Srovnávání dětí v rodine. Co dělat?

melliska
9. zář 2008

Mám 10 měsíční dceru a shodou náhod moje starší sestra má též o měsíc starší holčičku. Zpočátku jsem byla nadšená jak se tím naše rodiny dají dohromady, děti si budou spolu hrát apod. ale postupně mi nadšení opouští. Naše matka, která střídavě obě rodiny navštěvuje neustále komentuje, co které dítě umí, kdy se to naučilo, vymýšlí pro obě stejné hry a pozoruje, jak které zareaguje. Moje dcerka je pohybově trochu pomalejší, ale myslím v normě a také takové ty různé hry typu paci paci se naučila až kolem 9. měsíce, sestřina holčička už dělá první krůčky a cokoliv ji ukážou hned napodobí na všechno pohotově reaguje apod. Vím, že je každé dítě jiné a naše malá mi přijde naprosto v pohodě, přesto se po každé matčině návštěvě nedokážu ubránit srovnání i já, nehledě na to, že se už bojím každé její návštěvy, jejích poznámek, bojím se i setkání se sestrou a její holčičkou..i toho že dříve či později to naše holčička vycítí. ☹

berenika39
19. říj 2009

Je zvláštní, že jak se tu píše o nepříjemném porovnávání, jedním dechem se tu dává na vědomost, jak je konkrétní dítě dobré zase v tom či onom.... 😉 😉 😉

Buď je mi to skutečně jedno, pak neřeším, v čem alespoň je moje dítě lepší než ostatní, nebo mi na tom záleží a pak prostě srovnávám....

betka, bezezbytku souhlasím.

petruna
19. říj 2009

betka, berenika : ted jste na to kapli ! 😉
taky se s tim setkavam : napr. neco ve smyslu "nemam rada porovnavani, kdyz mi nekdo rika, ze moje dite jeste tohle neumi, ale vsichni mi rikaji, jak je moje dite uzasne a jak by bylo fajn, kdyby takove byli i ostatni..."

ja se s kamoskama taky neubranim hovorum, co ty nase deti uz umi a co ne, v cem jsou trochu pozadu a v cem se jim naopak dari...nebo jak to bylo v konkretnim problemu u nas...ale mam zkusenost, ze tyhle hovory jsou v pohode jen mezi opravdovymi kamaradkami, co to proste az tak neprozivaji...co jim nevadi, kdyz jejich dite neco neumi a nevadi jim ani to, ze jim to nekdo rika..

je to proste takove to bezne materske plkani, kteremu se vetsina z nas neubrani.
je jasne, ze kdyz se sejdu s matkama, tak je hlavni tema hovoru dite a zivot s nimi...

ovsem kdyz prijde nejaka bezdetna kamaradka, velmi rada si pokecam o necem jinem, nez o mem synovi.

mywiel
19. říj 2009

A fakt porovnava alebo sa len tesi z vnucat? Lebo moja mama neporovnava je medzi nimi 9 mesacny rozdiel ale vzdy ked je po telefone hovorim ze vie to a to uz tak mi vyklada o druhom vnucati, lebo je s nim viac v kontakte... 🙄 A svokra robi to isté, ked zacnem o mojej malej tak ona zacne o inom vnucati, ma ich totizto 6. 🙄 Ale myslim si ze si to ani jedna neuvedomuju, ze mam chvilku chut sa bavit o mojej dcérke ked som si s nimi a nie o detoch svagriny a pod. 🤐

ygreen
20. říj 2009

podle mě je to docela přirozený a když to někdo nemyslí zle, nebo pořád neupozorňuje na nějakou "vadu" (že je nějaké dítě třeba tlustší, pomalejší, apod.), tak bych to vůbec neřešila. Neříkejte mi, že když se sejdete třeba s kamarádkou a máte stejně starý děti, tak že se nesvěříte s tím, jaký dělá vaše dítě pokroky a buď to řeknete nahlas, nebo vás jen potěší, nebo naopak zamrzí, že je ten váš miláček tak šikovný, nebo trošku pomalejší (třeba v tom, že špatně spí, zatímco kamarádky děcko vychrupuje do rána, nebo že se ten váš poklad může z nočníku zbláznit, zatímco kamarádky děcko už je dávno bez plen). Takže podle mě je to úplně normální, ale pokud vás to obtěžuje, tak to řekněte. Hlavně pokud vás tím trápí rodiče, nebo tchánovci.

Můj syn je zase vychvalován oběma babičkama jak krásně jí, jak mu chutná, protože sestry i švagrové děti dělají s jídlem hrozné caviky. Takže můj syn má v 17 měsících 14kg a 90cm a je přitom štíhlý a dobře stavěný a je jen o hlavu menší než sestry syn (6 let) a syn švagrové (4 roky), přičemž mají oba synovci jen o 2 kg víc. Takže babičky je srovnávají. A kdyby ten XX taky takhle krásně jedl. A podívej XX jak Tobiášek krásně papaá. Apod. Ale nezdůrazňují to, že je někdo malej, protože má mrňavý rodiče, ale to, jak špatně papá.

A co se týče našich rodičů, buď jsme byli všichni géniusové, nebo se s námi tak nesra*i, nebo mají špatnou pamět 😀 protože co vím, tak jsme všichni seděli po 6 m., na nočník chodili od 10m., max od roka, apod.

petruna
20. říj 2009

ygreën : presne tak, me tyhle hovory taky prijdou prirozene, kdyz to neni ve zlem.
Treba s holkama co se tady s nima kamaradim a vidam (maji stejne stare deti) se taky bavime o tom, ze tenhle uz chodi, tahle uz mluvi, tahle uz chyta mic....a neni v tom nic zleho a ani to jednu z nas nedrazdi, ze to nase dite jeste ne...neco muze byt cloveku treba lito (treba ze dite nespi celou noc nebo ze uz se zacina vztekat), ale proste na tom nevidim nic spatnyho. Clovek to myslim docela vyciti, kdo o svem diteti mluvi jen proto ze sdeluje co je noveho a ma z toho radost nebo kdo se jen a jen vytahuje.

kdyz ctu , co jsou nektere kamaradky schopne rict, tak je to dost smutny. S takovymi se radeji nestykat, ono to fakt obtezuje neustale poslouchat o neci dokonalosti. a rozhodne to nemusi byt hned z duvodu zavisti.
Clovk svoje "pomale" dite miluje uplne stejne jako nekdo svoje "dokonale".

a to ze srovnavaji babicky ? tomu se neda ubranit...me osobne to taky nevadi, kdyz nekdo v rodine rekne, ze neter uz v Tondove veku mluvila ve vetach a rikala kratky basnicky apod. Nerikaji to zle, jen konstatuji....
proste si vybavi neter v jeho veku a vzpominaji...fakt clovek pozna, kdo to mysli zle a kdo jen tak klabosi o detech.

lyongirl
10. lis 2009

oživujem túto tému 😉
neskutočne mi lezie na nervy porovnávanie detí...
možno sa aj ja niekedy pochválim, čo moje dieťa vie, ale nie som si toho v tom momente vedomá a nerobím to preto, že sa naschváľ chválim...
môj prvý syn bol vždy pomalejší, narodil sa predčasne, ale aj napriek tomu robil všetko v termíne. Ostatné deti v jeho veku, alebo aj mladšie boli neskutočne šikovné a vo všetkom ho predbehli, čo mi ale vôbec nevadilo, ani nevadí. Mladší syn je zas opak a je veľký šikulo, ale nesnažím sa tým čo zvláda nejako chváliť, len keď kecáme čo naše deti vedia, tak samozrejme poviem, čo vie...
V podstate som oživila túto tému hlavne preto, že mi vždy liezlo na nervy, keď mi niekto vo veku 2 rokov môjho syna zahlásil, že on má ešte plienky? Alebo neznášam, keď sa niekto čuduje, že on má ešte dudku/mimochodom syn ju nemá od roka, to píšem len ako príklad tú dudu/? Alebo, on pije ešte z fľašky? K tej fľaške chcem napísať asi toľko, že môj syn ju má doteraz, je na nej závislý a už som mu ju aj zobrala a chcela ho odnaučiť, čo nám celkom v pohode aj išlo, ale ochorel a už je od leta 4x na ATB a potrebujeme aby veľa pil, čo ide iba s jeho avetkou. Nechcem sa teraz ospravedlňovať, že fľašu má len kvôli chorobe, ja osobne by som mu ju ani nedala naspať, ale keď som to spomenula pred dokinou, že nechce piť od kedy sme zobrali fľašu, tak sa až čudovala, že prečo mu ju nedáme naspať, že on je ešte maličký atď. Tak som sa vtedy aj potešila, že jediný človek a navyše staršia osoba a káže mi vrátiť fľašu spať. Mimochodom svokra sa minule čudovala a nechápala, že ju zase má...
Ja si pamatám, že my/3 sestry/ sme pili kakavko z fľaše ešte na ZŠ, mama nám ráno spravila kakao, dala do postele a my sme mali raňajky a som tu a nič mi nechýba, nijaké postihnutie z toho nemám 😀
A tiež nemám rada, keď svokra porovnáva vnúčence, viem, že to nerobí v zlom, jednoducho konštatuje, ale neznášam to, je u nás, rozprávame o našich deťoch a čo ma je po tom, že iné vnúča zje všetko, čo mu na tanier dajú, že papá ovocie, aj maso, aj to, aj hento a môj syn nie... čo ja za to môžem, že nechce ovocie, maso a pod? Jednoducho to nechce a ja ho núťiť a ešte viac mu to znechutiť nechcem. Po dobrom a s vysvetľovaním to tiež nejde, tak snád príde do štádia, kedy mu aj to všetko, čo nechce zachutí...
Alebo on pije čaj? Náš len vodu, lebo je najzdravšia...

No, som sa tu trošku vyrozprávala a vlastne, chcela som len napísať, že každé dieťa je individuálne, jedno ciká v 2 rokoch, iné nosí plienky do 3, niektoré dieťa fľašku nemá vôbec a iné aj do 5 rokov a v podstate ide o to, že žiadne toto všetko nemalo na základnej/až na mňa tú fľašu 😀 /a jedného dňa sa od všetkého odnaučí..., tak stále nechápem o čo tu ide, to fakt niektorí ľudia nemajú o čom, že takéto debiliny porovnávajú????

hupcza
10. lis 2009

no ono je asi srovnávání a srovnávání
pokud se někdo chová jko idiot a považuje vývoj dítěte za soutěž, je to tak akorát na ránu
pokud mi ale někdo řekne, že jiné dítě v tom a tom věku už spinkalocelou noc a že mi třebamůže dát tip, jak to zvládnout taky, beru to jednoznačně jako pozitivní snahu pomoci
je to otázka míry a vkusu

blazka24
10. lis 2009

tak idem sa pridať, doteraz som chodila na tému kedy sa narodil môj syn, ale odkedy som chytala nervy že oni vedia to a môj nie tak som sa rozhodla nechať to tak.
deti nie sú hračky alebo autá ktoré idú rýchlosťou vývoja suzuki prípadne čínskej ekonomiky a výroby.......každé je individuálne a niktoré nie je pozadu, len proste má svoj rytmus........

molnarovak
10. lis 2009

ja na také hlúpe porovnávacie pripomienky vždy poviem, že Einstein začal rozprávať až ako 4-ročný a čo z neho vyrástlo 🙂

ygreen
10. lis 2009

můj kluk má skoro rok a půl a neumí na odrážedlech 😀 skáče na nich jak tydýt a nebo je drží pod sebou a utíká s nima😀 ale je to proto že miluje auta a asi je bere jen jako větší hračky a tak je montuje, rukou posílá, tahá, apod. No a většina dětí u nás na téme už jezdí ven bez kočárku na odrážedlech 😉 A víte co - díky bohu, páč ho nemusím nikde honit, rád sedí v kočárku a já mám na procházkách max pohodu 😉

lyongirl
10. lis 2009

ygreen - ja ťa poteším, môj syn na tom tiež nevie 😀 , doma si na to sadne a prejde max po byte, akonáhle sme to zobrali von, tak sme sa ďalej ako 20m nikdy nedostali a ja som si myslela, že aká super pomôcka, malého nebudú nohy bolieť a bude rýchlejší a aha ho 😀 😀 😀 , nikam sa s tým nedostaneme, neprišiel na ten princíp...

mobina
10. lis 2009

Ygree nejsi v tom sama. Ondru odrážedlo absolutně nebere, takže moje představy, že tlačím kočár a Ondra kolem nás sviští na motorce taky vzaly za své 😀 Odrážedlo půjčuju po kamarádkách, aby se na nich naučily jejich děti a my si vesele ťapeme po svých 😎

crca
10. lis 2009

Každé dítě je originál 😉 ,můžu říct,že sama mám dvojčátka a každé dělá něco jiného,holka ta už se pomalu postaví(je nám 6,5měsíce)a leze jak drak,ale kluk sice se jen pro změnu plazí,občas se postaví i na kolínka,ale zase umí dělat paci paci a to jsou sourozenci...,takže i když to ´musí být nepříjemné ty řeči,tak prostě každé je jiné.Ale po pravdě taky je občas srovnávám 😀 i když oni mě začínají odrovnávat 😀

babula90
10. lis 2009

stále porovnávam deti, nemozem za to, viem, ze sa to nema, ale robim to 😕 a hlavne som nikdy nepochopila, prečo prvorodena rocna rozpravala a druhej sme sa takisto venovali, citali odmalinka a zacala az 2 rocna- hoci mala starsieho surodenca a vtedy sa vraj deti rozhovoria skor..neviem 😒

perla200
10. lis 2009

neznasam to....na uličke mame v troch domoch vedla seba bábätká narodené v jednom týždni...a to len samé, ten tolko spal a ten tolko, ten ma takú stolicu a ten takú, ten tolko plakal a ten tolko....neznasam to...brr

jancaanatalka
13. kvě 2013

dobry den mam jeden problém sem bez práce a čekam miminko a ja ho moc chci ale žiju u rodiču a z přítelem nejsem neveři mi že to miminko je jeho a ja semu nedivim ja sem ho podvedla tak nevim kdo znich je otec a nechci aby to odneslo nevine dite tak nevim jestli sem povina do rodneho listu napsat otce ,,,a jestli dostanu nakej příspěvek prože nevim jak bych to zvládala dekuji za odpoved ☹ ☹ ☹ ☹