Respektovat a být respektován. Líbí se vám tato kniha?

sarkabrezen
24. únor 2009

Většinu lidí, co znám, co se setkali s touto knihou nebo seminářem manželů Kopřivových, jejich principy nadchli. I pro mně bylo jejich objevení osvícením a přesně tím pravým... Jenže - přečíst knihu je jedna věc a každodenní realita věc druhá. 😒 Výchova je nesmírně těžká, zvláště když jsme sami vyrůstali v "typicky české výchově" a máme ji tak v sobě i podvědomě. Člověk se pořád přesvědčuje, že se bude chovat ke svým dětem jinak... a pak najednou s údivem a úděsem zjistí, že z něj vycházejí přesně ty samé věty, které slýchával jako malý... že jsou to jen pokyny, příkazy, rozkazy, křik... Nervy v kýblu a přitom dítě stále neposlouchá a co víc, je to čímdál horší... 😨

Převést principy RaR do praxe je těžké, hlavně ze začátku, je třeba toho v sobě hodně překopat... ale já věřím, že se to bohatě vyplatí, proto jsem rozhodnuta se s tím poprat. 😎 Vím, že RaR má i tady na Koníkovi spoustu příznivkyň, proto bych chtěla založit prostřednictvím téhle diskuse takový malý klubík 😵 , ve kterém si můžem pomáhat s různýma situacema, jak je řešit, povzbuzovat se, sdělovat si co pomáhá a co ne... a tak 🙂

bubelko
16. pro 2010

@lindulak ja osobne tiez nie som ten typ, ktory by cital prirucky o vychove. mam doma 3 knihy tykajuce sa deti:
1. remo h. largo: babyjahre - ale ta nie je o vychove, ale o vyvoji dietata od narodenia do 2 rokov. akymi obdobiami prechadza.
2. j.u. rogge: wenn kinder trotzen - ta uz je o vychove. je prave o obdobi vzdoru. co sa mi na nej paci rozlisuje vzdor a neposlusnost.
3. a. mazzi: ako pokazit dieta 10 tahmi. je to velmi ironicky, ale pravdivo popisany stav dnesnej vychovy - sice v taliansku, ale tu vo svajciarsku, a aj na svk je to velmi podobne. tiez to ale nie je vyslovene prirucka o vychove, mam ju vsak velmi rada.

co sa rabr tyka, uz som viac krat pisala, ze hoci som knihy necitala, su veci, ktore tak nejak intuitivne praktizujem. jednak sa snazim o respektujuci sposob komunikacie (co teda fakt nie vzdy je mozne), moznost volby, nenutenie do cinnosti (teda az na par vynimiek) a tiez som zastanca toho, ze negovat co najmenej, skor ukazat ako pouzivat. ale su situacie ked pouzijem aj vyrazne nie, ci nesmies - tam ide skor o to, ze dieta z tonu pochopi, ze sa nieco deje, aj ked mozno nerozumie slovicku "nie" ako takemu.
cize ja nie som klasicky rabr, ale rada citam tuto diskusiu - je velmi obohacujuca a vela sa clovek dozvie. nemusim predsa suhlasit so vsetkym - niekde to uvadzala @berenika ,ze rabr nie je dogma. @fem mi uz raz posielala link na stiahnutie, ale mi to neslo stiahnut, takze musim zhanat na svk dalej. do nj ju totiz este nikto neprelozil 😀

bubelko
16. pro 2010

@lindulak to aj u nas - vykladanie umyvacky, varit kavu, "swiferovat", zametat a odpratavat sneh, lestit stoly, nosit a vykladat nakup - lukas pomaha dobrovolne. ale viem si predstavit, ze v puberte alebo ked bude vacsi ho to moze prejst. ale ono neskor, ked bude mat vlastnu domacnost s tym podla mna nebude mat taky problem, ako deti, ktore nikdy nic nemuseli. pretoze to bude mat niekde v tej hlave schovane a ked bude treba vyplava to na povrch. teda ja som optimista a verim tomu 😀

lindulak
16. pro 2010

@bubelko ja si pamatam, ze ako dieta som strasne rada robila nieco, som dovtedy nemohla - teda v domacich pracach. ked som napr. ako asi 3-4 rocna umyvala riad prvykrat si pamatam. ako mamina napustila vodu a ja som na stolicke umyvala pohare a tesila sa. alebo ked som umyvala vonkajsiu chodbu /to ma dlho nebavilo, len kym to bolo nove 🙂 / a tiez napr. ked som asi ako 11rocna upiekla babovku sama prvykrat, to bola hrdost 😀

fem
16. pro 2010

@bubelko tresty su tu pre nedisciplinovanych ludi, pre tych, ktori pravidla, zakony a normy nedodrziavaju...
odmeny a tresty absolutne nepouzivame, protivi sa nam to, v podstate maly je este maly, tak k niecomu takemu, ani z akejkolvek moznej a nemoznej prirodzenej, myslim kazdodennej situacie nedoslo...na to nepotrebujem rabr...
preto som vravela, ze to su o vnutornych nastaveniach cloveka, pre mna je prirodzena vychova ta, ktora hlavne nie je v rozpore s mojou osobnostou...
a nemas pravdu a dieta a dospeli vo vnimani trestov to je zasadne nieco ine..preto dieta jednoducho ma specialnu ochranu prav...hlavnym rozdielom je neschopnost porozumenia, suvisi to s cinnostami mozgu myslenia, logickych operacii a pod...to ze dospely dostane trest to nemusi jeho celostnu osobnost zranit na tolko, aby sa citil ako clovek co ja veim na nic..mal z toho depky...ale dieta, kedze nema schopnost pochopit skutocny vyznam trestu..opakujem skutocny...tak moze dojst...k zraneniu osobnosti...tiez hovorim moze...nie je to nutnost..ale riziko tam...zalezi od miery, od opakovania od inych okolnosti ako sa rodicia k nemu spravaju atd...takze zasa aby si mi zle nerozumela..
skutocny zmysel trestu dieta jednoducho nema schopnost pochopit...mozeme sa o tom bavit..ale je to nadlhsie...

lindulak
16. pro 2010

@fem pekne si to napisala, absolutny suhlas! aj ked mi to nie je az take prirodzene ako tebe, teda ze by to slo samo od seba - minimalne tie odmeny som nepovazovala predtym za zle... takze sa len ucim. ale co sa tyka trestov, k tym sme sa dostali az neskor. ked bola mala vo veku tvojho syna, tiez to nejak prirodzene cloveka ani nenapadlo. v tom veku nejak dospely repsektuje tu nezrelost dietata. mne sa zda, ze to ide s recou, ako dieta zacne hovorit, tak si zrazu myslime, ze aj rozumie tomu, co mu hovorime my... ale nie je to vzdy tak. aj ked sa to zda, lebo napr. moja mala je teda dost verbalne zrucna, take veci povie, ze nechapeme niekedy.

bubelko
16. pro 2010

@fem ja netvrdim, ze mam pravdu. mne to len tak nejako logicky vychadza z toho, ze vlastne pravidla a tresty su vsade okolo a viem, ze debata o tom by bola na dlho.
len pre upresnenie, aby ma niekto nechapal zle: ja som teraz nemyslela trest ako "trest" v pravom slova zmysle, ale skor ako dosledok jeho konania - cize neupratane hracky=idu prec, neumyte zuby=nebudu sladkosti. a to si myslim, ze dieta dokaze pochopit. urcite nebudem teraz trestat dieta za kazdu blbost - to k nicomu nevedie. dieta si casom na to zvykne, obrni sa, plus moze pred trestom dostat strach a potom sice neurobi "zle", ale nie preto, ze je to spravne, ale preto, ze sa boji nasledku. to dosiahnut urcite nechcem, ale dosledky svojho konania by podla mna poznat mal 😉 nerada by som, keby si tu o mne niekto myslel, ze som ako bachar z basy 😉 pravdepodobne som sice skutocne prisnejsia co sa vychovy tyka, ale to pre mna neznamena, ze niekto vychovava nespravne - len to robi inak ako ja 😉
http://www.familienhandbuch.de/cmain/f_Aktuelle...
toto som nasla nedavno, ked som hladala nieco o urcovani hranic. je to celkom zaujimava stranka - akurat je teda v nj. ale ak niekto ma chut, tak sa moze pozriet. 🙂

ludmilabb
16. pro 2010

@fem precitala som si uz knihu vychovavame deti a rosteme s nimi, pouziva sa tam technika tkz. premietnutia nevysloveneho monologu...cize nieco ako napocitat do tri, uvedomit si ze nepouzijem prve vety co mam na jazyku lebo by to boli vety vyslovene v afekte a zhorsili by situaciu...je tam vela peknych prikladov ako to vie rodic skazit a potom napravit, kniha ma nakopla ako sa snazit riesit konfliktne situacie co najnebolestnejsie pre obe. Niekedy ked sa sama hra, zacina rozpravat tie svoje hatlaninky, vymysla zabavky tak len "cumim" ako si taky maly cloviecik zije v jeho svete 😵
jedna vec ma tam zarazila a to priklad ako riesit surodenecky konflikt ked matka so synom hadzali mladsieho syna (imaginarnu babiku do kontajnera), pamatas si?

lindulak
16. pro 2010

@ludmilabb fiha, to co je za voodoo s tym kontajnerom? 🙂

fem
16. pro 2010

@ludmilabb nepoznam, nedostala som sa tam...ked napravim, ozvem sa...ale inak je to fajn kniha, tesim sa, ze sa ti tiez paci 🙂
@lindulak absolutny zakaz nepouzivame, nebolo na co este...
tak uvidime, zatial sme sa s takou situaciou nestretli, co by ma tak vyhecovala...
nepouzivame ani NIE, iba minimalne, a uz vobec nie v problemovych situaciach...skor tak normalne...aj to az teraz som zacala pouzivat, uplne prirodzene, na veci, ktore viem, ze maleho nejako nerozhodia
pouzivam vzdy vyjadrenia, co ma robit, opisem to konkretne, vyhybam sa zakazu
nie nepouzivam najma preto, ze dieta prilis casto frustruje, nevidi dovod preco nieco nesmie...rodic sa velmi rychlo vysporiada so situaciou, neda si namahu na spolupracu, na komunikaciu...dalsia vec pri vzdore je nie len signalom na nove neporozumenie, casto smeruje k zacykleniam...alebo k boji o moc...
jednoducho povedane...dieta vo vzdore, presne vracia to nie..ako casto my ho vyslovujeme...dieta sa v prvom rade uci imitaciou...
nie musi mat skutocnu vahu, aj pre nas aj pre dieta...ak to dieta povie, verim mu, pretoze vo velkej miere to nie su situacie na ktore by mi z predchadzajucej skusenosti kontrovalo...
cize ak sa mi nieco nepaci...nepoviem nechytaj, ale poloz to...celkkovo sa to tyka aj slovies...
vo velkej miere mi je to prirodzene, lebo sme zvyknuti fakt od utleho veku, ked prvykrat maly zacal prejavovat svoju volu, osobnost...atd...vtedy sme si to zvolili...knihu som vtedy nepoznala, ale popravde mna by strasne frustrovalo to moje nie...nechcela som aby moje zlate babo bolo zrazu nezlate batola... stalo ma to mnohokrat ovela vacsiu trpezlivost, pracu...ale velmi sme sa spoznali pritom..to je dobre, ze ak venujem viac casu nejakej veci, ze ju neodbijem jednoduchym nie, nesmies..tak sa vzajomne poznavame...
tak vlastne aj dieta poznava svoju mamu , jej hranice, jej pristup...mozes vlastne pritom pracovat na vzajomnej dovere atd...

fem
16. pro 2010

@bubelko presne je to tak podstatu problemu si presne vystihla...rabr je vlastne v zasade proti psychologickym metodam odmeny a trestu...vies ono kvantifikovat dobre a zle ciny je velmi tazke, ked dieta rastie...pretoze ziadna odmena a ziaden trest nie je dost dobry...urcite by som v tom istom veku prestala robit...mozno mi rozumies...dalej je hrozna vec ta, ze sa pre deti materialne veci stavaju prilis hodnotymi, pre mna pre tuto trhovu a konzumnu spolocnost je odmena a trest skor pascou...
mne uplne staci ocenenie a pripadne vyjadrenie hnevu, ze toto nie je ok, pre dieta je to dostatocny "trest" lebo je emocionalne zavisle na rodicoch...

basika
16. pro 2010

@blandik díky za radu, nejak tak podobne to aj praktizujem, niekedy úspešne upratuje a niekedy nie najviac skutočne zaberá, že odložíme hračky aby sme sa v tom priestore mohli hrať niečo iné zaujímavejšie. Len nie vždy sa dá tým argumentovať.
@fem čo sa týka poriadku tak nie som v tomto tak úzkostlivá, vôbec nie to by si musela vidieť u nás veľakrát. Ale s tými písmenkami bola taká situácia, že písmenká mala na magnetickej tabuľke a začala ich šmárať rukami tak, že padali po celej chodbe proste sa bláznila resp. predvádzala, chcela na seba upútať. Keď som jej spomenula upratovanie, tak sa mi začala vyškierať a okato zahovárať, tak to ma trošku donútilo konať tak ako som konala. Nechala som ich tam bez mojej reakcie najprv ležať a obkračovala som ich. Ale potom mi to už začalo vadiť. Inak s tým vekom 4-5 rokov by som nebola taká optimistkická počúvam debaty kamarátiek, čo majú staršie deti 8 a 10 rokov.. a problémy s neporiadkom veľkééé. Tiež upratovanie som mala na mysli, že aspoň 2 veci zodvihne, určite nie všetko.
inak zaujímavé čítanie

ďalšia situácia, v ktorej som až tak veľmi nereagovala. Bola u nás návšteva a dcérka chcela zaujať až tak, že som nechápala. Zhodila na zem zo stolíka svojho nízkeho čo tam mala a postavila sa na rovné nohy na ten stôl pred návštevou. ŤAžká situácia pohľadu návštevy a vedela som, že teraz si žiada, moju pozornosť, lenže musela som sa venovať aj návšteve.

fidka79
17. pro 2010

suhlasim s bubelko...tiez nie som bachar z basy ale urcite pravidla musia byt sorry..dieta sa musi naucit hraniciam za ktoere moze ist...fem tvoja teoria je dobra ale myslim ze do praxe daleko pokial nemas doma introverta autistu...inak treba detom hranice ukazat...tvz volna vychova vidim zopar prikladov naokolo,male deti si robia co chcu,ublizuju druhym a matka dobre ze sa neusmieva,to je podla teba vychova?a k vychove patria aj tvz tresty aj ked nie v pravom zmysle slova...dieta v Adamkovom veku uz je schopne si upratat hracky a nie len rozhadzovat🙂)takze ked neuprace hracky schovame a nebude pepa pig(oblubena rozpravka🙂))by si mala vidiet ako zrazu aj hracky vie upratat...urcite nie som za volnu vychovu...

fem
17. pro 2010

@fidka79 nebudem reagovat uplne, kedze otazka je zlozitejsia, neide o ziadnu volnu vychovu, ktora nema limity, ale to jedno, najprv si nastuduj problematiku a tak pis, popr. neposudzuj ako to u nas je , ked to nepoznas...ja neposudzujem ako to je u vas...dakujem aby si neposudzovala nas, ani moje dieta

lindulak
17. pro 2010

@fidka79 ved tu nikto o volnej vychove nehovori.... to co vidis v okoli /co opisujes/ isto nie je vychova podla rabr 🙂 tam sa predsa hned v prvej kapitole pise, ze hranice je potrebne urcovat, ide to ten sposob ako to budeme robit... nikto, kto vychovava podla rabr /alebo sa o to snazi/ by netoleroval aby jeho dieta ublizovalo inemu. dosta sa dba na empatiu...

a teraz este tak do plena otazocka... su podla vas v poriadku podla rabr take hrave sposoby, ze napr. hovorim za kefku: "Korka, joj, ci som hladna! prosim si papat!" My sa tak totiz uz dlho hrame, ze kefka rozprava a tak sme sa vlastne motivovali k umyvaniu zubkov, lebo akoze ju mala krmi. su taketo sposoby hry manipulaciou alebo je to podla vas ok? vsimla som si aj v tej poradni, co tu bol na nu link, ze tam bolo nieco podobne pri pitom rezime odporucane - ze akoze hrncek rozprava... Korke sa to paci, ked veci akoze rozpravaju... Napr. aj ked sa hrablickam zlomil zub, zacala sa hnevat, ze ich nechce a ja ze co ich teraz zahodime preto, ze nemaju zub? a potom som sa akoze za hrablicky spytala: ty mas uz korka nechces ked nemam jeden zub? a ona, ze neboj sa, my si ta nechame 🙂 a potom sa to chcela hrat este niekolko krat toto divadielko...

a este jedna vec - vsimla som si, ze ked je mala doma /ked bola minuly tyzden chora/ tak je ovela pokojnejsia a kooperativnejsia ako ked je v skolke. jednak je asi viac unavena /tam sa asi tak dobre nevyspi/ a preto je vecer vzdorovitejsia, ale jednak su to take prejavy podla ma odkukane od inych deti, lebo viem, ze je tam napr. take jedno extra zlostne dievcatko 2rocne, co tak zuri ako zver normalne, ked nie je po jej. A vecer, ked je Kora unavena, a nieco nie je tak ako chce, tak reaguje takym zurenim, ako som predtym u nej nikdy nevidela. len cumim. ale snazim sa byt pokojna a pekne s nou rozpravat, dost ma to stoji energie ale oplati sa, lebo je mi jasne, ze ked zvysim hlas, bude ona este horsia. dufam, ze to prejde, ze budeme my rodicia mat vacsi vplyv na nu ako deti a ucitelky v skolke /lebo aj tie ich sposoby su take zo starej skoly 😝/

berenika39
17. pro 2010

@fidka79 ahoj. a nechceš si třeba knížku Respaktovat a být respektován přečíst? Budo svátky, klídek, na čtení třeba i čas🙂. Ono to není tak, jak si myslíš, možná to z příspěvků vyplývá, ale tohle není "volná výchova". Kdyby sis myslela, že mi Petr skáče po hllavě a přihlížím jeho skopičinám, nechám ho dělat, co chce, tak jsi daleko od skutečnsti. Jen ho prostě "vedu" životem bez zbytečných NE,NESMÍŠ,NEDĚLEJ....ono jde všechno říct i jinak a opravdu se tím zamezí z velké části trucování, zlobení "naschvál", hysterickým scénám.
Ty tresty jsou v knížce moc hezky vysvětlené, mělo by to být tak, že prcek sám pochopí, proč něco není vhodné dělat a nedělá to, aniž by za to musel následovat nějaký trest. Opravdu to chce přelouskat tu knížku, uvidíš, pak to třeba můžeš odsoudit, ale věřím tomu, že tě alespoň některé myšlenky zaujmou. Moc to ulehčuje život, všechno je klidnější. Zkus🙂)
měj hezký den.

fidka79
17. pro 2010

@fem nechcela som utocit ak to tak vyznelo.asi preto ze ma niekedy zaraza sparavanie daktorych deti v okoli.tam to uplne vidno ze doma sa asi ziadnej discipliny nedockali a si robia co chcu:((sa ospravedlnujem ak to tak vyznelo...

@berenika asi by som si mala precitat,v prvom rade zabezpecithod neaky link🙂)aj ked cele sviatky pracujem,a 30ho letime nachvilku domov...mozno preto my riesime vychovu formov nesmies nemozes a ked ty neposluchnes ani my nepocuvame ☹ ale kedze pracujeme obaja na plny uvazok a nema nam kto ani len na par hodin pomoct,tak ked si unavena po takych tazzsich sluzbach nemas tolko trpezlivosti a vlastne robime to co robili nasi rodicia a vychovavame formou discipliny a trestov... ☹

bubelko
17. pro 2010

@fem snazim sa ti porozumiet, ale nie celkom rozumiem, co si chcela povedat 😕
"vies ono kvantifikovat dobre a zle ciny je velmi tazke, ked dieta rastie...pretoze ziadna odmena a ziaden trest nie je dost dobry...urcite by som v tom istom veku prestala robit..."
ja si nemyslim, ze je to take tazke. ak dieta mlati bez hlavo okolo seba, ci bije ostatne deti, urcite to nie je dobry cin. tretsom v tom pripade by u mna bol odchod z ihriska. ale ja nehodnotim, ci lukas robi veci dobre alebo zle. maximalne mu poviem, ked necha loptu na ihrisku aby sa s nou deti este hrali, ze to bolo od neho pekne a ze urobil radost chlapcekovi. a ked sa opyta, ci aj mne, tak mu poviem po pravde, ze aj mne. ak sa s niekym poharka, tak mu vysvetlim, ze ma pravo bojovat za svoje, ale bez toho aby niekomu uribil "au", cize uder lopatkou po hlave nebol ten spravny postup,pretoze chlapceka to bolelo. atd. mozno to nie je uplne rabr, ale rozumie tomu.

ja hovorim o pravidlach a "trestoch". nie o hodnoteni konania. nepovazujem za zle, ked si tie hracky neuprace, ale su to jeho hracky a je za ne zodpovedny. je to zodpovednost, ktoru moze mat. urcite mu nebudem davat na starosti jonasa a potom na neho nakricim, ze nedal pozor a jonas vylial kavu, pretoze za to zodpovednost mat nemoze. 😉 ja ked si nedam pozor na dieta a nestaram sa on, tiez mi ho vezmu. cize pre mna su tie jeho hracky ako jeho deti - chapes? a prave preto, ze dnes je ten konzum taky aky je, snazim sa mu vysvetlit, ze ak si na ne nebude davat pozor a starat sa o ne, tak sa znicia a nove nebudu. skratka z mojho pohladu sa snazim naucit ho vazit si veci a starat sa o ne.

lindulak
17. pro 2010

@fidka79 tu je link http://www.martinus.sk/?uItem=68554. este ti aj pride do vianoc, ked ho objednas...

neviem, kde zijete, ale v anglictine je aj tato dobra http://cgi.ebay.co.uk/No-Cry-Discipline-Solutio.... su tam pekne napady

fem
17. pro 2010

@bubelko takze pokusim sa ti tu vetu vysvetlit este raz
najprv poviem len to: , samozrejme nie je tazke odsudit zly cin, jasne vyjadrit svoj postoj k nemu samozrejme negativny a sprostredkovat to dietatu, urcit dosledok dopad pre nas, pre dieta, pre ostatnych...to je moralna rovina , co chceme naucit, ako sa tyka nas zivot ostatnych a ze ho nejake pravidla urcuju (cez komunikacnu rovinu, placnem po zadku, taham za ruku, kyvem s prstom, hovorim, co hovorim, ako hovorim---verbalna a neverbalna rovina) ALe urcit adekvatny trest, adekvatnu odmenu, je omnoho tazsie-----k tomu sa este vratim .....
situacia na ihrisku...ten odchod to nemusi byt trest...len adekvatny dopad situacie...sitacne vyvodenie, ideme prec, opat zalezi, co spravadza dany akt, aka komunikacna rovina (ved cely rabr je o komunikacnej forme, nie o obsahu, ani nie o fakte, ze ja vec obratim na ruby , ze sa nic nestalo...cize ja obsahovo nehorovim nic ine, ako ty, ale inou formou)
priklad druhy: priklad druhy vezmeme dietatu hracku, lebo si po sebe neuprace...o co ide..je to norma ktora sa ty ostatnych, ako v pripade ublizovania niekomu inemu, alebo sa tyka len cloveka, ze mam povinnost si upratat svoje hracky, svoje veci....takze to je dost podstatny rozdiel...mozes oponovat, ze sa tyka inych ze sa moze na nich niekto posmyknut, tak prosto ak to je tak nebezpecne, tak tie hracky uprace mamina...prichadza trest...ale realne sa nikomu nic nestalo, mi len predpokladame horor scenar, ze sa niekomu nieco moze stat, predpokladame, ze dieta napokon nieco vyvedie...
podla mna tato povinnost voci sebe...nemoze byt hodnotena trestom v ziadnom pripade...ako by si sa citila ty, ak by si dnes nemala chut prat, a niekto by ti tvoje oblecenie vzal...a ty by si ho nutne bytostne a emocionalne potrebovala zajtra na ples (lebo prosto mas tie saty rada...)...zasahovat do autonomie inych je vzdy neadekvatne, vzdy...lebo ludia ci su to deti, alebo dospeli, maju v sebe slobodu a tak sa chapu, a ta sloboda ich zenie dopredu..preto deti su "zle" preto odvravaju, robia co chcu...lebo su to slobodne bytosti...
....
takze vratim sa spat...v com spociva metoda odmien a trestov...no jednoducho sa za nejaky vykon "vymeria" nieco...cize sa vykon cloveka zvecnuje...bud do podoby dovolenia, alebo do podoby materialnej...
cize sa kvantifikuje....kolko coho kedy za co...ze sa rodicia nie vzdy do tejto spravodlivosti trafia, je bezne...dieta sa citi, ze odmena nie je adekvatna, je mala je bezne...ze trest bol privysoky je bezne...mohla by som pokracovat...preco to tak je?
lebo odmena a trest...ma vzdy 2 roviny
materialnu
kognitivnu (ako dokaze dieta rozumiet a same prispiet k chapaniu trestu a odmenty), cize na akom stupni vyvoja je...
materialna je to ked vymeriavame...za toto, nasleduje toto
co sa tyka odmien... 😀 , tak to je prave to, co zlyhalo v zapadnej kulture, to je prave to, co kritizuju tu vsetci ako volnu vychovu ..preco uz odmena..nie je dobra?
co davas dajme tomu 2 rocnemu dietatu za odmenu?
co das 10 rocnemu? atd... co das 15 rocnemu?
cize smeruje k tomu, co bolo v tej vete...
ono to musi prestat z jedneho jedineho dovodu, ze to suvisis s kognitivnym vyvojom toho dietata...ak dieta v istom veku dostava dalej odmeny za svoje vykony...ma to jeden dosledok..poviem ten najjasnejsi...dieta nie je schopne sa v zivote sebarealizovat, podavat vykony len tak same pre seba, aby bolo stastne,,,nedokaze aktivne pracovat na sebarealizacnych vykonov...aby prispeli k dobru jeho aj ostatnych...
a tak je svet plny hromziacich ludi....
cize v podstate psychologicka metoda trestov a odmien moze fungovat...ale ma svoje uskalia
1. by som ju nepouzivala na banality
2. by som musela vediet kedy prestat..
cize ono je to niekedy pohodlne fungovat na tejto jednoduchej bilancii...ale pokial dieta je schopne zacat robit dobre veci, len tak, same od seba, nie kvoli odmene..tak to ta mamicka musi vycitit..to je velmi dolezity moment celej uspesnosti psychologickej metody odmien (priklad...nocnik, nalepka, vypiskanie...prosto raz nalepky nebudu...ale podmienka je vediet prestat davat odmeny aby uspesny vykon bol nadalej zaruceny a aby to patrilo do osobnej motivacii dietata)
...
este sa vratim k tej materialnej stranky ano veci su tu na plnenie nasich potrieb a nie za odmenu..co je adekvatna odmena...
oblecenie, jedlo?, nieco co nam prinasa radost, je podla mna dar...nie odmena...z mocenskeho vztahu...nieco sa mi paci...to su vyssie potreby cloveka atd...
vec ako odmena v prvom rade " zvrati" prirodzeny vztah k veciam, ze veci su tu na to, aby nas adekvatne uspokojovali, aj nase vyssie potreby nei len zakladne
vec sa sakralizuje...stava sa tazko dosiahnutelnou...pachtime po veciach...to je pre mna psychologicky dopad sakralizacie veci...
opakujem este raz...toto je presne ta pasca zapandej kultury...toto auto na 18 stku..ty si mozes mysliet, ze nekupis, ano nekupis...ale potom to nebude adekvatna odmena za dany vykon cize k urovni tej osobnosti...a ide nam teraz o tu osobnost, preco to ona vobec nieco take ocakava?
vratim sa spat k tym 2 rovinam materialnej a urovni tej osobnosti (kognitivnej...ako ona veciam rozumie, rozumie tomu, co sa odneho ocakava, rozumie tomu, co znamena dodrziavat normy, co znamena normy nedodzriavat...trest...ale nie od rodicov ale od spravodliveho organu..neutralneho zvacsa)
cize pri trestoch a odmenach...ak nedokazeme s tym prestat adekvatne k rozvoju danej osobnosti..tak sa moze stat, ze ona v 12 rokoch funguje ako 5 rocne dieta...a to je uplne bezna situacia..by si sa divila takto inteligencne vyspele bytosti vsak moralne funguju ako smiesne stroje...das ...nedas...
...
a este sa vratim k faktu:
preco deti nie su schopne pochopit trest, popr. pochopit taky vyznam trestu..ktory by si rada aby oni vnimali...
v dalsom prispevku...
...
ja uplne chapem, ze ciastocne obhajujes psychologicku metodu trestov a odmeny...ale ona je hrozne tazka vediet, kedy prestat, v zhladom k tomu, co ocakavame aby diet bolo dobre k sebe a k inym lebo ono chce...takze kvoli tomu, t ty zijes v inom prostredi, aj to ta ovplyvnuje..preds je to iny stat...ale ty prosto nefungujes len na tom...hovorila si ze vela vysvetlujes..atd...tu som pisala hlavne ako sa moze psycholog. metoda O a T vymknut z ruk, ak je pouzivana vo velkom meradle, a nevieme, kedy prestat (ta moja veta)
...samozrejme tento prispevok pisem aj pre inych..preto tolko zapalu

fem
17. pro 2010

teraz viac k trestom...
ta pasca trestov, je jasna, priklad: je ten isty zly cin...dieta to iste vyvedie..raz mamicka, mu vysvetli, raz mamicka krici, raz placne...vo vsetkych 3 pripadoch ide o to iste, takze cin je vzdy rovnako zly, takze ina je len reakcia, iny je trest...cize nie je cin ci spravanie horsie, ale mamicka len strati trpezlivost nikdy nie viac...
co je dosledok: mamicka je nedosledna tak sa ucinnost trestu minie, raz urobi to , raz ono
mamicka je pre dieta nevyspytatelna, vyvolava strach prave tou nevyspytatelnostou
ak naopak mamicka zacina byt dosledna a vzdy rovnako tresta pri rovnakych situaciach...tak to je uz tyranie...mozno si to vsimnut na diskusiach o telesnych trestoch...preto sa cela metoda trestu mozestat zvratena...
a ten najdolezitejsi dosledok.... je ze dieta je ponizene...dieta ako sprievodny znak rezignuje na svoju aktivitu, aktivne prispievat k dodrziavaniu pravidiel..len sa im podvoluje zo strachu....atd...
ak si len vezmeme vychovu msika...tiez ked sa psik uci, tak najpr sa uci...na zaklade odmiena a trestov ale prichadza situacia...kedy to robi len tak ...dodrziava pravidla len tak...vzdy to pride...preto M a T musia nutne prestat inak je to nezvladnutelne, musi to byt tazke a pre rodicov velmi vycerpavajuce ak takto s dietatom funguju kym sa nepostavi na vlastne nohy...
...
trestom chceme dosiahnut aby situacia nenastala...
ale opat je tazke , najst adekvatny spravodlivy trest vo vztahu k vyspelosti dietata, teraz k 2: rovine...(ako to ono pochopi)
a existuje snad obdobie, kedy tomu trestu deti nerozumeju...preco by deti (trestane) robili vzdy notoricky to iste, hm, asi sa trest minul ucinkom...samozrejme do obdobia rezignacie
cize jedine aky vyznam trestu pre dieta ostava je " bolest, ponizenost osobnosti, nie som dost dobry, nemaju ma radi"...cize pokles sebahodnoty jeho osobnosti v jeho vlastnyh ociach ...nic viac , nic menej...

fem
17. pro 2010

@bubelko ja presne chapem, ze tie situacie, ktore si opisala, nie su ok...aj ja by som ich riesila...vies len som chcela povedat, este k tomu, co ty si pekne formulovala s tou zodpovednostou, ze ano je cas kedy tu ich zodpovednost, berieme za svoju,a le pride cas, kedy oni musia tu zodpovednost vziat na seba...a tato hranica je velmi krehka ...a nepride naraz, ale skor postupne...postupne ucime dietata vziat na seba onu zodpvoednost, presne o tom je rabr...najhorsie na tom, je, ze ak to postupne neucime..pride cas, kedy rodicia su vycepani, dajme tomu pubertalny vek...a vtedy je to to uz tazke naucit..niekedy sa neda ...v pubertalom veku sa to prejavi preto,ze zrazu dieta skutocne dosiahne takeho myslenia ako nikdy predtym ale jeho moralka vyrazne zaostava za tym myslenim...autority, strach...nevidia ma...tak si robim co chcem...je to zlom...a je to presne obdobie podobne ako vzdor..kedy deti presne vracaju rodicom to, co zazili, presne...
tresty zodpovednosti nenaucia...tresty a odmeny mozu byt take pomocne barlicky, semtam pre nasu psychicku pohodu, ale nie pre realne ucenie zodpovednosti...cize toho, co chceme vychovou dosiahnut

sussanah
17. pro 2010

@fem Velmi zajimave cteni co se tyce odmen a tresu. Ale je to presne jak pises, musi se vedet kdy prestat a kde to ma svoje hranice. Protoze asi jsem fakt misty matka neschona, ale na svem 14m synovi vidim, ze mnoha vysvetleni se proste miji ucinkem a v tu chvili v podstate prichazi na radu "odmena a trest" jako dusledek chovani. Jako priklad bych dala napr jeho zpusob vecere, vzdycky sni syr z chleba jako prvni a pak chce dalsi chleba. Ja mu reknu, ze i chlebik se papa, nejenom syr. A on porad nechce, vzteka se, haze ho na zem apod. Tak mu ho pokazde zvednu (chytam uz ho ve vzduchu 😀) a znovu mu ho dam se stejnymi slovy, ze i chlebik se papa a az sni chleba, dostane dalsi kousek i se syrem. Ale to je v podstate taky zpusob trestu, dalsi kousek nedostane. Kdyz ho porad nechce jit a ukaze, ze uz konec, tak proste konec a nic dalsiho na veceri nema. V drtive vetsine pripadu ale tak po 5min sni i ten chleba a zbytek vecere uz probiha v klidu, maximalne uz staci jen pripomenout, ze i chlebik se papa. Stejne jako cisteni zoubku, proste ja myslim, ze pokud nektere povinosti/veci maji svuj rad, tak podle me proste a jednoduse nebude nasledovat dalsi vec, dokud se nedokonci ta prvni (rano vstaneme, umyjeme zuby, oblekneme se a az potom jdeme snidat).
Ale souhlasim, ze urcite by to nemelo prejit do roviny, kdy si dite neumyje ruce a nezajde na zachod, pokud za to neuslysi fanfary a nebude velky ohnostroj 😀 Je to ale zpusob, jak v urcitem veku diteti priblizit a ukazat,z e plati jista pravidla.
Samozrejme se porad bavime o "trestech" (ne placani apod) bez zbytecnych prednasek, jak hrozne mam dite, ze si ani zuby nevycisti apod 😀

sussanah
17. pro 2010

Jinak se priznam, ze mi dneska ujely nervy. Byla jsem v obchodu s alym, zkousela jsem si uz asi 150rifle, maly se vcelku drzel, ale porad olizoval zrcadlo v kabince. No a ja porad se snazila nejak ho zaujmout, u toho se oblekat a svlekat a pak uz jsem to nedala a trochu jsem mu prejela prstem po puse, jakoze zrcadlo se neolizuje. No a ted pohled ukrivdeny a jak spustil plac, jsem myslela ze si nafackam 😅 Ale ja fakt nevim, jak tyhle situace resit?? 😕 Jak diteti zamezit v necem takovem, kdyz jsme venku, v obchode nebo nekde, kde proste je tezke mu venovat plnou pozornost a chceme zamezit nezadoucimu chovani (olizovani veci okolo, jako drzadlo v autobuse apod)? Jak to rict bez toho, abych pouzila ostre NE?? Ja teda "ne" nekdy pouzivam, ale v podstate vzdy s vysvetlenim (jakoze do zasuvky fakt nemuze srkat prsty ani nic jineho apod)

berenika39
17. pro 2010

@sussanah vím, o čem píšeš🙂. já se snažím to dělat tak - a nevím, jak moc je to ok, ale prakticky mi to funguje....petr třeba ve frontě na poště moc rád obírá kytky, tak..... s láskou, ale přeci jen - jsou zaprášené, nevím, jestli nejsou jedovaté, vybírá si ty kamínky,co jsou dole v květináči a dává si je do kapsičky, v podstatě nic, co bych mu nemohla dovolit, ale....tu frontu tam vyčučet musím. já ho vždycky vezmu na ruku, nebo si k němu sednu na bobek a vedu dlouhý monolog....složitě mu vysvětlím, proč je lepší, aby si jezdil s autem po židlích, proč tu stojíme, a on než zpracuje ty všechny info, co jsem mu dala, tak jsme na řadě....nejde to použít vždycky, ale alespon někdy to je funkční.

bubelko
17. pro 2010

@fem uz mi je to to jasne. a v tom s tebou suhlasim, ze odmena moze fungovat, ale treba vediet, kedy prestat. a tak ako pises - nepouzivat metodu O a T na banality. myslim, ze v tomto sa urcite zhodneme. a ano, vela vela vysvetlujem. bez vysvetlenia dieta naozaj nechape, co sa stalo. a zasadne netrestam stylom - si zly, nemam ta rad, nechcem ta. a nemam rada, ani ked niekto hovori lukasovi, ked nieco spravi tak ako by nemal, ze je skaredy, zly a neposlusny chlapec - pretoze 1. skaredy urcite nie je, 2. zly tiez nie a 3.to, ze zrovna spravil nieco, s cim ja alebo dotycna osoba nesuhlasi, nebudem hodnotit takto. poviem mu, ze sa mi nepaci, ze to spravil, ze ma to hneva a ze sa to nerobi.

co sa tyka toho prikladu s oblecenim, v tom sa nezhodneme. skratka ak by mi niekto tie saty vzal, bola by som nastvata, to hej, ale po ukludneni by som si uvedomila, ze si za to mozem sama - ja som si ich neoprala. to je presne to - su veci, ktore treba urobit ci sa ti chce alebo nechce. ked sa ti rano nechce vstavat, ale mas termin v praci - nejdes do prace len preto, ze sa ti nechce? ono kazda minca ma svoj rub a lic. a to je podla mna riziko toho, ze ak dietatu rodic povie, ok, teraz nemusis, pretoze sa ti nechce, ako ho neskor nauci, ze su veci, ktore treba urobit aj ked sa mu nechce? alebo lepsie povedane, v akom veku ho to chce zacat ucit? alebo ho to vobec ucit nebude s tym, ze ved naco?

a este k tym trestom - ak nahodou dieta nieco ukradne zo susedovie zahrady a sused ho prichyti. necha rodic potrestanie na susedovi a nic neurobi? mne to pride trocha alibisitcke.

ked sme na navsteve a lukas z roztopasnosti vyleje na koberec dzus - trest pre mna znamena - ze dzus uz nedostane a musi mi pomoct vycistit koberec. alebo ked doma pokresli parkety - skratka musi si po sebe gumovat. gumovali sme spolu zatial len raz - nie je sranda gumovat drevene parkety - dost sa clovek pri tom narobi. 😉

sussanah
17. pro 2010

@berenika39 to je hezky zpusob, ale nejsem si jista, ze to zabere na 14m kluka 😅 Ja kdyz mu neco vysvetluju (taky si vzdycky k nemu drpnu/kleknu, proto uz jsem potrebovala ty nove rifle, ma z toho uplne diry na kolenech 😀 ), tak on jakoze napjate poslouhca, ale proste to jeste tak uplne nechape, takze potom co prestanu s vysvetlovanim a uz musim jit delat danou vec (treba prave jsem na rade na poste), tak on se vesele k puvodni cinnosti vrati 😅 Vetsinou to delam tak, ze se to snazim rychle vyridit a zase mu to vyzvetlit a proste uz jit potom pryc. Je to holt nekdy tezke, kdyz clovek fakt neco potrebuje udelat a dite se zrovna rozhodne testovat pripravenost nervu 😝

sussanah
17. pro 2010

@bubelko jj osuhlas, taky myslim, ze tato forma trestu je na miste, i kdyz podle me to neni trest v pravem slova smyslu, jako spis dusledek chovani. Proste kdyz se neco vytaha ze skrinky, tak se to tam zase musi vratit a samo to tam nenaskace 😀

Jeste k tomu, jak by se nemelo detem rikat "udelej to a to" Nedelam to vzdy, ale precejen, maly mi jeste nerozumi, kdyz mu popisu situaci dlouze a pak reknu ze proto a proto to je potreba udelat. Kdyz mu ale reknu kratce "veci patri do skrinky, uklid je prosim" tak to udela, zavre skrinku a jde dal. Dokonce ted u na nem pozoruju, ze nekdy staci uz jen rict " a co ty veci na zemi?" a on se zacne snazit je davat zpatky 🙂 teda s mou pomoci, ale posun tam je. Je to myslite dibry pristup?

bubelko
17. pro 2010

@fem ano presne tak som to myslela s tou zodpovednostou. zavadzat ju postupne a podla veku. a je to krehke, lebo to co dnes nechape, zajtra uz moze by uplne inak. ale podla mna, matka, ktora dobre pozna svoje dieta, vie tuto hranicu vycitit aj bez toho, aby studovala nejake knihy. ved si len zober nasich rodicov - nemali tolko info, nestudovali tolko o vychove a sme tu. niekto je taky iny onaky, ale vacsina ludi funguje normalne bez vacsich problemov. alebo sa mylim?
a na 100% s tebou suhlasim v tej doslednosti - v rovnakej situacii rovnako reagovat. uz som niekde pisala, ze som zasadova a reagujem na v urcitych situaciach rovnako. tym padom, lukas vie, co moze cakat. su vynimky, ale to ma podla mna kazdy. nikto z nas nie je dokonaly 😉
a tiez s tebou suhlasim - ze je tazke odhadnut adekvatny spravodlivy trest, ale je to ako s tou zodpovednostou. prichadza to postupne. a stale opakujem - ze sa nebavime o fyzickych trestoch. a to ci sa trest minie ucinku alebo nie, zistim rychlo - ak mu vezmem tie neupratane hracky a on si ichpo vrateni napriek tomu upratovat nebude - je to neadekvatny trest. ale ak si ich odvtedy upratuje viac menej bez problemov, tak to asi na nieco bolo. 😉

fem
17. pro 2010

@bubelko ale to nies us tresty, ale dosledky konania...nechapem preco, by to mal byt trest...prave to je zly pohlad tak sa pre nas upratovanie stava ako nieco zle..ako nieco co musime...upratovanie je prirodzena vec, moze byt pritom zabava...atd...nemusime sa hrat na sudcov, co chceme? aby bola vec opat v poriadku, alebo chceme dietatu ukazat, ake je neskonve, ale ho ponizit? a to je rozdiel a to je rozdiel medzi prirodzenym dosledkom konania a trestom?
co mu pritom utierani podlahy budem hovorit, ako ho o to utretie poziadam...v najlepsom pripade to urobi prirodzene sam...to je rabr...nie to ze je podlaha neutreta...
mozno ty by si tak reagovala ok..ale ty si dospela mas jednu schopnost naviac a to je abstraktne myslenie..to dieta nemama preto nemoze niest taku zodpovednost ako my a tieto veci si nedokaze zdovodnit, a tieto veci mu jednoducho ublizuju...
cize spat....trest..je nieco co boli...v uvodzovkach...utieranie podlahy vobec nemusi boliet..moze to byt zabava..potom to nie je trest...potom to je jednoducho dosledoko konania a prijatie zodpovednosti..alebo jej spolupodielanie, kedze deti do isteho veku nie su schopne tu zodpovednost ponat tak na seba ako my...preto...mu pomaham, tu podlahu vytriem s nim...okrem toho sa uci velmi dolezitu vec..pomoc cloveka k cloveku...a to vobec nie je zanedbatelne...atd...
tie situacie kde sa vazne ublizuje inym ludom tie su zlozitejsie...
ale som rada, ze sme si porozumeli..
...
inak mamicky mi napadla jedna vec...
vela krat si tu opakujeme, ze neexistuje dokonalost..ze robime chyby..ze ja mozem pouzit nieco co som vo sveobecnej rovine proti..ze aj ja raz zakricim...
napadlo vas niekedy ze...to nepouzivame na dieta...
davate vobec sancu mat obraz dietata, ktory pochyby a nebude potrestany...proste nedokonalost..
dokazeme s tym vobec pracovat...do akej miery...je stale hovorim, ze z jednej zlej situacie sa nic hrozne nestane..vychova nespadne..ak budem ticho...a budem premyslat...ale ak budem kricat..stane sa...
ale my mame tendenciu vzdy....ak teraz nebude to dieta sotporcentre vediet, ze nasleduje nieco zle...atd...tak z neho bude zly clovek...bude nevychovany..tak to nie je...nevychovany bude najma vtedy,a k my budeme zlymi ludmi...atd..
...
jednoducho kazda vychova ci tradicna, ci rabrovska, alebo neviem aka je uspesna len vtedy, ak robi kompromisy, ak je schopna aj odpustat..prejavovat dobru volu...potom by to nebola vychova ale drezura

bubelko
17. pro 2010

@fem 😉