Respektovat a být respektován. Líbí se vám tato kniha?

sarkabrezen
24. únor 2009

Většinu lidí, co znám, co se setkali s touto knihou nebo seminářem manželů Kopřivových, jejich principy nadchli. I pro mně bylo jejich objevení osvícením a přesně tím pravým... Jenže - přečíst knihu je jedna věc a každodenní realita věc druhá. 😒 Výchova je nesmírně těžká, zvláště když jsme sami vyrůstali v "typicky české výchově" a máme ji tak v sobě i podvědomě. Člověk se pořád přesvědčuje, že se bude chovat ke svým dětem jinak... a pak najednou s údivem a úděsem zjistí, že z něj vycházejí přesně ty samé věty, které slýchával jako malý... že jsou to jen pokyny, příkazy, rozkazy, křik... Nervy v kýblu a přitom dítě stále neposlouchá a co víc, je to čímdál horší... 😨

Převést principy RaR do praxe je těžké, hlavně ze začátku, je třeba toho v sobě hodně překopat... ale já věřím, že se to bohatě vyplatí, proto jsem rozhodnuta se s tím poprat. 😎 Vím, že RaR má i tady na Koníkovi spoustu příznivkyň, proto bych chtěla založit prostřednictvím téhle diskuse takový malý klubík 😵 , ve kterém si můžem pomáhat s různýma situacema, jak je řešit, povzbuzovat se, sdělovat si co pomáhá a co ne... a tak 🙂

blandik
19. kvě 2011

@bubelko - 😀 😀 😀 ježkovy oči. Tak nevím, jestli se smát..Jsem moc ráda, že jste to ustáli a Jonáš byl ok. 😵

berenika39
19. kvě 2011

@bubelko to by vyhrálo "neváhej a toč", úplně jsem si ho představila 😀 😀 . hlavní je, že to nemělo zdravotní následky, ale jako nápad se to musí ocenit.... 😀

bubelko
19. kvě 2011

@blandik tak to som v prvom momente nevedela ani ja - smiat sa alebo panika. nakoniec to bolo nieco medzi tym 😀 no jonas bol fakt ok, ale ja som mala par dni nervy v haji. a to bol okamih, co som ho nemala na ociach. takze mame nove pravidla - vsetky dvere sa musia zavierat.

@berenika39 to hej, napad to bol za sto. ale kde na to preboha chodi 😕 😕 😕

berenika39
19. kvě 2011

@bubelko to nevím, kam na to chodí, až na to přijdeš, dej vědět.

reruna
19. kvě 2011

@bubelko tak u nás se dveře zavírají už dlouho, ale co bude až i ten mladší na ně dosáhne a otevře si je sám? no snad už bude mít víc rozumu v té době a nebude se umývat v záchodě, jako taky jsem se při čtení a představě toho skřítka, jak se tam máchá smála, ale věřím, že bych se taky bála...

bubelko
19. kvě 2011

@reruna ono sa pred tym zavierali tiez, ale nekladla som na to taky doraz. teraz uz hej 😀

@berenika39 dam 😉

sjuzocka
20. kvě 2011

ahojte,idete niekto dnes na skolenie s koprivovcami? v BA

zelmirka1
20. kvě 2011

@blandik to je tiez zaujimave tie socialne hry, ako na nieco, svedci to o tom aku ma tvoj maly predstavivost a chape hru. Inak prostove farby sme skusali a moj maly detailista nema rad spinave ruky takze ziadny uspech to nebol. Vcera sme prvykrat dali sedacku na bycikel a vyrazili, super napad, malemu sa pacilo, sedel a bol uzasne zlaty v okuliaroch a prilbe ako taky hribik.
@bubelko to by sa veru mojmu malemu stat nemohlo lebo to ja taka fajnovka ze nedajboze spinave nieco na sebe lebo mokre, vonku zasadne ciapku alebo kapucnu, ked ideme z piesku musim ho kompletne oprasit a vysypat topanky inak nejde nikam. 😀 Veru je to sranda ako su deti rozdielne.

blandik
20. kvě 2011

@zelmirka1 - a co tak zkusit dělat čáry podle pravítka nebo obkreslovat ruku? No, už vařím z vody. Výlet na kole, juj, to bychom taky mohli vytánout a projet se...loni jsme jezdili trošku, malého to bavilo, dobrodrůžo. Te'd je tak krásně venku. No, malého te'dkom moc berou vláčky a koleje a pořád to stavíme a večer si hraje místo pohádky. Nastavíme budík (tedy mobil) a on si jezdí, ale já už musím taky jezdit.

klementina
21. kvě 2011

dlhsie som tu neprispievala, ale sledujem vas pravidelne. teraz som prave docitala celu knihu a mam ten pocit objavenia zemegule 🙂 vy ste tiez pri citani prisli na to, kolkym problemom v zivote by ste predisli keby ste boli vychovani podla RABR? ☹ mam len problem s mojim muzom, viem, ze keby si to precital, tiez by ho to presvedcilo, ale takto sa furt snazi aplikovat vychovu na ktoru je zvykly zo svojho detstva, tak som sa chcela spytat, ako ste spokojne s tym kurzom, kto na nom bol? je dost drahy, ale snad do vianoc nanho nasetrim a tam uz by muza snad nalomili. inak sa kvoli tomu hrozne hadame a zistujem, ze nanho sa mi vobec nedari aplikovat RABR, ked ma vytoci, zabudam na vsetky zasady, co sa mi pri malej zatial nestalo..

dobromila
25. kvě 2011

@klementina áno, keby bolo keby, tak by nám bolo všetkým sveta žiť, ale to je utópia. Ja tiež dúfam, že si knihu raz prečíta aj manžel, aby sme si mohli vzájomne pomáhať a podporovať sa hlavne teda v náročných situáciách. Ale zatiaľ nemá z objektívnych dôvodov čas, potrebujeme dokončiť dom, aby sme sa mohli do jesene nasťahovať, nestíha sa ani poriadne vyspať... 😅

betelgeuzz
25. kvě 2011

Nedávno se tu někdo ptal na knížku Nejšťastnější batole v okolí. Včera jsem ji dočetla a mně se líbí. Myslím, že vůbec není v rozporu s RABR, je zaměřená na děti od 1 - 4 let. RABR je tuším asi od 3, takže se dá využít dřív.

blandik
25. kvě 2011

@klementina - ahojky, na kurzu jsme byli s manželem, neměl čas číst, občas jsem mu něco četla, a líbilo se mu to, ale k aplikaci to chtělo více. Byli jsme spokojeni. Mě se taky moc nedaří na manžela aplikovat rabr, ale je pravda, že je obrovský rozdíl, když třeba je s malým v pokoji večer a slyším nějaké ne zrovna košer reakce, zuřím si, a jak pak příjde celý zničený, tak mu říct - měl jsi těžký den, chceš si položit hlavu na klin? Namísto - ty prosím tě, proč jsi mu říkal tohle, proč mu neřekneš tohle? - Při té první reakci máme příjemný večer, klidný s porozuměním, ta druhá vede k hádce, vrčení, nepochopení...Takže rabr u nás funguje hodně, ale není občas síla to mezi námi dospělými aplikovat. Pořád se mám co učit - jinak pocit objevení zeměkoule mi stále přetrvává a čím déle aplikujem, tím je silnější spokojenost, že to funguje...

blandik
25. kvě 2011

@betelgeuzz - rabr píšou od dvou let, ale i tak podporují aplikaci od miminka, že nejde jet chvílku tak a chvilku tak, ale konkrétní řešení pro batolata tam nenabízí, takže je určitě fajn jakoby to propojit i s jiným návodem, který hlavně vysvětluje, k čemu vlastně v batolecím věku dochází (u mě to bylo montessori, Vychovávme děti a rosteme s nimi).

bonaquaba
26. kvě 2011

zdravim Vas vsetky, necitala som to tu cele ani nesledujem to, len som hladala nejake stranky ako vychovavat deti,lebo je na mna toho uz vela a uz neviem ako dalej a docitala som sa tu nieco ze vychova podla RABR a bola by som rada, keby ste mi priblizili v com spociva ta vychova, popripade nejake knizne tituly pri vychove deti, dakujem mockrat

reruna
26. kvě 2011

@bonaquaba Rabr je zkratka knihy Respektovat a být respektován, je o zásadách komunikace nejen s dětmi, ale všeobecně a toho, kdo ji četl, ta kniha hodně oslovila. Další tituly jsou Jak mluvit, aby děti poslouchaly a jak poslouchat, aby děti mluviily. Pak taky doporučuju klasiku - Matějček - Prvních 6 let ve vývoji a výchově dětí, nebo Co, kdy a jak ve výchově...

bonaquaba
26. kvě 2011

@reruna a neviete nahodou ci nie su tie knihy aj v elektornickej podobe,dakujem, a este vy ste ich citali a co poviete na tu knihu vampomohla

reruna
26. kvě 2011

četla jsem rabr i Matějčka, v elektronické podobě je nemám, ale Rabr asi existuje...a ano, ty knihy jsou velice přínosné. matějček je taková klasika, jeden z nejuznávanějších dětských psychologů, popisuje vývoj dítěte po fyzické i psychické stránce. Rabr je knížka o komunikaci, je tam spousta příkladů, jak správně jednat v určitých situacích, ale nejsou tam popsané situace, se kterými se potkáváme u nejmenších dětí, jsou tam příklady se školními dětmi, s partery, v práci atd. ale ty zásady jsou v podstatě aplikovatelné i na ty nejmenší... Pak jsou ještě pěkné knížky od Jiřiny Prekopové, četla jsem jich více a i když úplně nesouhlasím s metodou pevného objetí, tak stojí za to si od níněco přečíst

bonaquaba
28. kvě 2011

Zenicky ako to tu tak citam, tak zistujem, ze vsetky mate zelezne nervy, lebo dieta ani neskritizujete ani mu netapnete a zvladate vsetky stresove situacie, ktore s demmi matte.A tak si idem po radu ku Vam, mam tri krasne striebricka doma a naozaj je to niekedy na psychiatriu a zvlast, ked chlap robi v zahranici a pride domov raz za rok, ale nie o tom som chcela. Najstarsi 5 rocny syn je uz ako tak ok, len ked mladsiu 3 rocnu Nelku zacne stvat tak je to potom ako na bojovom poli a ja neviem ako mam zasiahnut, aby som neukrivdila ani jednemu ani druhemu a a by nebol plac. A Nelka ma take obdobie ze non stop len reve, ona sa zobudi a stale len place Andrej len okolo nej prejde nic jej neurobi a ona reve, alebo ideme von a ona sa sama oblieka, ale jej to ide tazko, tak ze jej pomozem a ona ze nie ona sama a pritom zacne revat a zurit ze jej to nejde a fakt uz neviem ako na nu, aby jednoducho nerevala vkuse a fakt niekedy dostanem take nervy, ze jej capnem po zadku coma samo potom mrzi, ale vysvetlovanim ani inymi metodami mi to jednoducho nejde, uz aj myslim pozitivne ze vsetko je ok, ale rano sa zobudi a buci a buci a mojmu pozitivnemu mysleniu v tom momente hned odzvoni, takze Vas prosim o nejake rady ako na nu, lebo ja uz asi z toho zblbnem a este mam tretiu malicku dcerku ta je uplne fantastick a asuper, ale nexem aby bola taka ako Nela, pretoze ked uvidi co ona robi tak ju bude napodobnovat a robit to iste,a tak sa xem toho vystrihat, aby kym sa dostane do takeho veku uz Nelka bola na tom lepsie, dik za rady

bubelko
31. kvě 2011

@bonaquaba ja si myslim, ze kazdemu obcas ujdu nervy a kricia. ved nikto nie je stroj a nema nervy zo zeleza.
ca sa deti tyka, u nas, ak navzajom len bojuju o hracky a kvazi sa vadia (aj take dni su), pomaha dat ich od seba. starsi ide do svojej izby, mladsi ostava pri mne. vacsinou, ak to nie je velmi intenzivne, tak ich nechavam, nech si to vyriesia medzi sebou a len pozorujem, prip. pocuva. teraz sa hlavne snazim pracovat so starsim - vysvetlujem mu, ze sa nemusi nechat od mladsieho mlatit autom po hlave, ze mu ho moze zobrat z ruky a prip. mu tapnut po prstoch ak nepomaha povedat len "nie, jonas to boli". tiez sa mu snazim vysvetlit, ze skakat pred mladsim na gauci nie je najlepsia idea, kedze mladsi od neho vela veci prebera, atd. takze skus sa troska porozpravat so starsim synom, aby mladsiu nestval, ze to skratka neprospieva ani jemu ani jej a uz vobec nie tebe. ze to skratka k nicomu nevedie. tiez by som skusila mozno ak sa da zapojit starych rodicov, zeby si zobrali deti tak, aby ti ostal cas na aktivitu len s jednym - s dcerou na plavaren, ci so starsim niekam na zmrzku - neviem, co maju radi. skratka, aby mali pocit, ze su v tom momente tym jedinym a nemuseli superit o tvoju pozornost hadanim sa, ci placom 😉

obdobie pomahnia a nepomahania mam momentalne s mladsim pri jedle. nechce sa nechat krmit, ale sam sa este tak dobre nenakrmi. pouziva sice vidlicku ci lyzicku, ale zaroven aj druhu ruku a je mu jedno ci je to tuhe alebo kasovite. podla toho to potom u nas aj vyzera. ale ked mu chcem pomoct, tak neotvori pusu. s oblecenim to nastastie nepoznam. starsi sa zacal obliekat a islo mu to. tak nejako kus po kuse to postupovalo. u nas bol skor problem, ze sa v zime nechcel v urcitom veku vobec obliekat.
kamoskina dcera vsak mala nieco podobne. vsetko chcela robit sama a ak jej niekto pomohol bez opytania, bol na streche cirkus ako vysity. kamoska to riesila nakoniec tak, ze ju nechala sa potrapit, pojedovat a potom sa jej opytala, ci nechce pomoct. bolo to nielen pri obliekani ale aj pri jedle, nedajboze, ze jej niekto prerezal chlieb na polovicu. ak ta to potesi, casom to preslo.
skus si naplanovat na taketo veci viacej casu, to deti aj teba menej stresuje. ja uz tiez planujem na niektore veci, ktore viem, ze mozu byt komplikovanejsie 15-20min navyse. niekedy to sice nevyjde, potom je u nas krik a stres, ale aj to sa da prezit 😉

reruna
31. kvě 2011
blandik
31. kvě 2011

@bonaquaba - nefunguje to tak, že nejmladší až doroste do určitého věku, tak začne kopírovat děti, ona už jako miminko si všechno ukládá do hlavičky, filmuje a pak to v příslušný okamžik vytáhe...ale nemyslím si, že když často vidí Nelku plakat a vztekat se, že by pak byla stejná, pokud už jako mimi je pohodová..Jinak nikdo není stroj, každý občas ujede, to je normlání...ale rozdíl je v tom, že když ujede "tradiční rodič" - tak dítě ještě postraší bubákem, řeknu mu že ho nemá rád a že si za to může sám a a't okamžitě přestane řvát, že je zlobivé dítě, které nikdo nebude chtít...Ale dá se taky ujet - plácnout nebo prostě zařvat, zavztekat se a pak se dítěti omluvit, že ti ruply nervy a že to takto nechceš řešit, že je ti to lítol...Jinak my máme opačný problém - malý na pozdim bude mít tři a musím všemožně se snažit podporovat jeho samostatnost..raději nic neříkat a jen čekat, že to sám udělá..a on často povídá, že ga'tky mu má sundat maminka, krmit ho má maminka, pak občas příjde období nebo jídlo, kdy se krmí sám..takže já bych malou nechala si to všechno ozkoušet, však to je nejlepší škola...Já musím malému říkat, když nechce sám, že spolu - a pak jsem u něj a vlastně nic nedělám, jen jakože mám ruce blízko a dělá to sám...tak u vás možná pomůžě, že ji řekneš, že ano sama, a přitom ji něco třeba popstrčíš, když už se to zasekne..

bonaquaba
31. kvě 2011

@bubelko dik za rady, no moja mala je asi taka ako ta tvoja kamoskina, ze v nicom jej nemozem pomoct ani ri obliekani ani pri jedeni, proste nicom a ked pridem po nu do skolky a zacnem ju obliekat tak zacne jacat, tak sa potom hanbim a nemozem sa jej ani dotknut, lebo ona vsetko sama chce robit, a a ko vravis treba si to aj naplanovat a hlavne ten cas mat pre deti,a hlavne sa im venovat a tak sa snazim, ked prideme domov ze nejake hry vymvyslime a spolu hrame, ale uz som tak z toho vycerpana, ze uz je to na psychiatriu a to presne vravia, ze dovolenka, hned by som to premenila na starostlivost alebo vychovu, alebo ja neviem na co ale dovolenka to urcite nie, A tvoj mm ti pomaha s deturencami, alebo si na vsetko sama?

berenika39
31. kvě 2011

@blandik přesně.
petr se naučil oblíkat tak, že jsem ho nechala s tím megaproblémem 😀 samotného. když jsem u něj byla, v rámci vzdoru dělal, že mu to nejde, první neúspěch ho rozzlobil....ráno mu nachystám ve správném pořadí slipy,ponožky, kratasy, tričko a řeknu mu, že se jdu do koupelny taky oblékat, a že se sejdeme u snídaně. hele, a jde to. ted už úplně komplet. nejdřív chodil jíst ve slipech, ostatní v náručí, pomoc, pomoc...pak přidal kalhoty, pak tričko, ted už chodí i s ponožkama, občas si je ze srandy navlíkne na ruce, ale i na ty nohy si je nějak nahrne, to mu ale ještě moc nejde 😉 . Prostě potřeboval na tu práci klid a možnost se soustředit- pro nás běžné věci jsou pro ně někdy drama 🙂 🙂 🙂

bonaquaba
31. kvě 2011

@blandik jasne,z e ked mi ujde ruka alebo hukam po detoch tak potom idem aj za nimi sa im ospravedlnit, len najhorsie je ten moment ked clovek vybuchne uz sa vselijako snazim, aby som nevybuchla ale jednoducho to nejde, a toho sa najviac bojim, ze Lucka bude po Nelke, lebo ked bude mat uz okolo jedenho roku a vidiet ju plaakat, tak aj ona to bude opakovat a skusat a preto sa teraz snazim vsemozne s Nelkou, aby uz prestala mat tie svoje nalady, ale ako vravis, ja jej poviem dobre sama sa obliekaj a potom ked jej nieco nejde tak jej nic ani nevravim, iba idem ku nej a pomozem jej, ale tak aby si to ani nevsimla a potom jeto ok, ijnac zatial kym mas jedno dieta tak si to uzivaj a hlavne vychutnavaj ja som si Andreja nestihla ani vychutnat, pretoze som xela hned druhe, ale zase sa mu aj tak venujem dost, lebo on si od malicka vyzadoval najviac pozornosti a ostalo mu to dodnes a na chlapca je aj velmi citlivy a vnimavy a preto ho podporujem vo vsetkom ale to aj Nelku ze aki su sikovni a ze ich mam rada a aj ich vela objimam a aj blbnem s nimi, ked sa mi xe

blandik
31. kvě 2011

@berenika39 - no zkusím. Mám obavu, že by si začal hrát místo oblíkání, ale zkusím. Zatím to je tak, že jdem vybrat věci a já mu je podávám...zkusím mu dát soukromí. Zvládne slipky, gatě jakž takž, tričko sám asi ne a ponožky vůbec. Ale moc rád si sezouvá boty a nazouvá, to je jeho parketa a te'd ho baví uzel, tak vážeme na auta š'nůrky a on je tahá. Poslední dobou zvažuji, jak malého odnaučit do UM, stále pije ráno a večer a tím se nám hodně posouvá snídaně a večer zase musíme dávat vyčůrat, protože do sebe narve tři deci. Ale zase nevím, jestli je to dobrý nápad. až začnem na podzim jezdit do školky, nevím, jestli nebudu ráda za to mlíko ráno, že se napije..Jak vy jste to měli, když šel malý do jeslí?

berenika39
31. kvě 2011

@blandik petr pije mléko jen ráno k snídani (plus je jogurtový a sýrový typ, takže mu to stačí 😀 ). Zkoušela jsem před odjezdem do jeslí vstávat dřív a snídat doma - já i on - ale moc nám to nešlo, jsme zvyklí mít ty rána takový v klidu a jíme až tak za hodinu po vstávání - takže to neprošlo. Udělala jsem to tak, že jsem vzala krabičku, do ní dala co má rád (sýr, hrozno, chleba, šunku - všechno kostky akorát do pusy...teda víno kuličky🙂)), k tomu mléko bud v krabičce nebo nalité v láhvi od nějakého kubíkajupíka nebo co to je....petr pije už KM...dělám to tak dodnes a funguje to. jezdíme ráno půl hodiny autem, někdy 40 minut, takže si povídáme, on si u toho v klidu beze spěchu zobe a do jeslí jde nasnídaný. tam mají hned nepovinnou svačinku, tak si jen vybere, na co má chuť.

bubelko
31. kvě 2011

@bonaquaba manzel pomaha ako moze. chodi vsak na 100% do prace a ma este narocne hobby, ktore je v podstate ako druha praca, takze od augusta do marca je 2-3x do tyzdna mimo domu tak, ze sa vracia okolo polnoci az po polnoci, vikendy nevynimajuc. teraz bol tiez napriklad tyzden mimo domu kvoli tomu. ja som si na to nejako zvykla. jeho pomoc u nas vyplynula jednak z toho, ze sme sami v zahranici a jednak mam stastie na chlapa - ako hovori kamoska. on uz v porodnici bol chudak hodeny do studenej vody. mala som poporodne komplikacie a ked ma isli operovat, tak mu strcili lukasa v uteraku do ruk, poslali ho do vedlajsej miestnosti, kde s nim chudak ostal asi 20 min sam, kym si ho niekto vsimol. ked potom prisiel za mnou, tak mi uz len hrdo ukazoval, pozri to musis tak a to hentak. v podstate, vzdy ked bolo treba nosit a ukludnovat a bol doma, robil to on 😉 ked sa narodil mladsi, tak si vymyslel pre starsieho, ze budu oni dvaja velki chlapi chodit na plavanie. alebo ho braval na ihrisko, ci pustat sarkana - ale isli bez mladsieho. skratka venoval sa len starsiemu. ked isiel starsi so mnou niekam, musel ist aj mladsi, lebo som ho nemala kde nechat, takze tieto chvile s tatom mal len pre seba.
preto som ti navrhla tie babky, ze ak som dobre citala, tak tvoj muz pracuje v zahranici a chodi domov raz do roka. mozno prave pomoc babiek - ak je mozna - by prospela vam vsetkym a bola by to viac dovolenka 😉

inak mne velmi pomohlo zrezimovat obe deti na rovnako - teda ramcovo. rovnako jest, rovnako chodit spat. lebo to ma zo zaciatku najviac rozhadzalo, ked jeden bol hladny, druhy unaveny, obaja preto plakali a ja som nevedela, kde skor zasiahnut. rezimom som odburala velku cast stresu. ale aj tak ostavaju take tie situacia - ponahlam sa k doktorovi, lukas sa nechce obliect. do toho sa jonas pokaka, treba ho prezliect, lukas stale trucuje. nakoniec ho obliekam za velkeho kriku, jonas reve, lebo lukas reve. ja mam nervy v kybli, ale ked uz sme v aute, tak sa to zrazu ukludni, my sa s lukasom porozpravame a potom je zase na cas lepsie. neskor sa to zopakuje pri inej situacii, ale riesenie je rovnake. ukludnit sa, porozpravat sa a ide sa dalej. a ked aj capnem (co sa mi uz tiez stalo) , tak presne ako pise @blandik . vysvetlim, preco k tomu doslo, ze ma to mrzi a ze to nepovazujem za spravne riesenie. a hlavne zdoraznim, ze aj ked sa hnevam, tak ho mam velmi rada.

co sa toho tvojho strachu tyka, ze lucka odpozera od nelky plac - moze byt. ale zase moze aj nelka odpozerat neskor od lucky, ze je pohodova, plus mas este syna, a od toho mozu odpozorovat obe. takze lucka ma aj iny vzor ako len nelku 😉

bonaquaba
31. kvě 2011

@bubelko to mas super chlapa pocuvaj, urcite ma iny postoj k tym detom aj tym, ze bol v porodnici a hned mu dali maleho a nechali ho tam nepovsimnuteho, vtedy si mozno uvedomil co to je mat dieta, take bezbranne clovieca, ktory je na rtebe zavisly a on ani nevedel co ma s jim robit a mozno mu aj plakal a on bol zrazu bezbranny tak si to mozno tak vazi teraz, a inac to ti fajn vymyslel, ze ta od maleho odbremenil, ked sa ti dalsi syn narodil, lebo vidis to je inac dobry napad, poslat ich niekam na plavanie alebo von,ale najviac sa mi na tom paci, ze tvoj chlap to vysvetli ze my velki teraz pojdeme plavat, to je super,bo moj chlap samozrejme, ze ked pride domov tak pomoze, zoberie deti hocikde von, ale jednoducho je to vela, ked si stale sam,a svolkrovcov nemam oni zomreli a mama ta ma zase tolko malych vnucat a este sa stara aj o dcerine dieta, lebo chodi do robotya tak ju nexem zatazovat este mojimi detmi,ked predsa uz ma svoj vek a tiez poobede si chce oddychnut a mat chvilu klud, a ak som dobre pochopila tak si v zahranici a kde presne ste, a ako sa ti tam zije, ked si sama ze tam nikoho nepoznas a a ni nemas od nikoho asi pomoc ci sa mylim? Lebo ja teraz od leta chcem ist aj s demi za manzelom do Norska a chcem tam ostat aspon rok ak nie dva alebo aj dlhsie ako sa bude dat, len neviem ako to bude Andrej znasat, pretoze predsa je uz vacsi tu ma svojich kamaratov a zazemie a chodili sme tam na leto tak to bolo super sa nam vsetkym pacilo, len uz ku koncu pobytu vzdy hovoril mami podme uz domov a neviem ci to vydrzi dlhsie bez toho aby to zase nezanechalo nejake psychicke traumy na nom, lebo on je velmi citlivy a vnimavy a tichy a ja sa snazim mu aj sebavedomie nejako budovat, lebo nema ziadne, je zakriknuty a toto by mu este mozno viac ublizilo po tej psychickej stranke, no neviem, ale je to tazke, lebo my sme teraz taki rodicia ze velmi myslime na tie deti ale v zmysle tom, ze preco sa nevie presadit? preco je taky tichy ja som bola tiez taka ticha, lae myslim, ze moji rodicia to neriesili a som tu a som ok , a daj este nejaky typ na aktivity s detmi dik moc

bubelko
31. kvě 2011

@bonaquaba muz je fakt super, hoci aj u nas to obcas vrie. kazdy z nas obcas vstane hore zadkom, ma iny pohlad na vec a pod. ale ako otec je fakt na nezaplatenie. ono taketo kvality clovek zisti az potom, ked mu niekto na danu situaciu umozni pohlad z druhej strany 😉
inu pomoc mam asi taku, ze na par krat do roka pride svokra na 3 tyzdne. je vdova, doma sama, takze je jej smutno. no a po 2 tyzdnoch u nas, ked ma deti zavesene na krku 24hod denne, tak sa opat tesi domov. sem tam pride otec s priatelkou. a potom mam kamaratov, ktorych ale otravujem velmi nerada a nechavam si ich na pripad nudze. obaja totiz pracuju. ale ak naozaj potrebujem vecer alebo cez vikend, tak postrazia. no a inak potom ostava platena babysitterka - to som mala ked bol lukas este sam a mensi. ak sa da, strazi muz alebo idu deti so mnou - aj k lekarovi ak je treba.
sme vo svajciarsku, zije sa tu super, ale ako kazde zahranicie ma to svoje pre aj proti. nic nie je take ruzove ako to zo zaciatku vyzera 😀
nam sa obe deti narodili tu, takze su zvyknute na toto prostredie. ale su tu aj mamicky, ktore sa pristahovali neskor. mam kamosku, dnes ma 30, pristahovala sa s mamou ako 14rocna, pricom brat - vtedy 18rocny - ostal na svk. zvykla si, hoci bola v tazkom obdobi - puberta. ono kazde dieta je ine. tazko poveda, hlavne ked uz je v takom tom veku, ked ma uz prvych kamaratov. ale vacsinou deti znasaju veci lepsie ako my dospeli. takze ak to vy s muzom budete brat pozitivne, tak si myslim, ze aj syn to bude brat pozitivne. 😉

aktivity s detmi - neviem, co mas v okoli. u nas je popularne ihrisko pri nasej skole, dalej ihrisko vo vedlajsej dedine, zoo, stretnutie s kamoskou, co ma vekovo rovnake deti (cca.65km od nas), kamosky tu v okoli - skratka aby sa mali s kym hrat. ostavame aj doma. a ked je doma aj tatinko, tak zalezi od pocasia - muzeum, hory, vylet do mesta, kde sme este neboli. minule leto som chodila casto na kupalisko, toto som este neskusala. ale som im vcera napustila nafukovaci bazenik na terase a uplne sa vyblaznili. ono detom netreba vela na to aby boli spokojne - ako pisem, najoblubenejsie je ihrisko kusok od nas - ked tam mozu byt cele poobedie, tak su uplne happy 😀 😀 😀
napr. teraz vo stvrtok mame sviatok, takze sa nerobi. ideme 3 rodiny s detmi na vylet na bodamske jazero - na jeden ostrov. 🙂