Co nesnášíte na svém partnerovi?

esssi
16. pro 2009

Já jeho někdy děsně blbé řeči a některé zvyky typu, jako že nechává otevřené dveře na wc, když tam sedí 😀 a třeba vypije skorem celej džus a nechá asi tam dva mililitry na dně a dá to zpět do lednice 🙂

rimmel
28. únor 2010

knobloska to mas blbe ☹ ja by som si myslela ze v praci je radsej nez s nami, ale to som ja, mne sa paci ze muz i ked svoju pracu miluje je vzdy radsej s nami, ak ma sancu odist skorej, nevaha uteka, a to je jeden z tych, ktori niesu dlho v praci.

knobloska
28. únor 2010

Rimmel každý mi říká, že aspoň bere pěkný prachy, ale co já s tím? Spolu vůbec nejsme, teď navíc odlítá na týden do zahraničí. Má poměrně vysokou pozici v prosperující firmě, vypracoval se a míří výš, nikdy už nebude chodit normálně domů. Takže my chodíme všude samy, do herny, na plavčo, ven. Jakoby s náma ani nebydlel ☹

rimmel
28. únor 2010

presne, naco tolke prachy ked ich ani nemozes minut na chvilky stravene spolocne, nad rodinu neni, radsej menej love a byt spolu, ved zivot je tak kratky ☹

a muz vie ako sa citis?

knobloska
28. únor 2010

On k tomu přistupuje tak, že ví, že to nemám lehké, ale on v práci taky ne. Prostě každý děláme to svoje. Není ten typ, co chce jenom prachy, bere to jako součást toho, že si zvyšuje životní úroveň. Je to těžký vysvětlit, on na nás nekašle, není určitě radši v práci než s náma. Ale výsledek je ten, že jsme tady pořád samy.

akdarka
28. únor 2010

rimmel, suhlasim s tym, ze si treba vychutnat spolocne chvile, lebo zivot sa zmeni za sekundu aj nevinnym ludom!

nam sa s manzelom 16.2.2010 uplne zmenil zivot - isli sme nakupit a jeden chlapik do nas napalil v 200km/hod rychlosti ked utekal pred policiou...boli sme s muzom v aute - ja tehotna. ja a babo sme prezili uplne zazracne - mam len nejake pomliazdeniny, odreniny od airbagov ale manzel bol tyzden na ARO a caka ho 3.operacia a nie je fraza, ze clovek prehodnoti svoj zivot...ja som tak neskutocne vdacna, ze zijeme vsetci traja a ze nas ten vinnik neobral o vytuzene dieta a o nas zivot! viem, ze mojho manzela milujem a dakujem Bohu a anjelom straznym okolo nas, ze v tej chvili nedopustili aby sme prisli o nas spolocny zivot a nase baby...teraz sa nasa laska prehlbila este viac a citime, ze tato tragedia so stastnym koncom (pre nas) nas nauci vazit si zivot a tesime sa na kazdu spolocne stravenu chvilu a dufam, ze tych chvil bude nespocetne mnozstvo..manzel asi nikdy "neuprednostni" pracu pred rodinou lebo pozna "cenu zivota". dufam, ze nezazijete nic podobne a zelam aby ste aj bez takejto skusenosti zistili, ze chcete byt casto spolu a peniaze nie su tak velmi dolezite, lebo zivot sa v sekunde zmeni kvoli ineho nezodpovednosti! 🙂 mna teraz cakaju tazke mesiace bez manzela s dietatkom v brusku, ale kazdy den ho podporujem v nemocnici a dakujem Bohu, ze bude po rehabilitacii chodit, mysliet a ze ZIJE 🙂
a aby som velmi neodbocila od povodnej temy, vsetko co mi na nom obcas liezlo na nervy je neskutocna banalita a neviem sa dockat kedy ho uz mozem doma "doliecovat" s velkym bruchom 😉

rimmel
28. únor 2010

ohhhh akdarka mas uplnu pravdu! vo vsetkom..aky je zivot zvlastny, ja velakrat poviem muzovi ked ma z niecoho blby pocit alebo ho daco trapi, ze to vlastne nic neni, mu poviem, ze sme zdravi a pripomeniem mu co vsetko vlastne mame v porovnani s inymi ludmi ku ktorym zivot nebol tak ohladuplny.

niekedy to zabera, niekedy nie 😅

drzim ti akdarka palce nech ste zdravi 😉

rimmel
28. únor 2010

knobloska chapem co tym chces povedat a je mi to uprimne luto ze to takto doma mate ☹

akdarka
28. únor 2010

rimmel, dakujem za pozitivnu energiu 🙂 ale pre kazdeho je to jeho trapenie najvacsie...

kym naozaj nepride k tomu, ze ide "o zivot" tak si clovek neuvedomi co je naozaj dolezite...ked na nas s muzom dolahne v buducnosti, ze sa nam nechce, nevladzeme atd tak si spomenieme na nas novy datum narodenia (ako nam lekari a policajti zdoraznuju - zazracne prezitie) a vsetko bude "nedolezite" 😉

berenika39
28. únor 2010

akdarka, tohle je strašně krásnej příběh a příspěvek, jsme moc ráda že to dopadlo dobře a moc vám přeju, abyste byli všichni zdravý a štastný. to tvoje povídání by si měly přečíst všechny mamči, co se hroutí po pár týdnech nevyspání a nervů s drobkem, co nechce jíst a zlobí atd. nechci zlehčovat žádný prblém, správně jsi napsala, že pro každého je jeho trápení největší, ale když si uvědomíš, jak je to nevyspání banální proti tomu, co jsi zažila třeba ty nebo co prožívají maminy andělíčků, tak snad musí zafungovat zdravej rozum a naskočit: jo,je to fuška, ale hlavně že jsme zdravý 😉 😉 😉 😉

knobloska
28. únor 2010

Jo jo, máte pravdu. Jsou to prkotiny. Stejně tak by člověk měl žít co nejvíc naplno, dokud má možnost.
Rimmel už si zvykám, ale občas to musím někomu říct. Díky.

berenika39
28. únor 2010

knobloska - četla jsem tě, nemáš to jednoduchý, blbá situace, uznávám, jakoby nemáš na něj argumenty, vždycyky to odůvodní snahou a starostí o vás....ale skoro si myslím, že je potřeba o tom mluvit, naplno i za cenu nějakýho přechodnýho konfliktu mu to říct, v klidu, ne v hádce, a doufat...držím palce, at si to vyříkáte a trochu se to změní ve prospěch tebe a malé 😉

knobloska
28. únor 2010

Berenika my o tom mluvíme, ale stejně vím, že práci nezmění. On to potřebuje k životu, být úspěšný v práci a mít dobrý pocit, že nás obstaral. O víkendu jsme spolu, to musím uznat, to se snaží. To už teď je to lepší, vloni chodil ještě 2x týdně večer na spinning a v létě pořád jezdil na kole. To už jsem mu vysvětlila 😀

berenika39
28. únor 2010

hm, pak nezbývá než se snažit si najít něco pozitivního bez ohledu na jeho prac. vytížení, něco, na co si vzpomeneš, když budeš brblat, kde zase je......a prostě se s tím smířit. určo je to hodnej táta a manža, vždyt zatím jsi o něm psala jen hezky...víš jak to je, každej má nějaký mouchy, tak ten tvůj má masařku 😀

knobloska
28. únor 2010

Já doufám, že poleví depka až budu taky chodit do práce. Prostě až na něj nebudu celý den čekat doma.
Ber díky za pochopení. 🙂

berenika39
28. únor 2010

jasně, pak mu to můžeš oplatit a nechat ho občas jen tak cvičně čekat na tebe - pár hodin, do jedný, do dvou ráno - dýl neeeee

knobloska
1. bře 2010

Ber 🙂
Já taky nejsem bez chybičky, někdy mu dávám slušný čočky a on je na mě pořád hodnej.

kristi
1. bře 2010

konbloska, ja to mam doma v bledemodrym, tolikrat jsem mu to rikala. Ale nakonec jsem si zvykla, vim, ze proste do prace chodit min nebude, vzdyt je to jeho firma, proste musi. A ja to beru, je sikovnej, a jde jim to, tak ted proste musi, aby jednou treba nemusel a lidi makali na nej. Resim to tak, ze jsem si to v hlave prepla a proste si snazim to vsechno uzit, ze muzu jit kam chci, delat co cchi atd. Ale trvalo mi to dost dlouho, nez jsem toho byla schopna

brumdinka
1. bře 2010

akdarka - tvůj příběh sem přečetla jednim dechem a jsem ráda, že jste to v pořádku přežili, ted´ jen aby manžel už byl z těch špitálů doma a byly jste štastná rodinka a máš pravdu a já to říkám pořád - jak nejde o život, jde o hovno 🙂

já osobně ted´zápasim s tim, že nemůžu splašit práci a máme málo peněz jelikož celou rodinu táhne manžel, ale hlavně že sme zdraví

ono vše má své pro i proti, můžete mít manžu doma ale pak třeba nižší životní standard nebo naopak a nebo a to je uplně nejlepší zkusit najít tu zlatou střední cestu 😉

knobloska
1. bře 2010

Já se to taky většinou snažit neřešit a nezjišťuju, kdy přijede, ale jsou dny, kdy jsme na něčem domluveni a on mi prostě zavolá až skoro 2 hodiny poté , že jede z práce. A to mě teda řádně naštve.

akdarka
1. bře 2010

brumdinka, veru zlata stredna cesta - to ked clovek najde tak moze byt stastny 😉

dakujem za podporne slova, ste zlate. kazdej prajem aby ste boli spokojne a stastne a aby manzelia "posluchali" 🙂