Respektovat a být respektován. Líbí se vám tato kniha?

sarkabrezen
24. únor 2009

Většinu lidí, co znám, co se setkali s touto knihou nebo seminářem manželů Kopřivových, jejich principy nadchli. I pro mně bylo jejich objevení osvícením a přesně tím pravým... Jenže - přečíst knihu je jedna věc a každodenní realita věc druhá. 😒 Výchova je nesmírně těžká, zvláště když jsme sami vyrůstali v "typicky české výchově" a máme ji tak v sobě i podvědomě. Člověk se pořád přesvědčuje, že se bude chovat ke svým dětem jinak... a pak najednou s údivem a úděsem zjistí, že z něj vycházejí přesně ty samé věty, které slýchával jako malý... že jsou to jen pokyny, příkazy, rozkazy, křik... Nervy v kýblu a přitom dítě stále neposlouchá a co víc, je to čímdál horší... 😨

Převést principy RaR do praxe je těžké, hlavně ze začátku, je třeba toho v sobě hodně překopat... ale já věřím, že se to bohatě vyplatí, proto jsem rozhodnuta se s tím poprat. 😎 Vím, že RaR má i tady na Koníkovi spoustu příznivkyň, proto bych chtěla založit prostřednictvím téhle diskuse takový malý klubík 😵 , ve kterém si můžem pomáhat s různýma situacema, jak je řešit, povzbuzovat se, sdělovat si co pomáhá a co ne... a tak 🙂

kubaka
19. zář 2010

@berenika39 no klídek tu je, kultivovaná diskuse.

psaly jsme současně - už chápu tu pochvalu, je v tom i tento rozměr

No mrňous ty puzzle složí v průmfěru tři krát denně už celý týden, tak snad jsem ho nedemotivovala. 😀 .

berenika39
19. zář 2010

@kubaka jasněěěě, tak to je. ona je rabr napsaný děsně složitě, možná je tam moc omáčky, je to jen o několika principech. hodně se tam věnují příkladům, aby národ pochopil. dost je toho z obecné psychologie, ale ty přístupy fungují🙂)))

johanka.
19. zář 2010

@berenika39 fakt, asi sa prilis rypem v detailoch, ze ako je to naformulovane a tak. Principy su podstatne, a s tymi suhlasim. Knihu stale len citam, a tak som stale trochu zaslepena detailami, uz sa hanbim 😔

prebalovanie: tiez uz nejaku dobu prebalujem postojacky. Vzdy sa ju snazim nalakat napriklad k nejakej policke, tam su poukladane hracky, tak ich zhadzuje na zem, to je vyborna zabava v jej veku, a ja jednou rukou dviham hracky naspat na policku, namotavam plienku, pridrzam si ju rukami aj kolenom, dviham hracku naspat na policku, zapinam bodynko, dviham hracku naspat na policku, natahujem nohavice...

berenika39
19. zář 2010

@johanka. v pohodě, mám podobný názor, formulace, které autoři uvádějí, jsou strašně sterilní, ale zase z jejich strany - oni to museli do knihy napsat kultivovaně,hezky, ne tak, jak "jim zobák narost". my můžeme mluvit podle sebe. souhlas s tím, že je nejen důležitý, ale i příjemný být spontánní, krásně je to vidět na dětech - nejsou ničím zatížený a právě ta jejich přirozenost je na nich to nej.....přeci to nebudeme kazit, že....🙂))

johanka.
19. zář 2010

@berenika39 aha, s tym bicyklom teda islo o to naucit dieta zodpovednosti, nie ho nenasilne namotivovat na "spravne" konanie, tusim mi to zacvaklo 😀 vdaka. Vidim, ze to chce hlbsie analyzovat, co je v tej knihe, nez sa mi zatial dari. No a tie pochvaly, teda ide o to, aby sa hodnotil vykon a nie dieta, a tiez, aby sme my rodicia iniciativne jeho nadsenu cinnost nezmenili na obchod, ale v principe su pochvaly ok, spolocne sa zaradovat dobremu vysledku. Vsak k tej kapitole sa este dostanem. Vdaka za vysvetlenie, toto forum hned v prve dni predci moje optimisticke ocakavania 🙂

berenika39
19. zář 2010

@johanka. jasně, musí se na to od lesa. je to spousta stran, ale v podstatě jen několik převratných myšlenek, které když pochopíš, dají se aplikovat na milion situací v běžném životě. a asi to chce číst víckrát, teda alespoň já se svým rozumem jsem to napoprvé úplně nedala🙂)).

johanka.
19. zář 2010

@zelmirka1 veru, ta tema o spani, to je dost tazka kapitola. Tiez sa tam obcas pozriem a neviem, ci mam plakat alebo sa rozculit. Mam dojem, ze je to miesto, kde sa chodia baby navzajom povzbudzovat, aby vydrzali ten plac, lebo vnutri same citia, ze robia strasnu vec. Preto zrejme tak zurivo utocia, ked ich niekto zacne od toho odhovarat. Tiez som si na zaciatku myslela, ze sa mozno k tomu uchylim, lebo moja bola od zaciatku desny nespavec, ja som bola z toho zufala a robila som vsetky tie akoze chyby ako uspavat pri prsku, nosenim, hojdanim, brat k sebe do postele, ale inak to neslo. Dodnes uspavam nosenim, v noci kojim aj kazdu hodinu, ak treba (aj teraz vecer stale odbieham, zase jedna z tych tazsich noci) hoci som si myslela, ze dlhsie ako pol roka sa to zvladat neda. Da, a celkom lahko, staci to nevidiet ako problem. Naucila som sa spat po kuskoch, aj cez den vyuzivam prilezitost si pospat aspon 20-30 minut, kym spi aj Miska, aj tak pocas tych jej pohodinovych driemot vela neporobim, pospat si je lepsie vyuzity cas. Ale to som tusim odbocila od temy.

bubelko
19. zář 2010

@berenika39 ja napriklad tiez platim zlozenky na poslednu chvilu - ale cielene. pretoze, cim neskor odidu peniaze z nasho konta, tym vacsie uroky. 😉

ale ine som chcela. to s tym bicyklom. donutilo ma to zamysliet sa, ako sa snazim od lukasa dosiahnut to, co chcem aby urobil - s vynimkou tych vlasov, na tie to nefunguje 🙂 pouzivam "prosim" a nasledne dakujem. neviem, nepripada mi to, ako prikaz. totiz ta formulacia s bicyklom by mi tu konkretne k nicomu nepomohla - nezamnknuty bicykel mame totiz permanentne vonku pred dverami, sanky detto a hracky do piesku tiez. kocik som mala rok vo vchode do bytovky, pretoze sme byvali na tretom poschodi bez vytahu. cize formulacia stylu - mas nezamknuty bicykel, co s tym urobis? odpoved: nic, aj tak mi ho nikto nevezme. 🙂
mna keby sa niekto opytal, napr. mas neupratane a nenavarene, co s tym spravis? nic, pojdem sa najest do restiky. ono dieta na to samozrejme este takto nepozera, ale otvara to dalsie moznosti a uhly pohladu. samozrejme zalezi aj od veku. ale je tam podla mna dost velke riziko, ze sa to pusti presne opacne ako by som chcela alebo si myslim, ze by bolo spravne. 😕 mozno je to pritiahnute za vlasy a deti nedokazu az takto rozmyslat. hoci tie, s ktorymi som mala moznost pracovat, rozmyslali prave takto 😕
motivacia je podla mna dolezita. bez motivacie by nebolo ani uspechu. pretoze v urcitom momente sa dostavi potom pocit, naco sa mam snazit, aj tak to k nicomu nevedie. cize stracam motivaciu a necham to tak - teraz hovorim konkretne o mne. cize ja osobne motivaciu potrebujem. aj v skole som tak fungovala - nesla som na medicinu - cize chemia-biologia mi boli ukradnute. nemala som motivaciu. a kedze som ju nemala, tak mi tieto predmety boli ukradnute. . neviem, ci som sa dobre vyjadrila, niekedy pisem inak ako myslim 😕

este jedna vec ma napadla - ako riesit situacie, ked dieta nieco fakt musi - rano vstat a ist do skolky? ved aj dospeli casto musi robit veci, ktore nechcu. vstat a ist do prace, alebo vybavovat na urad a pod. neviem, podla mna, ak dieta nepripravime ciastocne aj na to, ze musi robit obcas veci, ktore nechce, bude to mat potom o dost tazsie, ked na ne pride. alebo je to inak 😕

prsky
19. zář 2010

@johanka. tento styl komunikacie vychadza z pragmatiky - t.j. nepoviem vec priamo, ale ucastnik komunikacie by mal pochopit, ze sa od neho nieco chce (priklad nasho profaka bol - v triede je otvorene okno a profesor povie: "taha tu". jeden ziak sa postavi a zatvori okno.). ja toto dost casto aplikujem nevedomky najma na upratovacie zalezitosti v domacnosti a moj muz to hrozne nenavidi a vzdy na mna vyleti, ci mu to nemozem povedat normalne a ja mu zas zacnem zakazdym vysvetlovat, ze som mu to normalne povedala - ciste kocurkovo (poviem napr., ze v kuchyni je spinavy riad a on si pokojne dalsiu hodinu lezi na gauci, aj ked pred varenim sluboval, ze riad uprace on. ja po tej hodke - hlavne ked uz je vecer - vyletim, ze kedy ho mieni umyt a on, ze sak pojde, mala som mu povedat 🙄 ). ale inak som na tom ako baby, co pisali, ze pri dietati im to ide lepsie ako s muzom a ostatnymi dospelymi. som hrozne vybusna a na muza casto idem s vetami typu "ty si nezodpovedny" "nic neurobis nacas" a vydieram "ak neurobis to a hento, tak potom ja tamto". rabr este len zacinam citat, ale dost mi pomahaju baby tu pochopit podstatu.

inak som zachytila heslo "pracka" - u nas sa nezapina, ked v nej nie je pradlo, ale zasadne otaca gombickami a stuka do dalsich, ked je aktivovany program. v poslednej dobe sa jej dari aj program resetovat. a ja sa zmozem len na "nonono" 😖 takze asi skusim, "Laurinka, program uz bezi" - som zvedava, ci jej to docvakne, alebo ci bude nasledovat ocinkov priklad 😀

filipal
20. zář 2010

@kubaka takyto nazov temy nepritiahne "masy"! 😅 preto tu mate klidek.... 😎
prilis inteligentne!

kubaka
20. zář 2010

@filipal 😀 😀 😀 no je to tak, no...

@berenika39
@johanka. ad to kolo - je to přesně tak, jak jsi shrnula. Navíc další efekt je, že třeba na vznětlivější děti, které mají problém s příkazy je to lepší metoda. Nepřikazuju, ale upozorním a ono se vlastně dobere k řešení samo. Na děti, které jsou paličaté nebo horkokrevné tento způsob platí lépe. předejdu tak okamžité a automatické reakci: "neudělám to už jen proto, že mi to přikazuješ". Když to řeknu tímhle RABR stylem, nějak se rozhodne, vyvine iniciativu, něco udělá a pak nese následky z toho, co udělal.
To je z nějaké jiné knížky, ale pořád to samé. Opravdu je to o několika principech, které se ale provařují všude možně pod různými názvy. Kolik příkladů se uvede je pak jedno a jak tlustá kniha se z toho vyrobí je taky fuk. Pořád je to jeden princip - teda několik.

berenika39
20. zář 2010

@filipal proto my tu všechno složitě pitváme, proč to dělat jednoduše, když to jde složitě... 😀 😀 😀 😀

filipal
20. zář 2010

@berenika39
ale super sa to cita! 😵
po tych zabomysich vojnach v niektorych temach.... 😒

bubelko
20. zář 2010

@prsky no ved prave, ze aj u nas to je s muzom tak. tiez to pouzivam nevedemoky. minule si pri obede lukas pytal pit. ja som este jedla, tak vravim, ma prazdny pohar. a moj muz na to, ze mu naleje. a ked mu stale nenalalial, tak som to zopakovala a on, ze ved nech poviem rovno, ze mu ma ist naliat a nie sa tocit okolo toho. cize pokial mu priamo nepoviem, prosim ta chod mu naliat, tak sa nic nekona. to iste. uz od soboty hovorim, ze nie je kam davat smeti - no dnes si na mna pockali. cize u mojho muza plati ak nieco chcem, staci povedat jasne - prosim ta, chod a urob to. a vacsinou je to v poho 🙂

kubaka
20. zář 2010

@bubelko no počkej - musíš odlišit výchovu malého dítěte a komunikaci s dospělým natvrdlým chlapem, který potřebuje říct všechno jasně a věcně 😀 😀 😀 Nejlépe dát písemně 😀 Tohle MM taky nepochopí - jejich mozek funguje jinak.

bubelko
20. zář 2010

@kubaka nebooj rozlisujem 🙂 u nas je to fakt najlepsie pisomne - ked nieco vravim, dostanem vacsino odpoved - posli mi to do mailu 😲 😀 😀 😀 to ma vie tak vytocit. ja mu na to vzdy hlesnem, ze ked si nieco neviem zapamatat, nech si to pise on, ja nic vypisovat nebudem 😠
ale inak som zistila, ze aj u lukasa najviac plati "prosim". asi ma zmyslanie po tatinkovi 😀

prsky
20. zář 2010

@kubaka mne v niektorych veciach pri muzovi nepomoze ani okolkovana ziadost 😀 😠

bubelko
20. zář 2010

@prsky 😀 😀 😀

prsky
20. zář 2010

ozaj, vcera ma este v suvislosti s gombickami a tlacitkami napadlo, ze ci ma 2r. dietatu vyznam povedat, ze napr. kolacik sa v trube pecie a ked prida teplotu, tak sa spali? asi si to este nevie spojit, ze? tak zahlasim len, ze pecenie sme uz nastavili? (analogicky k pracke)

inak teraz vylieza na vsetky stoly a hovori "spades" (akoze spadnes). vadi mi to pri sklenenom stole, lebo tam sa bojim, ze sa to s nou prevali, ale to asi citi zo mna, lebo tam sa vysplha max polkou tela a krici "spades" a ked jej poviem, ze ano, spadne, tak zlezie dole. inak skusenost s padom zo stola uz ma a neodvazuje sa teraz z neho zliezt, vzdy len znakuje a krici "pomos" aked sa priblizim k nej, tak povie "doe" - no na zozranie 🙂

berenika39
20. zář 2010

@prsky řekla bych, že cokoliv říkáš a vysvětluješ, má smysl. nepochopí to tento týden, ale příští už třeba jo, my to nepoznáme přesně, ale oni určitě vnímají a rozumí víc, než si my myslíme. petra někdy napadají souvislosti, že musím hodně uvažovat, co tím chtěl básník říci...

s tím lezením (u nás třeba zkoumáním jídla, co má v puse už rozkousaný - to jeden čas moc chtěl vidět..) - říkám mu: leze táta na stůl? odpoví NE. leze máma na stůl? NE. a péťa? Ne. Pochopí to. zkus.

dneska jsme hráli na hádání - hledal zvířata na otočených kostkách obrázkem dolů, bavilo ho to. potom pořád říkal "děda hádat". jsem si říkala - asi si to chce hrát s dědou nebo co...furt to mlel dokola nebyl uspokojený mojí odpovědí. a on myslel něco úplně jiného - s dědou mají zábavu, on mu říká : Jsi dědovo štěstí? petr odpovídá ne, děda jo, petr ne, děda jo...hádají se. a to si spojil, se mnou hádal obrázky, s dědou "se hádal". když jsem to konečně pochopila, byl spokojený.
a o víkendu u babči: ukazoval na nějakou hračku, a pištěl: to, to, to....babička na něj: až mi povíš, co chceš, podám ti to...řekni co? a petr řekl: CO. to má logiku, ne? je s nima sranda.

kubaka
20. zář 2010

@berenika39 no úplně klasika - CO 😀 😀

a použít sarkasmus je úplně nejlepší - tchýně uklidila po dvouleté dcerce rozlitou vázu řka: a mužeš to jít zase vylít. Dívenka jako poslušná holčička, s nechápavým výrazem přešla ke stolečku, natáhla ručku a vázičku převrhla... 😅

zelmirka1
20. zář 2010

ste ma pobavili baby s tymi muzmi je to podobne, na nich sa fakt musi priamo co chcem a este aj to obcas nefunguje a ja teda hovorim priamo 😀 😀 asi neboli vychovavani stylom Rabr...to sa nam raz niaka nevesta podakuje ze sme ich tak krasne s respektom vychovali ?
Inak som velmi rada keda tu pisu rozne nazory ako knizku chapeme, asi naozaj plati ze je fajn si ju precitat, zakladne principy su v podstate jasne ale aj tak kazdy reagujeme podla svojej povahy, svojej trpezlivosti, aj kazde dietko je trochu ine takze mi z toho vychadza najst svoj sposob, respektovat dieta a zaroven reagovat prirodzene podla seba a hlavne pocuvat svoj materinsky instinkt.
Ja trochu riesim to ze maly strasne rad zapina vsetky gombiky, tlacitka ktore su doma aj inde, je strasne technicky typ, najradsej otvara, zatvara, stlaca, montuje a zatial moc nechce pochopit ze pracka alebo TV alebo DVD sa zapina len raz. Vysvetlujem, urobim spolu, dufam ze ho to casom prestane tak bavit a ze este bude doma niaky fungujuci pristoj.

bubelko
20. zář 2010

@zelmirka1 skusila si tie aparaty vytiahnut zo zastrcky? u nas jonas tiez rad toci gombikmi na dvd, ale nie je v elektrine, takze ho nechavam. lukas takto pracoval s hi-fi bez elektriny. 🙂
najhorsie to bolo, ked dociahol na svetlo - to sme mali doma vysvietene ako na vianoce. 😀

berenika39
20. zář 2010

@kubaka 😀 😀 😀 😀 s tou vázičkou super, takhle přímočaře děti přemýšlejí. chtěla bych vidět tu tchyni. 😀 😀

zelmirka1
20. zář 2010

s tou vazickou si to tchyne zasluzila za taku ironiu 😀 😀 😀
@bubelko ano pracku uz vypinam, zasuvka je vysoko ale DVD nie lebo on potvorka uz nasiel snuru a snazil sa to strcit do zasuvky, vsade inde mame zaslepky ale DVD casto pustame tak tam nie. Mam pocit ze su to take obdobia, niekedy viac zaujima to, niekedy to...mne pride normalne ze chce vsetko vyskusat hlavne co robime my dospely, len predsa len este musim vsetko striehnut.

petrunka01
20. zář 2010

ahoj holky...
já mám teď takovu metodu-fígl,když je něco potřeba udělat.Nevím,jestli to je podle Rabru,protože je to vlastně trochu manipulace,ale funguje to.
Když nechce malej jít na záchod a vím,že nebyl už několik hodin,tak s ním "závodím",kdo bude dřív na záchodě a vyčůrá se..to samé s oblíkáním a obouváním,když jdeme ráno do školky.Když nechce jíst,nenutím,ale zkusím,jako,že to dáme někomu jinýmu,nebo to sním sama(nebo tatínek)..a on se často chytí a něco sní.Kdyby to nevyšlo,tak ho nenutím,odnesla bych to jídlo pryč a nechala to být..Co si o tom myslíte?Cítím,že to asi není úplně dobrý,ale někdy to usnadní situaci a je to bez křiku..

petrunka01
20. zář 2010

@kubaka s tou vázičkou jsi mě pobavila..úplně tu situaci vidím..a pak,že děti neposlouchají.. 😀

kubaka
20. zář 2010

@petrunka01 s tím jídlem jsem to zrovna před chvíli takhle udělala- poudám: mám sní jablíčko - nejez mi ho, je moje" - Mariánek se samozřejmě sápe ihned po ovoci a utíká pryč, cestou ho pojídá. Takhle snědl půlku. Někdy prostě účel světí prostředky. Když jsem mu ho nabízela, tak ani omylem. Bych řekla, že je to spíš nekonečná vynalézavost.

bubelko
20. zář 2010

@zelmirka no my mame zrovna dvd v zastrcke, ktora sa da vypnut vypinacom - prave kvoli tomu. okrem toho su kable za skrinou, kam sa fakt neda dostat. ale to uz je dane miestom zastrcky, nie nasou snahou 😉

@petrunka01 neviem, ja co sa jedla tyka mu dam skratka na vyber - chces jest, nech sa paci, nechces jest, nemusis, ale dalsie jedlo je az olovrant, pripadne vecera. a ani raz si zatial nevybral hlad. a po pravde, sme takychto situacii mali velmi malo. mozem ich spocitat na jednej ruke. vacsinou len pride pred obedom, ze co budeme jest, ze on by si dal cestovinku. ja mu poviem, ze mame maso so zemiakmi a je po debate. tiez cez den ponukam ovocie a zeleninu, ked nechce, povie nie a ja ho nenutim. vacsinou ale pride sam, ze si prosi jablko, uhorku, ci mrkvu 😉

veronika81
20. zář 2010

ahoj baby,
nakúkam sem už dobrých pár dní, super sa to číta 🙂 a je mi to veľmi nápomocné.
Ja mám RABR doma už polroka, začala som to čítať, ale po pár stranách som ju odložila, mala som pocit, že je to pre staršie deti, že si to odložím na neskôr. Nevedela som si predstaviť, ako to budem aplikovať na ročné dieťa.

Malý ma teraz rok a pol a veru začína sa ukazovať, keď mu niečo nedovolím, zakážem, zoberiem, tak kričí alebo sa rozplače, ako keby sa mu najväčšia krivda sveta stala 😅 v najhoršom prípade (čo ma aj dosť mrzí a neviem ako na to..) začne si búchať hlavu o stenu, o skriňu, príp. o zem. Len v rýchlosti k tomuto.. minule sme boli vonku, samozrejme mláčky lákajú, ale tá ktorú si vybral bola na ceste, rozbehol sa k nej, zastavila som ho so slovami, že na cestu nesmie ísť, tam chodia autíčka (vie to veľmi dobre, často mu to hovorím, nemala som doteraz problém s tým, že by vybehol na cestu) a on sa posadil a obúchal si čelo o chodník! ☹ Samozrejme potom plače, lebo ho to bolí 😔 Vonku mi to urobil prvýkrát, veľmi by som sa chcela takýmto situáciám vyhnúť.. Nechala som ho tak, stála asi 2 metre od neho, potom sa postavil a išli sme pekne ďalej.

Ale musím sa aj pochváliť, vyskúšala som niečo, čo som včera čítala, neviem už pri akej situácií takéto riešenie niektorá z vás opisovala.. malý mal ohromnú radosť z toho, keď niečím búcha o radiátor (bývame v činžiaku, takže pre blaho susedov som mu to stále zakazovala, resp. vysvetľovala, že to nesmie, lebo..) samozrejme bol z toho stále krik. Tak som včera aj mužovi povedala, že ak bude búchať, tak bez slova sa zdvihneme a odídeme preč. Došlo k tomu, iba som kukla na muža, obidvaja sme odišli z obývačky, po pár sekundách búchanie prestalo 😀 Budeme v tom pokračovať, som zvedavá aký to bude mať efekt do budúcna.
Predtým, keď videl že mu to zakazujem, tak sa ešte tak kráááásne na mňa usmial, začal búchať ešte viac, pri pohľade na neho som sa zasmiala aj ja, vzápätí som na neho skríkla.. ach zamotávam sa do toho! 😖