Zlý vzťah s rodičmi. Poraďte ako ho zlepšiť

aniska
5. dub 2009

skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne 🙂

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila 😀 ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar 😀 potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. 😖 Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena 😀 no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super 😀 som z toho bola uplne sfetovana 😀 no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu 😉 ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo 😅 (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal 😀 . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo 😀 bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete 😀 . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja 😀 . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor 😉

pepibubu
7. dub 2009

Z toho textu mě mrazí. Musím si ho přečíst znova až bude Pepíno spát, protože už teď mám knedlík v krku, a jen tak z hecu spočtu, v kolika bodech z celkových třiceti řeknu ano.

misa.ottovka
7. dub 2009

Taky jsem nedávno přerušila styky s mojí mamkou, a ted řeším a obávám se, aby nechtěla náhodou vidět vnouče a já jí musela vidět znovu, bo na to už ani silu nemam

pepibubu
7. dub 2009

Ze třiceti možných ano je 16 ano nebo "spíše ano," a u 5 mám PŘESNĚ!!! takže není pochyb o tom, co je máma zač. ach jo.

kaskya
7. dub 2009

aniska ahoj
u nas sa vsetko zlomilo narodenim synceka.
uplne mi sedi popis tvojich rodicov a takisto narazky na mojho manzela, ktory sa tiez drzi hesla kto do teba kamenom ty donho chlebom. zlatko vykasli sa na nich. viem, ze je to tazke a rodina pre teba znamena vela a pokial nepohlo s tvojim otcom ani vnuca, tak to uz je sila. mna sa uz neopovazi dotknut, pretoza mam pri sebe manzela a zacal sa viac kontrolovat odkedy som sa vydala. vie, ze by viac vnuca nevidel 😠
uplne viem ako sa citis.

kubaka
7. dub 2009

na mou máti sedí jako ušité ve dvou třetinách
misa - matka to udělala typicky manipulátorsky. Řekla mi, že si nepřeje, abych k nim chodila, že mě nechce vidět, že ale děti k ní mohou (asi mám to batole poslat poštou nebo co😀 ) Tudíž rozhlásila, že jsem jí já znemožnila vidět vnoučata, takže se nemusí zajímat vůbec. O synkovi prohlásila, že je to rozmazlený, sobecký parchant a že mi to jednou "vrátí", jen na něho štěkala a drezuzovala ho, takže fakt babinka k pohledání. Děti o nic nepřicházejí. Tchánové jsou v pohodě, takže stará generace zastoupená je.

kaskya
7. dub 2009

aniska, ja by som ti odporucila jednu vec. nech tvoj manzel - partner neposiela info o vnucati tvojim rodicom. pokial oni budu chciet, zavolaju sami a opytaju sa ako sa ma. u nas ked bol problem a niekto do mna len rypol zo strany mojich rodicov ci na adresu manzela, alebo mna neozvala som sa im, zavolali sami. nevolajte im. ak maju este nieco vo svojom srdci ozvu sa sami. a pokial to budu brat ze co sa neozves ty a ze na nich kasles, ty im odpovedz to iste. niesi male dieta, ktore musi hlasit rodicom kde je. takze moja rada znie nevolat, nepisat, iba dvihnut telefon ked zavolaju a opytaju sa.

bubatinko
7. dub 2009

akoby som citala o mojich rodicoch chvala Bohu uz 5 rokov snimi niesom v kontakte ale stalo ma to veela namahy dostat sa z ich osidiel..... dokonca na mna zavolali policiu aby ma nasli ze nevedia kde som vraj mozno robim ku.vu to povedali na policii a pritom vsetci vedeli ze pracujem v Bratislave tak policia bola u mojej teraz uz svokry ze ma hladaju/ta dostala skoro infarkt ze s kym to jej syn chodi/ a aj v mojej praci boli ma hladat a to som uz bola dospela... a teraz im vysvetlujte ako sa veci maju..... vtedy som si povedala dost a viac s nimi nemam nic spolocne.... ja poznam len jediny sposob ako zit spokojne a to bez akej kolvek inf o nich uz nikdy ich nechcem vidiet aj ked to mozno znie niekomu kruto.... oni nevedia nic ine len mi robit zo zivota peklo... ale uz nie z ich vo svojom zivote nikdy nechcem...

kubaka
7. dub 2009

bubatinko - úplně ti rozumím a chápu. Došla jsem k tomu samému. Krutě to zní jen těm, co takové rodiče nemají, takže si neumí ani za mák představit, co někteří lidé dokážou dělat svým dětem. Na mě se kdysi občas taky někdo tvářil nevěřícně, jako že přeháním nebo mám zastydlou pubertu. Dávno žiju bez matky, jakoby už nebyla a je to jediný způsob, jak býs spokojený. Z jejích osidel jsem se dostával vlastně až do svých 32 let. Je to fakt těžký a stojí to spoustu mentální energie. Hlavně ustát to rozhodnutí sám před sebeou - vědět a být přesvědčen, že to jinak nejde a má rodina a děti mají přednost.
To je na tom to nejhorší - a přístup zakladatelky tématu to potvrzuje - jsem tam prošpikovaní tou podivnou morálku CTI otce a matku svou - že v zájmu tohoto pokřiveného vidění jsme schopni si nechat líbit neuvěřitelné věci od rodičů. Ta úcta totiž musí platit oboustraně.

strunka
8. dub 2009

skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne 🙂

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila 😀 ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar 😀 potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. 😖 Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena 😀 no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super 😀 som z toho bola uplne sfetovana 😀 no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu 😉 ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo 😅 (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal 😀 . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo 😀 bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete 😀 . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja 😀 . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor 😉

caira
8. dub 2009

ged: hezky odkaz...cela moje matinka 😒

vroni
8. dub 2009

strunka, ale ty pises o inom. Otec, ktory na deti nakrici alebo ich zbije, ked sa mu cosi nepozdava je isto otcom nie prave dobrym, ale snazi sa o vychovu svojho dietata s dobrym umyslom. O otcovi, ktory sa snazi svojmu dietatu ublizit (fyzicky ci psychicky) to povedat nemozno. A v tom je ten drobny rozdiel. Tvoj otec sa ta nesnazi mlatit DNES a pred ocami tvojich deti, neposiela na teba policiu, nehlada ta ako k... u tvojho zamestnavatela a hlavne - snazi sa o dobry vztah s tebou a tvojimi detmi a chce byt dobrym starym otcom. Vidis ten ¨nepatrny¨ rozdiel?

strunka
8. dub 2009

ano vroni, ja viem ze je to rozdiel, ale myslela som ze tu mozu hladat radu aj ludia s podobnym problemom ako moj tato, ja som nepisla priamo aniske, lebo jej pripad je samozrejme ovela zlozitejsi a ani neviem sama co by som na jej mieste robila, nepoznam jej situciu podrobnejsie, ludia v hneve vselico narozpravaju a robia vela chyb, veia velmi ublizit, ale je otazne ci to olutuju a snazia a napravit

kubaka
8. dub 2009

strunka - nemáš odlišný postoj, máš odlišné rodiče 😝 naštěstí. Je fajn, že se daří aspoň takováhle komunikace.

Na to, aby někdo litoval svého chování, cítil chybu musí mít aspoň něco v sobě zdravého. Jsou ovšem "nemocní" lidé, kteří považují za špatné všechny okolo kromě sebe. A jsou druhé schopni nenávidět až za hrob a ubližovat jim vědomě a cíleně tím nejhorším způsobem. Ti o druhou šanci nestojí, protože v jejich očích jsme ti chybující a zlí my , svět- ne oni. V tom je bohužel rozdíl mezi matkami které popisujeme a tvou ještě relativně normální rodinou. Máš celkem štěstí, pokud si táta uvědomuje, co si pro něho udělala a váží si toho, žes mu druhou šanci dala.

Na mou psychopatickou matku, která trpí narcismem a hysterií nejtěžšího kalibru neplatí nic. Jen se jí z daleka vyhnout. Chudáci, kteří na pár týdnů či měsíců propadli jejímu kouzlu byli nakonec odkopnuti jako psi a pomluveni až hanba. Bez výjimky všichni. Nemá žádné trvalé přátele.

anta
9. dub 2009

Já bych si to tedy líbit naprosto nenechala, normálně bych s nimi přerušila kontakt, jaképak copak, já to tedy taky nemám zrovna růžové, ale dříví na sebe štípat nenechám, nesnesu ponižování, kterého jsem si užila od své mámy taky dost. Když už máš svojí rodinu, tak co. Pomohli ti s něčím? Nepomohli, takže je svým způsobem nepotřebuješ. Sama jsem zjistila, že když budu lézt vlastním rodičům do zadku, tak se tím nic nespraví, na hrubý pytel hrubá záplata, nedá se nic dělat. Na tvé dítě to jistě dobře nepůsobí, když jsou na Tebe vlastní rodiče zlí, děti nejsou úplně hloupé, cítí, že něco není v pořádku. Chápu, že je ti líto, že se takto chovají jako babička a děda, ale co s takovými lidmi? Akorát si na Tobě budou vylívat zlost a já nevím, co ještě a nedoufej, že se to v budoucnu zlepší, možná budou chvíli sekat dobrotu, ale za chvíli se to zase vrátí do starých kolejí. Když na tebe budou takoví, buď tvrdá a odejdi nebo jim flákni telefonem, aby viděli, jak příjemné to je a že už si nic prostě líbit rozhodně nenecháš. 😉

anta
9. dub 2009

A být tvým manželem, tak bych jim dala sakra co proto 😠 , aby se nepovyšovali.A že jim nesedl? Vzali si ho snad oni nebo co? Ty sama nejlíp víš, že tvůj manža je bezva chlap a když si to "babička" s "dědou" nechtějí vzít k srdci, tak se na ně normálně fakt vyprdněte, nemá smysl nechat se ponižovat. 😉

anta
9. dub 2009

Já jsem se se svou matkou taky před 14 dny moc nepárala, řekla mi do telefonu /bohužel už podruhé/, že náš Honzík nepatří svým způsobem do rodiny, protože nemá mé rodné příjmení! 😠 Na kluka se přijede podívat jednou za dva měsíce a dělá z toho bůhvíjakou událost, tak jsem jí všechno pěkně řekla a ona mi flákla telefonem, můj manža jí dal co proto, že se nenechá urážet, že nikde nekope žádné výkopy, že má dvě vejšky a že to prostě přehnala, tak se moje máma urazila a věř nebo ne, já jsem jí prostě už přestala volat, na to, jaké jsou novinky, se může sama přijet podívat, člověku je to líto, že bohužel Honzíka nevidí, jak je šikovný, ale i to se dá přežít 😉

martao
9. dub 2009

Ja som niečo podobné riešila pred 2 rokmi. Prostredného vnuka nevidela vyše 1/2 roka. Nakoniec sa to nejako utriaslo. Teraz máme vzťah dobrý. Pochopila, že som schopná urobiť to, že neuvidí vnukov. Teraz pomáha ako može. Deti tam chodia na víkendy každé 2 týždne. Ja sa nemožem sťažovať. Dokonca moj otec, ktorý sa nám ako deťom moc nevenoval, si vnukov vyslovene vychutnáva. Aj som si poplakala, keď som videla ako im číta večer rozprávku. Nám ju nečítal. 🙂

zajo79
12. dub 2009

pokial nechcu zlepsit vztahy obdive strany tak kazda snaha marna..tolko moje skusenosti 😔

kubaka
13. dub 2009

zajo - přesně řečeno
- vztah není jednosměrka, ale oboustranně průjezdná ulice 🙂

aniska
autor
24. čer 2011

pre vroni pisala si "Na co cakas - az naziapu na tvojho syna, ze je z hovna?"
Tak presne to sa stalo pred tyzdnom, ked sme tam boli. SI vestkyna. 😀
Ale keby som napisala len toto, tak bz som nenapisala, ze- ocino bol s nami 5 dni sam, a bol fajn, a toto sa odohralo, ked bol v noci na internete a uz mala prist potom domov mama z dovolenky. Myslim, ze tak nejak to bol stres z nevyspatia+bliziaceho sa prichodu mamy. Inak sa k detom i ku mne choval pekne, velmi sa snazil, doknca nam varil polievku kazdy den, krmil deti, tie si ho oblubili. Obcasne neslusne slovo mu proste prepacujem, clovek sa neda zmenit uplne. Suvisi to hodne s tym, ze on sam mal asi dost kusne detstvo. Vela o nom nevieme, lebo on sa so svojim otcom nestyka a nechce o tom ani hovorit.
To moja mama je zlozitejsi pripad. .

aniska
autor
24. čer 2011

inak moji rodicia chcu mat s nami velmi intenzivne vztahy, stoja o to, teda, o vztahy s vnucatami, nie s nami, ale chcu to mat tak ako si oni predstavuju