“Ja sám” obdobie - trpezlivosť
Prosím vás, mali ste trpezlivosť na toto obdobie?
Ako mám reagovať, mám dietatu ustupovať?
Jedna sa o rôzne situácie, všetko bezpečne, a malickosti ale už mi to oride, že mi maly začína skákať po hlave.
Uvediem príklady:
Zapnem rano telku, je plač, že on sám ju musí zapnut…
Otvorím chladničku, už je krik, že on sám ju chce otvoriť.
Nalejem mu vodu, on sám chce naliať vodu
Otvorím dvere, krik…musia sa zatvoriť a on sám ich musí zas otvoriť. Takto by som mohla menovať donekonečna, z jednej strany má to tesi, že je taký vnímavý sms záujem sa zapájať, lebo fakt na svoj vek(2roky) sa orientuje v našej domácnosti lepšie ako môj manžel😁 ale na druhej strane si posledné dni hovorim, či robím dobre, že mu vo vsetkom ustupim. Samozrenme nebezpečne veci by som ho nenechala robiť sameho a tam ho nechavam proste plakať a vysvetľujem, preco to nemôže… a tieto malickosti mu vždy dovoľujem robit...keď sme vonku a v obchode musí ešte aj z regálu veci dávať do košíka lebo “ja sám”, to má ide “pepka klepnúť”. Boli ste nekompromisne alebo ste deti nechávali tieto veci robiť same aj keď vás to zdržovalo. Je to moje prvé dieťa
Ahoj. Aj náš malý má toto obdobie. Nechávam ho tiež robiť všetko samého. Otvorím dvere, veľký krik, že on sám. Musím ich zatvoriť, a keď ich otvorí sám, tak je spokojný. Tiež je to na hlavu. Minule mi vystúpil z autobusu, lebo som ho tam proste vyložila. 😂😂 je to podívaná niekedy, ale snažím sa to chápať najlepšie ako viem. Veľakrát sa ho spýtam, či mu môžem pomôcť alebo to chce skúsiť sám. Verím, že to čoskoro prejdem 😂
Ja deťom dovoľujem robiť prakticky všetko, keď je na to čas 😄 staršia má 5 rokov a tá už ma doma pomaly ani nepotrebuje, všetko už vie sama, keďže ho mohla trénovať. Aj nechty na nohách a ľavej ruke si sama ostriha 🤭 čím viac budú sami vedieť, tým lepšie pre mňa, ale hlavne pre nich 😄 Mladší má necelé dva, keď je hladný, prisunie si stoličku k chladničke, vylezie, otvorí, vezme jogurt, vytiahne lyžičku a donesie mi, nech mu otvorím. Ešte ho musím naučiť aj zatvárať po sebe a bude to pecka 🤭 čiže ja nemám žiaden problém s tým, aby robili sami to, čo robiť chcú, pokiaľ sa zrovna nikam neponáhľam.
Nieze nechaj aby to robil sam, ale este ho v tom aj podporuj.
Najhorsie co mozes pre dieta urobit je to co ono dokaze urobit same.
Vyhladaj si par tem tu na konikovi kde sa mamicky pytaju ako naucit 3 rocne dieta samostatne jest, alebo 5 rocne sa obliect.
Mas dar v podobe samostatneho dietata. Pestuj a rozvijaj ho a tes sa z neho.
Ale chapem tvoje nervy, Tiez mam problem byt trpezliva. Minule ma to uz prestavalo bavit ked sa nechcel zacat obliekat pri odchode z jasli a zavidela som rodicom co maju babiky, ktore poslusne sedia a nechaju sa obliect. Ale potom si to rozmyslel a za minutu sa komplet sam obliekol do oteplovaciek, vetrovky, salu, ciapky, ciziem a rukavic a mamicka co bola vedla nas vravela svojmu dietatu: "Pozri, takto sa musis obliekat" a ja som len tisko rastla pychou.
Bezpecne robi sam, polobezpecne s mojou asistenciou a nebezpecne mu nedovolim. V tejto konkretnej veci nevidim nejaky potencial na rozmaznanie - najhorsie, co sa moze stat, je, ze sa nauci a bude vsetko robit sam 🙂
😀 tiez nemam vzdy trpezlivosť, cas a priestor 😀 skratka nemusi byt vzdy a vsetko podla neho a hotovo. Vyplace sa, vystiskame a ide sa dalej. Niekedy sa ponahlam a ozaj na jeho "ja sam" nie je cas.
Ale vďaka tomu sa obaja synovia naucili pekne sami po schodoch a pod.
Áno dievcata, viem predné ako to myslite. Možno som nenapisala podrobnejšie situácie. Ale s tým, že je taký samostatný má to aj svoje negatívne stránky. Keď sme niekde v kolektíve aj tam chce robiť všetko sam, ak sa nejaké dieťa hra s kockami uteká k nemu lebo si zmyslí, že aj on sám chce stavať kocky a trha to chlapčekovi. Alebo niekto zapne nejaké autíčko čo vydáva zvuky, môj musí ísť tým smerom, že on sám chce zaonut autíčko a takéto scény. Vtedy mu ti smaozrejme nechcem dovoľovať a som v tej nepríjemnej situácii lebo je plač. Neviem ako vtedy reagovať, ako mu tk vysvetlit… asi je to proste obdobie a musím to vydržať. Možno keby nemám o pár dni termín tak kývnem rukou, ale dosť má to teraz vyčerpáva a premýšľam, či robím dobre zwbatalw doma ustupujem
@zorkahorka áno toto aj u nás zaberá teosku, keď mu niečo nedovolím. Pomojkam on si poplace a ide sa ďalej. Ale niekedy to má v hlave a opakuje to dovtedy kým mu to proste nedovolím 🙄😁 som na prášky niekedy fakt
Autorka: vies co, tym, ze nie vzdy dovolim kazdu hoc aj drobnost, je toho menej. Nevuem ,ci je to jeho vekom - ma 2 r a 4 m a domnieva to alebo pochopil, ze revom nie vzdy dosiahne svoje
Moja dcéra mala presne takéto isté obdobie. Ja som už salela, ale potom som si povedala že kašlem na to. Teraz už má 7 a keď dačo chce tak jej poviem ty sama :D neboj to prejde, obrn sa trpezlivostou
Mám 2 ročného, všetko čo si vymenovala ho nechám robiť, trvá to hrozne dlho, ale už som si zvykla. Niekedy k tomu prepne aj 5 ročnej, že aj ona chce, takže dvakrát zatvoríme dvere, aby ich dvakrát otvorili. Dvakrát zatvoríme chladničku, aby ju dvakrát otvorili atď.. a je to hrozne otravné, ale tak čo už ... Vydržíme 😃
Ano, taketo deti co su samostatne sa radi chytaju iniciativy a nemaju problem urcovat inym ako sa hrat, alebo kazdeho organizovat. To nevadi, bude z neho sef nejakeho podniku.
Ale urcite treba stanovit iste pravidla. Ked syn berie hracku, poviedz mu ze si musi pockat kym pride na neho rada kym sa dieta s hrackou dohra a trvaj na tom aj keby bol neviemaky plac. Tam sa netreba citit neprijemne a netreba cakat ze to prejde same od seba a on si zacne uvedomovat ze detom sa hracky neberu. To treba dieta naucit neustalym vysvetlovanim a trvat na tom ze na tu hracku bude cakat. Ono vacsinou staci vysvetlit, ze aj ine deti musia cakat kym sa on dohra s hrackou. Je to velmi spravodlive pravidlo a deti ho dobre akceptuju.
Velakrat ked sa ja hram so synom, tak mu odmietnem dat hracku co mam a nutim ho aby na nu cakal, ale take samoobsluzne cinnosti ako otvaranie dveri, to vzdy necham robit jeho.
@jesenzima jej, to je pekne. Vsetko dvojmo.
Dovolim vsetko co dietatu neublizi. Ved je zase dobre ze chcu deti radsej nech chcu akoby mali ignorovat.
Mame to tiež tak. U nás, keď to spravím za neho, nastáva rev a pokial si to nespravi sám, tak nie je spokojny. Nechala by som ho. Vzdy sa ho predtým spytaj, či to spravi sám, alebo mu pomozes a keď povie sám, tak ho nechaj. Takto nebudeš v jeho očiach za tu, ktorá ustupuje a nebude ani rev. Ono zase nie je zle ucit ho samostatnosti. Naše dieťa v 2,5 roku sa vedelo same obuť, dat si čapicu, vyzliecť sa z bundy a gatí, spodného pradla, spláchnuť, umyt si zuby, ruky (dávalo si detskú stoličku k umyvadlu, vyhrnulo rukavy, zjest (tekutu) polievku, zohriať si jedlo v mikrovlnke a odniest si ho za detsky stolik, nabrať si vodu do pohára, ucesat vlasy… staršie dieťa bolo tiež take a malo to neskôr vyhody, že rano som len nachystala oblecenie a nakomplet sa oblieklo ako 4 ročne, umylo si zubky, zapasalo sa do autosedacky, aj sa samo vypustilo a asi bolo aj šikovnejšie ako ostatne, lebo keď som aj došla do skolky neskôr ako ini rodičia, ako prvé oblecene odchádzalo zo skolky naše dieta a ostatne deti zápasili ešte s obliekaním.