Feministky

filipal
18. lis 2010

mile kolegyne 🙂 🙂 🙂 , tiez sa vam zda, ze zeny u nas su stale este skor tie poslusne, povolne, ustrachane osobky, ktore si nehaja svoje prava?
ze sa spravaju malo asertivne? a ze muzi to pekne zneuzivaju?
bola by som rada, keby sa v tejto teme rozprudila ziva diskusia, aby prispievali feministky, ale aj ich odporkyne.... 🙂
podporite moj umysel a zapojite sa do diskusie za pozdvihnutie zenskeho sebavedomia?

mimkao
19. lis 2010

filipal, tak k nám príď na exkurziu. ja ťa nejdem presviedčať. nemá to zmysel. A ani mojim cieľom nebolo písať, ako to je u nás. Čo som písala, som písala preto, že sa ma pýtali. A naozaj nechápem čo je také neuveriteľné na tom, čo som napísala. 😒 Vieš, ja pochádzam zo šiestich deti. Od mojej matky som sa veľa naučila. Všetko sa dá veľmi dobre zariadiť. A hlavne v dnešnej, modernej dobe.
Tak ako ty napíšeš mne, že mi neveríš, že to zvládam, to isté si ja myslím o žene, ktorá má íba dve deti a napíše, že to nezvláda.
A áno, deti sa hrajú samé. A keď urobím, čo potrebujem, idem k ním.
Ak chceš vidieť naše stolovanie v reštike, príď do Ikei. Už ma tam oslovilo veľa mamičiek, ktoré mi hovorili, že ma poznajú z moderho konika. Tak sa tam možno stretnem aj s tebou.
Fakt už neviem, čo ti na to napísať. Lebo naozaj vôbec nemám chuť ťa presviedčať. A keď to chceš počuť(čítať) tak áno, je to fuška. Nikdy som nenapísala, že nie je. Ale je to zvládnuteľné. A zvláda to veľa žien ktoré majú veľa deti. Poznám viacero takých rodín.

molka
19. lis 2010

@filipal asi nepoznáš veľa mnohopočetných rodín alebo sa mýlim?
Nemyslím si, že môžeš vedieť, ako sa @mimkao v rodine cíti, keď si takú situáciu na vlastnej koži nepocítila.

fem
19. lis 2010

@filipal kontroverna tema, kontroverzny pojem...co spravime...ono vsetky nejake diskusie o presadeni prav "utlacanych" v roznej miere samozrejme vzdy vzbudilo aj negativne emocie...ale prave ta protikladnost nazorov je velmi dolezita, aby sa v reali veci vyvijali...a chcem pripomenut, ze v podstate je prezivanie "zenskosti" , zenskej role hlboko jedinecna a autenticka zalezitost..je to tak..preto aj sirospektralnost postojov...
inak mi este napadlo..ze prezivanie identity, je jedno , ci zenskej alebo muzskej, roznych spolocenskych roli ma zvacsa svoj pribeh a s vekom cloveka sa meni...je to neskutocne dobrodruzstvo, kedze sa tam nabaluju rozne skusenosti...je dost pravdepodobne, ze kazdy clovek vo svojom zivote v istom obdobi prejde fazou odmietania svojej identity, alebo jej dalsieho lepsieho rozvoja

fem
19. lis 2010

@molka filipal pravdepodobne vychadza zo svojej skusenosti matky...ale samozrejme kazda z nas ma inu predstavu o role matky v domacom prostredi...a jej angazovanosti do vychovy...atd...
@mimkao paci sa mi aky ma mimkao postoj, ze je vlastne stotoznena s tym , ako robi, ze je to dava zmysel...to je nadherne...mnohopocetne rodiny sa dnes pomaly stavaju raritou

molka
19. lis 2010

@fem lenže v mnohopočetných rodinách sa deti navzájom zahrajú a výchovne formujú. Ja mám síce len dve deti, ale poznám viacero mnohopočetných rodín a všetci tvrdia jedno - najťažšia je výchova prvého, potom je to stále ľahšie.
Ide mi skôr o princíp, nikdy nemôžem o niekom tvrdiť, aké má pocity, keď nie som v jeho situácii.

kaja73
19. lis 2010

Myslim si,že v tak velkej rodine su deti sebestačnejšie a hlavne maju partakov na hranie,čim vlastne odbremenia mamu.Ved ja som sa do 5 rokov staršieho syna s nim musela hrat.Keby mal surodenca ,asi by som ten čas mohla využit inak.Ale nechcem ,aby to vyznelo,že ten čas lutujem.Nie,boli to krasne chvile,ktere by som nemenila.Druhy syn sa už hra aj s bratom.Ked su spolu nemusim tam byt.A tiež určite mama,ktora ma tolko deti nie je až taka uzkostliva a nerieši tolko zbytočnosti,čo napr.mama jedinačika.Preto so myslim,že paradoxne mama1-2 deti sa može citi vyčerpanejšie ako mama 5-7.Tam sa určite nerieši každa "modrinka" a "soplik"

fem
19. lis 2010

@molka to mi nenapadlo chapem...ale z isteho hladiska je dobre, aby stravil kazdy rodic osamote s dietatom isty cas sam...co zvysuje vzajomny doverny vztah...predsa su to jedinecne osobnosti...aj ked su viaceri surodenci...ale nespochybnujem to, ze viac deticiek sa zahra spolu aj si vzajomne pomozu , aj sa nejako vzajomne formuju...nenapadlo mi to hned

bubelko
19. lis 2010

@molka mne zase maminy viacerych deti vraveli, ze najtazsi je prechod z jedneho na dve deti, tie dalsie vraj uz idu nejako samovolne. co sa tyka toho prechodu z 1 na 2 - mali 100% pravdu - aspon u nas. to s tymi dalsimi neviem potvrdit ani vyvratit, kedze mam len tie dve 🙂

filipal
autor
19. lis 2010

no, debata sa uz zvrhla kdesi inde....ja nie som zastancom mnohopocetnych rodin. poznam ich praveze dost.
som skor za kvalitu, ako za kvantitu pri vychove....to je moj nazor. nikdy by som si nevybrala taky zivot. mozno je to sebectvo, mozno zivotny styl....
hlavne si myslim, ze deti predskolskeho veku (o takych sme sa momentalne bavili) maju pravo na plnu pozornost rodicov a nemaju starsi surodenci ich role suplovat....

ygreen
19. lis 2010

kubaka super názor, vidím to stejně, myslím, že když je ženská s prominutím "blbá" vezme si chlapa typu macho a pak je z ní domácí služka, je to jenom její problém. Nemůže nadávat na muže, když si takto zařídila život. Pokud je ženská zdravě sebevědomá, inteligentní, tak se o své místo v životě může porvat. Pokud žena preferuje život v luxusu, je to stejně její volba, jako volba stát se vědkyní, či astronautkou. Vždy žena něco obětuje (hrdost, rodinu, apod.). Ale muži stejně tak.

A jak tu někdo psal, že kdyby světu vládly ženy, tak že by ubylo válek, apod. Tak to si fakt nemyslím. Ženy jsou labilnější, emoce je mohou maximálně rozhodit. Navíc ženská by se obklopila zase jen muži, protože mužská společnost dělá ženám dobře, myslím, že by v muže měli větší důvěru než v ženy, protože v genech máme zakódovaný pocit, že žena = sokyně. A už vidím ten bordel v politice, když by se vyhazovalo jen proto že tahle udělala oči na toho mého, nebo tahle má větší prsa a je celkově krásnější než já, apod. Ženy jsou žárlivé, soutěživé, mívají leckdy nižší sebevědomí kvůli vzhledu a to se odráží na jejich vystupování, práci, životě. Prostě ženy se rádi zabývají a utápí v malichernostech.

Navíc ženy umí být mnohem fanatičtější než muži, mají sklony přehánět - musim zhubnout, tak až na kost; začnu posilovat, tak až na Arnolda v sukni; apod. Když například konvertuje k nějakému náboženství muž, tak jeho projevy nejsou zdaleka tak "fanatické" jako projevy ženy. Například když v Česku konvertuje Češka k Islámu, zejména pokud si vezme Araba, tak je z ní najednou děsně náruživá žena, která všechna přikázání, zákazy a příkazy dodržuje do puntíku.

fem
19. lis 2010

@ygreen to moze byt pravda, ale nie je to nasledok genetickej kodovanosti, ale skor vychovy...a co sa tyka tej sutazivosti ..tak to je fakt na osobnych postojoch...zavist k telu je len dosledok zobjektivizovania zenskeho tela a spravenia z neho len sexualny objekt nic viac

fem
19. lis 2010

@filipal suhlasim deti maju pravo byt s rodicom same a rodic ma pravo svoje dieta spoznat a budovat si tak vzajomny vztah..a to tiez nie je mozne, ak nie je s dietatom osamote...tiez ocenujem aj individualny pristup vo vychove

filipal
autor
19. lis 2010

@mimkao vies, rozmyslala som, co ma na tvojom prejave tak podrazdilo....vzdy sa snazim o slusnu diskusiu.
ale napriklad vyrok typu: " este nikdy sme sa s manzelom nepohadali" znie velmi nepravdepodobne....
a ak by nahodou bol pravdivy, nie je zdravy. je mozne dosiahnut jeho pravdivost iba v pripade, ze jeden z partnerov neustale potlaca svoje potreby, pocity....
je mozne aj to, ze ty si pod hadkou predstavujes nejaku strasnu scenu, nie beznu vymenu nazorov.
to je mozne vysvetlenie....
alebo: "moj muz sa este nikdy nepomylil"
chapes? nie je mozne, aby sa nejaky clovek nikdy nepomylil. ver mi, ze to tak je....
tvoje rezolutne vyhlasenia potom vyvolavaju u mna pocit, ze aj ostatne vyroky su spochybnitelne....

mimkao
19. lis 2010

filipal, áno, pod hádkou si predstavujem nejaké scény. Samozrejme, výmenu názorov máme. Ak sa mi niečo nepáči, som skôr ticho. A manžel tiež. A to, čo som písala, že sa nikdy nepomýlil bolo v súvislosti z rozhodnutiami, ktoré musel počas nášho spolužitia urobiť. Všetky sa zatiaľ ukázali pre nás ako správne a prospešné. Mám na mysli dôležité veci a nie nejaké banality.

filipal
autor
19. lis 2010

@mimkao nie je zdrave byt ticho...
vsetko sa ti to uklada a nakoniec sa to zdravotne moze otocit voci tebe....
este raz som si precitala tvoje prispevky...a pisala si, ze dokonca ste na seba nezvysili ani hlas....

preco si myslis, ze ty by si nedokazala rozhodnut spravne?

mimkao
20. lis 2010

@filipal, pretože to tak považujem za správne. A nemusíš ísť na mňa psychologicky. Na mňa to neplatí. Pre niečo som sa rozhodla, že to tak pre mňa bude najlepšie a tak to ostane. Keď raz chcem, aby za nás ako rodinu rozhodoval manžel, tak bude a nič a nikto ma nepresvedčí, aby to tak nebolo. Nie, nikdy sme na seba nezvýšili hlas. A ani to nemienim robiť. Ale na tom asi naozaj neni nič prekvapujúce, pretože rodiny, kde sú pri sebe partneri slušní a úctiví aj pri výmene názorov poznám desiatky.
A pre mňa je zdravé byť ticho. Ja poviem, čo chcem a nemám potrebu sa o tom hádať. Miesto toho rozmýšľam.

filipal
autor
20. lis 2010

@mimkao ano, mas pravdu, tiez som nad tym rozmyslala, ze je najlepsie, aby si zostala v svojom svete stastna...a velmi sa ani nad emancipaciou nezamyslala...
fakt, myslim to uprimne, bez ironie. tvoje deticky potrebuju pohodu. 😵
nechcem ta nejako rozhadzat.... pekny vikend.

mywiel
20. lis 2010

Ahojko fuu ja vas ani nedocitam tu sa rozbehlo 😀 No ja by som teda nechcela aby za rodinu rozhodoval manzel, ved tu rodinu tvorime spolu takze aj rozhodnutia vo vsetkom su spolocné a je fakt, ze niekedy musime robit kompromisy, lebo nie vzdy mame rovnaky nazor na vsetko ale o to je to obohacujucejsie a ucime sa jeden od druhého a casto musi manzel uznat, ze v tomto som mala pravdu aj ked nie vzdy nadcene, lebo muzi maju radi ked maju vzdy oni pravdu a inokedy zase ja musim uznat, ze niektoré veci vidi on logickejsie nez ja, jednoduchsie, vtedy je rad, ze to uznam zase ja a ze to ocenim. 😉

mywiel
20. lis 2010

@mimkao ja mam len jednu zatial co vie roztahat hracky, ale za 5 minut ich mam v celom dome, fakt obdivujem, ako stihas nakupovat, varit, prat, upratovat, to asi skoro rano vstavas, alebo v noci nekojis, ze mozes si cez den robit veci a nepotrebujes dospat noc, lebo ja velmi nestiham ale je fakt, ze moja chodi do skolky len na 1 a pol dna do tyzdna takze asi aj preto a tym ze je na hranie este sama, lebo bracek je zatial maly sa dost nudi takze ju musim zabavit a hrat sa s nou alebo jej vymysliet program lebo inac by cucala len do telky. Moj muz chodi domov az o 19tej takze keby varil on tak by sme vecerali dost neskoro a ani to po nom nechcem ked pride unaveny po celom dni z prace tak je rad, ze ma nieco teplé na stole aj ked to prave nie je moj konicek varit, ale tak sme si to rozdelili on zaraba a stresuje sa v praci a ja som s detmi doma. 😉

mywiel
20. lis 2010

@mimkao toto si napisala... ale ja som podriadená a on je hlava. To je pre mňa ideálny model maželstva, som rada, že to je u nás tak.

Zaujimalo by ma preco sa definujes ako podriadena? V com si podriadena manzelovi ked ti tvoj zivot vyhovuje? 😕

molka
20. lis 2010

prečo si stále myslíte, že ak má niekto veľa detí, tak sa im nemôže plnohodnotne venovať? Ja si naopak myslím, že prehnaná starostlivosť o jedináčika je skôr na škodu dieťaťa. V dnešnej dobe vládne "kult dieťaťa" - rodičia sa až prehnane venujú dieťaťu, na ktoré nikto nesmie ani len krivo pozrieť, učitelia majú potom čo robiť, aby si získali akú-takú autoritu. Venovať sa dieťaťu nie je o kvantite, ale o kvalite.
Je zaujímavé čítať, ako sa snažíte z niekoho urobiť nenormálneho, len preto, že žije v peknom manželstve. mimkao ste zaškatuľkovali do "iného sveta". Ja jej v dobrom závidím a dúfam, že aj mňa raz bude okolie považovať za divnú len preto, že nepotrebujem za každú cenu dokazovať svoju pravdu, že nepotrebujem súperiť s mužmi, že radšej ustúpim a budem ticho...

jolinka
20. lis 2010

mimkao zdravim

z cisto subjektivneho hladiska ta nechapem. Kedze mne by rozhodne tvoj model manzelstva nevyhovoval, a necitila by som sa v nom dobre, tazko pochopim ze sa niekto v modeli podriadeny nadriadeny citi dobre. Ale budiz, kto chce kam pomozme mu tam. Na druhej strane chapem ze to mozno prinasa viac kludu a harmonie... je to ale taky zaspaty klud.

Z objektivneho hladiska asi tusim {mozem sa aj mylit, vtedy ma oprav] odkial berie vasa rodina vychodisko pre tento model. Je to zrejme z krestanskej viery. Nakoniec Boh nie je ziaden demokrat, rozhoduje sa sam o nasom byti a nebyti a nepyta sa na nas nazor. Takisto cirkev je postavena na autorite a poslusnosti {sluby knazov, rehole] snad s vynimkou volby papeza. Papez je neomylny vo veciach viery [prenesene na rodinu, v podstatnych veciach], takze je mozne tento princip preniest aj na malu cirkev ergo rodinu...

ada32
20. lis 2010

hm, dobrá téma. a ja som čo?zlatokopka nie, to by ma urážalo.trošku ako prostitútka.
Domáca žena asi tiež nie,lebo mám čo riešiť vonku.denne študujem, firmu budujem,a večer koľkokrát prídem domov , odhodím kabelku a ostatnú batožinu, plesknem sa do kresla, spustím nohy aj ruky až po zem a naozaj netúžim o ničom rozhodovať.Asi je až nepredstaviteľné ako si vtedy vážim, že mám doma muža o 13 rokov staršieho, ktorý sa ma síce pýta na názor, ale ja mu môžem povedať: Rozhodni ty a na nič sa ma dnes už nepýtaj.Ty si tu riaditeľ Zemegule.Veď je to tak neskutočne pohodlné 😵 Ale dôležitá je tu asi iná skutočnosť. A to, že na ten názor sa ma spýta vždy.Nie preto, lebo by nemal vlastný, ale preto lebo si ho chce vypočuť a rešpektuje ho.
preto si my tak rozumieme. Ako vyhlásila;moja sestra: Lebo vo mne je veľa chlapského a v ňom naopak je úcta k žene.
Veru, ťažko sa žije s chlapom ktorý žene nerozumie, nie je zvedavý na jej názor a očakáva len poslušnosť.
o to viac je to nemožné, ak je žena inteligentná a ctižiadostivá neposedná povaha.

Takže je v tomto svetle aj chápem ženy, ktoré nechávajú žezlo výhradne mužovi aj keď ja by som to nedokázala, nemám na to povahu.
Môže to byť kľudná introvertná povaha túžiaca po pohodlí.

mywiel
20. lis 2010

@molka ja sa nic nesnazim dokazat, ja prave obdivujem ako to zvlada s tolkymi detmi ale zase si svoj nazor poviem, ked treba a manzela nenecham rozhodovat bez toho aby sme sa dohodli ci to vyhovuje aj mne. 😉 Vsak ona sama napisala ze je podriadena preto ma zaujimalo preco sa tak citi? Ja vobec nenarazam na to ze ma vela deti, mne sa mnohopocetne rodiny pacia, my planujeme tiez tri deti. 😉 Ale proste venovat sa 5tim detom a mat na kazdé cas si neviem po pravde predstavit, alebo je to o charaktere dietata aj moja mala si dost vyzaduje moju pozornost aj ked ma chvile ked sa vie pekne zahrat aj sama, alebo potom je to tak, ze vsetky deti su uz v skolke ci skole kazdy den, tak sa to da. Ja som mala obe deti kolikové a nemohla som ist ani na wcko alebo sa osprchovat nie to este gruntovat v domacnosti, som rada, ze maly nereve a ja stiham sa najest. Ale je pravda, ze ma trosku iritovalo ked niekto napise vsak sa to da stihat a nie je to nic hrozné, no na to mam chut povedat, ano ked ti deti dovolia alebo su nie doma stale, alebo stari rodicia pomozu a tak, ja zijem v zahranici a nikoho tu nemam, takze som na vsetko sama.

mimkao
20. lis 2010

@jolinka, áno, trafila si. Z kresťanskej viery. Možno preto, že som veriaca a nie som rebel, mi to nepadne zaťažko byť podriadená. Preto, že v tom vyrastám od malička a takýto model rodiny ide u nás generácie, generácie dozadu. Cielene som si "hľadala" manžela, u ktorého rodičov tiež bol takýto model rodiny. A cielene k tomu vediem deti. Nie slovom, ale tým, že vidia, ako my s manželom žijeme.
@molka , ďakujem. Do bodky s tvojím príspevkom súhlasím.
@mywiel, už sa budem opakovať, ale napíšem znova. Cez deň, to jest od rána siedmej do poobedia 16:30 som sama len s najmladšou dcérkou. Takže v tom čase u nás hračky rozhodne rozhádzané nie sú. Večeru nerobím varenú. Iba výnimočne. Vstávam ráno o 6-tej a v noci kojím. Ale nie som unavená a nepotrebujem dospávať noc, pretože mám kľudné bábätko. Spí pri mne na posteli, nakojí sa a spinká ďalej.A definujem sa ako podriadená práve preto, že nechám rozhodovať manžela. Si myslím, že to chce riadnú dávku podriadenosti, keď ho nechám rozhodovať a ešte som s tým aj spokojná, nemyslíš?

mywiel
20. lis 2010

@mimkao no tak to mas fajn a stastie, ze mas bezproblémove deti, ale ked nie su doma tak sa to lahko zvlada to je fakt. A ty si hrda na to ze si podriadena, nejako nechapem v com je to také pohodlné nechat za seba rozhodovat. 😕

mywiel
20. lis 2010

Vyzeras byt dost mlada, tak ti len prajem aby sa ti to nikdy nezrutilo, lebo byt tak zavisla na manzelovi, ze vsetko riadi on by som ja teda nemohla tak zit, podla mna je to extrém a vracanie sa spat, ale cirkev tiez riadia len muzi takze ma to neprekvapuje.

jolinka
20. lis 2010

mimkao, OK i ked nechcem tu zacinat teologicke disputy, to by bolo odbocenie od temy.

Este som chcela toto k teme. V kazdej spolocnosti sa nachadza nejaka mensina ludi, tzv. rebelov, ktori chcu menit co sa im nepaci, casto bojuju aj o dobre veci... zrusenie otroctva, vzdelanie pre vsetych, volebne pravo pre zeny atd.
A potom skupina tradicnych, ktori im hovoria ze naco to, sak ked to fungovalo takto nech to je navzdy... a len cas ukaze co je lepsie.
Zaujimave ale je, drviva vacsina tych tradicnych spokojne vyuziva prava co im vydobili ti rebeli a pomaly uz zabudaju ze to niekedy bolo inak. 😕

mywiel
20. lis 2010

Preco si nakukla do tejto témy Mimkao, co ta sem tahalo napisat? To pisem bez ironie len ma to zaujima, lebo ty si presne opacny model nez feministka... 😕 😕

jolinka
20. lis 2010

myviel

to je asi tiez trosku mimo temy, ale to ti asi potrvrdi kazda mama viacerych deti bezohladu na podriadenost ci nie, ze viac deti fakt nie je jednoduchy nasobok jedneho. tretie a dalsie dieta je uz tzv. samovychovavatelne 🙂 Tie prve deti si mozu dovolit byt narocne, tie dalsie su uz od narodenia zvyknute ze sa pozornost rodicov deli, a tiez je pravda ze tie starsie pomahaju s mladsimi, ale tym nemyslim ako povinnu drinu ale jednoducho sa hraju spolu. Mne ta najstarsia nechtiac bavi mladsich, hraje sa s nimi na skolu, riadi ich a ukazuje im veci. Mali sa v nej vidia, opakuju po nej cele vety. a tak kym ja varim ci upratujem deti sa spolu hraju , jasne su aj konflikty ale aj to je skola zivota pre ne. A potom ked skoncim sa im venujem spolocne, vela veci sa da robit spolu, citat rozpravky malovat ci len tak rozpravat sa bez toho aby bolo niektore ukratene,