Kamarátka si dala vzít nemanželské dítě. Co vy na to?

zuzka1
15. čer 2006

Nazdar holky, jsem plná rozporuplných pocitů a protože sem na tyto stránky nakukuju často a poznala jsem, že tady holky poradí, nebo třeba jen vyslechnou, tak se svěřím...Doma jsme měli děsnou hádku, která se netýkala našeho problému, ale i tak mě vytočil názor mého přítele.Máme kamarádku a ta otěhotněla po měsíční známosti s ženatým mužem..., když to zjistila a oznámila svému partnerovi(tomu ženatému)opustil ji...A ona po dlouhém zvažování, potoky slz se rozhodla jít na umělé přerušení...I když s tím nesouhlasím , chápu její důvody a v každém případě jsem při ní, ale můj přítel je tak znechucen, že se s ní odmítá stýkat.Podle něho nikdo nemá právo vzít život nenarozenému dítěti, ať už jsou důvody jakékoliv.A tak nad tím pořád přemýšlím, kde je pravda, jak to je s tím právem nenarozeného dítěte, jak je to s právy matky...Co si o tom myslíte?

adetka
4. črc 2006

cmulinko, vadvies....mrzi ma, co sa vam stalo...uprimnu sustrast...a, z vlastnej skusenosti, poriadne si poplacte... ja som prekonala dva samovolne potraty v roku 2004 (v januari a v decembri v 7 tt.)...svoj zmutok som drzala v sebe...co nebolo dobre...drzim vam obom palce, aby vam to nabuduce vyslo.

vedvies
4. črc 2006

aj mne je to luto adetka, zivot je nevyspytatelny, najhorsie bude pre mna asi to cakanie 4-6 mesiacov i ked momentalne mam hrozny strach zazit to znovu...si silna ked si to 2x rozchodila - prajem aby po 3x bolo mimco zdrave a krasne rastlo 🙂 drzim paste

alexandra
4. črc 2006

Kocky ked sa to mne stalo 2x a pocas 3 tehu som bola v nemocnici, poslal mi manzel link na clanok o vyskume, ktory hovori, ze 3x sa to stane len 0,24 precentu zien.. Hlupost, ale mna to tak strasne povzbudilo, ze si neviete predstavit! A zrejme aj mimi, lebo sme v 14tt..

vedvies
4. črc 2006

tak to je suprove, zelam ti krasne a zdrave dietatko, vela radosti a uzivaj si svoj stav ako len chces 🙂

peha
4. črc 2006

vsetkym prajem hlavne vela zdravia, nech sa rychlo date dokopy a potom krasne deticky, vela zdravia, a nech sa vam - nam vsetkym podari maly chrobacik, malinky cloviecik, co bude krasne rast v nasich bruskach. ! 🙂

shoshana
5. črc 2006

Alexandra, ty si uz 2x potratila? Poznam ta z januaroviek 2007 na babetkach. Uz tam ale nepatrim, cez vikend som o babo prisla.

cmulinko
5. črc 2006

Shoshana,je mi to naozaj luto.Aj ja som presne cez vikend potratila svoje dietatko.Teraz hlavne hlavu hore a nabrat nove sily,aby sme boli pripravene na dalsie miminko.Zelam ti vela stastia a uspesny pokus o zdrave a silne miminko.

shoshana
5. črc 2006

Cmulinko, dakujem, a aj ja ti zelam vela stastia do dalsieho snazilkovania. Dufam ze coskoro sa budeme tesit z krasnych brusiek a aj malych certikov
🙂 Mozem sa ta opytat, ako sa s tym zatial vyrovnavas? Ja sa citi cez den dost vyrovnane, dokonca mi kamoska povedala ze sa nespravam ako zena cerstvo po potrate, ale akonahle pride vecer, nedokazem prestat plakat. Kazdu noc je to to iste, preplacem kym nezaspim. Tak hrozne mi chyba to moje brusko, to planovanie... ☹ A je mi luto aj manzela, vidim na nom, ze je tiez hrozne smutny, snazi sa ma utesit ale uz nevie ako.....

monja
6. črc 2006

ahoj holky,miminko zatim neplanujem,asi az pristi rok,ale obcas sem zabrousim.
preji vam vsem hodne sily a statecnosti, i kdyz si sama tuto ztratu nedovedu predstavit.
hodne stesticka a brzo // snazilkam preje Monika

ivett
6. črc 2006

tohle tema jeste bezi? 🙂
Precetla jsem si par prispevku zpatky a musim se pripojit k monji, taky preju at jste statecne a vyrovnate se s tim co nejlip...

cmulinko
6. črc 2006

Shoshana.ja som bola tehulka len 5tt a akurat sme si len zvykali na mislienku,ze budeme mat babo.Nastastie som nemusela vela trpiet.za 2 dni silnejsieho krvacania vlastne vsetko vyslo zomna.ostatne 3 dni som len krvacala slabo.nemuseli mi robit ani kyretaz,co je velmi dobre,lebo sa skor zotavi maternica a mozeme skusat skor.Aj moj manzel bol nesmierne stastny,lebo to miminko sme splodili na svadobnej noci a boli sme prekvapeny ako to islo rychlo.Iny snazilkuju mesiace a ja 1 den po svadbe som v tom 🙂 🙂 kazdopadne nesmies zufat,lebo psychika vplyva na tvoju regeneraciu.Ak sa ty vyrovnas a pripravis sa na dalsie materstvo,aj tvoje telo bude pripravene 🙂 Sme mlade,krasne a silne a to nase buduce deti potrebuju. 🙂

lovacka
6. črc 2006

cmulinko a vsetky babenky
drzim vam palce aby ste cim skor zotavili svoje telicka a aby ste nam v najblizsej dobe oznamili tu radostnu spravu ze cakate babenko 😉 Budem vam drzat palceky silno silnucko 🙂

shoshana
7. črc 2006

Cmulinko, dakujem. Dnes sa uz citim pomerne lepsie, uz aj to krvacanie prestalo - tiez mi nerobili kyretaz, hoci som bola na konci 3 mesiaca, ze vraj je to tak lepsie. Bolo to chvilami neprijemne a psychicky narocne, hlavne ked som videla zo mna odchadzat velke kusy (vzdy som myslela na to, ze je to cast mojho babetka, ktore sa uz nikdy nenarodi).
Ale tiez sa uz vytesujem z dalsieho snazilkovania. Aj ked sme sa ho rozhodli odlozit az na dalsi rok, ked sa ako-tak usadime. Hadam nam to dalsie vsetkym vyjde 🙂

vedvies
7. črc 2006

drzim palceky shoshana, my sa budeme po neuspesnom 3. mesiaci snazilkovat pred vianocami - snad to bude najkrajsi darcek a ked nie tak k mojim januarovym narodkam, alebo k valentinovi, alebo k manzelovym aprilovym narodkam - alebo len tak 🙂 vela stastia v zabyvavani

adetka
7. črc 2006

Dievcata mali ste skvelych doktorov... mne robili kyretaz pri obidvoch spontannych potratoch... co nebolo prilis prijemne... najma, ked som lezala na koze a okolo mna sa prechadzalo zo 20 ludi... brrr... Drzim vam vsetkym palceky, nech vam to vyjde... mne sa to na tretikrat podarilo... zatial...

vedvies
10. črc 2006

mila adetka, drzim palceky, velmi...nech ste zdravuckiiii...
ta kyretaz...hmmm... je som na tej koze plakala az kym som nezaspala 😢 , tiez sa okolo mna motalo asi 10 ludi, niektori tam len tak sedeli a nic nerobili iba pozerali - bol to otrasny pocit, na ktory nezabudnem....ale tak to asi chodi, ja neviem...

shoshana
12. črc 2006

Vedvies - dakujem. Pevne dufam, ze sa vam to podari a uz cez Vianoce sa budete vytesovat z malej fazulky 🙂
Adetka - myslim, ze sme mali s Cmulinkou to 'stastie' prist o babetka v zahranici. Myslim, ze tak ako v UK (alebo v Irsku, Cmulinko?) ani v Kanade kyret nerobia velmi radi. Nechavaju to na prirodu.
A veru, na lekarsku starostlivost tu sa nemozem vobec stazovat. Bola som na dvoch vysetreniach, tesne pred potratom a potom po a obaja lekari boli absolutne uzasni. V miestnosti len lekar, moj manzel (po cely cas miestneost neopustil) a pri vysetreni musela byt aj zenska sestra co tu vypliva zo zakona. Ja som bola pocas celeho vysetrenia poprikryvana plachtami, takze nikto nevidel nic co nemusel 😀 Myslim, ze aj to mi velmi pomohlo rychlejsie sa zotavit. Takuto starostlivost by som priala kazdej zene ktora prisla o babetko.

soffi
17. črc 2006

nnn

nevesta
17. črc 2006

Tiez mam podobny zazitok.
Samozrejme som preplakala cely den, ked mi povedali, ye HCG kleslo...
no a potom na tej operacke som plakala, bolo mi trapne, dvere na chodbu rozcapene, ja na koze ... Des. Ale divim sa, ze som sa s tym celkom rychlo vyrovnala a uz snazilkujeme, dufam, ze sa coskoro mimi podari a tentokrat aj udrzi 🙂 Drzte sa, priroda vie najlepsie, preco nedovolila, aby tehu pokracovalo 🙂 nasledujuce uz bude ok 😉

alexandra
17. črc 2006

nevesta uz snazilkujete? supeeeeeeeeeeer! Mam pre Teba pre mimi stale nachystane dareckyyy 😕

nevesta
17. črc 2006

Ano 🙂

alexandra
17. črc 2006

Tesim sa ako jojo 🙂

nevesta
17. črc 2006

Mi hovor 🙂 Dufam, ze to nebude dlho trvat a mimi sa nerozhodne odist, ale uz navzdy zostat 🙂 dostane zaracha hned od zaciatku 😀

alexandra
17. črc 2006

skor Ty dostanes zaracha, s nohami hore a pekne Ta bude muzik obskakovat! 😀

nevesta
17. črc 2006

To asi ano, uz mi aj Dr. povedal... ☹

megie
18. črc 2006

Aj ja mam menší problém. A aj po skoro pol roku som z toho veľmi nešťastná a stále, naozaj stále na to myslím. Na najväčšiu chybu v mojom živote. Bola som na potrate. Už len napísať to slovo je pre mňa problém.
Najsmutnejšie na tom je, že dieťatko sa splodilo z lásky. Bolo to skoro 2,5 roka, čo som chodila s mojim priateľom. Zlyhala mi antikoncepcia (hormonálna). Ale ako som priateľovi povedala, že som tehotná, akoby sa mu zrútil celý svet. Ešte býva u rodičov (má 18 rokov, asi to je tá chyba)a veľmi sa bál čo na to povedia ale o potrate vtedy nebola reč a asi by sa aj s bábätkom zmieril. Ale po rozhovore s jeho rodičmi mi povedal, že najlepšie riešenie by bolo, keby som bábo dala preč. Dovtedy ho to ani nenapadlo, povedal im to asi až po 2-3 dňoch, odkedy som mu to povedala ja. Po návšteve u doktorky a skonštatovaní, že som naozaj tehotná, nasledoval rozhovor s mojimi rodičmi. (ja mám 19). Tí boli toho istého názoru ako priateľovi rodičia a teda aj môj priateľ. Mala som pocit, akoby sa proti mne všetci spikli! Tvrdili, že ešte nerobím a nemám na bábo dosť peňazí a či chcem byť slobodná mamička, keď si ma priateľ nevezme a že si bábom len zničím celý život. Ja som ich nechápala a nepochopím do dnes. Ako môže byť bábo dôvodom na zničený život??? Bábätko je predsa dar! A nesplodilo sa po jednej nerozmyslenej noci na diskotéke ale s priateľom, s ktorým som už bola mimochodom zasnúbená, hoci sme sa brať ešte tak skoro nechceli. Aj keď som bola plná zmiešaných pocitov, taká neistá, že som sa nakoniec nechala prehovoriť a išla som na potrat. Doteraz nechápem, ako som to mohla urobiť. Stále, každý deň si to vyčítam a nedokážem s tým žiť. S priateľom stále chodím, ale nie je to ako predtým. Lebo keby sa aspoň ON vyjadril, že si ho necháme, v živote by som na potrat nešla. Ale nechcela som aby moje bábo bolo bez ocka. Z veľkej lásky, ktorá bola pred oznámením, že som tehotná ostalo len jeho: Neviem, či by som s tebou ostal, keby si si ho nechala. A dokonca v sms-ke: Buď dieťa alebo ja! Problémom, okrem toho, že sa tým neviem stále vyrovnať, je, že ho stále ľúbim. Už mu tak neverím, že ma miluje, ako predtým, lebo nikdy nepochopím, ako by dokázal opustiť a len tak zrazu prestať milovať dievča, pre to, že čaká jeho dieťa. Nedokážem myslieť na budúcnosť, že veď budem mať bábatko potom, ja chcem to bábo, čo som si dala (ne)dobrovoľne vyškriabať z tela... lenže to už nejde vziať späť...

alexandra
18. črc 2006

megie najma sa prestan obvinovat, len zena, ktora to musi pod tlakom okolnosti podstupit vie, ake to je.. Vies ze to uz nikdy neurobis a to je uzasne a dolezite zistenie. Vies, ze sa nemozes spolahnut na nikoho, len na seba, pretoze ked sa nieco stane, Ty jedina budes ta, ktora sa o seba postara... Podla mna je Tvoj partner este dieta, len to totiz dokaze dat take hlupe ultimatum.. Velmi, velmi vela zien bolo v mladosti na potrate a nepriznaju to.. Takze hlavu hore, si hrda, mudra a inteligentna zena a pride cas, ked bude vedla Teba muz, ktory sa na babetko bude tesit s Tebou a ver mi, ze je to uzasne a nadherne.. A o to krajsie to bude, ked sa na to budete tesit spolocne a planovat to uz v inej situacii...

teri
18. črc 2006

Megie, to je smutné, co píšeš 😢 . Je pravda, že jste oba hodně mladí, ale když jsi to miminko chtěla, tak bude hodně těžké se smířit s tím, že je pryč.
Taky nechápu tvého přítele - nechci ho odsoudit jako sobeckého kluka, který tě nemá rád, ale to, že se zachoval, jak se zachoval, je minimálně dost divné. Třeba je jen nevyzrálý, nevím.
Je to tak smutné, že nevím co dál napsat ...

megie
18. črc 2006

Keď tak teraz čítam vaše príspevky, chce sa mi plakať. Vy bábo chcete a nemôžete ho mať, bo ste spontánne potratili a ja som svoje zdravé bábo dala preč... 😢 Keby som vám aj ja tak mohla napísať, že čakám bábo, no môj prateľ žiadne teraz nechce...

megie
18. črc 2006

Ďakujem, ste milé, nikto mi také pekné ešte nepovedal (nenapísal), každý čo o tom vie, si myslí, že je všetko OK, nikto okrem priateľa nevie, ako sa trápim. pomohli ste mi, naozaj ďakujem. Už musím ísť, papa