• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Modlitba a rozhovory o duchovných veciach v rodine

15. března 2013 
Ahojte,
Veľmi rada by som v rámci tejto témy podebatila s mamičkami, ktoré sú veriace a vo svojej rodine sa modlia s deťmi a berú to ako bežnú a potrebnú súčasť života (sme kresťania katolíci). Zároveň ma zaujíma aj to, ako s deťmi preberáte otázky duchovného života, ktoré sa deťom zdajú byť nepochopitelné (aspoň možno zo začiatku :wink: ), čo všetko im vysvetľujete a a čo naopak radšej ešte nie...atď atď.

My máme doma školáka aj škôlkara, a bežne sa ma pýtajú na rôzne veci, pretože samozrejme niečo počujú na omši, niečo doma pri modlitbe a potom zase vidia že ich okolie žije úplne inak :unamused:....

Tak sa teším na vaše skúsenosti a spoločné debatenie :dizzy_face:
3. lis 2011 ve 13:11  • Odpověz  •  To se mi líbí (4)
ahojky, my sme kresťania evanjelici, obaja s manželom, praktizujeme našu vieru, chodíme pravidelne do kostola, stretávame sa s priateľmi, ktorí su veriaci, niekedy na rôznych biblických hodinách či rodinných skupinkách. máme síce len 19 mes. syna, ale poviem ti, čo robíme s ním. asi od roka sme sa s nim začali modliť pred každým jedlom, ukázali sme mu, že zložíme rúčky, skloníme hlavičku a sme ticho. dlho to trvalo kým vydržal ale dnes už vie, že pred jedlom sa ideme modliť a sám dáva spolu rúčky. asi tomu ešte celkom nerozumie, to je jasné, ale neskôr plánujeme spolu čítať z Biblie, teraz sa ešte nevie pri žiadnej knižke sústrediť, MM hrá na gitare tak spievame rôzne piesne, aj také pre detičky, máme hračky a knižky z biblických príbehov (Noemova archa a pod), jednoducho chceme aby to bola súčasť jeho života, ako je aj nášho. myslím, že vo veku tvojich detí by bolo rozumné modliť sa s nimi každý večer alebo si aj čítať z rodinnej Biblie alebo nejaké iné príbehy, príp. im vysvetliť, kto je Pán Boh, že to nie je nejaký starý deduško kdesi ďaleko ale náš Priateľ a že má záujem o vzťah s človekom a teda aj s nimi. A ak chceš mať s niekým vzťah, musíš ho predsa udržiavať a budovať a s Pánom Bohom sa to robí prostredníctvom čítania jeho slova a modlitby. Asi tak... Kľudne napíš a môžme rozprúdiť debatu :slight_smile:
3. lis 2011 ve 13:30  • Odpověz  •  To se mi líbí (5)
@garzonka ahojky tak veriaci sme aj my ale teda praktizujuci veriaci som len ja. mm sa teda moc nemodli ani do kostola nechodi. Ale teda naš maly nas oboch predbehol, neviem od koho to nachytal ale od malička si sklada ruky pri križi alebo obraze ježiša... no najnovšie si začala spinať ruky aj pred sochou štefanika u nas na namesti :grinning: :grinning: :grinning: ale je zlatý. Do kostola ked idem s nim tak to len behame po schodoch a chce robiť bim- bam so zvončekom v predu, no z omše absolutne nič nepočujem, tak ked chcem isť na primanie tak ho radšej zo sebou neberem, lebo to mame skôr ako stretnutie s ostatnymi mamičkami a ich detičkami ako svatu omšu :slight_smile: :wink:
3. lis 2011 ve 13:41  • Odpověz  •  To se mi líbí (4)
Ahoj, my jsme praktikující evangelíci a děláme to asi zhruba stejně jako psala kralicica - před společnou večeří se modlíme (i když někdy, když má dcera špatnou náladu, nechce ani jíst ani se modlit), čteme s ní příběhy z dětské Bible a teď, když už je starší, chodí sama na nedělní školku, zatímco my jsme v kostele - tam se jí hodně líbí. A spolu s náma se účastní zkoušek naší křesťanské kapely - já hraju na baskytaru, muž nově dělá zvukaře, slyšela to od prenatálního stavu, takže si zpívá často i naše písničky (nejvěrnější fanoušek :sweat_smile: ).
Vysvětlujeme zatím takové základy, že Ježíš ji má rád atd., ale netuším, nakolik tomu zatím rozumí. A zatím teda ani nějak neví o tom, že ostatní děti např. ve školce víru neberou, to přijde předpokládám až později.
3. lis 2011 v 19:21  • Odpověz  •  To se mi líbí
autor
Dievčatá som rada že ste napísali :slight_smile:
My sa teda modlievame, ale je to niekedy velmi náročné s 3 detmi, niekedy máme niekolko dnove prestávky, lebo nás kadečo odvedie od modlitby. My si vlastne čitame Božie Slovo a vacsinou len tomu najstarsiemu vysvetlime co sme citali, lebo tie dve mladsie sa uz rozutekaju....ale mam skusenost, ze casom si deti zvyknu na tento rezim a uz sa vedia lepsie sustredit.
Mne sa vzdy paci ked sa cestou zo skoly niekedy rozpravame o Bohu a najstarsi to hovori normalne nahlas a pritom nepocituje akusi ostychavost pred inymi ludmi (kludne aj v obchode alebo na poste,...), vacsinou teda ked maju v ten den nabozenstvo, lebo premysla nad tym o com hovorili :slight_smile:
3. lis 2011 v 19:48  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
garzonka: jj, je fajn, že se děti nebojí říct nahlas svůj názor a nemají ještě ten ostych jako my dospělí...
3. lis 2011 v 19:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
autor
@janeyzelvicka no je to asi prave preto ze to vnimaju ako samozrejme , nieco ako ked sa dospeli bavia o pocasi :wink:
3. lis 2011 ve 21:37  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ja mam dvoch synom, 3 rocny a 8 mesacny, do kostola chodievame pravidelne, nastastie mame detske omse, takze pobeha,chvilu posedi, chvilu pocuva, najradsej si maca prsty pri vstupe do kostola vo svatenej vode, prezehna sa nahlas tak, ze ho pocuje cely kostol, ked mladi dohraju pesnicku, tak vzdy pekne zatlieska, vzdy sa tesi sa krizik od farara. Modlime sa kazdy vecer pred spanim, vzdy skonstatuje, ze Jezisko hore na nebi sa tesi a usmieva, ked sa tak pekne vie prezehnat. Mladsi to asi nevnima, na krizik chodim aj s nim, velakrat to prespi v satke s prskom v puse :slight_smile:
3. lis 2011 ve 21:53  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahoj. Super, že je tu aj takáto téma.:slight_smile: My sme tiež praktizujúci veriaci.Máme dvoch drobcov (4 a 2,5r.) a do kostola na omše s nimi chodíme od malinka každú nedeľu či sviatok, ak sa dá a stíhame tak aj cez týždeň.S manželom síce často z omše veľa nemáme, ale vidím, že čím sú väčší, tým lepšie na omši vydržia. Modlievame sa spolu každý večer, ráno niekedy spolu, niekedy cestou do škôlky.Pri spoločnej modlitbe pridávajú už aj oni svoje vlastné prosby - za čo chcú poďakovať, poprosiť. Často je to každý deň to isté, ale necháme aj im priestor, aby povedali P. Ježišovi, čo potrebujú:slight_smile: Malá chodí aj do cirkevnej škôlky, tak aj tam sa spolu modlievajú, dnes boli napr. na cintoríne sa pomodliť za duše... Dcéra nosí zo škôlky stále nejaké nové pesničky, tak sa ich aj my naučíme. Aj pred jedlom sa spolu modlíme a spievame pesničku "Vďaka Pane za dary", ktorú vieme tiež zo škôlky. Skúšali sme s nimi čítať aj z detskej biblie - niekedy ich to zaujalo a počúvali, niekedy nie.
3. lis 2011 ve 22:22  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@vejula strašne som sa nasmialo pri tom štefánikovi :D super

@tamoulik tá svätená voda ma teda riadne pobavila :D deti si nájdu niečo čo ich tam baví.
3. lis 2011 ve 22:45  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
autor
@awika No tak to je uplna parada, ze mas taku moznost mat dieta v cirkevnej skolke/skole. Lebo iste je aj to dolezite, co vidi u svojich spoluziakov a s kym sa stretava, ja zijem vo velmi sekularnom prostredi, ale som rada ze napr. triedna pani ucitelka a aj pan trener z futbaloveho kruzku chodia na omse, ze ich tam syn vidi, lebo nema veru vela veriacich kamaratov...Ale zas moze byt tým svetlom pre ostatnych :slight_smile:

Ked nas mladsi syn stal raz v kostole pri krizi a pozeral na Jezisa, tak po chvili sa spytal: Preco je Pan Jezis prisrobovany? (som sa musela smiat a este teraz sa smejem :grinning: )
3. lis 2011 ve 23:07  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
hihi no bude to aj velky vlastenec :grinning: :grinning:

@tamoulik naš sa tiež rad mača v svatenej vode a beha od jednej svateničky cez cely kostol ku druhej a zas naopak.. ale tak ja som rada že aspon ho na chvilku niečo zabavi. Ako ja ho moc neobmedzujem lebo stať by mi nevydržal. Horšie je ked sa začne šplhať ku miništrantom, aleb začne štukať tlačitka na meotari kde premietaju texty pesničiek
4. lis 2011 v 08:41  • Odpověz  •  To se mi líbí
autor
Nas sa deti velakrat pytaju, co ich zaujima, napr.
- Ako to ze je Jezis v premenenom chlebe?
- Ako to je v nebi?
- Pojdem aj ja do pekla?
- Čo je to hriech?
- o tom ze Jezis vlastne nezomrel, ale vstal zmrtvych, to im ozaj vrta v hlave :sweat_smile:
- potom ich zaujima, ako to bude po smrti, s telom a dusou....a rozmyslaju nad tym, co znamena ze dusa je nesmrtelna
..a tiez im niekedy hovorim aj sa ma od seba, ked pocuju o stvorlistku, podkovicke a pod. "pre stastie", alebo aj teraz o Halloweene...su to mozno malichernosti, ale davam si pozor, aby to vsetko neprijimali ako alternativu k viere v praveho Boha :slight_smile:
4. lis 2011 ve 13:54  • Odpověz  •  To se mi líbí
@garzonka Tak my ešte neriešime takéto "zložité" otázky - ešte na ne nedorástli, ale určite nás to počká. Skôr sú to také detskejšie, vzhľadom k veku ako napr. malá sa ma pýtala, ako sa vlastne do toho neba dostane, ako tam trafí:slight_smile:, alebo ju trápilo, že veď ona tam nebude nikoho poznať...apod. Ale je super, že vaši malí majú záujem o tieto otázky, že sa pýtajú a môžete sa o tom s nimi porozprávať. My sa tiež snažíme žiť vieru v bežnom, praktickom živote, aby sa to všetko od malička do nich ukladalo. Napr. v nedeľu vôbec nechodíme do obchodov, do nákup. centier - vysvetlili sme im, že na nákupy máme ostatné dni a v nedeľu ideme do kostola a potom ju máme na to, aby sme si oddýchli, navštívili niekoho...
4. lis 2011 ve 22:02  • Odpověz  •  To se mi líbí
@garzonka ja si pamatama veeelmi dlho som sa bala nesmrtelnosti, ake to musi byť hrozne, to nekonečno. že nikdy koniec, niečo take nepredstavitelne, velmi som sa toho bala.. A vlastne ako to pišem ešte stale mam taky divny pocit ked pišem o nesmrtelnosti. Ale tak viem že potom už budeme na uplne inej urovni a vnimať veci budeme uplne inak.

Ja neviem prave som včera večer rozmyšlala nad tym ako dieťa vychovavať vo viere. Ja mu nechcem podavať nejake moje predstavy o tom ake to je v nebi alebo čo bude po smrti.
Sama to neviem. A bola by som rada keby len deti proste vedeli že Boh je všade okolo nas, stale nas počuje a miluje nas takych akí sme aj s našimi chybami.. Aby raz deti nemali pocit že ked zhrešia boh ich prestal milovať, alebo sa na nich hneva. To je podla mna najväčšia chyba ktorej sa niektorí veriaci dopušťaju. že pripisuju bohu ludske vlastnosti.
5. lis 2011 ve 12:35  • Odpověz  •  To se mi líbí (3)
@vejula Souhlasím s tebou a mám stejný názor :slight_smile: Většinou jsou to jen naše názory na život po smrti a i výklad Bible je v průběhu dějin trošku mimo, takže říkám, že Bůh má rád vždy a za všech okolností, netrestá, jak jsi napsala, nemá lidské vlastnosti.
5. lis 2011 ve 22:12  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
Já zas se chystám, až bude starší - říct, co bude po smrti, tak jak to chápu podle Bible. Tedy to, co v ní je, pokud se zeptá, jestli tam bude zelená tráva, tak o tom můžem samozřejmě jen spekulovat :sweat_smile:
6. lis 2011 v 09:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
autor
Pamatam si, ked sa J.Ratzinger stal papezom, tak jeho prva encyklika sa volala "Boh je láska". Ani sa mu necudujem, ze zvolil tento nazov, toto posolstvo je tak jednoduche a pritom jednoznacne, vystihuje Pravdu a celu podstatu....zrejme vedel velmi dobre, co je potrebne ludom zvestovat....ano uplne suhlasim s tym ze Boh je laska a ze v tomto duchu treb chapat aj cele Pismo. Aj ked detom vysvetlujem pravdy viery, tak toto je akoby podmaz mojho vykladu :wink: ..a co sa tyka pekla, neba, ocistca, hovorim im, ze nikto nikoho nikam neposiela! Ze vlastne sam clovek vo svojom srdci sa rozhoduje, ci chce alebo nechce patrit Jezisovi, ci prijme jeho lasku v pokore alebo ju v pyche odmietne...
7. lis 2011 v 10:02  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
autor
Naša najčerstvejšia otázka (syn v kostole sa pýta): mama, prečo je Pán Ježiš prišróbovaný ....? :grinning: :grinning:
11. pro 2011 ve 13:26  • Odpověz  •  To se mi líbí (4)
My s mm sme evanjelici, chodime do kostola, pred jedenim a spanim sa s malou modlime, kratucke modlitby vlastnymi slovami, jednoduche, ma detsku Bibliu leporelo, chodim s nou do spolocenstva veriacich mamiciek Jedna mamina tam hovorila, ake je dolezite, aby dieta bolo aj v takomto spolocenstve, ziska tam veriacich priatelov,...A od priatelov sa preberaju aj hodnoty, zvyky,...
12. pro 2011 ve 14:41  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@kralicica
@janeyzelvicka
@garzonka
@tamoulik
@awika
@jitka90
@veronique_1 ahojte dievčence. Dufam že nie mimo teny ale nevedela kde inde to napisať. Poslednu dobu rozmyšlam ako to je so mnou. Či vlastne poznam Boha a rozumiem mu. Vela krat som počula svedectva ludi ako sa ich Boh dotkol alebo ako ho počuvaju či ako sa s nim rozpravaju v modlitbe. PRavdu povediac ja som taketo niečo skutočne nikdy nepocitila. Podelili by ste sa vy ak ste niečo take zažili, myslim ten pocit že ste vedeli že k vam hovori skutočny boh, že to nieje z vas ale od boha... Aj by som založila temu, ale... pravdupovediac mam trocha obavy
12. pro 2011 ve 21:39  • Odpověz  •  To se mi líbí
@vejula dej, prosím, na svůj pocit. na svůj instinkt. jen tak, jak si to ty představuješ, je to ok.
vůbec nevím, kam se zařadit, ale vím, že když potřebuju, pomůže mi. nikdo nemůže na tebe přenést svoje zkušenosti. nevěřím, že jsou na světě dva lidé, kteří to mají stejně - kteří stejně nahlížejí na víru, na její pomoc.
Když pochybuješ, můžeš se zastavit. Něco se stane a ty se podle toho rozhodneš, kudy dál.
12. pro 2011 ve 21:56  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
autor
@vejula
Ahoj. si zlata ze sa na to pytas, lebo to je tak nejak vnutorna otazka asi kazdeho cloveka ktory hlada ...nazvime to stastie (take prave myslim), pokoj, zmysel zivota, Boha...Takze nie si sama, a koniec koncov si na dobrej ceste ak sa o to zaujimas a ked hladas.
Napadla mi aj Matka Tereza, vela som si o nej precitala, je to velky clovek. Ona vsak cely zivot citila akusi prazdnotu v srdci a mala pocit ze Boh je niekde velmi daleko a vobec ho "neciti". Take hluche obdobie, ktore u nej trvalo velmi velmi dlho ... a pritom ako velmi milovala Jezisa v kazdom "najposlednejsom z poslednych" :slight_smile:

Moj nazor je, ze Boha stale poznavame a nikdy nie sme v bode, ze si povieme tak a uz viem vsetko. je to staly proces, su aj vykyvy, kedy je dobre, dari sa v modlitbe, mam vnutornu radost ale su aj obdobia, kedy sa vytraca toto vsetko a citim sa velmi vtiahnuta do beznej kazdonennosti a Boh je mimo.
Hlavne: kazdy ma svoju cestu a tempo poznavanie Boha, a hlavne ide o to ze vsetko posobi Bozi Duch, lebo urcite mas priestor a moznosti ako sa k Nemu priblizovat (to su napr. pravidelna osobna modlitba, poznanie Bozieho Slova, pristupovanie k sviatostiam, potom aj take kazdodenne rozhodovanie, ze Mu chcem patrit a rozhodovat sa pre Pravdu.....a tiez poznat pravdy viery)
Pre mna bol dolezity moment kedysi zamlada :grinning: , na jednych duchovnych cviceniach, tam som sa rozhodla nasledovat Jezisa. Mozem zodpovedne povedat, ze vtedy a ani dlho po tom som nic nepocitovala, niekolko rokov nic, skor to bolo take odovzdavanie sa mu v "slepej viere". Ale vsetko raz prinesie ovocie, dnes vidim, ze to vsetko co som do toho vynakladala, malo uzitok, mam mozno lepsie poznanie, dokonca ked po niekolky krat citam tu istu vetu, uryvok v Pisme, tak ma moze oslovit zakazdym inak, a niekedy vobec....Proste ide o vernost svojmu rozhodnutiu, lebo verim, ze Boh si kazdeho nejako pripravi pre vecnu slavu.
To co prezivaju ini nie je standard a ani ideal, ja som bola kolkokrat hotova z toho ked som necitila tiez ziadne dotknutie, Ale to je vec cisto duchovna a deje sa v hlbke srdca.
Mne casto pomaha svedomie :slight_smile: , to si clovek naozaj pestuje a ono mu dava signaly. Dolezite je cim ho "zalievas", ak Bozou Pravdou a Laskou, tak verim, ze zazijes "dotknutie" hoc aj keby niekto hovoril "banány, banány"....teba to proste oslovi a zazijes to posobenie Ducha v plnej sile :wink:
12. pro 2011 ve 22:05  • Odpověz  •  To se mi líbí (5)
@vejula
ja som katolicka od maleho malicka,snazim sa zit svoju vieru, ale myslim si, ze Boha stale uplne nepoznam a nie vzdy mu rozumiem :wink:
moja viera presla dost velkymi skuskami, mama mala rakovinu, braska mam od narodenia postihnuteho, starsi zije dost divoko a nie dobre, nasi sa rozviedli, ked som uz mala 18, a s manzelom sme 3x prisli o babetko...len tak narychlo aby si vedela, co vsetko som v zivote uz s Bohom "riesila" :grinning:
Viem len tolko, ze ked chcem aby veci sli podla mna, aby sa Boh prisposobil a splnil moje predstavy o tom, co kedy a ako ja chcem...ze to nebude to prave...pokora je velky dar, a ja mam pocit, ze "pocujem" Boha az vtedy, ked Mu prestavam klast otazky, alebo uz necakam na ne odpovede.
Lebo napr.odpoved na otazku, preco sme prisli o 3 vytuzene vymodlene deti, stale nemam. len moje a ine vysvetlenia, no nemyslim si, ze Boh to vidi rovnako.
A o tom ta viera podla mna ale je - ze nikdy nie je nic jasne, krasne, jednoznacne, verit pre mna znamena dokazat zit s otazkami, na ktore mi nikto nikdy asi odpoved neda :slight_smile:
12. pro 2011 ve 22:07  • Odpověz  •  To se mi líbí (7)
@vejula vidíš? čteš to? nikdy nenajdeš definitivu. a o tom to je. hledej, věř, doufej. asi nikdo ti neporadí, jak by to "mělo být".
já vůbec nejsem nijak v tomhle "vzdělaná", ale stačí mi můj pocit, moje přesvědčení, na to, abych věřila:slight_smile:
12. pro 2011 ve 22:12  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@vejula
zacni tym ze budes denne citat aspon par versov z Biblie.Je to predsa Bozie slovo prostrednictvom ktoreho Boh k nam hovori :pensive: No a dolezite je mat s Bohom osobny vztah-teda "rozpravat" sa s Nim denne :wink: Prajem krasny zaciatok dobrodruznej cesty :wink:
12. pro 2011 ve 22:14  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@garzonka
inac super napad a mila tema, mozno sem casom nieco prispejem,
zatial mam len skusenost s nasou takmer 3 rocnou dcerkou, ktorej denne pred spanim citame z Biblie, chodime do kostola a modlievame sa pred jedlom a rano a vecer.
Otazky kladie len take "bezne", ako Kde je Boh? preco ho nevidim? co sa stalo s dedkom, ked zomrel, uz je z neho anjelik? a tak podobne :wink:
snazim sa primerane veku vysvetlit, hlbsie teologicke disputy este nevedieme...zatial :grinning:
12. pro 2011 ve 22:15  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
my sa tiež modlievame ráno, večer, pred jedlom, niekedy aj počas dňa - napr. keď počujeme sanitku, tak sa modlíme za záchranárov, aby sa im podarilo prísť včas a zachrániť toho človeka, za ktorým idú :slight_smile: alebo podľa potreby - niekedy len tak, že medzi rečou spomenieme, poďakujeme či poprosíme dobrého Boha... aby zažila, že je súčasťou rodiny, aj keď ho nevidíme...

na sv. omše v nedele sme malú brávali od narodenia, nechodievame len keď je chorá... chodievame však aj počas týždňa, teraz celkom vydrží... niekedy je to väčšia námaha pre nás a často zo sv. omše nemám až taký "zážitok", keď sme na omši s MM, tak sa striedame - pol omše ju má na starosti on, pol ja... doma nám potom Klára robí sv. omše a hrá sa na p. kaplána a p. farára :slight_smile:

najviac sa však Kláre páčia príbehy o svätých. Samozrejme, najradšej má sv. Kláru(už si podľa jej príbehu aj strihala vlasy:slight_smile:) a sv. Františka, ale aj Augustína, Ritu, Jána Pavla 2 a iných... na každom si niečo zaujímavé nájde... potom o nich veľa rozprávame, hráme divadielko, spomíname ich pri večernej modlitbe... určite svätých odporúčam...

liturgický rok je však plný sviatkov, ktoré sa s deťmi dajú pekne prežiť... teraz sa modlievame pri adventom veci a stále večer kreslíme dobré skutky na vianočný stromček(bola to len taká nakreslená schéma, a my dokresľumem napr. za modlitbu - zelenú vetvičku, za pomoc rodičom - hviezdu, za odložené hračky a šaty, za odpustenie, za sv. omšu počas týždňa a pod....) potom ho zoberieme Ježišovi ako náš darček k jeho narodeninám...
12. pro 2011 ve 22:18  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@berenika39
@garzonka dakujem za odpovede... ano je pravda že to je priliš osobne aby sme zvolili nejaky jednotny vzorec ako sa pribliiť k bohu. Ale proste ja mam fakt pocit že boha nepoznam, nedokažem plne dôverovať, bojim sa vela veci, všetko chcem mať vo svojej moci, a to sa vlastne celkom prieči skutočnemu zmyslu viery. Chcela by som zažiť ten pocit istoty, že Boh ma ochrani lepšie ako sa ochranim sama, bojim sa mu odovzdať, bojim sa skušok. Niekedy mam pocit že stači takýto moj pseudovzťah, ale poslednu dobu si čoraz viac uvedomujem že nestači. LEn sa bojim že to zas opadne a ja sklznem do toho mojho pseudovzťahu s Bohom, že vlastne viem že je že ma miluje, ale realne vo svojom živote si radšej všetko rozhodnem a zariadim sama, a len večer podakujem poprosim, ale akoby to bolo uplne mimo mlj realny skutočny život
12. pro 2011 ve 22:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
@vejula k tomu je potřeba, bohužel, zkušenost. pak uvidíš, jak to funguje.
p.s. jsem pragmatik jako hrom. a přece:slight_smile:
a rozumím ti.
12. pro 2011 ve 22:20  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
ahojte, dievcata. Zaujimave, ze sa tu nasla takato tema, ale som rada :slight_smile: My sme evanjelici, modlitba je u nas beznou sucastou dna. Dakovanie Bohu za dary stola, za den, ktory nam dal. My s manzelom kym sme v kostole, tak dcerka chodieva na detske besiedky. Tam to maju vysvetlovane vsetko prostrednictvom pribehov pre deti, robia rozne aktivity, kde sa ucia aj hodnotam v zivote, podstatnym ludskym vlastnostiam (tym dobrym). Ma detsku bibliu,ktora je neskutocne pekne napisana a kedze dedko je farar, tak obcas, ked mam pocit, ze sa stracam v privale emocii, vie mi dat take tie spravne povzbudzujuce slova. Totiz, ked som v lete prisla o babatko pri MA, chvilku som sa az zlakla, pretoze prva hnusna myslienka, co ma napadla, bola "Boze, preco ja, ved som ta taaaak prosila, aby vsetko bolo dobre a narodilo sa dietatko zdrave". Este aj dnes mi je smutno, ale verim, ze bol na to dovod.
12. pro 2011 ve 22:23  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
Tvůj příspěvek