Chteli jste někdy ublížit svému díteti?

tiao
12. črc 2009

Uz delsi dobu na tyto stranky chodim, ale jeste jsem nenasla odvahu zeptat se Vas na radu. Je jasne, ze me asi uz predem odsoudite, ale stejne..

Mam maleho syna ktery strasne moc place, malo spinka a ja to nezvladam ☹ Vubec jsem si nedokazala predstavit jak tezke muze byt starat se o dite!! Nevim zda to nezvladam jen ja nebo ma tuto zkusenost vic maminek... ale ja si pripadam hodne neschopna a moc se za to nenavidim.
Uz nekolikrat jsem na syna kricela a nebo ho "mrskla" na postel a nechala ho rvat ☹ Ale vcera se stalo neco co me opravdu vydesilo 😢 Vcera sem mu poprve ublizila. zatrasla jsem s nim 😢 Strasne me to hned mrzelo, okamzite sem ho vzala do naruci a utesovala ho, omlouvala jsem se mu... On totiz zacal uplne silene plakat, uplne se zalikal, asi se chudinka lekl ☹ Bylo mi ho tak silene lito!!!! A tak strasne moc sem si za to nadavala!!! Od te doby nemyslim na nic jineho a mam strach, ze se mu neco stalo ☹ Uz jen to ze na to maminka jen pomysli je myslim trestuhodne natoz kdyz svemu diteti ublizi!!!

Ja mam syna strasne moc rada, moc jsme s manzelem miminko chteli, dala bych za nej zivot... ale nekdy sem uz tak vyrizena ze mi asi v hlave neco preskoci a sem na nej oskliva 😢 ☹

Co mam delat? Poradte mi prosim ☹ Nechci synovi ublizit, to bych si nikdy neodputila ☹
Mate to nekdo taky tak? ☹

aliza
31. led 2012

@munu presne tak, ta laska je tam dolezita 😉

adriana7
31. led 2012

...ja si myslím, že veľa žien má ten vnútorný stres taký zvonka...že ani ony sami by ho nemali, ale dnes je na matky vytváraný taký zvláštny tlak...a ešte aj medzi matkami navzájom (tu na koňovi relatívne častý jav)...a je jedno, či je to kojenie, plienkovanie, životný štýl...niektoré mamy majú toho plné hlavy...lekár tvrdí jedno, staršia generácia babičiek a svokier iné, potom príde sem na koňa po radu a namiesto úľavy odíde s ešte väčšou depresiou...lebo máme asi až príliš veľa informácií...a chceme byť príliš dokonalé matky...a ten nedostatok spánku a psychohygieny - ten je úplne markantný (je jedno, či ideš do kostola, alebo medituješ, alebo pozeráš film, na konci ktorého vlastne ani nevieš, o čom bol)...toto asi mamám chýba najviac...a pochopenie a tolerancia

aliza
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
adriana7
Odpověď byla odstraněná
Zobraz
bobsent
1. únor 2012

@hajanka môžem iba zopakovať, že neobhajujem násilie na deťoch z dôvodu že sú náročné-alebo inak iné-ADHD, poruchy správania atď. a tak ich rodičia majú väčšie sklony k takýmto myšlienkam lebo nároky na ich trpezlivosť sú väčšie.
stále sa tu zamieňa myšlienka a skutok-nikto deti nebije, nikto to neschvaľuje...
chápem že od myšlienky k činom je blízko ale odsúdiť čo mi prebehne hlavou ako by som to už urobila....
žiadna tu nesedí a nespriada plány ako týrať dieťa.
čo sa týka pokornej prosby o pomoc každá písala že požiadala-vrátane mňa.psychologička nebola nijak zdesená ani zhrozená...
budem sa snažiť písať už len vyslovene v rámci témy-aby sa nestratil pôvodný význam témy -prevencia násilia.
nevadí mi iný názor a dosť báb ho tu vyjadrilo v rámci slušnosti a s pokojom.
ale niektoré veci to je teda...želať aby nás postihlo niečo zlé, alebo aby sme prišli o dieťa...ale za myšlienku ísť do väzenia... 😔 na to už reagovať nebudem

bobsent
1. únor 2012

@adriana7 zobrala si mi slová z úst....a ešte k tomu mnohé môžu mať popôrodnú depresiu alebo aj laktačnú psychózu a namiesto pomoci sa dočkajú tvrdého odsúdenia. a tlak na matky je neporovnateľne väčší...
@aliza taktiež-strašne som chcela kojiť a strašne som prežívala že to nešlo. a všade len ako nekojenci citovo trpia, no revala som sa revala.
@ilonne presne vystihnuté...čo dodať.
akurát ten vzorec kľudné dieťa =kľudná matka u nás neplatí 😔 darmo som bola pokojná, výsledok stále rovnaký..tak si myslím že to funguje aj opačne-nervózne dieťa prenesie nervozitu aj na pokojnú mamu.
@jolinka pekne napísané...ja rada čítam tvoje príspevky a pamätám si že v jednom si opisovala ako dcérka mala obdobie keď v noci vydávala také hučiace zvuky či čo a vraj môžeš vydať knihu ako nezabiť svoje dieťa.
ak budeš potrebovať, pár kapitol môžem prispieť. 😀
@munu u nás bol problém to pritúlenie. bola som ochotná ho nosiť, klokankovať, túliť, hladkať-a on to odmietal. doteraz to nechce.proste nehrozilo že plače, pritúlim, utíšim.prsník=rev, náruč=rev, objatie=rev...no fakt som bola na odstrel. preto to nie je tak že malý zaplakal a ja som len z toho nervačila.nič ho nedokázalo utíšiť. a pritom bol chcený, milovaný, vytúžený...a citová odpoveď 0 bodov. to bolo najhoršie.

bobsent
1. únor 2012

@moniciak
@lvka to máte dobré(nech vám to vydrží) keď dieťa upokojí(poštekliť, zatancovať si s ním)...ale u nášho do roka jednoducho NIČ ☹
ani sedatíva od neurologičky...tá povedala že on ma jednoducho zničí.
kamoška sa rozčuľovala ako to mohla povedať o dieťaťi...nuž ale ona mala bábo čo stačilo sa s ním hrať alebo ponosiť na rukách a bolo pokojnejšie.

lvka
1. únor 2012

@bobsent no to uz je horsie :( potom uz asi len pevne nervy :(

jolinka
1. únor 2012

@bobsent nastastie dcerka z tychto prejavov vyrastla takze od pisania knihy som upustila... 😉 😉 😉

este som chcela dodat...ze u nas islo o autisticke prejavy ci crty v ramci diagnozy receptivna porucha reci {dieta nerozumie reci, nedokaze pochopit co mu ludia hovoria, nevyzna sa v socialnych vztahoch...}... a toto su psychicke poruchy ....vznik ktorych nesuvisi s umerou starostlivosti a lasky rodica...

Ja som si tiez vycitala, ze preco ma mala nema rada, preco ma nechce, preco sa na mna ani nepodiva, uhne ked ju chcem chytit do narucia... ☹ bolo to tazke obdobie ale zvladli sme to. Dcerka cim viac rozumela tym viac sa zlepsovala v reci aj v socialne...teraz ma vyse 5 a je to krasna rozumna a pritulna slecna 🙂 🙂 🙂

to, ze autizmus sposobuje bezcitnost matky je prekonany nazor, ktory zbytocne traumatizoval rodicov, ze oni su vinni , ze ich dieta ich odmieta a stale place ci vrieska... ☹ ☹

bobsent
1. únor 2012

@lvka ďakujem, od cca roku sa to lepší...
no a buď pokojná! našťastie som mala viac utekacie tendencie ako fyzicky ublížiť-že som mala chuť ujsť na kraj sveta. 😀
preto sa čudujem takému tvrdému odsúdeniu čo tu bolo, veď to nie sú štandatrné situácie s dieťaťom čo tu baby zažívajú.žiadna nenervačí po hodinke plaču 😒
proste je to väčší nápor na trpezlivosť tak ti občas preletí hlavou všeličo.

bobsent
1. únor 2012

@jolinka aj ja som sa bála autizmu...ale on je psychomotoricky ok, má potvrdenú akurát poruchu spánku.prečo bol taký boh vie...od roka je to lepšie a celkovo je veľmi šikovný ale náááááročný.
vinu som zásadne hľadala v sebe lebo som mala pop. depresiu že som ho tým poškodila. nosiť sa chcel vždy na rukách ale proste nemal rád maznanie.

nefertiti7
1. únor 2012

Šťastná to matka, čo má kľudné dieťa.....moj syn ma 2,3 roka ale uzila som si teda vam poviem....od narodenia reval, myslim, ze aj bez priciny, manze treskol dvermi a vysiel von, lebo to uz nevydrzal, najhorsie boli prve 4 mesiace ale co ja ..musela som vydrzat.....nepomahalo nosenie krmenie, bol kojeny...bolo to tazke obe rodiny babky 300 km na jednu aj druhu stranu, manzel stale na sluzobkach, na na nervy, ze aka som asi neschopna a ze som si nemyslela ze je to take tazke, plakala som.....ale kamaratka, ktora je zdravotna sestra mi poradila par veci a najma mi povedala, ze cim viac budem nervozna ja, tym bude aj on a ja som sa naucila ovladat hnev, nervozitu. Manzel je prekvapeny, v niektorych situaciach ze jaka som kludna a on je na nervy. Vravim mu stale, ze keby bola teraz na svete selekcia, vyber druhov ktore by prezili, tak on tam nie je. Lebo nie je schopny celit naporu....ja som sa to nejako naucila, aj ked doteraz som neprespala celu noc, maly sa budí co 3 hodiny....do roka to bol des ale teraz je to lepsie a najma bez revu, len ked sa mu nieco nepaci, napr...ist spat ked este nechce, kakat na nocnik, von z vane, baby drzte sa.....tie prve mesiace su dolezite babo si musi zvyknut na vas aj vy na neho....stratite vela ale aj vela ziskate....

gemini2
1. únor 2012

hrozna tema.....po precitani prvej strany ma az striaslo....
Nechcem zo seba robit super zenu, ale ja mam dvojicky....od rana az do tretej som na nich uplne sama a v piatky cely den. A da sa to zvladnut. Ako moze niekto, kto ma jedno dieta povedat, ze nevladzem a VYZURIT SA NA DIETATKU??
Prepacte ale jednoducho nemam slov....s takym by som sla za psychiatrom a nie sem na forum 😠

lillah
1. únor 2012

@bobsent keby len chrcanie...ale take hnusne zvuky az mraz behal po chrbte.... Nieco ako medved a lev dokopy. A najhorsie je, ze ani usta neotvarala a vrcala. Niketore noci boli ako z hororu vystrihnute.... 3hodiny rano. Nespala som celu noc. Decko vydava taketo zvuky.... to ako z hororu vystrihnute.... uz som len cakala kedy na mna skoci. Ako sa da vtedy uvazovat normalne????
Ale jasne, ze potom nejako sa ten organizmus dal dokopy...aj skarede myslienky ma presli.... pospali sme nejake 2-3 hodinky a mala sa usmievala ako take slniecko 😉 A nikto by mi neveril, co v noci vystrajala

lillah
1. únor 2012

@hajanka no obhajujeme sa tu narocnymi detmi preto lebo napr. ja viem aky je rozdiel medzi normalnym a narocnym. Mam doma z kazdeho kus. Syn bol uzasne dieta. Kludny, dobrucky, malo plakal. V noci spinkal....a ked sa mu nechcelo spinkat, tak si hmkal alebo veselo notil. Dcerka naopak. Nespavala cez den ani v noci. Prvych 9 mesiacov bolo najhorsich. Za den mi prespala hodinu.... v noci max. 3. V kuse revala. Akoze takmer non-stop. Nechcela nikoho len mna. K tomu tie spominane zvuky. Neviem o inom dietati co by bolo take ako ona.
A vacsinou sem prispievaju mamicky ktore maju vazne narocne deticky a su uz napokraji sil...psychickych aj fyzickych..... Keby boli moje obe deti dobre...asi tazko sem prispievam lebo by som nevedela o com je rec. Ale to si musis zazit na vlastnej kozi. Mam kamosky, ktore opisuju ake su ich deti uplakane, v noci sa budia az 3x...atd. No ked ja poviem, ze mne sa dcerka donedavna budila 6x za noc tak neveria vlastnym usiam a az vtedy si uvedomia co je to narocne dieta.

jolinka
1. únor 2012

no baby...aby sa to tu nezvrtlo na predbehovanie sa...kto ma narocnejsie a uplakanejsie dieta 😉 😒

pojem "narocne dieta" je znamy, zacina sa tomu venovat pozornost. a samozrejme pozornost aj rodicom tychto deti...ako im pomoct, aby to zvladali atd... 🙂 nikto nevravi ze je to jednoduche... 😒 mam i vlastnu skusenost 🤐

Ak pominieme nejake asocialne patologicke pripady...kazda mama po narodeni dietata ma predstavu, ze sa bude snazit urobit svoje dieta stastnym, ...reklamy a casopisy predkladaju obrazky stastnych usmievavych kojencov... a tak milujeme, starame sa, snazime sa... ale zrazu nam ten obraz stastneho dietatka narusa samotne dieta...ono stale place, je nespokojne, nepomahaju ziadne prostriedky a postupy na upokojenie ☹ ...

rodic {matka} sa zacne obvinovat ze neurobil DOST pre svoje dieta, ze nedokaze zabezpecit jeho stastie a spokojnost...a paradoxne, ...{nie je to na vedomej urovni} zacne z toho obvinovat dieta, hneva sa nanho, ze place, hneva sa nanho ze nie je stastne ....preto nas tak neuveritelne drazdi plac deti, je to nieco co pripomina nasu nedostatocnost, nase zlyhanie.

Treba tento kolotoc ZASTAVIT. neobvinovat ani seba ani dieta...

To ze dieta place...ma nejaky dovod. VZDY je dovod, len niekedy ho nepozname.... Neverim ze male dieta place "len tak"....dokonca ani nechapem, co sa tym mysli ked niekto povie ze place "len tak" bez priciny...nervova sustava malych deti je nezrela, v prvych mesiacoch sa mozu pretazit a z unavy plakat aj z takych beznych podnetov ako je jedenie, pozeranie po okoli, rychly sled obrazov trebars pri jazde v kociari alebo v aute... 😉 😒 ako nervova sustava dozrieva {co je rozne rychlo} ... odolnost voci podnetom sa zvysuje

Takze hovorit, ze je syte, prebalene...tak nema preco plakat je nezmysel. 😝 nehovoriac ze potrebou minimalne tak dolezitou ako jedlo, cista plienka, spanok...je aj blizkost matky.

Ja priam neznasam take reci...ze bude rozmaznane neber na ruky, on/ona s tebou cvici, netreba ho naucit na to a na to {spanie s rodicmi, caste kojenie...atd}...lebo si zvykne.

Tieto a podobne reci stavaju dieta do roly Nepriatela rodica, nepriatela s ktorym treba bojovat ...aby sme ukazali dietatu i okoliu...ze my sme ti, co zvitazili, premohli dieta... ☹

smutne je ze tento boj...nema vitaza, iba prehravajucich.... ☹ ☹ ☹

irriss
1. únor 2012

@jolinka
VELMI Krasne a vystizne napsane 🙂

romcovaklarka
1. únor 2012

@jolinka Strašně pěkně jsi to napsala... Já si to snad vylepím v pokojíčku a vždycky, když si budu říkat, že "nemá proč brečet", tak si to přečtu 😅

jolinka
1. únor 2012

@romcovaklarka
@irriss diki baby... 🙂

verbatimka
1. únor 2012

@minewka Tak tak 🙂

bobsent
1. únor 2012

@gemini2 viď. môj dnešný príspevok 8.23 😉

bobsent
1. únor 2012

@lillah aj u nás to prestalo okolo roka. myslím, že mal extrémne preťaženú alebo precitlivenú nervovú sústavu ako píše
@jolinka .
inak pôvodne som nemala v úmysle opisovať nič z jeho správania ale mala som pocit (niektoré príspevky) že dieťa mrnkne a ja som z neho na nervy lebo si chcem s nohami hore ležať 😀 aj tak to treba zažiť to sa nedá opísať.
pri ďalšom by som už bola na to pripravená ale vzhľadom na vek, moju (ne)plodnosť a tento prvý rok materstva si netrúfam... aj mi je to ľúto, myslela som si že po roku sa pokúsime o druhé, aby sme to ešte stihli ak sa podarí. keby som mala 25 nie 35 počkala by som tak 3roky, dala sa dohoromady, na to zlé sa časom zabudne sa spomína sa viac na to pekné a išla by som do toho znova..ale takto to už nestihnem

jolinka
1. únor 2012

@bobsent co nestihas? 😉 😉 😀 nehovor, v tvojom veku som zacinala s prvym... 😉

loafeer
1. únor 2012

@tiao Zkus vydržet s nervem. Přesně vím, o čem mluvíš. Taky mám syna 4,5měs a taky máme garsonku, a tsky mi kluk vůbec nespí, přes dopoledne 1x 20min, odpoledne 2x 20min, takže je to občas na budku. Vašík je strašně hodné miminko, ale taky má své dny. Už několikrát se mi stalo, že řval a řval a řval a já už nevěděla co, tak jsem ho v zoufalství ,,pleskla,, přes papulku. Sice úplně lehce, ale nervům jsem neulevila a malého ještě víc rozzuřila a pak mě to taky strašně mrzelo. Podle mě Tvůj stav pramení z vyčerpání a z toho, že jsi nevyspalá. Co tak víc zapojit muže po příchodu z práce a jak radí holky, udělat si chvíli pro sebe? Ale nemyslím jako uklidit byt, ale skutečně zarelaxovat. A dáváš malému něco na bříško nebo nemůže malý plakat hlady, že by mu třeba od tebe nestačilo? Snad se to brzy spraví a malý ti začne dýl spát, vždycky maj nějaké období bud spaní nebo nespaní.....Asi jsem ti moc neporadila, ale snad Tě aspoň trochu uklidní, že nejsi jediná, komu občas rupnou nervy i nad takovým drobečkem. Tak držím pěsti.

gemini2
1. únor 2012

@bobsent POCHOPILA SOM, ALE NEVIES, CO ZA LUDIA VSETKO TU PISU......mozno si tu len hladaju obhajobu svojich cinov....
-nedokazem tuto temu citat, prekvapivo a s hrozou som precitala len prvu stranu, netusim o com sa tu teraz bavite, ani to nechcem vediet ale uz len ten nazov- ci sme chceli ublizit svojmu dietatu.....
V zivote NIE!!! aj keby som ich mala 10. ak nezvladam jedno, naco robit dalsie- a na co tej-ktorej bolo vobec to jedno....odchadzam z temy......

loafeer
1. únor 2012

@gemini2 tak bud ráda

munu
1. únor 2012

@loafeer pleskla pres papulku??? prepac, ale si ty normalna???

adriana7
1. únor 2012

babule, ja chápem obe strany, čo tu píšete, len ja mám vždy s pýtajúcej sa pocit, že chce fakt poradiť, alebo sa uistiť, že nie je jediná vo vesmíre, čo si dovolila mať iný pocit (nie skutok!), ako väčšinová populácia...mrzí ma, že sa tu preberajú úplne v poho nemanželské vzťahy, manželský sex a kedečo iné, a tento pocit u ženy, s ktoru po pôrode kmášu hormóny a nedostáva sa niekedy ani základných biologických potrieb, tak ten je pomály odsúdeniahodný...nikto nič také nerobí...to, že ti skrsne v hlave pocit prameniaci zo záfalstva ešte nie skutok...nevyše je podľa mňa aj diera v systéme...štát, ktorý sa hrdí kresťanskými ideálmi a rodinnou tradíciu viac podporuje alkoholikov a narkomanov (myslím v systéme, ako im pomôcť, ak majú záujem to riešiť) ako matky počas materskej

adriana7
1. únor 2012

@gemini2 , možno to je problém, že témy čítaš od začiatku (niektoré trvajú aj niekoľko rokov), ja si prečítam otázku a píšem si s aktuálnymi diskutujúcimi 🙂

loafeer
1. únor 2012

@jolinka vidis, a to mi dokonce rikala dětská DR, že se nemám nechat, pokud je přebalený, najezený, nebolí ho bříško, , že obzvláště kluci dost rádi terorizují své rodiče...Nevím, jestli má pravdu ona, nebo to co píšeš ty. Každopádně jedu ve stylu toho, co píšeš ty...A ať si je třeba rozmazlený, že ho chovám a nenechávám hystericky vyřvávat. On se uklidní, přestane ( jo, asi je rozmazlený, když si vyřve chování ), ale mě je to jedno. Naopak je hezké, že chce maminku. Až mi třeba za pár let řekne, že jsem trapná a ničím mu život, to bude asi horší, že :o)