Ako reagovať na hysterické záchvaty dvojročného dievčatka?

Dobrý deň,

rozhodne vám rozumiem a chápem, že takéto situácie nie sú pre vás príjemné. A to najmä vtedy, keď ste stredobodom pozornosti niekde vonku. Podľa popisu predpokladám, že vaša dcérka je práve v období vzdoru.

Dieťa vo veku vašej dcérky je v období osamostatňovania sa. Skúša svoju vôľu a tzv. vzdor je jeho taktikou uplatniť si svoje požiadavky. Niektoré deti majú toto obdobie výraznejšie s množstvom prejavov, niektoré menej.

Každé dieťa je iné a nie je univerzálna metóda na to ako tomu zabrániť. Veľkú časť úspechu však nesie váš prístup.

Základom je to, aby ste si stáli za svojimi hranicami a učili tým dcérku sebakontrole. V období vzdoru dieťa nevyhnutne potrebuje oporu pravidiel a správneho nadstavovania hraníc. Dieťa v tomto období premáhajú emócie, ktoré ešte nie je schopné samo regulovať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Dôležité je v tomto prípade si dcérku všímať. Kedy sú u nej najčastejšie zhoršené dlhodobé prejavy plaču viditeľné?

Často ide o nahromadenú frustráciu, ubránenie svojho priestoru, dožadovanie pozornosti, únavu a pod.

Skúste si položiť otázky:

Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a teda aj preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad keď viete, že jej robí problém odísť z ihriska je vhodné ju vopred na to upozorniť- Ešte 2x sa šmykneš a už pôjdeme domov. Alebo keď idete do obchodu a viete, že jej to robí problém urobte si zoznam s obrázkov, kde môže kontrolovať či ste všetko nakúpili.

V záchvatoch zlosti, teda plaču by ste mali reagovať pokojne. Nie krikom. Často úplne stačí mlčať a len byť pri dcére, aby cítila vašu oporu. Keď takto reagujeme ukazujeme, aké dôležité je naučiť sa ovládať.

Keď vám dovolí sa jej dotknúť využite to, prípadne ako ste písali objatie tiež niekedy pomáha. Ak sa to stane v obchode skúste ju odviesť na tiché miesto a realizovať to tam.

Keď silná emócia trochu odoznie mali by ste zadať dcére hranicu. Znížte sa na jej úroveň, pozerajte jej do očí a oslovte ju menom. Následne je vhodné popísať to čo aktuálne vidíte/emóciu/potrebu dieťaťa. Potom nasleduje hranica a možnosť výberu. Napríklad: Vidím, že sa veľmi hneváš. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké, ale stôl nie je na búchanie, búchať môžeš do vankúša.

Ako možnosť výberu môže byť aj to, že sa jej opýtate, čo by ti pomohlo, ako by sme mohli túto situáciu vyriešiť, aby si sa cítila lepšie.

Samozrejme, že dieťa vás pravdepodobne neposlúchne na prvýkrát a budete to musieť viackrát zopakovať. Tak isto môžu nastať aj situácie kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič. Len ju z tej situácie dostať von napr. odniekiaľ odísť. Je to v poriadku. Nikto z vás nezlyhal a následne si to môžete v pokoji rozobrať.

Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.

Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Ponúknutím možností výberu zase prenášame zodpovednosť na samotné dieťa. Budujeme teda jeho sebahodnotu, tým že pociťuje moc kontroly nad svojim životom.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládla. Alebo - Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.

Vytvárajte jej bezpečné a prijímajúce prostredie. Venujte jej pozornosť, prejavujte veľa lásky. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby. Dcéra vás potrebuje.

Rozumiem, že vytrvať v dlhodobom plači môže byť náročné, avšak myslite na to, že to čo robíte je dôležité pre dcérkinu budúcnosť a nemali by ste poľaviť zo svojich hraníc, čo chce veľa trpezlivosti.

Prajem veľa zdaru.