Partner je voják. Jak zvládáte výchovu a domácnost?

Ahoj holky, mám přitele, který je voják. Rozhodli jsme se, že se budeme snažit o miminko. Chtěla jsem se zeptat, jestli máte některá již zkušenosti s miminkem a mužem u vojáků. Papa
dajna11
16. bře 2010
no to bol aj moj.pred rokom. ked mal odisť na misiu..... 😞hroza!
bodka13
16. bře 2010
tak máte za sebou misiu?
dajna11
16. bře 2010
máme a asi aj ešte jednu pred sebou....bol to hrozný DLHý POL ROK😞
bodka13
16. bře 2010
neboj zvládnete to 😉 ...už to máte natrénované 🙂
dajna11
16. bře 2010
ale jasne že sa to zvládne,len sa jednoducho o neho bojím. predsa len je to vojna,aká taká ale vojna!
norikk
16. bře 2010
ahojte...newem ci sa sem najde taka mlada ako ja...moj priatel si tento rok dava prihlasku na vojensku....je to vlasztne jeho snom byt vojakom...strasne ho to taha ist na misie...a ja sa bojim 😞 ....na ako dlho vam odchadzaju manzelovia prec?? ako to zvladate psychicky?? my s priatelom byvame 150 km od seba, sme spolu uz skoro dva roky...ako tak som si na tuto dialku zvykla, sme spolu priemerne raz za tri tyzdne...ale i tak...moja psychika to nie vzdy zvladla...je to tazko takto..,a uz niekolko krat mi napadlo, ze toto je len trening do zivota,ked moj mily odcestuje....
dajna11
16. bře 2010
no ahoj norikk.....bývate dosť daleko od seba....a ak bude vojakom a bude musieť na nejaké cvičenie na mesiac alebo školenie tak sa možno neuvidíte dlhšie🙂a
dúfam že nie...ja len viem ako to je ked je stále niekde preč....ale beriem to s nadlhadom,je to jeho práca a má ju rád takže tak. na misie chodia podla toho kde..na pol roka do afganistanu a na rok na cyprus.
norikk
16. bře 2010
a nebojis sa,ze sa uz domov nevrati?? sak my len teras,ked sa lucime zakazdym,revem,jakeby to bolo naposledy, a nie este ked mi odide na rok preboha...zena predsa potrebuje chlapa po boku...ved preto som tehotna, aby sme mohli byt konecne spolu 😃 ...
apoloma
16. bře 2010
norikk tak ked je to u vas tak ako pises tak tvoj priatel ked bude vojak tak neviem ako to zvladnete ked uz teras sa neviete od seba odtrhnut... :-|
norikk
16. bře 2010
nepustim ho nikam a basta 😃
dajna11
16. bře 2010
norikk.....ani nevieš ako som trpla každý den či sa mi ozve a ak sa neozval,lebo tam to nieje samozrejme,nie su telefony,internet často vypínali...tak som bola na nervy čo sa deje......ked sme sa lučili pred odchodoom a vysadila som ho z auta,držala som sa akože som strašne silná...ale akonáhle som prišla domov revala som o dušu lebo až vetdymi to prišlo čo sa vlastne deje.
dzio2
17. bře 2010
Ahoj mame sa celkom ok, ale ja som pred zosipanim , lili ma hrozne obdobie , nic nehajka , v noci sa budi,a ja neako nestiham,lebo som dost unavena , moc vas zdravim , aj nove baby 😉 ,
dupinka
17. bře 2010
Ahojte!

Dzio, tak drzim palce, nech sa to da co najskor do poriadku.
Nas Adamko zacal lepsie spavat, ked sme mu otocili postel na zapad, doteraz mal hlavu na severnu stranu.. klop-klop.

Svevi: napis si ziadost o ukoncenie rodicovskej dovolenky, aspon tak to zvykne byt vo firmach, vela zalezi aj od toho, ako to u vas v praci chodi, skus sa popytat, co mas urobit. No a potom socialka, odhlasit sa z dochodkoveho, ktore za teba plati stat (ak si bola prihlasena(, potom na UPSVaR oznamit nastup do prace kvoli rodicovskemu prispevku - ak das dieta do skolky, tak poziadat o prispevok na starostlivost o dieta, ak nema 3 roky.
Zdravotnu a odvody do socialky nahlasuje zamestnavatel do 8 dni, no je dobre si to odkontrolovat. Rodinne pridavky a danovy bonus sa nemenia.
Dufam, ze som to vsetko spravne napisala, ja s tymi vecami mam skusenosti len okrajovo, kedze som v unnnuniforme....ňň
dupinka
17. bře 2010
A este vitam nove clenky.

Podla mna je praca vojaka rovnaka ako praca ina, len nikdy si nemozes nic dopredu naplanovat, lbo "vojna neni kojna". Jasne, su tu sluzovby, vycviky, ale az take strasne to nie je, da sa to prezit, hlavne, ked mu tie skolenia platia aj v civile... Horsie su tyzdnovky a dlhodobe odlucenia, to uz je ine kafe.
Byt vojakom, to nie je odkrutit si osemhodinovu sichtu za pasom. To je celozivotna praca, ktora zacina prvym personalnym rozkazom a konci odchodom do vysluhy.

Este pokial su "len" radovi vojaci - prislusnici muzstva, ktori maju pridelenych par kusov techniky, "svoj piesocek", za ktory su zodpovedni, tak to je vcelku v pohode. Ale ked je niekto veliaci, tak to uz je narocnejsie, predovsetkym psychicky.
Nasi muzi robia tu pracu, lebo chcu a predovsetkym musia, ved treba zabezpecit rodinu. Podstatne je, ze maju vyplatu pravidelne kazdy mesiac, nemusia sa o nu sudit, prosikat, aj ked by niekto mohol namietat, ze az take super to nie je. Nehovorim o vyske vyplaty, ale o istote. Viete, kolko pride, naplanujete si vydavky...

Su vojaci, aj to niekto musi robit a my sme tu na to, aby sme im vytvorili harmonicke rodinne zazemie, kam sa radi budu vracat z prace.
A misia? To predsa nie je kazdy den. Je to pre rodinu narocne, ale spomente si vtedy na rodiny, ktore ziju odlucene od seba cele roky, ktorym otec odchadza roky za pracou do zahranicia, a donesia castokrat almuznu a niekedy svoje tazko zarobene peniaze "vdaka poctivemu" zamestavatelovi neuvidi vobec.


Juj, som sa rozpisala, ale musela som sa vyjadrit.
dajna11
17. bře 2010
dupinka.....ved ja nemám nič proti práci mojho muža.....beriem ju so všetkým čo k tomu patrí. on ju má rád a to je pre mna hlavné.....a berie ju zodpovedne a tiež je jasné tá istota toho zárobku. ale predsa len mám občas hlavu v smútku...asi ak každá. misia nieje každú chvílu,viem že aj horšie žiju ludia a dlhšie od seba,ja len že je to iný pocit pre ženu ked vie že je manžel vo vojne.....nech je už aká chce,nech sú trebars aj mimo nejakého nebezpečia......predsa len je to trochu obava aspon, z mojej strany bola. ale prežili sme to,vlastne to až na tie prvé týždne ušlo rychlo......horšie je že šiel na misiiu vlastne hned po svadbe no a to bolo preto smutno.
dupinka
17. bře 2010
Dajna, moj MM ide na misiu, ked bude mat drobec sotva 1 rok, nehovoriac o tom, ze tu nemame nikoho... a podobne su na tom aj ine zeny. Strach tu bol a bude stale, ale nejako to musime zvladnut.
Ved: "my sme smeli vojaci...."
dajna11
17. bře 2010
ved ja to zvládnem a tiež nebude mať drobec,sotva pol roka a rozostavaný dom......ale inak ako to prežiť to nejde,ja len že mám prosto obavy o neho...no iba to.
jaduska
17. bře 2010
joooj baby a ja by toho môjho poslala na misiu aj na rok a furt sa mu nedarí sa tam dostať 😃 😃 😃 😃
bodka13
19. bře 2010
=-) kde ste dievčence?.....koník už cvála x-) x-) x-)
dajna11
20. bře 2010
hallooooooo....je tu niekto?
bodka13
20. bře 2010
dobré ráno moja x-) ...kto by tu jedol 😃 😃 😃
dajna11
20. bře 2010
ahoj...dobré ráno.....ja som už po jedle🙂 😉 a trošku som upratala a teraz oddychujem......už predsa len tolko nelvádzem...tie roky :-|
dupinka
20. bře 2010
Ahojte!

Ja som poslala chlapov na nákup -na trh a do supermarketu a "realizujem" sa v domácnosti - okná, prach, vysávanie....

Na skok som vás prišla pozrieť... Čo máte nové? My máme "walkera" - Adamko včera urobil prvé samostatné krôčiky a dnes v tom veľmi nadšene pokračuje.

Pekný slnečný víkend vám prajem. 😉
dupinka
21. bře 2010
kde ste kto? Užívate si teplé jarné počasie??
jaduska
21. bře 2010
ahojte....my sme boli cez víkend u svokrovcov a Olívia tiež začala chodiť...takú z toho mala radosť, že v noci z piatka na sobotu sa zobudila o 22.00 a nespala do 3.40..... 😃
dupinka
21. bře 2010
Jeeej, Jaduška, tak gratulujeeeem!!

náš Adamko rozoberá svoje zážitky aj v spánku.... 😃 😃
dzio2
21. bře 2010
ahojte jaduska super tesim sa , ako sa mate? unas je to ok , a uz aj teplo zacina byt konecne
sveva
21. bře 2010
Jadus tak to je šikuľka, gratulujem 😉
dupinka
22. bře 2010
Ahojte!Ved

u nas sice vcera trochu prsalo, no dnes je kraaaasne slnecne rano, tepucko. Sme bez ocka, ale nejako to zvladneme. verd musime si zvykat..
jaduska
22. bře 2010
tak aj u nás dnes krásne svieti slniečko....Olívia chce iba chodiť a chodiť, ale ešte sa bojí celkom sama, tak stále musí niekto cupitať s ňou, najpodarenejšie to je, keď ju vodí Sandra, tá za ňou fakt nestíha, lebo si ju ešte nevie tak pevne držať ako my.... x-)

Začni psát odpověď...

Odešli