Silná separačná úzkosť u trojročnej dcérky

Do Septembera je daleko bude vacsia a zvykne si. V kolektive jej bude dobre aj zabudne na mamu, Moja je tiez velmi naviazana prvy tyzden skolky bol dost drsny.. no druhy uz bola ok a hnet si nasla dve oblubene kamosky. A Skolku miluje.Je to obdobie ktore pominie. Bud len vela snou venuj sa jej este viac mojkaj sa nech sa ta nabaži, ako prislo tak to odide. Nie je to dovod k zufalstvu.

Je to len obdobie a do septembra je ešte veľmi ďaleko.

Treba s ňou o tom rozoravat, že ak si niekde musela ísť, prečo tam nemôžu ísť detičky. Pochváliť ju aká bila bez teba šikovná a tak. To prejde

Stále sa s ňou rozprávaj hovor jej ako ju ľúbiš a ze by si ju nikdy neopustila ale ze občas musís niekam odísť no vrátiš sa... aby sa nebála.... Ja som takto pripravoval malého do škôlky stále keď sme šli okolo škôlky som mu vravela, že je tam super, že ja pôjdem do prace a on do škôlky popisoval som mu co všetko tam bude robiť ale ze určite si preňho prídem a nenechám ho tam, že ho veľmi ľúbime a mal úplne bezproblémovo nástup do škôlky lebo vedel co ho čaká... skus jej to hovoriť aj doma, že ideš len niečo zaniesť hore na poschodie a hneď si tu skus ju dopredu informovať co ideš robiť možno keď ta nevidí sa cíti neistá ale keď jej to dopredu povieš uistíš ju a ona bude vedieť kde si a co robíš. Nezažila niekedy sok, že si odišla a ona nevedela kde si a tak sa zľakla, ze sa teraz o teba boji?

Praveze nic take.. stale jej to hovorim, nonstop sa mojkame od mala..

Aj niekedy vyzera, ze tomu chape ale ked “pride na lamanie chleba”- moj odchod tak je to stale rovnake

Tiež som zažila takéto obdobie a hneď dva x. Niečo pred druhým rokom a potom keď nastúpila do škôlky. Chce to čas a pevné nervy. Ono to postupne prejde. Ja som nemohla ísť ani na wc, z izby keď som odišla hneď bežala zamnou, sprcha večer? Chodila somnou do kúpeľne,sadla na koberček a čakala. S priateľom revala, s babkou revala a tisíc x denne sa pýtala či odídem a nechám ju sami. 😭 Bolo to náročné ale prešlo to

@fiafia ach jaj. Ja vobec nevidim progres smerom k zlepsovaniu, skor k zhorsovaniu

Uz som.ale prehovorila do duse mojej mame, ze mi musi ppmoct lebo to jej: neboj sa maminka neodide k nicomu nevedie. A ze ju budeme musiet zase postupne zvykat

Lebo nemavala problem tam byt na par hodin

U nás to prešlo zo dňa na deň. Žiadne postupne oducanie nezaberalo

Myslim, ze tomu pripisujete vacsiu pozornost, ako treba. Ty sa bojis ist od nej do obchodu, muz je vystresovany z jej hysakov a ona to vsetko vnima. Normalne sa oblecies, povies jej, ze sa za chvilu vratis. Nech reve, zisti coskoro, ze ci reve alebo nereve, nic sa nezmeni. Ty sa vratis a vobec ju neutesuj, chod sa s nou normalne hrat, alebo si rob svoje, najma sa pred nou s muzom, s mamou nerozpravajte o tom, ake mala hysaky, ked si bola prec. Nema uz 16 mesiacov, to by bolo ine, cim viac sa tym budete zaoberat, tym dlhsie to bude trvat. K babke ju zatial nedavaj, ale ked je s otcom, tak to bez teba prezije.

Čím viac tomu venujete pozornosť, tým viac take situácie podporujete. Treba jej normlane bez maznania vysvetliť, že teraz ide mama do obchodu, zostaneš chvíľu s tatinom atd. Urcite toto obdobie prejde, ale naozaj sa skúste zbytočne v tom nevrtat...aj moji to chvíľu mali, síce v podstatne nižšom veku, ale par krat sa zopakovala situácia, ze som sa naozaj vrátila 😀 a pochopili to. Teraz je celkovo blbá situácia, vrátane korony, deti sú viac izolované, bez ostatných deti, zvyšku rodiny atd...aj to neprospieva situácii.