Po narození druhého dítěte se starší začlo počurávat
Ahoj, prosím o rady a zkušenosti maminek, které byly ve stejné situaci.
Dcera je od roka bez plen (pouze na noc), ve dvou letech jí přibyl sourozenec a začala se počůrávat, dokonce i pokakávat. Je chytrá, když jí hubuju, co to udělala, prostě je řekne, že mimi se počurává taky.
Co s tím?
Dát plínu?
Nařezat?
Slibovat hory doly lízátka?
Dávat vyčurat preventivně a nečekat až si řekne (to asi není zdravotně moc oka)?
Co pomohlo vám a kdy?
Díky.
me prestala sama jist, proste kdyz muzu krmit malinkou, tak muzu nakrmit i ji. vydrzela jsem to asi 3 mesice, potom sem ji rekla, ze je velka holka a zacala jist sama svaciny, potom i vecere a snidane a doted bojujeme s obedama, ale pomalu, ale jiste zacina. sice se v tom nimra a je to po celym obyvaku, ale jsem rada, ze se zase najim i ja a nejim prvni jidlo az ve 4 odpoledne. pripada mi to jako bych ji znovu ucila jist samotnou, ale ted je to horsi, protoze mi to bojkotuje.
ale porad si rikam, ze nez vyrostou, tak budou umet obe vsechno a samy 🙂
Ahoj, ja mám medzi deťmi tiež rozdiel 2 roky. Pred narodením dcéry bol syn docela sebestačný, najedol sa aj keď sa vždy pocintal, obliekol sa aj keď mal trebárs predok trička na zádech, chodil na nočník sám a bez problémov, uklízel si hračky... . Po narodení dcéry chcel krmiť, obliekať a na nočníku asistenciu (držať pinďu, inak síce na nočníku sedel, ale čúral přes okraj von). V šestinedelí som mala dosť starostí, tak som pristúpila na jeho hru. V tú chvíľu mi to prišlo jednoduchšie ako sa s ním neustále naťahovať. Teraz je to pol roka a tak nejako to odoznieva, na nočník behá sám a upratuje v pohode, naje sa i oblečie, ale niekedy sa ešte hraje na miminko a s tým chce pomocť. Akurát, čo mu ostalo, tak to je to, že kaká zásadne do plienky, vždycky si prinesie plienku, že si ju chce dať a vybaví to.Mne to nevadí, podľa mňa má na veľký svet ešte čas a takto mu aspoň ukazujem, že je ešte stále moje miminko a som tu aj pre neho. Tento prístup sa mi osvedčil, nenutila som ho do ničoho a na všetko si prišiel sám.
Ale, čo máš robiť, ti nikto neporadí. Svoje dieťa poznáš najlepšie sama a vieš ako fungovalo prvé učenie. Myslím si, že po zlom nič nevyriešiš, len budeš naštvaná a dcéra bude trucovať a robiť naschvály. Moje pozorvanie s odstupom času je to, že keď som si z porodnice priniesla malé miminko, tak syn mi pripadal tak veľký (skoro až veľmi) a mala som na neho vyššie nároky a menej času. Našťastie som sa včas na to pozrela s odstupom (i vďaka kamarátke) a zistila som, že mám doma dve maličké detičky a syn mi len takto chcel ukázať, že je tu tiež a chce moju pozornosť.