Ako to napraviť?

zranena
24. mar 2016

Ahojte baby,rada by som počula váš názor a vlastne aj radu ako ďalej.S mojím už expriateľom sme sa dali dokopy za neférových okolností.Ja som bola vydatá(bezdetná),on mal 7-roč.vzťah,(bývali už spolu)pracovali sme v jednej firme,kde mi začal dosť nadbiehať.Ja silná katolíčka,som mu vysvetlila,že toto nie je pre mňa,ja s ním nič nechcem mať(a skutočne som to tak aj cítila a vôbec som neuvažovala o mimoman.vzťahu),ale priateľmi môžeme byť,čo bola ale asi chyba.
S manželom sme si rozumeli,takmer vôbec sa nehádali,len som už dlhú dobu cítila,že sa nejako odcudzujeme,proste často krát sa stalo,že sme si nemali čo povedať,prestali sme spolu tráviť voľný čas,väčšinou ma posielal samu s kamarátmi,a mne bolo ľúto,keď tam nebol.
A do toho prišiel kolega,ktorý sa zrazu o mňa zaujímal,mali sme si čo povedať,veľa sme sa rozprávali až som po niekoľkých mesiacoch dostala strach,že sa do neho zaľúbim,tak som sa snažila primknúť viac ku manželovi,aby som sa tomu vyhla,lenže medzitým sa kolega do mňa ale až neskutočne zaľúbil,veľmi sa trápil,dokonca sa rozišiel aj s priateľkou,bol strašne osamelý,nešťastný a mne ho bolo strašne ľúto až sa stalo to čo sa nemalo a zaľúbila som sa aj ja.Tak sme si nakoniec predsa len začali spolu,ale od začiatku tam boli samé problémy,pretože mňa trápilo čo robím manželovi,do toho ešte moja viera,ale už som si nedokázala pomôcť,pretože jemu sa pridružili z toho všetkého ešte aj zdravotné problémy a ja som si povedala,že on ma potrebuje viac,ale tým,že sa to stalo za takýchto okolností som na neho bývala často zlá,niekedy možno až krutá ☹ .Manželovi sa už samozrejme časom dostalo do uší,že asi niekoho mám,ale čo bolo najhoršie,nebojoval,nechal to tak,ale vnútri sa musel strašne trápiť,určite nečakal odo mňa taký podraz a tiež,že by som od neho odišla.Ale odišla som,ale skôr preto,že som bola už psychicky na dne a bolo mi strašne ľúto ako sa ku nemu správam,pretože si to nezaslúžil,bol a aj je to dobrý človek.Časom som plánovane otehotnela,strašne sme sa tešili,ale nedokázala som si to tehotenstvo užiť,lebo som sa stále trápila čo som urobila manželovi.Rodičia dovtedy o ničom nevedeli,keďže bývali v inom meste a až vo 4 mes.tehot.som pred nimi vyšla s farbou von,mala som z toho veľký strach,čakala som,že ma odpíšu,čoby aj boli určite urobili,ale zmäkli z toho,že budú mať konečne vnúča(som totiž jedináčik) a nakoniec prijali aj môjho priateľa.Narodil sa malý,(vtedy sme sa presťahovali ku našim,až majú malého nablízku)a všetko by bolo fajn,nebyť toho,že ma stále trápilo čo som urobila manželovi.Priateľ to tušil,vlastne vedel,trápilo ho aká som bola zlá,stále sme sa hádali,niekoľkokrát aj odišiel,nakoniec sa vždy vrátil,no skrátka totálna pohroma,ale hlavne preto,že som sa nevedela vyrovnať,čo som spravila. Potom sa zmenil už aj on,bolo to ešte horšie a ja som už akosi ani necítila,že ho mám rada.Potom sme mali celkom fajn obdobie a ja som začala cítiť,že ho ľúbim.Mali sme pozemok a rozhodli sa,že si postavíme dom,neskutočne som sa na to tešila,ale do toho prišli minulý rok koncom leta opäť problémy,priateľ sa so mnou rozišiel,ale ostal bývať s nami,lebo som kvôli malému(má už 5 rok.)odišla z práce a bola som nezamestnaná.a tiež preto,aby sme dali tomu čas do konca roka,že uvidíme ako to bude a možno nakoniec budeme opäť spolu.Lenže on sa dosť zmenil,bol z toho všetkého psychicky zlomený,často býval preč,neskoro sa vracal z práce domov,nič ho už nezaujímalo,dokonca ani na syna už nemal energiu,stále sa len vŕtal v mobile,zrazu tam mal aj facebook,proste tá zmena vyzerala tak akoby niekoho mal,presviedčal ma,že to tak nie je a ja tým,že som ho zasa začala ľúbiť,som sa strašne trápila.Psychicky som padla na úplné dno,robila som absolútne nepochopiteľné veci(ako kontrola mobilu a pod.) a teraz neviem ako ďalej.On je rozhodnutý odísť(už som ho aj pár krát v zlosti vyhodila),cez to by som sa aj dokázala preniesť,ale neviem ako to vysvetlím rodičom a synovi,pretože moja mama máva depresie,lieči sa na to už takmer 20 rok.a teraz je už dosť dlho v pohode a vidím na nej aká je spokojná,ako plánuje stavbu domu,ako sa nám snaží pomôcť a keď jej zrazu oznámim,že sa rozchádzame,to ju dorazí,dosť že musela prehltnúť,že som sa rozviedla,ale tam ju nad vodou držalo,že bude mať vnúča a teraz nebude mať čo a otec,ma už načisto prizabije,keď to zistí a plus do toho keď mama znovu upadne,to bude pre neho posledná kvapka.Nehovoriac o synovi,ktorý na mne strašne visí,ale poslednú dobu,začal ísť aj viac za svojím otcom,čo donedávna nebolo.Mám pocit,že som v absolútne bezvýchodiskovej situácii,tak kvôli týmto dôvodom by som to rada dala s priateľom opäť dokopy,poradíte mi ako?
Ďakujem za prečítanie,viem,je to dlhé,ale kratšie to už nešlo a to som toho ešte kopec nenapísala.

zranena
autor
24. mar 2016

A ešte jedna vec,nesúdte ma,nenadávajte mi,to čo som urobila som si už dosť odtrpela a ešte aj odtrpím,ja viem,zaslúžila som si to,tak mi prosím nenakladajte ešte viac.Ďakujem.

janinah
24. mar 2016

švihaj do manž.poradne a možno aj ku psychologičke,niekde ten dôvod bude,že ubližuješ blízkym ľuďom

fuska
24. mar 2016

Mne sa nezda, ze by to bolo az take vazne, ze by ste museli ist od seba. Ak sa este aspon trosku lubite, tak zabojujte. Manzelska poradna.

vhlave
24. mar 2016

No kedze si hlboko veriaca...zajdi za knazom...urcite ti poradi ako dalej fungovat vo "vztahu" ktory nikdy nebol a urcite ani nebude...s velkou pravdepodobnostou ma otec tvojho dietata inu znamost. Na tvojom mieste by som to zistila, zbalila mu veci a nikdy nedovolila aby sa vratil, potom by som si ujasnila veci sama zo sebou...ty nebudes nikdy pricinou toho ak by sa tvoja mama opat zosypala...je to jej psychika a ty s nou nemas nic spolocne. Ak budu rodicia suhlasit zostan byvat s nimi ak nie odstahuj sa....a prestan sa uz lutovat co si vsetko pokaslala komu si ako ublizila...tvoj byvaly manzel za teba nezabojoval ked bolo treba a byvali partner to ma vsetko zda sa na haku...

janinah
24. mar 2016

@vhlave "hlbokoveriaca" je len na papieri...kňaz poradí návrat k prvému manželovi,ktorému prisahala vernosť pred Bohom..a dotyčný nevieme čo s ním,možno je už zadaný,keďže je popísaný ako dobrý chlap....tu treba zliepať terajší vzťah s otcom dieťaťa a ako to urobiť jej poradí odborník v manž. poradni

sardinka335
24. mar 2016

@zranena to je tak, že ,,ked je koze dobre, ide sa šmýkať na lad,,
Chyba bola začínat si niečo mimo manzelstva, pretože manzel bol ako píše dobrák...holt nevedel to tak citovo ukazat alebo bohvie ako to bolo, každopádne zlé manželstvo asi nemala. Dieťa? Dalšia chyba, znie to kruto viem, ale nemám vlastnu domacnost priatel je stale len priatel...ale planujem dieťa? No divny postup pre mna...
Teba hryzie svedomie čo si povystrájala - ak si tak silne veriaca tak čo nejdeš na spoved alebo sa porozprávat s knazom? Mozno sa tvojmu svedomiu ulaví, a ak si to ešte neurobila a pisala si ze manzel bol v pohode chlap, tak ja by som ho poprosila o odpustenie za to čo som mu urobila....Mozno by ti to pomohlo tak nejako psychicky sa s tým vyrovnat....Mamu musiš postavit nehovorim ze zrovna pred hotovu vec, ale povedať jej ze to medzi vami neklape ...mozno uz aj sama tuší, vie - kedze si ho uz aj viac krát vyhodila. Podla mna by to raz aj tak ,,buchlo,, ze vam to neklape takze ak to budeš naťahovať tak na psychickej pohode ti to neprida. Porozprávaj sa s priatelom, ale bez vyčitiek,možno aj toto mal uz on plne zuby ze si sa furt trapila nad tou neverou, aj ked pravom....Urobiť hrubu čiaru a začať od znova a prestať si stale vyčitať minulost.

indiankaindi
24. mar 2016

@zranena podľa mňa by si ako prvé mala vyhľadať bývalého manžela a porozprávať sa s ním. je to už niekoľko rokov, takže by ste si mohli sadnúť a vyriešiť to, čo zostalo nevypovedané. Ty by si mu povedala, čo a prečo sa stalo, možno by si zistila, že ti dávno odpustil a našiel svoje šťastie. Proste to uzavrieť, aby si sa netrápila. A potom si sadnúť s terajším a skúsiť to dať dokopy. Porozprávať sa, vysvetliť si všetko a dohodnúť sa, ako pôjdete ďalej. A keď to nepôjde, tak to nerieš a choďte od seba. Lebo takto to budete naťahovať donemoty, nebudete ani spolu ani od seba, syn bude mať z toho zmätok a traumu. a na čo to bude dobré?
Zarazilo ma len jedno. Otec by ťa vyhodil z domu? Resp. písala si, že by si asi nemohla zostať u rodičov. Prečo? Za to, že sa rozídeš s chlapom, s ktorým nie si šťastná? To je čo za dôvod k vyhodeniu z domu? Prepáč, ale to je asi také kresťanské.... mám pocit, že keď počujem o tom, že niekoho rodičia vyhodili z domu za totálnu blbosť, tak je to preto, že sú extrémni kresťania. Na to, že v kostole učia milovať a prijímať blížnych, kresťania až pričasto vyhadzujú svoje vlastné deti z domu v čase, kedy by najviac potrebovali podporu a lásku rodiča. Tak im to skús takto predniesť a keď nepomôže, tak nie je o čom. Uzavrela by som kapitolu rodičia a nech si žijú šťastne a spokojne, že svoju vlastnú dcéru vyhodili z domu, ak ich to tak veľmi uspokojí 😠 🙄

charity
24. mar 2016

@zranena Trocha sa v Tebe nevyznam. Na jednej strane ublizujes najblizsim muzom kruto ako na beziacom pase a na druhej strane si odhodlana obetovat sa kvoli teoreticky depresivnej matke. Co to mas za vztah k sebe a k rodicom, ze nevedia ani s kym si tri mesiace tehotna? Uprac si v hlavicke ten galimatias zo vztahov s rodicmi, prestan umyselne nicit partnera a zacni jednat v zaujme Teba a dietata. Nech uz to znamena cokolvek...

A paneboze, nerob tu zo seba silne veriacu. Skutocna viera sa prejavuje v skutkoch...

charity
24. mar 2016

@zranena Jo a este jedna vec: nauc sa odlisovat medzi pomocou trpiacim a spanim s trpiacim. Lebo ak to nespravis, dostane Ta dalsi chlap, co Ti psychopaticky zahra na city ako kvoli Tebe chorie a trpi... Co mi pripomina: bola si manipulovana v mladosti rodicmi cez maminu depresiu?

mandala77
24. mar 2016

@zranena vnímam z Tvojho príspevku pocit ľútosti, ktorý mávaš voči ľuďom a na základe toho možno často aj jednáš a silný pocit viny za to, čo si urobila a čo si nevieš odpustiť. Keďže nie som katolíčka, neviem, či to je spôsobené výchovou v tomto smere, ale asi skôr áno.

Nečudujem sa Tvojmu priateľovi, že sa rozchádzate - veľmi ťažko sa žije s človekom, ktorý nie je vyrovnaný s predchádzajúcim vzťahom a vkuse sa v ňom vŕta alebo sa vŕta v tom ako niekomu ublížil. To sa nedá dlho vydržať v takom vzťahu.
Okrem toho je tu aj ďalšia vec. Ak sa v hlave vraciaš k nepríjemným zážitkom v minulosti, telo ten stres prežíva znova a je to veľmi vybičovaná duševná aktivita. Toto premietanie je pre organizmus veľmi škodlivé.
Častom to vyústi skôr do psychosomatických problémov.

Byť Tebou tak buď zájdem za psychológom alebo kňazom. Keďže píšeš, že si silná veriaca možno skôr za kňazom. I keď z môjho pohľadu taká silná viera práve spôsobuje potom problémy vyrovnať sa s tým ak sa človek rozvedie alebo urobí niečo čo nie je z pohľadu viery správne.

Žiť spokojne nemôžeš ak žiješ v obviňovaní sa za to čo si urobila v minulosti. A ani nikto pri Tebe.
Pokým niečo nezmeníš v sebe tak aj keby sa priateľ vrátil, odíde zas.

guinevre
24. mar 2016

@zranena Podla mna, nemas ziadne sebavedomie. Len sa obvinujes, ai preto, ze si veriaca, nevidim iny dovod. Ludia sa rozchadzaju, rozvadzaju, je to bezne. Podla mna je velka sanca, ze ked si niekoho zoberieme, alebo s niekym zacneme chodit - velmi mladi, ze sa casom ludia zmenia, a nevidim preco by museli zostat spolu ked to nefunguje? Vztah ie je hracka, ze sa da opravit,a ko niektore zdielaju ten priemerny citat. Ked tam uz nie je to puto co ich k sebe taha, a pri tom nemyslim, ze to musia byt deti. Keby si lubila byvaleho manzela, a keby on bol ten pravy, tak by si sa nezalubila do ineho, a uz vobec nie tak, ze by si od manzela odisla. On vela nebojoval? o si myslis preco? Mozno aj on citil, ze ten vztah, manzelstvo nie je bohvie co, a tak ta nechal nech odides, ved aj tak celu vinu zoberies na seba.
Dalej, trapis sa zase, roky obvinujes seba, a to tvojmu terajsiemu partnerovi zacalo vadit, tym tvojim sebaobvinovanim ho tlacis od seba. To je moj dojem.

Prestan sa obvinovat, zivot nie je idealny, niekedy nechtiac zrania nas, niekedy nechtiac zranime inych. Nic take strasne sa nestalo, nikoho si nezabila. Mas jeden zivot, a mozes si ho zit ako chces. Uzivaj si rodinu ktoru mas, a lasku ktoru mate, teda ked ju stale mate. Ked sa budes takto do konca zivota trapit a obvinovat, tak si z vlastneho zivota urobis peklo. A to si vsetci mozeme urobit, nikto nie sme idealni, ale niekedy veci robime tak ako nam srdce povie, hlavne ked ide o lasku, a tak je to jedine aj spravne.

maminuska
24. mar 2016

@zranena normálne som sa musela pozriet že odkiaľ si . Niečo podobné urobila moja kamarátka , tiež silne veriaca. Našla si iného muža počas bezdetného manželstva , otehotnela s ním , rozviedla sa s manželom , ktorý sa po rozvode zbalil a odišiel do Anglicka , aby mu nebola na očiach , ona sa dala dokopy s priateľom s ktorým čakala dieta , žili spolu , nikdy si ju ale nevzal, lebo vraj sa nechce dožit toho čo urobila svojmu prvému manželovi 😅 a aj tak od nej odišiel . Ju to úplne položilo , dievčatko tiež 5 rôčkov , otec sa o ňu nezaujíma . Po 6 rokoch sa jej ozval bývalý manžel len tak že ako sa má , silne veriaci , ale to čo ju dorazilo , keď jej on povedal že on ju stále považuje za svoju manželku . Neviem ako toto celé skončí, je to také celé divné ako mi povedala , ale keby ju bývalý prijal späť vrátila by sa.
Dnešný svet je divný .

zranena
autor
24. mar 2016

MP .
@fuska poradňu som mu už navrhla,ale nechce ísť,lebo,že to sme už kedysi skúšali a nepomôhlo to,lenže podľa mňa to nezabralo preto,lebo sme tam boli asi iba 3 krát,pretože malý nemal ešte ani 2 roky a my sme ho nemali za tú dobu kam dať,mame totiž vtedy nebývalo dobre a otec ešte chodil do práce,tak sme to museli nechať tak.

zranena
autor
24. mar 2016

@vhlave no mám veľkú túžbu ísť za kňazom,ale nemám odvahu,náš kňaz vraj nie je bohviečo.A čo sa týka mojej mami,tak ver tomu,že toto dokáže byť príčina jej zosypania,ju dokážu niekedy aj menšie veci položiť,pre mňa by to bolo tiež kedysi nepochopiteľné,ale bývam s ňou,rozprávala som sa aj s jej psychiatričkou,rozoberajú aj mňa,respektíve náš vzťah a tiež som už bola a vlastne zasa aj som psychicky na dne a viem,čo to dokáže s človekom urobiť.O odsťahovaní som vážne uvažovala,ale popri iných problèmoch okolo toho,viem,že by to bolo pre mamu ešte horšie,ale ťažko sa to vysvetľuje,keď nemáš s takým niečím skúsenosti.A čo sa týka expartnera,ani nie,že by to mal na háku,ale tiež už psychicky nevládze,je mu stále nanič a sám už asi nevládze.

bonaqa2013
24. mar 2016

no mne to pripadá že priateľ si našiel ďalšiu známosť. či zachrániš vzťah to neviem - skôr nie ako hej, ale ak tvoj exmm bol slušný človek mala by si sa s ním porozprávať ..... možno že ťa ešte ľúbi. P

poznám taký prípad, že odišla od mm aj s 2 deťmi - lebo sa zaľúbila do iného chlapa, po čase mala s ním decko, po čase vzťah skončil - ju aj s deťmi vyhodil a prichýlil ju manžel Aj cudzím deckom....

jana_eyre
24. mar 2016

a s manzelom si sa rozviedla? lebo o tom uz neskor vlastne ani nepises, len o vycitkach voci nemu..