Obdobie vzdoru

@marasherra treba sa s babkou porozpravat....ja som tak zrusila babku a aj krstnych rodicov co sa tyka sladkosti.....
proste som povedala, ze radsej si prosime ovocie.....nerespektovali, tak si to vzali naspat vsetko /samozrejme ofucani/ a na druhy krat prisli s ovocim..... 😉
treba si stat za svojim a "nedat sa" 😉
drzim palce

@marasherra ešte som to nezažila ale podobne ako @macmac aj mňa zarazilo správanie tvojej mamy. Tu treba rázne zakročiť. Neviem aký máš s ňou vzťah, ja som však mojej jasne vysvetlila kde sú hranice keď sa snažila dávať malej jesť všelijaké sračky, aj za cenu že sa s ňou malá stretávať nebude. Niesla to ťažko, ale zvykla si. Nehovorím že to tvoj problém vyrieši, ale myslím že ti to aspoň trošku pomôže 🙂

najhoršie baby na tom je, že som odkázaná na pomoc mojich rodičov, nakolko robím často do večera a malý je vtedy s mojimi rodičmi ☹ asi pomôže jedine, ak sa s ňou budem intenzívne rozprávať..lenže ona mi ako rodičovi vôbec neverí ani v moje schopnosti..myslí si, že malý neje, že ho neokúpem, že mu nedám lieky, ak je chorý.. kolko krát som jej vravela, že sa mi to nepáči..ale ona si stále ide svoje..je to riadne komplikované

Moja bude mat 2 roky a už sa jej začínajú fanty, že keď sa jej nevyhovie ľahne si na bruško a plače. Čítala som, že to je bežné medzi 2-3 rokom, ale keď to budem musieť riešiť ašte v 4-roch rokoch ako vy tak si to radšej ani nepredstavujem 🙂

obdobie vzdoru trvá do šiesteho roku života dieťaťa, len má v každom veku iné fázy

baby, so svojou malou som mala neskutocne zlozite obdobia, kricala, bila ma, hadzala sa o zem, atd., sama som si poradit nevedela a najlepsie, ze kazdy mi len radil, ze to mam riesit bitkou, tym sa to este zhorsilo-takze bitka nepomaha. takze som musela to zacat riesit aj pomocou knih. tuna su tri, ktore mi pomohli najviac: kevin lema-5 dni ktore zmenia vase dieta, mazlish,fabry-ako hovorit aby nas deti pocuvali a jirina prekopova-maly tyran. takze ked radi citate, tak si nechajte poradit, isto a neverte nikomu kto vam bude nahovarat, ze podla knih sa deti nedaju vychovavat, pretoze v tychto knihach o vychove najdete spustu skvelych rad. este nas problem nie je celkom vyrieseny, bola som jedenkrat u psychologicky, pretoze mala nerozprava v skolke, ale vyzera to tak, ze aj s tymto si budem musiet poradit sama a chce to cas. lebo ja osobne som zacala zle s vychovou-uz si nikdy nenecham radit mojimi rodicmi v nicom, tak to bude najlepsie.

@marasherra tak to mas teda riadne tazke... vzdorovite dieta aj "vzdorovita" babka 😒 Akoze, aby ta udierala pred malym, to ta teda pekne ponizuje ☹ No nic, jasna debata a stanovenie hranic by snad mohli pomoct. Verim, ze aj u maleho sa to pozitivne prejavi.

no tvoja mama ti pred dietatom potupuje tvoju autoritu a takto ta maly nebude brat vazne ...jednoznacne treba urobit razny koniec

@marasherra Takisto ako baby pisu, razne by som babke povdala svoje a stanovila hranice. Raz by ma capla po ruke, capla by som ju spat. 😠 Akoze to co ma byt? Ak nerespektuje pravidla, prerusit kontakty. Ved ona sa zbada. Pises, ze si na nich odkazana kvoli robote, takze nemozes prerusit kontakty, tak v tomto pripade by som asi spravila toto: nasla by som si opatrovatelku, ktora by bola so syncekom, kym ty prides z roboty. Viem, nie je to lacna zalezitost, ani my nemame penazi nazvys, ale v zaujme ziskania si respektu by som tie peniaze obetovala a manzel by so mnou bez problemov suhlasil. Ved ona Ti uplne podkopava autoritu, vsak Tvoj syncek si Ta nikdy nebude vazit a vies co bude potom, ked bude v puberte? Bude to 100x horsie. Takze tuto vec co najskor riesit urcite...

@marasherra tvoj problém - sú 2 podstatné problémy.... každý treba riešiť osobitne, ale spoločné majú to, že si musíš vybudovať autoritu.. dať jasne najavo mame, že si dospelá, Ty si matkou svojho dieťaťa, sama rozhoduješ o výchove svojho dieťaťa.... neviem, z čoho pramení predstava tvojej mamy, že Ty nezvládneš starostlivosť o syna.... ak poznáš konkrétny dôvod, prečo tak zmýšľa, treba to s ňou rozobrať.... treba jasne definovať, čo sa ti nepáči na jej postoji voči Tebe, na jej správaní a pod. (to že si zastáva vnuka, že ťa pred ním karhá, či dokonca "bije" 😲 )..... možno sa ti to zdá komplikované, vzhľadom k tomu, že si odkázaná na pomoc rodičov - ale prešla som niečim podobným... takže to poznám..... keď dohováranie nepomáhalo (ani obraz, ani zvuk), urobila som veľmi rázny krok, chvíľku boli truce na druhej strane, ale už sa situácia normalizuje a teda dúfam, že si z toho aj mama vzala, to čo bolo treba..... úplne ju nezmeníš, ale skorigovať jej správanie (podkopáva tvoju autoritu pred malým) je nevyhnutné.... držím palce 😉

obdobie vzdoru ... čo k tomu dodať.... kočky ti poradili nejaké knižky napr., je to asi individuálne - čo na ktoré dieťa zaberá... my sme doma (na základe reality show - Pestúnka) zaviedli každodenné "hodnotenie" ... na chladničke majú drobci magnetmi napísané mená a každý deň dostanú minimálne jedného smajlíka...(žltý - dobrý, oranžový - menšie zloby, nezbedy, čierny - keď veeeľmi neposlúchajú) ... niekedy sa im ujde smajlík aj počas dňa - okrem večerného hodnotenia - pri výnimočnej situácii - napr. keď niečo veľmi dobré urobia alebo naopak ak niečo veľmi nepekné vyparátia... postupne to zaberá.... zo žltých sa tešia, z čiernych sú sklamaní a často stačí fakt pohroziť len čiernym smajlíkom a už sa veci rozhýbu 😀 😀 a to teda, máme doma riadnu čerticu a čerta s 18 mesačným rozdielom 😝

este jedna vec ma prave napadla: vsimla som si, ze niektori rodicia namiesto vychovy vyuziva napr. aj lieky. daju detom ukludnujuce lieky a cely den o nich nevedia. co si o tom myslite? ja si myslim, ze je to strasne... ved dobre, treba nieco robit, poradit si od psychologicky apod., ale taketo lieky by som svojej dcerke asi nedala... 😒

dávať dieťaťu lieky ? tak to je nanajvýš choré, lieky si mala dávať mama toho dieťaťa a to antikoncepciu, aby neotehotnela..preboha 😲

baby neviem ci je tu aj taka tema co sa tyka urazok a kritiky nasich ratolesti. mala ma posledneho pol roka obdobie ze kazdeho z nas (mna, muza, babku, deda....) dost kritizuje a to hocikde, aj ked sme v restauracii. uvediem priklad: moja mama ma paradentozu, ma kvoli tomu vacsie medzery medzi niektorymi zubami a mala na to ze: babka, fuj aka si skareda, tebe chybaju zuby...alebo babka ma trosku vacsie brucho a ona zas: no ty si dobre tlsta babka, ake mas hnusne velke brucho...a pod. babky sa to popravde aj dotkne, neviem kde na to ta moja dcera chodi a ako ju to vobec napadne 😝 . uz som jej vysvetlila,ze to sa nepatri, ale nejako to nepomaha, asi ma prvu detsku pubertu 🙂 je take aj niektore z vasich detureniec? niekedy sa aj blbo citim ked zahlasi nieco take tam, kde sa to nehodi 😝

@leoni1 🙂 viem si to predstavit. Nastastie, zatial sa s tym nepotykame. Ako reagujete na tieto jej komentare? ako reagujes ty, ako babka? co jej poviete?

Ak je to v norme, reagujeme este k kludom 🙂 ak to nezabera a stale ma tie ˇ"recicky", priznam sa, ze uz aj zvysim hlas a zakazem jej hry na tablete. Ked ju upozornim, este mi aj jazyk vyplazi. Babka, ta je skor ticho, ona jej dost dovoli a tak jej poriadne ani nic nepovie, len ja a muz. Len dufam, ze casom tie recicky nebudu horsie 😉 Uz som aj babke zakazala sa pred malou prezliekat, lebo si zacala vsimat prsia a potom vzdy hodi nieco do eteru, co je samozrejme ako vzdy nevhodne 😵 Nejde mi to do hlavy ako ju vobec take nieco napadne, deti su teda poriadne vnimave 🙂

@leoni1 ak chodi do skolky, tak tam je to aj celkom oblubena zabavka, hovorit si, kto je aky skaredy 🙂 pamatam si to celkom dobre 😀 To, ze reagujete s kludom, to je velmi dobre,ale ten trest s tabletom podla mna ona este nechape. Zrejme si neuvedomuje pocity, ktore vo vas vyvolava. Ja som za priame sprostredkovanie pocitov, t.j. treba povedat priamo, ze vam tymi slovami ublizuje, otocit to na nu, ako sa ona citi, ked niekto povie o nej nieco skarede atd. Je velky rozdiel povedat "toto SA nepatri; to je skarede" a "toto MI vadi, tymto si mi ublizila". Vidim to aj na sebe, ze odkedy to pouzivam (tzv. JA vyjadrenie, teda pomenuvam, co sa mi na spravani paci/ nepaci (a nie, co sa patri podla nejakej vseobecnej normy), tak mi dieta lepsie rozumie, o co mi ide.
Aj babka by jej mala povedat, ze jej to vadi, ublizuje... lebo vnucka bude mat pocit, ze babke moze povedat cokolvek.
Ale myslim, ze je to len taka faza... objavuje, co jej kto dovoli voci sebe, kde su koho hranice, co dokaze sposobit slovom, takze v istom zmysle je to spravanie normalne, len to musite vy ukocirovat.

@hradnapani hmm, no to s tou skolkou asi tak bude, lebo niekedy pride domov zas s niecim novym 🙂 aj s tym tabletom asi mas pravdu, ked jej h ozakazeme, odpovie, ze "mne to nevadi" cize asi je to fakt zbytocne. Nekricim po nej, ani ju nebijem, i ked mi par znamych povedalo, ze ich dieta by uz poriadne dostalo nalozene, ale ja taka niesom, velakrat ked nieco povie, sa robim, ze som to nepocula, co neviem ci je spravne, lebo potom si mysli, ze je to asi v poriadku co hovori. Skusim to urobit tak ako pises, vysvetlit jej, ako by sa citila, keby jej niekto povedal ze je skareda. Snad to zaberie 😉 Mala je vlastne prva vnucka, tak obaja, aj babka aj dedko jej vsetko dovolia, ved to pozna asi kazdy - mama zakaze, babka a dedko dovoli, klasika 😉

@leoni1 verim, ze to aspon trochu zaberie - tvoje slova sa jej totiz budu dotykat osobnejsie. Jasne, stari rodicia nech su na "rozmaznavanie", ale nemusia si nechat zase vsetko 🙂

ani neviem kde by som začala.Máme s manželom dvoch synčekov 3,5 a 4 mesiace a problém je s tým starším od januára (to sa nám narodil mladší syn)tohto roku začal chodiť do škôlky veľmi sa tam teší je rád s detmi aj učiteľky tvrdia že tam poslúcha ale keď príde domov je to úplný opak,nepočúva.odvráva,robí všetko zle a pritom na nás pozerá a robí zle.Nepomáha ani krik ani milé slovo ani po zadku skrátka nič, bývame so svokrovcami a keď sa mu aj niečo zakáže tak občas poslúchne ale ked už nemá po vôli príde dole za dedkom a ten mu všetko dovolí už neviem ako na neho ☹ 😒

pridávam sa do skupina matiek vzdorujúcich detí, po dnešnom dni som hodná na psychiatriu ...

@mobilka vydržaááááť, more lásky a pevné pravidlá. Nenechať sa drobcom dostať do vývrtky, lebo ho to začne baviť. Prístup všetkých dospelých k dieťaťu musí byť rovnaký, ak nie je, treba urobiť poriadok najskôr tam. Vo výchove majú prvé slovo rodičia, nech si o tom myslí okolie čo chce.
Aj ja som mala roky jedináčika, prvé a jediné vnúča z oboch strán, ale museli všetci rešpektovať našu výchovu. Ak by mu raz babka, alebo dedko dovolili to, čo som práve zakázala, bez nejakého hnevu by som spakovala dieťa a povedala - je mi ľúto, že nerešpektujete to, o čo som vás prosila - aby sme dieťaťu nevytvárali v hlavičke chaos, za takýchto podmienok tu nemôžme byť. Snažte sa ale, aby tých zákazov a príkazov bolo čo najmenej, dá sa to naučiť, v menej podstatných veciach nechajte dieťa rozhodnúť, aby nemalo pocit, že vo všetkom musí počúvať vás, je na to more literatúry a dá sa to natrénovať. Držte sa!

@daduska2009 tvoje dieťa sa narodením súrodenca cíti "zosadené" u trónu, chvíľu by som ešte počkala, stále mu zdôrazňovala, ako ho máte radi, snažila sa mu venovať najviac ako môžeš (umyté okná sú teraz nepodstatné). Choď s ním či už ty, alebo manžel niekde na ihrisko, plávať, na zmrzlinu - len s ním, kočíkovať môže babka, kamarátka, aby chápal, že je pre vás rovnako dôležitý ako pred narodením súrodenca. A čo sa týka toho, že nevieš ako na neho - dôležité sú tri kroky - ak sa ti nepáči, čo robí, upozorniť ho, že sa ti nepáči, čo robí. Ak bude pokračovať, upozorniť druhý krát s upozornením, čo bude nasledovať, ak neprestane. Ak dieťa v činnosti, ktorá sa nám nepáči pokračuje napriek dvom upozorneniam, nasleduje trest. Týmito krokmi sa naučí, že môže robiť čokoľvek, ale pokiaľ to je niečo, čo ubližuje, alebo prekáža iným, bude potrestaný. Skrátka, naučí sa byť zodpovedným za svoje konanie. Mám to sto krát overené, niektoré deti to pochopia hneď, iným to trvá dlhšie, ale zaberá to u všetkých. Ale treba dôslednosť, dôslednosť, dôslednosť. Nie, že dnes sa na to vykašlem, som unavená. Dieťa si to veľmi dobre zapamätá a zistí, že pravidlá raz platia a raz nie. Ono musí mať jasno v tom, že existujú hranice. A stále musí cítiť, že je milované, aj keď vymýšľa.