekonečné minúty , kým dorazila RZP-čka /doteraz sme sa nedozvedeli, či to bolo epileptického pôvodu, alebo to bolo z hypoglykémie - je diabetička od 10-tich rokov /... no, a mladšiu pred tromi rokmi zrazilo auto. Preto vás všetky , čo tu píšete, chápem. Buďte silné babulky 😢 .

...asi túto tému opustím, lebo najlepšie si rozumiete vy, ktorých sa týka 😢 Ešte raz mi prepáčte, ak som bola voči vám necitlivá a neempatická, je mi to ľúto ak sa vám to tak zdalo.

@tiffanka
@radustek to neni tak ze by som bola dotknuta len mozno to vyznie hrubo. ale vazne mozte byt stastne ze sa vas toto netyka. ja som sa dost dlho s nikym moc o tomto nebavila az teraz tu. a cudujem sa vam ze si zbytocne cudzim nestastim beriete energiu. keby sa mne osobne takato vec nestala a zabludila by som sem tak by som to strasne so zenami tu prezivala a dala im svoju energiu. zelam vam stastie vsetko na svete ale k tejto teme aj ked to myslite dobre tak na tejto stranke to moze vyzniet tak ,ze neviete o com pisete. hlavne to neberte zle lebo to tak nie je.

@tiffanka
Ja si nemyslim, ze "zdejsi devcata" tu maji soukromou skupinu, podle meho prave zde dochazi ke "zblizeni"- zdejsi smutne tema bylo me prvni tema na MK a zde jsem nasla i moji 1. velkou kamaradku @katuscakzms protoze si myslim, ze i ja se svou Ztratou sem patrim (jen obcas o ni mluvim a ranu otviram - i kdyz jde se mnou kazdy den -krok za krokem☹).... je tu "kazdy vitan"...Jinak by tu bylo zavreno a devcata nekde v soukrome skupine...
Protoze je tu neustale otevreno, mam pocit, ze jsou radi, kdyz k nim nekdo prijde...
Nejde o soucit...ale obas ticho obohati a pohladi vice nez slovo

😉

Mit strach, zraneni ... neni umrti..a neni umrti jako umrti..ztrata ditete je nepopsatelna, nekompromisni a nesrovnatelna s nicim na svete...

V kazdem "zraneni, nehode" , my na ktere "sahla smrt" vidime zivot...at uz ma jakoukoliv formu, ale je to zivot. Ztrata je ticho..propast a je jen na nas jak z ni ven ...slovo potesi, ale Ticho casto pomuze...v hledani nasi cesty "ven"

😉

@irriss samozrejme ze je to otvorena diskusia a moze sem prist kazdy,ja proti nikomu nic nemam,ale je to tema o nasich anjelikoch a naozaj my nepadne dobre ked tu niekto pise o svojom strachu a ked som si precitala aj starsie prispevky ako ocakava v novom roku nieco strasne a sa boji (a podla mna az chorobne sa boji )a mysli len na to zle,,ved aspon pre mna ked som prisla o dietatko my to pride nahlavu a nevhodne do tejto temy,tym nechcem povedat ze ja nemam strach ale mne sa to tu nehodi ked tu rozoberame nasu bolest so straty deti..............a nechcem sem ani prispievat a niekoho urazit,to som vobec nemala v umysle a ani mat nebudem,mam dost svojej bolesti..........mozno sa najde niejaka mamka anjelika ktora sa rada porozprava s
@radustek o jej strachu ale toto je tema o strate deticiek.....nevyhanam nikoho odtialto ale boli sme tu 3 ktore sme si prave pisali a ani jednej z nas to niejako nepadlo dobre.,napislai sme si len nase nazory alebo skor pocity,to je vsetko ,prajem kazdej krasny den.......

@katuscakzms
🙂 super prispevek... 😉
je videt a zant, ze vykukujes z "ticha" 🙂
Mam velkou radost...ja jsem tady u Vas da se rict kazdy den..ale vetsinou jen jako "tichy spolecnik"...obcas se mi chce "nebezpecne litat"..ale nastesti mi ma kdo "me kridla" pristrihnout a stahnout na zem... 😢
Paradoxne prijdu sem, uklidnim se a citim se "na zemi" - tezke vysvetlovani...

Strach je sice potvora, ale kdo se neboji, tak "lze"... 😉

Tezke tema "o strachu"..kdo se prilis boji, muze umrit "zaziva" cekanim na smrt a pohromy...kdo vyslapne na horu, kde vidi uz "jen" smrt ze strachu a je schopen jit i pres ni a nezastavit se a nezacit koktat, mel by vyhledat leklare.. 😉

@irriss nerada sa natahujem ale mozno preto ze opet mam zle obdobie tak som ,,vykukla,, trosku my to zdvyhlo adrenalin lebo sa necitim na to aby som taketo veci pocuvala,pocuvala o niecom co je normalne ale nemalo by byt az chorobne...ale nechajme to uz lebo tuto diskusiu si velmi vazim,je to moj pokoj a velka pomoc,je to jedine co mam kde sa mozem vyrozpravat zo svojich pocitov..........a dakujem aj tebe za velmi velaaaa 🙂

@katuscakzms
svatky jsou neprijemna obdobi....ja je nemam rada, davam o talir navic..cekam, slysim, placu...slysim plac...vstavam i ted po tolika letech k postylce, ktera neni a ani nebyla...Na krizovatce stojim a cekam, protoze slysim "maminko pockej na mne" - pritom jsme v "kompletnim stavu..NE uz nikdy nebudeme v kompletnim stavu...padne na mne nostalgie a uzkost a trva to tak mesic, nez jsem schopna zase zit normalneji..behem svatku ... (jesteze mam deti).. 😉 .
kdyby nebyly, tak bych zrejme "litala"..nemysli si, i ja mam opakovane obdobi...Ty mas cerstve...ja delsi...ale nezahojene...jizva je, obcas se otevre...krvaci...nekdy ji musim doslova znova zasit a picham do ziveho☹

p.s. omlouvam se..koncim☹

@radustek ak sa potrebuješ porozpravať v tomto fore o tvojom strachu zo smrti, skus v tejto teme https://www.modrykonik.sk/forum/tema/mam-strasn...
Pretože tato tema je o niečom inom

@vejula dakujem totizto ja som tu len chvilu a neviem sa tu este tak pohybovat a nepresla som este vsetko ale dakujeeem

@radustek nemaš začo. Kludne tam napiš

@radustek Preco mas potrebu pisat si s maminkou ktoremu zomrelo dieta? Viem, ze si nepisala mne a myslim si ze som ti to napisala normalne. S tym co si teraz napisala sa absolutne nestotoznujem a neverim, ze sa niekto taky najde - tu medzi nami mamami, co sme stratili dieta...a prepac viac sa o tom nebudem bavit.

@ursul presne si vystihla ako to citim aj ja....asi na tom predsa len nieco bude, ze my co sme to prezili, len my dokazeme pochopit...a citime to rovnako... vety podobneho typu som sa napocuvala...zaujimave, ze vzdy namiesto pohladnenia pichnu pri srdci a zdvihnu adrenalin

@katuscakzms aj ty si to vystihla, viac pisat nemusim, vsetko si napisala za mna, za nas..

Dobrý deň, drahé moje, som jedna z vás a každý deň trávim veľa času čítaním vašich písmenok...už tretí rok "nežijem", mám povinné jazdy normálnosti tam vonku, kôli druhému a jedinému synovi, ktorého mám pri sebe a veľmi ma potrebuje...Všetky Vás mám rada a posielam vám virtuálne objatie. Pochopila som, že mám voči vám dlh, pretože vy mi pomáhate v tom dennodennom prežívaní už len tým, že píšete. A teraz tu nie ste už dva dni a ja asi tuším prečo. Prepáčte, že som sa nikdy nezapojila do diskusie, ale ešte na to nemám silu - snáď to pochopíte....každá "to" prežívame odlišne, niekedy však až zarážajúco rovnako....To poznáte najlepšie vy samé...Ale nie kôli tomu som nabrala odvahu a vstúpila medzi vás. Pravý dôvod je ten, že chcem osloviť maminky, ktoré tu prispievajú a našťastie si nemusia prechádzať takým peklom ako vy. Ja viem, je to otvorená diskusia a je fajn, pekné a dokonca si to vážim, že vám vyjadria svoj obdiv /i keď všetky vieme, že dôvod na obdiv tu nie je ..."my nemáme inú možnosť".../. Ale PROSÍM VÁS - mamičky návštevníčky, už nikdy nepíšte: "Ako si to mohla prežiť?! Ja by som sa asi zbláznila, skončila by som na psychine!", "Keď to tu čítam, tak plačem a bežím do izbičky pobozkať môjho miláčika, ktorý sladko spí v postieľke!!!!" My sme na tej psychine totiž nejedna skončili a fungujeme len vďaka liekom, a tiež by sme najradšej bežali do detskej izby..............................Veď nám týmito vyjadreniami kruto ubližujete. Viete ako sa cítim, keď to čítam? Akoby som bola po amputácii oboch rúk a vy by ste mi ukazovali nové saténové rukavičky, ktoré ste si priniesli z obchodu na zimu.......Na druhej strane si uvedomujem, že to nerobíte s tým zámerom, aby ste nám ublížili, ale jednoducho neviete správne reagovať a to vám rozhodne nevyčítam. Nemáte to odkiaľ vedieť, a to je len dobre...nie ste totiž jediné, veľa ľudí z nášho okolia /dokonca príbuzní a blízki známi/ nevedia ako sa správať v našej prítomnosti aby nám neublížili. Som presvedčená o tom, že tu píšete len s tým najlepším úmyslom, ale ešte raz a naposledy vás prosím, zdržte sa vyjadrení, ktoré som vyššie popísala, berte to ako najlepšie mienenú radu od osoby, ktorá vie, čo píše... Dúfam, že sa za toto vyjadrenie na mňa nenahneváte a vezmete ho len ako prosbu...píšte tu ďalej, diskutujte a budete určite vítané. Myslím na vás dievčatká a na všetky naše detičky, posielam objatie....mám vás rada

„Požehnanie všetkým, ktorí sa nám nevyhýbajú. Vďačné sme za za každého, kto sa na nás usmeje, kto nám podá ruku, keď máme pocit samoty. Pozehnanie všetkým, ktorí nás navštívia, i ked sa bojíme niečo zlé povdať. Pozehnanie všetkým, ktorí nám dovolia o našich deťoch rozprávať. Nechceme naše spomienky pochovať. Hľadáme ľudí, ktorým môžme povedať , čo si myslíme. Požehnaní sú všetci, ktorí nás počúvajú i keď je to, čo vyslovíme, ťažké vydržať. Požehnaní sú všetci, ktorí nás nechcú zmeniť, ale nás trpezlivo akceptujú. Požehnaní sú všetci, ktorí nás utešujú a uisťujú, že nás Boh neopustil.”

ahojte vsetky. ja som tiez skoro ostala bez mojho drobceka- ked sa mi narodil Milanko- nevedela som ze mam ifekcnu chorobu ktoru som na maleho preniesla a tak som nic netusiaca ho veselo prebalovala a kojila na novorodeneckom a on mi zatial umieral v naruci. doktorkam sa nezdalo cudne ze mu krvacaju crievka a ja som bola spokojna- vsak su to doktori...! potom na to prisli a zacal sa boj. bola som zufala a cele dni som preplakala- este dnes mi tecu slzy. S muzom sme sa modlili pomaly kazdu hodinu, ale uz som skoro ani nedufala.... pre istotu
sme ho dali pokrstit v inkubatore, aby keby nahodou-mohol ist rovno do nebicka (teda aj tak by tam isiel,ale my sme si od toho slubovali aj zazrak). Nakoniec lieky zabrali a zazrak sa stal- prezil, ale dodnes ma obchadza priznak smrti. Preto sa kazdy den zvlast modlim za kazde moje dieta a dufam ze ma Pan Boh vypocuje. Modlite sa za svoje deti-zive ci uz tie v nebi ale aj za svoje vlastne srdcia- lebo tie nemozu byt prasknute- musia sa zacelit ak ked je to skoro nemozne....Vsetky deticky su uz u Pana a my sa mozme tesit z toho a aj z tych uzasnych chvil ktore sme s nimi mohli stravit.

slniecko2 : Haleluja....Presne o tomto som písala.....TEŠIŤ SA Z TOHO????!!!!!......tak presne tomuto som chcela zabrániť, asi len plýtvam energiou....ale určite sa od tejto chvíle, po prečítaní tvojich riadkov budú všetky opustené maminky "TEŠIŤ"....nepochopila som., že "my sa môžme tešiť..."....tešiť sa z toho môžeš len ty, lebo sa každý večer modlíš za všetky svoje deti, ktoré máš doma. Ver mi, že i my sa modlíme, alebo zapaľujeme sviečočky - každá to robíme podľa vlastného presvedčenia /myslím náboženského/....ale tešiť sa z toho nebudeme nikdy, snáď až keď sa s nimi stretneme...........

@riverrein ahoj...som rada ze si tu napisala aspon par riadkov,svojich pocitov a ako pises velakrat totoznich s nasimy,len skoda ze na popud vyprovokovania,no tym ze citas tuto diskusiu tak mas prehlad kolkokrat 😠 ....myslim si ze je uplne zbytozcne niekedy sa nad tym pozastavovat a doslova az prosit niektore,nech nepisu to a to..da sa to prehltnut ano ale po 100-ty krat uz niekedy je dost........ved kazda mame obcas dobre alebo zle dni a niekedy to nepadne dobre citat tu taketo prispevky,ako si pisla v mnohom sa nase pocity stotoznuju,alebo myslime na rovnake veci a prezivame rovnaku bolest,len ty co s tym nemaju nic spolocne nemaju ani sajnu............paci sa my co si pisala v oboch prispevkoch...aj ked ma to rozplakalo ale je to tak .....mnohe z nas chodia uz len palit sviecky a rozmyslaju len nad tym kedy pojdu k hrobceku,co im tam pekne donesu,alebo kupia co by toto moje dietatko potesilo...a starame sa o ich novu postielku-domcek ako o najdrahsi poklad......

@katuscakzms
@riverrein najprv som citila jed na tie prispevky ale uz zacinam mat stoho tusim pocit smiesna ved je to trapne . ved nakoniec tato debata bude o tom presviedcat niekoho o tom ako sa mi citime?? nie asi bude najlepsie si nevsimat tieto uzasne postrehy a pocity ludi ktory aj mohli byt na hrane straty dietata ale dietatko im ostalo tak mozu vyt stastne a nie so zlomenym srdcom ako my 😢 . tak najprv tu
@riverrein napise iste veci a nato napise dalsia o ktorej podobnych to bolo??? sak to je uz na pochybnosti o urcitom organiku ... v tele ci?

Viete, toľkokrát som predtým ako som sa ozvala, mala rozpísaný príspevok, ale vždy som ho nakoniec zmazala a neposlala. Nechcem totiž nikoho hodnotiť, resp. urážať jeho mentálnu kapacitu....ale teraz som to už nevydržala. A opakujem, nie sú to urážky - nech si to žiadna z oslovených maminiek nevysvetlí zle, len prosba....ale ruku na srdce, písala ste "predtým", keď sme žili normálny život, ktorákoľvek z nás, do podobnej diskusie?! Mňa ani nenapadlo vyhľadávať podobné stránky, resp. sa vyjadrovať k takýmto témam....
Veď tu na stránke MK je toľko zaujímavých diskusií, resp. je možnosť vytvoriť si vlastnú, napr. : Nezomrelo mi dieťa, som taká šťastná..... Pre opustené mamičky je toto-možnosť vypísať sa- totiž akási forma terapie, liek, pretože môžu zdieľať svoje pocity so ženami, ktoré ich majú rovnaké, ktoré prežili to, čo ony. Zisťujeme, že nie sme blázni a nie sme samé, že sú tu rovnako boľavé dušičky a to je obrovská vzájomná pomoc. Táto diskusia nie je uzavretá zrejme aj z toho dôvodu, aby tu pomoc našli maminky, s ktorými sa osud kruto zahral. Ako príklad môžem na to použiť aj seba, som tu dennodenne, len nedokážem ešte o tom, čo sa stalo hovoriť, avšak postupne zisťujem, že písať sa mi darí....a prichádza akási úľava - duševný detox- ak mi rozumiete...Ďakujem vám všetkým, ktoré tu píšete, najmä za maminky, čo len čítajú tak ako ja , veľmi mi pomáhate....

@riverrein jasne ze to clovek nemysli v zlom. ja som sa dlho nemohla o tom sniekym bavit lepsie povedane ani moc teraz nemozem len pisat a hovorit je rozdiel. ale tu mam pocit ze nemusim svoje pocity nejak vysvetlovatlebo sa vieme pochopit asi aj bez slov mam kamaratky s ktorymi sem tam nieco o tom prepoviem a som im vdacna ze pocubaju a chcu mi pomoct a pochopit ma ale nikdy aj ked je to smutne ma nepochopia tak ako zienky tu...

Mamicky anjelikov, mate pravdu. Nik to nemysli zle, kazdy chce (dakedy za kazdu cenu, lebo si mysli, ze to je vhodne) povedat nieco, co zmierni bolest, ale skoro vzdy to vyznie ako prazdne slova, ktore bolia a poculi ste uz tisic krat. Nikto sa nad tym nezamysli, ze to moze viac boliet, nie pomoct. Nemame vobec ziadne pravo sa vyjadrovat k tejto teme.

@riverrein a ostatní maminky chápu, že je to nepříjemný taky mi to přijde hloupí, ale ty ostatní maminky to tak nemyslí chtějí jen vyjádřit jak to vidí ony a neuvědomují si , že to ubližuje a nejjednoduší je takový příspěvky nečíst. Chápu jak je to pro Vás všechny těžký a bolavý téma, ale taky věřím že každý z těch andílků už se moc těší až mu rodiče pořídí sourozence nad kterým bude držet ochranou ruku a dávat pozor aby se už taková smutná věc neopakovala. Bude líp uvidíte brzi zase bude líp vždyť před koncem roku sme tu měli hned několik nových miminek a i vy ostatní se dočkáte určitě 😉