Šoférovanie ako budúca mama
Zdravim zienky, nedalo mi ale po prečítaní jednej diskusie na MK ohľadom šoférovania neskúsenej vodícky by som chcela vedieť ako ste na tom ženy šoférky nesoferky? Ja čakám svoje prvé dieťa auto ma len muz a šoférovať sa ešte bojim. A keď čítam tuto diskusiu bojim sa že sa s dietatom už nikdy nenaučíme šoférovať keď som sa nedokopala k tomu ako bezdetna. Aké máte skúsenosti ? Chyba vám auto ? Alebo zvládli ste to aj s dietatom vzadu?
Ja som v situácii kedy sa tiež bojím ale budem musieť začať až pôjdem do práce
Prečo by si sa nenaucila? Ja som si spravila vodičák keď mala dcéra 5 rokov a šoférujem. Zo začiatku som sa bála, ale prekonala som sa a jazdila som. Teraz si bez auta už ani neviem predstaviť život.
Auto nie je nevyhnutnosť ale úžasný pomocník, najmä na výlety.
Auto a moznost soferovat ulahcuje zivot. Nemam to rada, ak je moznost vyuzivam ine sposoby dopravy, ale pri detoch si clovek niekedy nevyberie. Za mna cim skor, tym lepsie.
Zalezi aj kde zijes. Ak zijes niekde v okresnom meste, kde jazdi mhd a vsetko tam mate, tak sa zaobides aj bez auta, i ked auto vela veci ulahci. Ja byvam v dedine, v casti Panu Bohu za chrbtom, spolocnost mi robia srny a lisky, ja som si velmi rychlo po porode robila vodicak, pretoze som sama sebe isla na nervy, ked som muza so vsetkym otravovala, aby ma odviezol (decembrove babo-primestskou linkou by som na poradne ozaj v zime nechodila a taku dialku na autobus od nas z domu tiez nie, nakupy tak isto atd.atd.) ja uz si zivot bez auta neviem predstavit...
Manželka si robila vodičák dokonca ako tehotná (pravda, nebolo to prvé tehotenstvo), a zvládla to.
Robila som si vodičák keď mala dcéra 2 roky. Kvôli samostatnosti s ňou. Jazdím odvtedy aktívne.
Byt na materskej a nesoferovat je ako za trest. Ja si neviem predstavit, ze by som nesoferovala, je to oslobodzujuce...nemusela som komplikovat zivot muzovi ked som chcela ist k lekarovi, nieco vybavit alebo ist v bezny den niekam s detmi na kratky vylet..tiez byvam na dedine a uz len niekedy vybehnut do susednej dediny/mesta na ine ihrisko ako na to nase bolo pre deti zazitkom a niecim ine, ci uz pre deti ale aj pre mne. Deti mam po sebe, jedna materska mi kpncila a o tyzden som nastupovala na dalsiu...niekedy som mala pocit, ze rano ani nemusim otvorit oci a vsetko robim uz ako robot a vybehnut si s detmi bolo fajn aj pre mna. Drzim palce, vela odvahy a treba si spocitat hlavne plusy...za seba odporucam...v zaciatkoch som parkovala na miestach " letisko" ale dnes by som nedbala zaparkovat v Lidli rovno pri pokladni😉
Veď si urob normálne vodicak a potom sa môžeš dohodnúť s i štruktúrom aby s tebou nacvičil trasy ktoré potrebuješ, napr praca, škôlka, lekaren, …..
Auto je skvelý pomocník, dáva ti veľa možnosti a nie si viazaná na muža
Kamoška v 6. či 7. mesiaci začala ešte len robiť vodičák.
Ja som bola v tehu riziková a v 8/9. som nesmela šoférovať. Išlo ma urvať, byť odkázaná na iných.
Ak už máš vodičák, tak sa len rozšoférovať. Bude to lepšie pre teba, dieťa a aj manžela, nebyť odkázaní na druhého. Daj si kondičné alebo s mužom, ak si neveríš.
predovšetkým je dobre prestať fňukať, že sa bojím toho a tamtoho a pustiť sa iniciatívne do šoférovania. Ono to zas nie je nukleárna fyzika a výhody šoférovania oceniš x-krát. Nielen s deťmi, môže nastať aj kritická situácia - minule tu jedna písala, že sú s rodinou v Holandsku, muž si zlomil nohu a čo teraz, ona to domov neodšoféruje
auto budeš isto potrebovať , ja som šoférovala až do vysokého štádia tehotenstva.
dokonca by som povedala , že ma to ukludnovalo a cítila som sa v polohe za volantom veľmi dobre
Osobne si neviem predstaviť fungovat tak ze by som stale bola odkázaná na to aby ma niekto vozil. Radim ti rozjazdit sa co najskôr, lebo ozaj to budeš potrebovať.. ci uz k lekarovi, na nakup alebo len tak na vylet ci na vzdialenejsie ihrisko.. netreba sa bat, nic to nieje, len sa treba prekonat a zacat.. každý nejako zacinal..
Ja som si vodičák spravila až teraz, po 2 deťoch, istý strach tam je. Ale keďže budeš mat v aute ten najdrahší poklad, strach pôjde bokom. ☺️
Ja som zacala az pri prvom po dlhych rokoch soferovat. Bolo to nevyhnutne a casom stale menej a menej strachu.
Tiež som sa bála prve dni šoférovať, tak som prvých asi 10 dni chodila jazdiť po meste, keď ešte všetci spali- od šiestej ráno na hodinku, dosť mi to pomohlo 🙂
Ahoj ja som sa vzdy bala soferovat ...no okolnosti ma prinutili si ten vodicak prave pri detoch spravit...Manzel je kamionista a mne nic ine neostavalo ..musela som deti nosit do skolky zo skolly lekari atd... mam 30 rokov 2 deti a tento rok som spravila vodicak a jazdim odkedy ho mam ..musim ... aj napriek strachh . takze ziadne strachy 😉 das to aj ty ...❤️
7 rokov som sa tvárila, že nemám vodičák, síce som ho spravila ešte pred deťmi, ale nešoférovala som, lebo som bola sprostá a bála sa. Jedného dňa mi muž povedal, že to už nedáva, všade nás vozil, vždy chodil všade so mnou alebo som šla MHD, jedno dieťa za ruku, druhé v kočíku, bolo to veľmi diskomfortné. Tak som začala šoférovať a učila som sa so 7miestnym autom (to zdôražnujem kvôli parkovaniu) a dvoma deťmi za chrbtom. Potom som šoférovala s dvoma deťmi ešte aj tehotná. Bez auta si absolútne neviem predstaviť fungovanie, šoférujem denne.
Ja som zacala až s dietatom 😂
Ja som si začala robiť šoferák ako 18 ročná, a hrozne som sa bála, nechcela som jazdiť sama a vôbec nie v nejakom veľkom meste, vždy keď sme mali cestu do BA tak som odšoférovala na začiatok mesta a potom výmena s otcom, až mi raz oznámil že žiadna výmena a pekne si to odjazdím, celý deň som jazdila po Blave a odvtedy si neviem predstaviť život bez auta. Neviem si predstaviť ako by som to sama všetko zvládala, dieťa do školy, na vyšetrenia, rodičov brať k doktorom kebyže nešoférujem.
Auto budes isto potrebovat, minimalne k lekarovi. Znama sa tiez boji soferovat, vsade ju vozi muz. Chudak, aj ked dojde z nocnej...
Nauc sa aspon zakladnu trasu z domu do centra, takto to robila aj ona