Feministky

@dadis, aj ja mám muža, ktorý v pohode všetko spraví, čo treba (keď má čas a keď sa mu chce 🙂), takisto ako ja. Ale varenie - buď uvarím ja, alebo nikto. Deti chodia na obedy v škole, ja mám obed v práci, muž obedy v práci nemá. Takže varím hlavne cez víkend a cez týždeň buď mu uvarím, alebo nemá nič, v poslednej dobe platí hlavne to alebo 😀.
@kubaka , čo sa týka lááásky, cítim to tak nejak podobne, tiež mám čerstvo po 40-tke. Ja v lásku medzi mužom a ženou ešte verím, lebo ju mám, možno tú vieru stratím, ak sa (možno áno, možno nie) stratí aj naša láska. Myslím tú takú skutočnú lásku (i keď dalo by sa dlho polemizovať, čo je to skutočná láska 😅 ), nie to také sexuálne poblúznenie na začiatku, keď vlastne milujeme len tú ilúziu, ktorú si o partnerovi vytvoríme.

dievčatá, teraz z trochu iného súdka. Chcela som sa s vami podeliť o jeden list, ktorý som si napísala pôvodne sama pre seba, má názov : "Vyznanie bývalej obete"

"Kedysi som si myslela, že všetko zlé, čo mi robíš, všetka tvoja nenávisť, sebeckosť a ľahostajnosť - je moja vina. Že nie som dosť dobrá, aby si ma mal rád, že si to nezaslúžim. A ani pri druhých ľuďoch som si neverila, že by ma mohli mať radi len tak, bez toho, aby som pre to stále niečo robila. To nebolo dobré.
Potom, keď som ako tak získala vedomie vlastnej hodnoty, keď som si začala veriť, začala som si myslieť, že je to všetko tvoja vina. Že to, ako sa ku mne správaš, nie je spravodlivé, že si to nezaslúžim. A začala som sa ľutovať a v mysli som si stále pripomínala všetky krivdy a zlé veci. A aj svoje chyby som začala zvaľovať na teba. To tiež nebolo dobré.
Potom som sa ťa snažila chápať, rozmýšľala som nad tvojím detstvom a snažila sa ti odpustiť. Ale bez ohľadu na to, čo sa nám v minulosti stalo, vždy máme možnosť rozhodnúť sa byť k druhým dobrí alebo zlí a za svoje činy a slová zodpovedáme.
Dal si mi aj trocha lásky a pozornosti - to prijímam. Bolo by pochabé a nemúdre neprijímať to dobré, čo nám dávajú iní ľudia. Ale láska a dobro nie je hmotná vec, nie je drahokam, ktorý je tým vzácnejší a hodnotnejší, čím je ho menej. A to všetko ostatné : to neprijímam! Nesúhlasím s tým! Už to ide mimo mňa.
Vybral si si svoju cestu a ja už nerozmýšľam nad tým, či sa z nej niekedy vrátiš a pôjdeš tou mojou. Nerozmýšľam, či niekedy oľutuješ, či budeš niekedy potrestaný. A nerozmýšľam ani nad tým, či kvôli tomu, že idem inou cestou, som lepším človekom ako ty.
Idem si svojou cestou a už sa neobzerám späť...."

@dadis moj muz je fajn, ale nevari teda vobec..... ☹ to sa mi naozaj nepodarilo dosiahnut.

@kubaka 😀 ide o to, comu hovoris "laska". noci plnej sexu? alebo skutocne porozumenie po styridsiatke?
k tomu sexu naozaj staci, aby sa rano spakoval a isiel si po svojom. aspon sa potom vrati "roztuzeny". 😅
asi aj Berenika myslela len sex.....ide o to, ci na to potrebujeme staleho partnera.... (skoro som napisala pantera 😀 )

@bodka70 presla si roznymi stadiami. je to pre mna poucne, lebo ja som presla len jednym.
strasnou zlostou voci otrasnemu chlapovi a hned som sa spakovala.
bol to tvoj byvaly partner, ze? lebo s terajsim mas vyborny vztah...

@filipal , nie, nebol to bývalý partner, ale nebudem to tu rozvádzať 😉

@filipal myslím tím "konečně" porozumění, souznění, ale pač jsem zeskeptikovatěla a momentálně mi nic tak ideálního nehrozí, tak prozatím tou láááskou myslím alespoň chápající, něžný sex od pozorného roztouženého partnera, který by na mě hleděl jako na obrázek ve zlatém rámu. Jsem lehce náročná.

😀 Ale berte mě s lehkou nadsázkou, jsem už 10 dní nadupaná kortikoidy, aby se mi namnožily bílé krvinky, takže mi jdou díky vedlejším účinkům oči šejdrem a jsem vybuzená jako vzpěrač před výkonem, fakt síla, ale nedá se nic dělat. 😝
A chlap mě štve.
Jeden příklad před 14 dny : MM netrpělivě: už konečně koupíš tu molitanovou matraci?
Já váhavě, opatrně: "No, vím, kde ji mají, ale víš, mě se do toho nějak nechce, protože si neumím představit, jak tu srolovanou velkou roli molitanu, která nevím, jak bude vypadat smotaná 200x80x15 cm výška povezu tramvají a budu ji cpát pak do auta Pandy.
MM pobouřeně a vztekle. " To teda znamená, že to jako už nikdy nebude?"
Já břitce: "Ne, to znamená, že bys mi s tím třeba mohl pomoct!!!"
MM - zkrotle a neochotně " Hm, tak to se třeba můžeme pak domluvit" ... od té doby o matraci nepadlo ani slovo a já se nestarám.
tohle dnes hodlám přednést v manželské poradně. 😉

@bodka70 teda bodka, klobouk dolů, přesně v téhle fázi jsem asi teď, doslova a do písmene vystižené.

MM teď chce chodit do poradny a já poprvé za 15 let už nemám zájem - nechci koukat zpátky, rozebírat neřešitelné, nimrat se v tom, co jsem vzdala,... teď spíš budu vyčkávat, zda tyto dvě naše různé cesty mohou žít pohromadě v jednom bytě a koexistovat.
Až dostanu dědictví po matce, budu mít dost prostředků na to odejít jen s dítětem a kufrem do vlastního bytu a být soběstačná a za vodou, . I nad tím uvažuju. To by bylo snad to jediné dobré, co pro mě matka mohla udělat.

A víte, co mě napadlo teď po její smrti ? Že jsem pořád demonstrovala, že ona neměla pravdu, že jsem si vybrala dobře. Te´d už mi to nemůže vyčíst a předhodit, vymáchat mě v tom, ta manipulativní narcistní hysterická potvora. Až teď mi to došlo, proč ta urputná snaha bránit své manželství byla z mé strany - 😔

@kubaka, to čo hovoríš mi trochu pripomenulo príbeh z knižky od Irvina D. Yaloma: Láska a jej kat. V tej knižke sú príbehy z jeho psychologickej praxe a tam jednému chlapíkovi, čo sa rozčuľoval pri kritike, poradil, aby si stále opakoval vetu: "JA nie som MOJE TOPÁNKY". To si často hovorím aj ja pri svojom mužovi a pomáha mi to 😉.
Občas mi hovorí, že mala by som urobiť to a to a prečo vždy (nikdy) neurobím-urobím to či ono. Skrátka kritizuje "moje topánky". Tak sa pozriem na svoje "topánky" a pozerám, či aj mne sa zdajú také strašné, nemoderné a špinavé, či chcem s nimi niečo robiť alebo nie. A ak sú čírou náhodou tie topánky len "zástupný problém" a vadí mu niečo úplne iné, mňa to nerozhádže - neriešim akým tónom to povie, kedy to povie - odpovedám len na tému "topánky" 😀 .

@kubaka a ešte som si všimla, že odkedy používam taktiku "topánky", tak tých slovných útokov je čoraz menej, celkove naladili sme sa na podstatne menej bojovú komunikáciu.
Ale medzi nami je podstatný rozdiel, môj muž patrí do kategórie "Dá sa" a tvoj zrejme do kategórie "Nedá sa" 😉.
A je paradoxné, že ženy akosi príliš často a až urputne bojujú o zachovanie vzťahu s kategóriou "nedá sa" a dúfajú v zázrak, že sa niečo zmení. A naopak vzťahy s kategóriou "dá sa" často zbytočne a predčasne končia, len kvôli nevyriešenému spôsobu komunikácie.

@filipal to bolo "dosiahnute" nedopatrenim, ked sme zacali spolu byvat vedela som varit len caj a on bol na tom podobnom vykonnostom leveli 🤐 ... museli sme zobrat kucharsku knihu a varit sme sa naucili spolu... myslim, ze za 3 roky co som doma, vyrazne v tejto oblasti zaostal...a taky to bol dokonaly muz 😀 😀 😀 ...uz mu zostala iba dokonala manzelka...
tu "bitku" som v sobotu prehrala, stale mam pocit, ze aj my, co sa snazime vo vztahu o rovnopravnost, stale tahame za kratsi koniec...stale mam pocit, ze ta zenska zodpovednost a starostlivost je niekde inde ako u chlapa, co vedie k prirodzenej nerovnovahe vo vztahu..ci sa nam to paci, alebo nie..
@bodka70 to vyznanie si napisala krasne, take osobne a pritom take zrozumitelne...cital to?

@dadis , nečítal a myslím, že nikdy ani nebude. Túto kapitolu už mám uzavretú - i keď - úplne uzavretá bude asi až vtedy, keď už nebudem vedieť, že vôbec nejaká bola...

@bodka70 aha, ale skoda, ked vie niekto tak formulovat svoje myslienky a pocity... ja to nedokazem, stale sa vo mne miesa milion pocitov a myslienok a ani neviem vyslovit, co mi vlastne chyba, ked to vyslovim, znie to trapne, niekedy hystericky (mozno v zavislosti od hormonalnych hladin), inokedy uplne pre toho mojho nezrozumitelne, casto si ich nechavam radsej pre seba...

@dadis, aj ja som niektoré veci vo vzťahu dosiahla len "nedopatrením" - t.j. nebola som v tom čase v takom štádiu, aby som rozmýšľala na rovnoprávnosťou vo vťahu a ako sa nastavený model prenesie do budúcnosti. Okolnosti to čiastočne vyriešili za mňa a zvyšok sa "dopiloval" mojím aj mužovým aktívnym prispením.
U nás tými okolnosťami bolo to, že som bola nútená nastúpiť do práce, hoci len na čiastočný úväzok od 8-mesačného bába (financie, udržanie si práce v súkromnej firme...), takže muž či chcel alebo nechcel, prevzal podstatnú časť starostlivosti o domácnosť aj bábätko (okrem kojenia 😉) a potom to už tak nejak ostalo, ked deti povyrástli, išli do škôlky, školy, ja na celý úvazok.
Nemusela som riešiť, čo s chlapom, čo si za 3 roky materskej "dovolenky" zvykol na full servis - veď keď si doma, tak sa staraj o domácnosť - a nemieni sa tohto servisu vzdať, aj keď už žena pracuje.

@dadis - čo sa týka formulovania myšlienok - to je čiastočne vplyv mojej "umeleckej" duše 😉 a čiastočne tým, že si to v hlave a na papieri veľakrát premeliem. Ale v bežnej slovne diskusii naživo, hlavne ak na mňa niekto zaútočí, tak ma trefná odpoveď napadne často až na druhý deň, alebo vôbec

@bodka70 manzel u nas nema fullservis, dost sa stara, pomaha s detmi, s upratovanim, chlapske domace prace su na nom, ale mne uz to varenie akosi prerasta cez hlavu...stale na to myslim, co jest, co varit, co bude detom chutit, doobedujeme a ja uz pozeram do chladnicky, co budeme vecerat...take trosku chore...som si v piatok povedala, ze cez ten vikend to riesit nebudem, ved nie som jedina, co vie varit... no moje plany stroskotali ☹ , asi som prilis upata, ale deti a ich spokojnsot su u mna na prvom mieste, neviem a asi ani nechcem s tym bojovat, ale viem, ze tym taham za kratsi koniec...som kuchynsky robot, len neviem ci dost sebavedomy partner do diskusie s niekym "normalnym"

@bodka70 taktiku topanok by som potrebovala pouzivat pri svojom synovi...ale neviem, ci jej uplne rozumiem.
a este, ako sa da rozoznat ci muz patri do kategorie Da sa, alebo Neda sa?
je na to nejaky manual?

@dadis inac povinnost nakrmit tolko zaludkov je naozaj zväzujuca. a stale dokola....a vyzaduje tolko kreativity. a este ked je niekto taky perfekcionalista ako ja a chce varit zdravo....tak je to priserne. a teba to este caka kolko rokov!!!

@dadis , ak s tým nevieš a ani nechceš bojovať, tak s tým proste nebojuj. V podstate si sa zaplietla do bežnej ženskej "pavučiny" typu: "niekto to urobiť musí a kedže nikto sa dobrovoľne nehlási, tak musím ja" . Tak som to pochopila, že máš relatívne slušného a pracovitého partnera, že spolu ťaháte za spoločný povraz a asi len v tom varení máš pocit, že ťaháš za kratší koniec.
Možno by si mala byť na seba menej prísna, zľaviť trošku z nárokov na varenie, pokojne napríklad oznámiť rodinke, že tento týždeň máš oddychový - napr. nevaria sa teplé večere, na obed je len jednoduché jedlo - napr. len hustá polievka, alebo len druhé jedlo - pokojne stačia nejaké špagety či rezance s tvarohom. 😉. Deti aj tak majú väčšinou radi jednoduché veci alebo nech si proste trocha zvykajú 😉. Alebo si zájsť občas do mesta na nejaké jedlo. Aspoň raz do týždňa.
Musíme len zomrieť a platiť dane 😝 😀. Takže tvoj muž nemusí variť a nemusíš ani ty. Cintorín je plný "nenahraditeľných" ľudí. Veď keby si si napríklad zlomila ruku (nedajbože), hladom by ste snáď neumreli. Nejako by sa to vyriešilo ináč. A keď už varíš, ber to ako dobrú vec, ktorú robíš pre rodinu, tak ako aj tvoj muž robi určite mnoho nie práve najpríjemnejších vecí tiež pre svoju rodinu. Nerozmýšľaj príliš o tom, aké je to otravné - čím viac nad tým človek tak rozmýšľa, tým je práca otravnejšia. 😉

ja napríklad za teplú večeru považujem aj teplý čaj a chlieb vo vajíčku 😀

@filipal , na to, do ktorej kategórie patrí muž síce manuál nie je, navyše ten istý muž pre jednu ženu môže patriť do jednej kategórie a pre druhú do tej druhej. Ale z môjho pohľadu a skúseností je na to pomerne jednoduché hľadisko: Ak žijem v neuspokojivom vzťahu, môj muž mi nie je oporou, vadia mi na ňom mnohé veci atď. - tak skúsim najprv od seba - pokúsim sa zmeniť svoj postoj, odbúrať určité stereotipy, nebyť vzťahovačná, odbúram divadielka, snažím sa byť sama sebou, byť neútočivá ale zároveň asertívna - ak ani po tomto sa na vzťahu a mužovom správaní nič nezmení k lepšiemu, tak patrí do kategórie "Nedá sa". A určité typy mužov (alkohol, gemblerstvo, chronická nevera, klamstvo, násilie, psychická manipulácia, kontrolovanie, chorobná žiarlivosť...) nemusíš ani testovať, rovno patria do tejto kategórie.

@filipal , variť zdravo a chutne je fajn vec, ale ja už som za tie roky prišla na to, že človek akokoľvek sa snaží, nemôže byť vo všetkom dokonalý - napr. vo vzťahu k deťom - myslieť na zdravú stravu, kojenie, zdravé oblečenie, nerobiť chyby vo výchove - byť k deťom láskavý a tolerantný a zároveň im učiť trpezlivosti a zodpovednosti, podporovať ich vývoj, učenie, talent a zároveň im nechať priestor na vlastné vyjadrenie, robiť im zábavu a zároveň ich učiť, aby sa vedeli zabaviť samé, otužovať ich, myslieť na ich zdravie, učiť ich ekológii, kupovať kvalitné hračky, výber škôlky, školy, krúžkov....atď. To je proste na jednu mamu priveľa a keď človek nechce skončiť ako totálne vyhorená a hysterická matka (veď deti ešte potrebujú šťastnú a pohodovú mamu), tak musí proste z každej oblasti trošku poľaviť a občas deťom namiesto zdravej stravy kúpiť hot-dog a namiesto didaktickej hry im zapnúť telku - byť proste spokojná so sebou aj s deťmi aj so svojimi a ich nedostatkami.

@bodka70 -yaloma mám doma, Máma a smysl života. Tento, co cituješ ne . Jo, to je přesné a výstižné s těmi botami. Mě už to bohužel - nebo bohudík - nerozháže, jenom otráví a unaví. Rozhodí mě to až v poradně, kde teda jako něco řešíme, to jsem dnes úplně , vybouchla, vysoptila všechno. A nezajímá mě, jak se na něm podepsala jeho matka, já za to nemůžu.

@bodka70 😀 ty dnes srsis umom a vtipom.....
ten odstavec o dokonalej matke musim dat precitat svojej sestre.
celkove by to mali prebrat ucebnice vychovy k rodicovstvu. 😅

@kubaka aaa, to si bola poobede v poradni....a ulavilo sa ti?

@filipal jak jsem se tam vyvztekala, tak i jo, řekla jsem na plnou pusu kolem čeho doma chodím. Máš mě rád, chceš se mnou být, stojíšě o mě? Tak si mě hleď, hýčkej mě. Když to neuděláš ty, bude to někdo jiný. Žádné odpovědi jsem nedostala, bylo tam deset minut ticho a pak jsme odešli.
. Ale z toho prednisonu jsem stejně rozklepaná. Ale vypadá to, že po snížení dávek už to nebude tak hrozné.

@kubaka 10 minut ticho? 😨 a co na to terapeut? nijako sa to nespracuje?

@filipal i on byl ticho, nevěděl prý, co na to říct, jak mě utěšit, povzbudit ,leda mezi nás dát zeď, že jsme děsně emočně vyhrocení. Že prý na tom zapracujeme příště za 14 dní s odstupem. No já nevím. Pak jsme šli všichni na večeři, i s dětma, doma se se mnou bavil vehementně.
terapeut celkem jasně řekl, že MM je prostě zablokovaný v empatii, totálně nedokáže se v určitých situacích vcítit, pochopit, sdílet mít nadhled. Okamžitě se zarazí v pozici bezmocného, který je ve slepém koutě a neví, co se od něho jako chce. Že toužím, aby jen poslouchal a sdílel to se mnou, na to mu je rozum krátký, to prostě nechápe, tahle informace k němu vůbec nedorazí. Je to prý jeho emoční blok, který na terapeuta jasně křičí pořád ve stejných situacích.
Hm, ale co já jako s tím? Proč tu frustraci z nesdílení, nepochopení a totální odstup mám snášet? no nemusím, to jsem taky říkala. tudíž nevím, proč tam lezeme - stejně z MM toho moc nevyleze. A co leze, to už znám.

ale sorry, to jsme odbočili od tématu.

@kubaka , ale myslím že nie si tak ďaleko od témy, stále v podstate riešime mužsko-ženské vzťahy.

@filipal , taktika topánok je jednoducho taktika "nebrať si veci osobne". Keď si tak zoberieš, väčšiu časť komunikácie u mnohých ľudí tvoria v podstate nelogické a zbytočné informácie, to dôležité beží v pozadí, tak nejako podprahovo.
Ako keď ti napr. niekto vyčíta nejakú vec, že si neurobila to a to, ale v skutočnosti je jeho cieľom uraziť ťa, niečo ti vrátiť, tzv. vyhrať nad tebou. Ak na to reaguješ podľa jeho očakávania, tak vlastne dosiahol svoje (aspoň si to myslí) a nabudúce s tebou bude komunikovať znova tým istým spôsobom. Napr. muž je naštvatý, že si ho za niečo skritizovala, že s ním nie si spokojná, tak ti povie, že si zabudla niečo urobiť. A v pozadí je výčitka "ani ty nie si dokonalá, aj ty robíš chyby, to ty si ten problém v našom vzťahu."
Alebo žena vyčíta mužovi, že neprišiel načas domov, že potrebovala s niečím pomôcť, ale v skutočnosti jej vadí, že mu na nej nezáleží tak, ako by chcela. Že keby ju mal rád, tak sa s ňou snaží byť čo najdlhšie a ponáhľa sa domov.
To sú všetky tie reči: ty nikdy..., ty vždy..., kedy už konečne...,to musíš stále...? To sú všetky tie podpichovačky a keby niečo, tak "čo, nerozumieš žartu?" "na VŠETKO sa urážaš", ty NEVIEŠ komunikovať...NIČ ti nemôžem povedať...atď.
Pri taktike "topánky" v podstate "odfiltruješ" všetky tie podprahové informácie a reaguješ len na tie hovorené. Napr. On: Nejako si pribrala. Ona: áno, tiež som si to všimla. Bodka. Nič viac. 😉 . Nevysvetľujem prečo som pribrala, neurážam sa, neútočím späť.Nejde o to, potlačiť zlosť, ide o to, vôbec tú zlosť nemať. Ak ťa chcel naštvať, nepodarilo sa mu to. Ak ti tým chcel povedať niečo iné, nech to povie priamo.

hm, rozdiely existuju vsade, napriklad su muzske a zenske reklamy, zenske su vacsinou neinvencne, lacne, muzske su originalnejsie, prepracovanejsie. Zrejme tvorcovia reklam maju skusenosti, ze zenam to staci tak. Reklama na auto - muzsky produkt - navodzuje pocit slobody, volnosti, rychlosti, sily a je velmi dobre urobena. Reklama na auto - pre zenu-zena rata kolko deti sa do toho auta zmestilo, vau, urobena nudne, nezazivne.
zenska reklama:

a muzska