Feministky
mile kolegyne 🙂 🙂 🙂 , tiez sa vam zda, ze zeny u nas su stale este skor tie poslusne, povolne, ustrachane osobky, ktore si nehaja svoje prava?
ze sa spravaju malo asertivne? a ze muzi to pekne zneuzivaju?
bola by som rada, keby sa v tejto teme rozprudila ziva diskusia, aby prispievali feministky, ale aj ich odporkyne.... 🙂
podporite moj umysel a zapojite sa do diskusie za pozdvihnutie zenskeho sebavedomia?
tak ano - pokud vezmu pány, kteří uloví s bídou veverku a tváří se jako pánové tvorstva a od ženy čekají servis to nemají v hlavě v pořádku ...ale tradiční model, kdy táta nocí peníze a máma se stará o děti a dělá svému muži zázemí mi nepříjde nikterak strašlivý (otázka je, kolik chlapů dokáže pro tohle ženě vytvořit podmínky, že 🙂)
@bodka70: jinak v restaruaci jím dle svého výběru
kupříkladu jednou jsem byla na výběrovém řízení, kde mi pán ředitel řekl, že kombinace mých schopností a zkušeností je skvělá, ale kombinace mého věku a pohlaví je tragická - pěkně mi hnul žlučí ...ale za pár dní volal, že si mě teda vybral (asi ti správnopohlavní a správnověcí nebyli dost dobří 😀) .....oooo, s jakým gustem jsem mu sdělila, že "večeřet budu v jiné restauraci" 😀
Bodka70: s tvým příměrem o restauraci naprosto souhlasím 🙂 Jsem feministka a nevidím důvod se za rozumný feminismus stydět.
hupcza: Tohle kdyby pán ředitel řekl v USA, tak se nedoplatí 😒
@hupcza , ty sa na toto všetko pozeráš zo svojej pozície - si zrejme mladá, šikovná a vzdelaná žena, ktorá vlastným úsilím dosiahla pracovné úspechy a teraz si vychutnávaš deti, rodinu, domácnosť. Obrazne povedané, jedla si určitú dobu kurča, bolo to fajn, ale už sa ti kurča trochu prejedlo, tak si teraz momentálne pochutnávaš na brokolici 😉.
A to ako si si vyberala tú "svoju reštauráciu", kde ti každý išiel takpovediac po ruke, súviselo s tvojím postavením - mala si čo ponúknuť a nemusela si sa nikomu prosiť.
Takže možno máš dojem, že celý systém je v poriadku, že vlastne každá žena, ktorá keď sa bude snažiť tak, ako si sa snažila ty, môže v pohode dosiahnuť to isté. Ale nie je to úplne tak.
Tú moc ktorú si mala - je mužský princíp moci. Je založený na tom, že kto má určité postavenie, financie (finančnú sebestačnosť) ten rozhoduje, ten si môže vybrať. Preto si mohla ísť do reštaurácie a dostala si to, čo aj muž - mala si "mužskú moc". Ale ver tomu, ženy, ktoré toto postavenie nemajú, im nestačí ísť do reštaurácie a slušne poprosiť čašníka.
Systém, v ktorom žijeme, nie je rovnoprávny, či už si to priznáme alebo nie - akurát že niektoré ženy, ktoré dosiahli viac, toto jednoducho nepociťujú - dostali sa na druhý breh.
@hupcza , napríklad to ako si mohla odmietnuť tvojho potencionálneho šéfa. Väčšina žien, ktoré by toto počula od neho, by ho s radosťou - rovnako ako ty - odmietla. Ale keď si v postavení ženy, ktorá je po materskej, má 2-3 malé deti a žije v regióne, kde sa práca jednoducho neodmieta, tak si to nedovolíš.
Mnohé ženy možno navyše nie sú až také šikovné, nemajú také vzdelanie, nie sú tak priebojné či sebavedomé - možno je to ich chyba, možno nie - napriek tomu by mali rady rovnaké podmienky napr. zamestnať sa.
Ale všimni si v diskusiách - ak sú medzi partnermi rozbroje, ak chce žena muža opustiť, tak majú muži plné ústa vyhrážok, že jej zoberú "jeho dieťa". No ak si žena hľadá zamestnanie, deti sú zrazu "len jej deti".
A potom sú tu partnerské vzťahy. Na modrom koníkovi sa to len hemží diskusiami typu: partner sa po narodení dieťaťa zmenil, partner si našiel inú, opustil ma, partner je na mňa hrubý, s ničím mi nepomáha ...atď. Čím to asi bude? To si všetky do jednej hlúpe, alebo majú smolu, že si vybrali zlého partnera?
Je to zmenou ich ekonomického postavenia? Tým, že zo samostatnej ženy, ktorá je schopná sa uživiť sama je zrazu podľa muža akýsi "parazit" , ktorého on musí "živiť" a ktorý si tú "obživu" musí zaslúžiť tým, že bude muža obskakovať?
Apropó "živenie rodiny" - toto je v našej spoločnosti veľmi uznávaná a do popredia dostávaná funkcia. Väčšinou túto funkciu zastáva muž. Ja si myslím, že rodina je "živá" všetkou činnosťou, ktorá zabezpečuje, aby všetci členovia sa v rodine cítili dobre. A nie je žiadna činnosť (teda ani starostlivosť o domácnosť a deti), ktorá by bola menej dôležitá.
Ale "živenie rodiny" je ohodnotené peniazmi, ostatná práca nie.
Ak by bol muž drevorubačom a išiel do lesa narúbať kubík dreva a dostal za to peniaze - tak to je dôležitá a cenená práca. Ak by ten istý kubík dreva narúbala "zadarmo" žena pri príprave obeda - toto je "len" vytvárenie zázemia, aby si muž po ťažkej a namáhavej práci mohol doma oddýchnuť a dať si teplé jedlo.
@hupcza vsimni si, musela si byt "lepsia" a to asi o vela, ked sa pan riaditel nakoniec uvolil a vybral si osobu "tragickeho veku a pohlavia". poviem ti, musela si byt teda o riadny stupienok vyssie, ked to na tej jeho vahe prevazilo.
a to je prave ta diskriminacia. ze nad tym vobec uvazoval.
mali ste mat vsetci uchadzaci rovnake podmienky.
ono sikovnej, atraktivnej zene je dajme tomu este lahko, ale nie sme vsetky take....aj ty budes raz v strednom veku a uvidis ako sa budu tvarit, ked si uvedies v zivotopise, ze mas nad styridsat. budu sa cudovat, ze co sa uz nepripravujes na dochodok...
kym muza v styridsiatke cakaju tie najvyssie pozicie. ma prax, vaznost, je vzdy obriadeny . 😅
citala som, ze v niektorych krajinach su styridsiatnicky najziadanejsie pracovnicky, lebo maju skusenosti, odrastene deti, su loajalne voci zamestnavatelovi, zodpovedne, vedia sa spravat ....skoda, ze si to u nas este nevsimli.
@cherryann: to jo ...ale kde není žalobce ... 🙂 ..myslím, že tzo dopadlo skvěle - zkrátka musel vzít až druhého 🙂
@bodka70: ano - jen ženy, které jsou vzdělané a schopné toho mohou dosáhnout ....no jistě ....mi by teda dost vadilo, kdyby to co já měl každý bez ohledu na jeho pohlaví, vyznání, věk ....prostě když tomu něco dám, ono se to vrátí ....dost by mě nadzvedlo, kdyby
to jak si to kdo uspořádá doma je jen a pouze jeho osobní věc - když to trošku otočíme - kolik ženských se po porodu změní (myslím, že valná většina), opravdu neznáš ženské, které opustily partnera? (oni chlapi moc na takové diskuse totiž nechodí, ale okolo sebe mám několik odchozích žen - jen tak - šly na "lepší") ..atd.
no prostě chlapi mají svoje a ženské zrovna tak .....je naprostý nesmysl házet to všechno jen na chlapy - zejména ve vztazích jsou na to dva (a to říkám s tím, že jsem si prošla několik totálně průserových vztahů)
@filipal: no jistě, že jsem musela být nejlepší ...ale to přeci i kdybych byla chlap - prostě vyhraje ten nejlepší ...a evidentně to může být žena ....v nepořádku by bylo, kdyby mě uznal za nejlepší, ale raději vzal chlapa...nebo kdyby mě kvůli toho ani nepozval na pohovor ....i když hledám asistentku a vybírám výhradně z žen, vyberu tu nejlepší
proč by neměl uvažovat - víš, co to je výběrové řízení????
jak jsi přišla na to, že jsme je stejné neměli? kapku předsudky
a až mi bude 40 nebo 50, budu na tom stejně jako ženy z mého okolí - kupodivu problémy nemají - jsou to pozitivně naladěné ženské a práci vždy měly - měly co nabídnout
@filipal: ale vždy vadí - taky jsem mu s gustem odmítla jeho následnou nabídku práce ....ale prostě svět není tak černobílý - žádní zlí chlapi a hodné ženské po něm neběhají ..tedy běhají, ale nikoli výhradně ....běhají tu totiž i zlé ženské a hodní chlapi .... pokud to vidíš jinak, je to tvé svaté právo ...ale nějak jsem ráda, že tohle vidění světa nemám
feministky akosi zamrzli... ale veď bol teraz odmäk! 😀
@eaka, @filipal - dosť ma teraz zamestnáva práca (účtovná uzávierka) a ešte k tomu finišujeme na Vagína monológoch, za necelé 3 týždne bude predstavenie v Košiciach a potom v Prešove, hodím potom link na plagát, ak je niekto z okolia Košíc či Prešova - srdečne pozývam 🙂 . Minulý rok to bolo super, tak dúfam, že aj toho roku zaujmeme a bude to pre divákov zážitok.
Už mi úplne vyprchalo z hlavy, čo som to vlastne chcela vtedy povedať, chcela som reagovať aj na @hupcza , len neviem či to má po toľkých týždňoch význam. 😉 .
Ja už celkove ak sa s niekým bavím na takúto tému - feminizmus a mužsko - ženské vzťahy - aký sú muži, aké sú ženy - tak mám pocit, že už som niekde ďalej a nemám už chuť niekoho presviedčať. Hlavne ak ten niekto je nastavený na také to zjednodušené a klišovité zmýšľanie typu: "všetci muži sú rovnakí" , alebo naopak: " nie všetci chlapi sú svine, aj ženy vedia byť potvory" a blá blá blá... Toto pre mňa nie je podstata problému. Veď to je snáď samozrejmé, že všetci chlapi nie sú rovnakí - ťažko predsa zovšeobecniť nejaké vlastnosti pre cca 3,5 miliardu jedincov mužského pohlavia na tejto planéte 😉. A je jasné, že morálne a povahové vlastnosti človeka sa neodvíjajú od toho, s čím sa narodí medzi nohami 😀.Feminizmus nie je o tom, dokázať, ktoré pohlavie je lepšie a pokúsiť sa získať nad tým "silnejším" pohlavím prevahu. Napokon, je len náhoda, s akým pohlavím sa narodíme a na čej "strane" budeme stáť.
Skôr mi vadí bezprávie a nespravodlivosť ako taká a dôvod, prečo sa zaoberám práve bezprávím a nespravodlivosťou voči ženám, nie je to, že by som mužov nemala rada, niečo im závidela, či cítila nejakú zatrpknutosť. Je to skôr preto, že je mi táto oblasť blízka, aj z osobných dôvodov - čo som zažila ja ako dieťa-žena a aj čo vnímam zo svojho okolia - čo zažili moji blízky, priateľky...
Trochu mi také tie útoky voči feministkám (že čo máte proti mužom, sú aj dôležitejšie veci...) pripomína prípad jednej známej slovenskej herečky, ktorá sa venuje opusteným a týraným psíkom a ostatným zvieratkám. Útočilo sa na ňu v médiách, že prečo svoj čas a financie nevenuje radšej napr. opusteným a týraným deťom. Akoby to, že sa venuje zvieratkám apriori znamenalo, že jej nevadí násilie voči deťom, že má zvieratá radšej ako ľudí atď. Je x ľudí, ktorí svoj čas venujú charite, seniorom, autistickým deťom, znečisťovaniu prostredia či pomoci bezdomovcom ... je x oblastí v ktorých sa môžu ľudia realizovať v pomoci niekomu či niečomu, čo považujú za potrebné či dôležité. Nemôžeme sa všetci venovať len jednej veci.
A napokon je x ľudí, ktorí sa venujú len sami sebe, popr. len svojej najbližšej rodine, zarábaniu a míňaniu peňazí a problémy okolitého sveta ich absolútne nezaujímajú.
@bodka70 ahoj 🙂
je tolko oblasti, kde treba pomahat...
to je fakt. mam taku povahu, ze ma trapi kazde bezpravie.
kazda nespravodlivost. aj sa snazim pomahat. podla mna, ked je toho vela, ludia uz akosi " zhrubnu" a prestanu vidiet, prestanu pocut.....jednoducho sebaobrana.
to je fajn, ze sa takto angazujes...rozvijas svoje umelecke citenie a podavas to dalej, ludom.
a vies ze mne sa dnes snivalo, ze som hrala divadlo? s mojim muzom sme mali predstavenie. 🙂
@hupcza a čo si pod tým predstavuješ ty? 😉
Ja mám trochu taký dojem, že sa robíš viac nechápavou ako v skutočnosti si, je to taká troška provokácia z tvojej strany. Ale môžem sa mýliť, ťažko sa takéto veci odhadujú cez obrazovku počítača, keď to nie je komunikácia face to face 😵 .
Ale pokúsim sa na to odpovedať, ako na bežnú otázku bez bočných úmyslov 😉, i keď už sa možno budem opakovať, veď som o tom veľa písala v predchádzajúcich príspevkoch, stačí si prečítať.
Podľa mňa je feminizmus hlavne o vnútornom sebavedomí ženy a to myslím doslova - vedomie o samej sebe, o tom, kto som, aké je moje miesto ako ženy a predovšetkým ako človeka. A potom je tu otázka rovnoprávnosti. Nie o tom, že dostanem to isté, čo muži, ale že mám tú možnosť, mám k tomu rovnaký prístup... a je na mne, čo z toho využijem, čo mi ako človeku a žene vyhovuje. Myslím tým rovnoprávnosť vo všetkých oblastiach: ekonomickej, politickej, sociálnej či sexuálnej.
Ja si myslím, že táto nerovnoprávnosť a nespravodlivosť tu reálne existuje, niekto si ju uvedomuje menej, niekto viac, niekto vôbec. A následky toho nepociťujú len ženy, ale všetci ľudia, aj muži - pretože aj im to škodí a ubližuje.
Napríklad domáce násilie na ženách. Môžeš sa tváriť, že teba sa to netýka, lebo ty nič takého nepoznáš a ženy, ktoré ho zažívajú, sú si zrejme sami na vine. Podobne ako napríklad znásilnené ženy. Takmer každý takéto násilie odsúdi, považuje to za zlé, ale tak akosi v pozadí beží v spoločnosti všeobecná predstava, že aj obeť má na tom svoj diel viny . Iné je to, ak sa to napríklad deje deťom. To každý chápe, že deti sú bezbranné, majú menšiu fyzickú i mentálnu silu, že je to jednoznačne vina násilníka, ktorý im ublíži. Ale u žien je to iné: je to predsa dospelý človek so slobodnou vôľou , ktorý MÁ MOŽNOSŤ zariadiť sa ináč. V skutočnosti je to trochu zložitejšie. Väčšina mužov nepácha násilie - prečo by aj mali - nemajú dôvod, nepociťujú radosť z ubližovania druhým, nechcú to robiť.
Ale čo v prípade, ak to robiť chcú? Je systém nastavený tak, aby rovnako chránil všetkých? Majú ženy vo všeobecnosti (nemyslím konkrétne prípady) rovnakú ekonomickú, finačnú či fyzickú moc ako muži? Lebo moc korumpuje a zvádza k jej použitiu a zneužitiu - a netýka sa to len úrovne vysokej politiky ale aj úrovne vzťahov medzi ľuďmi.
Nie som naivná, nečakám, že sa niekedy dožijem úplne rovnoprávnej spoločnosti vo všetkých oblastiach, ale myslím si, že aspoň tie najvypuklejšie problémy by sa mali riešiť. Lebo nerovnováha a nespravodlivosť škodí celej spoločnosti, nielen tým, ktorým sa priamo ubližuje. Tí, ktorí ubližujú, majú pocit, že koľko tým získajú - majú prevahu, majú viac peňazí, majú obsluhu a pohodlie, majú potešenie z ubližovania. Ale ak to tak môžem povedať, na duchovnej a morálnej úrovni im to veľmi škodí - ich duša zakrpatieva, nie je to skutočná radosť, nie je to skutočné šťastie. Strácajú oveľa viac, ako získali - strácajú porozumenie, ľudský cit - dostanú strach a podriadenosť, ale nikto
im nedá skutočnú lásku a porozumenie - a toto každý človek potrebuje najviac.
Ešte som chcela k tomu napísať, že či jestvuje možnosť zmeny. Podľa mňa existujú len 2 cesty, každá z nich má svoje výhody i úskalia.
Prvá cesta je ísť takpovediac "proti mužom", snaha presunúť časť ich moci na "ženskú" stranu. Kedže je v ľudskej prirodzenosti nevzdávať sa bezdôvodne svojich výhod a práv, je to vždy spojené s určitým odporom a to nielen odporom z mužskej strany, ale aj z odporom mnohých žien. Je to cesta na úrovni zákonov, príkazov - napr. boj o právo na rovnaké vzdelanie, boj o volebné právo, právo na plánovanie rodičovstva (žena rozhoduje či chce mať deti, koľko a kedy, antikoncepcia...atď.), boj o rovnaké finančné ohodnotenie, o ocenenie starostlivosti o deti, rodinu....
Ale v určitom zmysle je to násilie proti násiliu. Ženy bojujú "mužskými" zbraňami, dokazujú, že vedia rovnako používať moc v tom najširšom slova zmysle, čiže že sú schopné rovnako pracovať, zarábať peniaze, myslieť, vzdelávať sa... Ak sa však v tomto boji bojuje príliš tvrdo, mnohé ženy k tomuto pociťujú odpor a majú tendenciu obhajovať mužov proti ženám. Je to v podstate prirodzené - vždy sa priklonia na stranu, o ktorej si myslia, že sa jej ubližuje viac. A navyše, cítia v tom trochu neprirodzenosť, veď ony naďalej chcú ostať ženami, nechcú žiť "mužským" spôsobom života. A potom, mnohé ženy majú k mužom tak trochu materinský vzťah - takže bojujú ako levice za svoju rodinu, za svoje deti - aj tie s fúzami 😅.
Druhá cesta je pre mnohé ženy oveľa ťažšia. Je to o našom duchovnom raste, duchovnom nastavení: Vraví sa, že keď chceš mať zložitý život, pokús sa zmeniť iných. ☹ . Oveľa neochotnejšie sa snažíme meniť samé seba. Je to o tom, ako chápať seba a chápať aj mužov. O tom, ako sa naučiť milovať seba, svoje telo, byť na neho hrdá, vážiť si sama seba ako ženu. Veriť si a nedovoliť, aby nám niekto ubližoval a ponižoval nás. A snažiť sa milovať a chápať aj mužov, lebo oni sú našou neoddeliteľnou súčasťou.
tak snáď sa vám podarí prejsť cez tie moje "elaboráty" 😉 😉 😉
@bodka70: neboj - rýpavá sice jsem - to ne že ne 😀 - ale tohle bylo opravdu myšleno bez jakýchkoli postranních úmyslů
to co píšeš mi ani tršku není proti mysli - naopak - rozdíl je jen v tom, že já mám dojem, že tady to je kapku o tom prvním, ale já preferuju ten druhý - mám v životě motto "pomož si sám a pámbíček ti pomůže" ....to jsou věci, které prostě musí ženská zvládnou sama se sebou ..neříkám to jen tak - prostě i já si to musela srovnat ....i já byla chvíli sťápnutá - pak jsme přešla do onoho boje - a dnes prostě věci nechávám být tak, jak se mi zdají být přirozené ....doma máme poměrně striktně rozdělené mužské a ženské práce ....ale nikdy jsme o tom nediskutovali - prostě se to tak vylouplo a co je hlavní, necítíme se v tom ani jeden nekomfortně, naučila jsem se prosadit, ale bez boje ....vlastně jsem se naučila, že někdy je líp bojovat míň, aby se věci hnuly a řešily (to bylo pro mě hodně bolestné poznání 😅)
ale v tom se duhým pomáhá jen velmi těžko
možná bych měla říct, že i já nejsem úplně mimo - teď děláme projekt pro nadané děti, i projekt pro mámy, aby mohly pracovat z domova atd. ....jsem nějak spíš na tu praktickou stránku než tu teoretickou ....ale právě proto říkám, že ta pomoc musí přijít jen od člověka samotného - zvenčí prostě to jsou jen takové berličky na prd
navíc nevěřím na spasitelství - jo mám radost, že jsem zaměstnala mámu tří dětí, co byla 13 let mimo pracovní proces a její sebevědomí bylo hluboko pod bodem mrazu - za pár měsíců je z ní pracovník jak lusk a jsme spokojené obě ....na takovou pomoc ženským věřím - na jinou moc ne
(nebavím se o tom, co je kriminálním činem, s tím zkušenost nemám a snad ani mít nebudu -bavím se o tom normálním životě)
@hupcza , to heslo čo máš, nie je zlé, i ja som sa ním niekedy riadila, je to o určitej fáze človeka (niekto ale nedôjde ani do tej), keď sa človek naučí spoliehať sám na seba, veriť si, byť zdravo sebavedomý. Ale až neskôr som pochopila, že v živote platia aj iné pravidlá a okrem iného sa riadim aj heslom: "Len skutočne silný človek dokáže prijať pomoc a súcit toho druhého". Každý extrém má svoje úskalia a možno po čase v živote zistíš, že nie je v živote dobré spoliehať sa len sám na seba - lebo sebavedomie ľahko môže skĺznuť do samoľúbosti, nadradenosti a tvrdohlavosti.
Ono to, že všetko zvládneme samy je do určitej miery ilúziou, mnohokrát si ani neuvedomujeme, nakoľko je naša existencia závislá od spoločnosti iných ľudí, od ich pomoci. Samozrejme nie je dobrý ani opačný extrém, myslím tým lenivých a parazitujúcich ľudí, čo len natŕčajú ruku, aby im niekto pomohol a sami nie sú ochotní nič pre riešenie problému urobiť.
Napríklad sa často stáva, že žena má doma nejaký problém - napr. s partnerom, ale "hrdo" to znáša, nechce "aby ju niekto ľutoval", takže sa v tom pláca sama, ale v skutočnosti sa za tou "hrdosťou" skrýva strach niečo zmeniť, strach odísť - ak by prijala pomoc, musela by aj ona zmeniť svoje myslenie a konanie.
@hupcza a ešte k tým mojím dvom cestám - to že tebe je blízka skôr tá druhá, neznamená že tá prvá je zlá alebo zbytočná. Napokon, či si to uvedomuješ, či nie - profituješ aj z tej prvej, ktorú za teba vybojoval niekto iný, a len vďaka nej sa môžeš spoliehať sama na seba a ísť tou druhou cestou. Obe sú prepojené a jedna nemôže byť bez druhej.
Ťažko by si totiž mohla byť napr. ekonomicky sebestačná a finančne nezávislá, keby si žila v spoločnosti, kde by si nemala právo vzdelávať sa, nemala by si právo chodiť do práce, celý tvoj život by bol plne závislý na tom, ako sa k tebe bude správať a čo ti poskytne tvoj muž a nerozhodovala by si ani o tom, koľko budeš mať detí - poslušne by si rodila každý rok ako čerešńa 😉.
Len vďaka tomu, že si ženy začali uvedomovať svoje postavenie, duchovne rástli, mohli nájsť silu na boj za svoje práva a naopak, vybojované práva umožňujú ženám budovať si ďalej svoje sebavedomie.
a este. zena je prirodzene v urcitom obdobi zavisla na muzovi (alebo na niekom) ked rodi, tesne po porode, v dobe aspon nevyhnutnej starostlivosti o dieta.... je zavisla ekonomicky, citovo, socialne...
a myslim si, ze prave toto obdobie nevyzreti muzi casto zneuzivaju. alebo v starobe. ale toto obdobie ako aj obdobie choroby sa uz tyka oboch pohlavi...
tou utopiou som myslela. ze ano, v skutocnosti mozeme zmenit len seba...nikoho ineho. ale nie je to malo?
v praxi: ja jedina si vydobijem v praci pravo na pracu na doma v case choroby mojho dietata. mam sebavedomie, mam svoju cenu u zamestnavatela, preto mi to umozni....
ano, ale ostatne kolegyne pri castej absenci kvoli chorlavym detom, zamestnavatel prepusti....
co som dosiahla?
dosiahla som vyhodu pre seba, ale nie pre matky, starajuce sa o deti....
cize ucinnejsie by bolo presadit cojaviem odborove nariadenie, umoznujuce 5 dni do mesiaca matkam pracu doma pri chorobe dietata....
@filipal , utópiou je, aby sa zmenili všetci ľudia, o to sa ani nepokúšam 😉 .
Vieš, aj keď hovorím, že tú silu v sebe musí nájsť každý sám, neznamená to, že mu v tom nemôže niekto pomôcť. Ja to poznám z vlastnej skúsenosti, ale možno si aj ty niečo podobné zažila. Často sa mi napríklad stávalo, že mi niekto niečo radil, alebo som čítala niečo v "múdrej knižke" 😉 a ja aj keď som cítila, že je to dobré, nejako mi to vadilo, znervózňovalo ma to, nechcela som o tom počuť. Ak človek ešte nie je na to pripravený - otvoriť sa, tak nedokáže ani sa zmeniť, ani prijať pomoc. Ale po čase, ani neviem ako - možno som sa ja nebadane zmenila, možno sa zmenili okolnosti a určité veci už pre mňa boli neúnosné - tak som sa znovu dokázala k tomu vrátiť a prijať to.
Ja mám skúsenosť, že ak mám nejaký problém a chcem ho NAOZAJ riešiť, tak zrazu akoby zázrakom prichádzajú k tebe riešenia, priatelia, knihy, okolnosti... ktoré ti v tom veľmi pomôžu.
@mamutka , no dobre, zvolíme nabudúce iný príklad 😀 😀 😀