• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Respektovat a být respektován. Líbí se vám tato kniha?

6. června 2016 
@blandik a plne s tebou suhlasim, nemam rada rozdelenie, ze dievcata sa hraju s babikami a chlapci s autickami. to iste s placom, preco by chlapi nemohli plakat? obcas to robi aj moj muz - myslim ten sexizmus - hovori lukasovi, ze chlapci neplacu. mu to asi budem musiet pripomenut (a zial asi budem mat aj prilezitost), ze "doch". aj chlapi mozu plakat, ked maju na to dovod :angry:
15. říj 2010 ve 22:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ďakujem za názory. Naozaj neviem pochopiť, prečo to robí, začalo to z ničoho nič, nemala žiadnu zmenu, ani nebola chorá, ani stres, sťahovanie, normálne žijeme, bez zmeny. Ale boli sme u mojej mamy a bola tam moja sestra a ona to robila (ako vždy), takže žeby to odpozorovala? Ja som už skúsila aj si to nevšímať, vydržala som pár dní, ale výsledok bol taký, že si to začala trhať aj na spodnej pere (dovtedy len na vrchnej). Vie, že sa hnevám, keď to robí, ja sa takmer vždy snažím ju objať a dohovoriť jej, že ju pusinka bude bolieť, že to nie je pekné a podobne. Ona povie áno a keď vie, že sa nepozerám (som na wc, alebo sa prebúdza po spaní, alebo zaspáva - ona sama, nechce, aby som tam bola, tak to robí). Bojím sa, že ak je to preto, že nevie, čo s rukami, má nábeh na fajčenie alebo hryzenie nechtov. Inak teraz mi napadlo, že ona si kožtičku okolo nechtov trhá už dávno, ale keď jej čo len kúsok trčí, beží za mnou, zoberieme nožnice a musím jej to odstrihnúť. Na ústach si to trhá sama. Ach jaj, som z toho strašne nešťastná, skúsim aj vaše rady, ale mám pocit, že to samé nezvládneme a asi pôjdeme aj k psychológovi alebo kam. Skúsim aj plastelínu, isto ju jesť nebude, paradoxné je, že ona nič nedáva do úst, môžem ju takpovediac od narodenia nechať hrať sa aj s fazuľou a hrachom, ani jej nenapadne dať do do úst...
15. říj 2010 ve 22:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bubelko ja som sa ako dieťa hrala zásadne s autíčkami, mala som ich tony :slight_smile:. Naši to neriešili, lebo autá mi vydržali, bábikám som akurát vždy ostrihala vlasy a nalakovala fixkami nechty a tým zábava skončila.
15. říj 2010 ve 22:35  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bubelko take nieco pocujem velmi casto ze chlapci neplacu, dost ma to hneva, tento rok na dovolenke v CR som zazila presne rovnaku situaciu, otec vychovaval tak deti, kadzu chvilu som pocula co sa bojis co si makky ? ved neplac nemas preco, chod a vylez tam to musis zvladnut nie si ako sestra :stuck_out_tongue_closed_eyes: no priserne.
Ani delenie hraciek moc nemam rada, kupujem malemu vsetlico co ma zaujme a co si myslim ze zaujme jeho. Je sice pravda ze mojho maleho velmi bavia auta a srobovanie ale ked bude chciet babiku kludne mu ju dam.

Podelim sa s vami o skusenost, kupila som prstove farby a tesila sa ako budeme farbit. :wink: Moj maly pedant najprv pozeral velmi udivene, potom namocil jeden prstik, urobil tri bodky, chcel ho okamzite utriet, potom namocil druhy prstik zase tri bodky a okamzite utriet, nakoniec sme museli ist umyt ruky aj moje lebo tak to chcel a bolo po kresleni. :grinning: Obliekla som mu stare tricko, dala obrovsky vykres a pod stol igelit aby sme sa mohli vyradit a moje dietko nema rado spinave prstiky. :grinning: Predkreslila som mu konare stromu aj stonky kvetov aby mohol farebne dokreslit listy, kvety....no marna snaha.

16. říj 2010 ve 12:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zelmirka1 mám presne takú istú skúsenosť s prstovými farbami, rovnako s lepidlom :slight_smile:. Neznesie mať špinavé ruky
16. říj 2010 ve 13:05  • Odpověz  •  To se mi líbí
ako by ste riešili situáciu, keď prídeme na návštevu a dieťatko nechce požičať môjmu ani jednu hračku, samozrejme moje dieťa veľmi nechce nudne len tak stáť, chce si hračky pozrieť, ale hostiteľské dieťa jej každú hračku z ruky vytrhne..čo robiť? Ako reagovať?
16. říj 2010 ve 13:33  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika to je v tomto veku uplne normalne, ked prideme my na navstevu ku kamoske tak len co moj maly si vezme niaku hracku okamzite mu ju kamoskin chlapec zoberie a stale dookola, to iste u nas,pritom sa pozname a stretavame casto aj vonku.
My to riesime tak ze ked sme na navsteve tak ocakavam ze hostitelska mamina usmerni svoje dieta, naopak ked je to u nas tak usmernim ja. Vytiahnem pre navstevu inu hracku ktoru mu dam, proste sa snazim mu to vysvetlovat ze hracky su jeho a ze chlapcek sa len pohra a zase mu ich vrati, alebo sa snazime najst nieco podobne ze im dame obidvom napr. auto a staviame drahu spolocne....niekedy musime ich viac usmernovat a po case ako sme na navsteve tak si kazdy najde svoju hracku. Zavisi samozrejme od hostitelov, ale zatial sa mi nestalo zeby neusmernili svoje dieta, hlavne ked poviem mojmu Miskovi ze ideme poprosit chlapcka aby nam pozical napr. auto a ked maly poprosi tak ocakavam ze hracku dostane.
Takze zatial to riesime tak ze zasahujeme rodicia, lebo ked sme ich nechali aby si to vyriesili tak to moc neslo.
16. říj 2010 ve 14:15  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zelmirka1 ďakujem za názor, aj ja očakávam, že mamina hostiteľka zasiahne. Ale tých situácií je skutočne mnoho, napríklad sa nám už stalo aj to a sklamanie bolo ešte väčšie, keď dcérka prišla za kamarátkou a použila slovko "prosím" požičaj mi.. a kamarátka aj tak nepožičala, vtedy to bolo ťažké aj pre mňa. Neviem či je to správne, ale keď nechce kamarátka za žiadnu cenu požičať, alebo ju dokonca odstrčí...tak mám tendenciu povedať "vidíš, nie je to pekné, keď sa nechce o hračky podeliť, hračky si kamaráti požičiavajú" a snažím sa ju nejako zaujať niečím iným i keď na návšteve je to vtedy horšie. Pokiaľ sme hostiteľmi my dcéra nechce samozrejme tiež požičať tak vždy zasahujem ja a postupujem ako píšeš.
@fem máš veľmi správne pohľady, rada čítam tvoje príspevky. Chcem nadviazať na tvoj príspevok, že nejako pripraviť dieťa na škôlku vopred aj s negatívnymi stránkami. My sme už v tom štádiu, dcérka má 2,5 roka. Tak minule som požičala knižku z knižnice pre dcérku, ale až doma som si všimla, že knižka je o škôlke a priznám sa, že sme ju čítali a ja som ju zrazu prestala čítať, lebo som ostala v pomykove. Priblížim príbeh tej knižky: Myšiačik ňufáčik nechce chodiť do škôlky. ňufáčikova mamička je veľmi starostlivá rada sa s ním hrá a majú kopec zábavy spolu. Raz večer si ocko s mamičkou sadli a počítali peniažky a zistili, že ich je málo, tak mamička povedala, že by bolo dobre keby išla do práce. Ňufáčik je už veľký na to, aby začal chodiť do škôlky. Už mamičku nepotrebuje celý deň. Na druhý deň, začala mamička obvolávať a hľadať si prácu a ňufáčik pomáhal mamičke vytáčať čísla, bol šťastný, že mamičke pomáhal.
Mamička našla prácu: A je to, zajtrá začínam, tešila sa mamička. Ňufáčik zosmutnel, prestala sa mu táto hra páčiť. Ty už nechceš byť so mnou,mamička? Už sa nechceš so mno hrať? Už ma nemáš rada? Nasledujúci deň si ňufáčik prezeral mamičku, vyzerá inak, keď je oblečená do práce. "mamička neopúšťaj ma, úpenlivo prosí. Neplač ňufáčik, Uvidíš zažijeme spolu ešte veľa zábavy. Vítajú ho kamaráti v škôlke a pýtajú sa ho: Aj tebe začala mamička chodiť do práce? čo robí? Moja je novinárka, moja pracuje v škole. Vymenovali si zaujímavé zamestnania a p. učiteľka sa ich pýta čím budú oni potom sa na tie zamestnania aj zahrajú. ňufáčikovej mamičke sa skončila práca a prišla zobrať myšiačika do škôlky a hneď sa jej pýtal čo robila v práci a mamička sa zasa spýtala čo to drží v ruke, bol doktorom, tak mal doktorský kufrík. Lebo aj ona mala pre neho nejaký balíček. "Ty sa už nehneváš, že chodím do práce? mišiačik povedal, že iba trochu,je hrdý, že chodí do práce ako aj mamičky kamarátov. Už boli doma tak si otvoril balíček a v ňom boli samé dobroty. Odkiaľ ich máš, pýtal sa ňufáčik...to mám z práce, pracujem v továrni na cukrovinky. Večer porozprával oteckovi, že mamička sa vôbec s nezmenila, pretože chodí do práce, ale zahrali sa poobede ešte lepšie. Tak sladké sníčky, nech sa ti snívajú o nejakých zaujímavých povolaniach. S tým, že knižka dáva otázky, " prečo je smutný, prečo má radosť, čo priniesla mamička apod.
A tým, že tam boli tie negatívne pocity tak ja som to prestala čítať a čakám, že si utvorím o tom názor. Lebo mám nejaký strach, že si dcérka zapamätá len tie nepríjemné pocity.
A ešte jeden názor s nástupom do škôlky...v prvom rade musíme byť my matky s tým vyrovnané a považovať to za super vec, potom aj deťom bude ľahšie...som o tom 100% presvedčená, len docieliť tú vyrovnanosť to je už problém, jednoducho aj matka musí byť dobre nastavená aby všetko prebehlo hladko...len nie vždy je to ľahké odpútať sa od tých našich detičiek.
16. říj 2010 v 15:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@blovitc120 - ještě mě napadlo - nemá ona suché rty - takové loupavé (třeba nějaký minerál jestli ji nechybí) - ¨jestli třeba nebyla nemocná, pak se někdy ošupou rty a to pak člověk může mít tendenci oloupávat a tahat za to... a třeba ji to "zůstalo", když tam má ty boláčky, stroupky...Asi bych se zkusila poradit s mudrou - dětskou i psychologem...možná by znali nějakou fintu nebo důvod.
16. říj 2010 v 16:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
ach jaj....zlozvyky sa strasne tazko oducaju, ale vacsia sanca je s nimi nieco robit, kym sa nezafixuju.
mozu prejst aj do tazsej fazy. moj syn mal uz od predskolskeho veku tiky.
natrapila som sa s tym a vyskusala som takmer vsetko. chodili sme aj na terapie, kde ho liecila lekarka akupunkturou.
nedal si napichat ihlicky, iba laserovym svetlom. liecili ho homeopatiou. chodil k psychologicke. cvicila som s nim jogu, relaxovala.... v skole mal pohodu...
logopedicka ma upozornovala, ze nemam na neho nijako tlacit, lebo tiky mozu prejst do zajakavosti.
nakoniec pomohla az puberta. citala som, ze tiky, casto odozneju v puberte, lebo dozrie CNS.
je pravda, ze tiky su uz prejav neurozy, kym hryzenie nechtov, trhanie pier a pod. su len zlozvyky....alebo zacinajuca neuroza. dieta moze mat na to nejaky dovod.
plastelina je fajn (tiez sa syn s nou hraval, (uvolnuje napetie), alebo makke lopticky, ktore sa daju tvarovat (zabudla som ako sa volaju), aj ine uvolnujuce hry ako tu uz dievcata spominali....fukanie a pod.
napriek vsetkemu, existuju aj nazory vedome s prejavom neurozy sledovat...ak uz je dieta vacsie, sledovat sa v zrkadle....no neviem. :unamused:
16. říj 2010 v 18:50  • Odpověz  •  To se mi líbí
a chlapi placu! kludne to vasim chlapcom hovorte. ked su smutni tak placu. skryvat emocie nie je vobec zdrave.
a potom ze maju ti nasi chlapi tolko psychickych problemov! od malicka sa musia hrat na niekoho, kym vobec nie su.
u nas v rodine som skor ja ta racionalna, prakticka, rozhodna a moj muz citlivy, chapavy, nezny, jemny.....
aj tak to moze fungovat. ja vlastne tych typickych mačov vobec neznasam....este stastie, ze vsetci taki nie su. :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:

v predchadzajucom prispevku opravujem:vedome s prejavom neurozy pracovat....
16. říj 2010 v 18:58  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal dá sa za tik považovať (dúfam, že to dobre popíšem) predstav si situáciu...dieťa drží v ruke nejakú hračku a hrá sa s ňou napr. autíčko, alebo hoci aj konáriky nájdené na tráve...a to dieťa sa hrá a pozerá sa až sa začne triasť a akoby malo také kŕče, tak kŕčovito začne stískať a tlačiť to čo má v rukách a pri tom si niečo hovorí pracuje fantázia - tak silno sa hrá alebo prežíva tú hru. Mala som vysvetlené, že to je akoby také silné prežívanie hry. Nestretla si sa s tým? Nemá to dcérka, ale poznám chlapčeka 7 rokov a ten to robí. Vyzerá to tak zvláštne.
16. říj 2010 v 19:56  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika to nevyzera velmi na tik. pri tikoch skor pozorujes zasklby tela. moj syn zmurkal, ale poznala som jedno dievcatko, ktore sa az prelamovalo v pase. ale posobilo to skor ako krc celeho tela.
16. říj 2010 ve 20:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal asi tak nejak...on to má vždy pri hre, keď naozaj prežíva tú hru, alebo ak sa pozerá na niečo a z niečoho sa teší...
16. říj 2010 ve 20:37  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zelmirka1 @blovitc120 aj lukas nemal rad spinave prsty, ale potom to prslo. dnes uz mu je to jedno. akurat, ze kreativne cinnosti typu kreslenie, plastelina ho bavia vzdy tak 5 min, ak vobec. nieco po roku a pol do dvoch stale kreslil - dokonca spravne drzal ceruzky, vedel nakreslit auto, slniecko s tvarou a lucmi. dnes carbe a drzi ceruzku ako kladivo. skratka ho to preslo. nikot ho do toho nenutil, ani sme mu nezakazovali. dufam, ze to zase objavi teraz ako chodi do "spielgruppe". uvidime. dokonca sme nazbierali gastany, ze budeme robit zvieratka, a zatial stale lezia v miske. :slight_smile:

ozaj, mam jednu otazku. ak sa dieta hra samo (dobrovolne) v izbe za zavretymi dverami, mam ho chodit motivovat ci sa nechce ist zahrat nieco do obyvacky so mnou? lukas ma totiz odkedy chodi do "spielgruppe" obdobia, ked ide do svojej izby, zavrie dvere (to aby mu jonas nekazil hru) a hra sa. s autami, legom, vlaciky a pod. sem tam vyjde von, aby som mu nieco postavila (zeleznicu alebo poziarnu stanicu z lega a pod.). ale inak je tam. moj muz si mysli, ze by som ho mala motivovat aj napriek tomu, ja som toho nazoru, ze ak sa hra, nezasahovat. nieco v tom zmysle "don't touch the running system" :wink: samozrejme, ked sa nehra a len chodi ako marek po pekle, tak mu navrhujem rozne hry a co si vyberie, to potom robime. aby ste si nemysleli, ze je tam zavrety cele dni, samozrejme chodime aj von na ihrisko, na stretnutia s inymi detmi a ine deti chodia k nam. :slight_smile:

@basika ako pise zelmirka v tomto veku je to normalne. deti beru vsetko ako svoje a nechapu, preco ostatne deti placu, ked im oni trebars zoberu hracku z ruky, ved je ich. ja som podobne ako zelmirka vysvetlovala lukasovi, ze chlapcek/dievcatko si hracku pozicia, zahra sa a vrati. ale napriek tomu boli hracky, ktore prosto nepozical - bud uplne nove veci, alebo velmi oblubene. a to som ho ani nenutila pozicat. dnes ich uz pozicia po uvazeni sam :wink:
16. říj 2010 ve 20:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bubelko díky za radu...tak sa to nejako snažím aj ja riešiť, ale slovíčka "požičať" sa skloňuje v niekoľkých pádoch... a čo sa toho hrania v izbičke týka, tak viem asi o čom hovoríš, my keď máme rušné poobedie alebo doobedie, že sme v MC a hrá sa s inými deťmi tak tiež vidím,že sa potom dlhšie hrá so svojimi hračkami. Ja by som ho nechala, možno chce mať chvíľku pre seba možno akurát by som ho prišla pozrieť do izby (ako tuším písala fem) a pochválila čo pekné postavil ako pekne sa hrá.
16. říj 2010 ve 21:15  • Odpověz  •  To se mi líbí
a ešte som sa vás chcela spýtať, ako reagujete, keď je vaše dieťa s manželom vy ste inde...a zrazu počujete plač..ja teda mám tendenciu hneď pribehnúť a spýtať sa čo sa stalo... samozrejme dieťa plače, manžel povie..."nič sa nestalo" napríklad teraz, manžel kúpe dcérku a zrazu taký plač...tak som hneď vbehla čo sa stalo, manžel že nič...no ale som to z neho dostala...vraj chcela nejaký pohárik..a on od nej žiadal aby povedala prosím, zasa nebola som pri tom neviem to posúdiť...tak som nič nehovorila..odišla som..akože som informovaná...
16. říj 2010 ve 21:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika ahoj a dobrý večer všem:slight_smile:
ano, taky tohle zažíváme, je s tátou a najednou řev...lítala jsem a pištěla: co se dějeeeee? k ničemu to nevedlo, oni si to vyřešili sami. tak se ovládám a nechodím, i když mě to stojí nemalé úsilí. oni si potřebují vytvořit svůj vlastní vztah, navzájem se sžívat, neruším je v tom, nechám je. můj zásah to většinou nenapravil, naopak :unamused: . nevím, to jsem nikde nečetla, to jsem si tak nějak našla sama a funguje to, prcek bude žít i s jinými lidmi než je máma, tak ať se učí....
16. říj 2010 ve 21:53  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bubelko nechávám petra samotného, pokud si to sám vybral a je tak spokojený. sice se nezavírá, chodí mě kontrolovat :wink: , ale asi je to pro něj důležité - být sám potopený do svých myšlenek, her, představ....a někdy je mi to i trochu líto - uvědomuju si, že už nejsem tak nepostradatelná - ale uznej, co by za to jiné maminky daly? pořád tu píšou - jak mám naučit svoje dítě být samostatné, naučit ho hrát si sám, někdy to děti neumí vůbec...možná tak i odpočívá od lidí, když jich má dost:slight_smile:)))
16. říj 2010 ve 21:57  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bubelko bud rada, ze ma tvoj syncek svoj svet a dokaze sa zahrat...mozno je to aj jeho povahova crta. potrebuje svoje sukromie. napriklad aj pre mna je dolezita samota, klud...naopak, moj syn neustale potreboval spolocnost.(to bolo dost unavne) asi to treba u dietata respektovat.

ked hovorite o tych spinavych rukach, moj syn sa neustale umyval, dokonca si vyzadoval pilnik na nechty (bolo to az smiesne v takom veku :sweat_smile: ) ta cistotnost mu ostala dodnes. kazdy den si umyva vlasy a celkove az prehnane dba na svoju hygienu. zvlastne, ze taketo rysy sa ukazu uz v uplne rannom veku.
dobru noc vsetkym :slight_smile: :slight_smile: uz nevidim na monitor.... :sunglasses:
16. říj 2010 ve 23:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
ahojte @berenika39 @filipal dakujem za odpoved. ja sa naozaj nestazujem, lebo lukas je na svoj vek skutocne velmi samostatny. ja mam totiz ten isty nazor ako vy, ze nachat ho. len manzel si mysli, ze nie :slight_smile: ale to nevadi, ono sa urcite najde vela veci, kedy sa mamky s tatinkami nezhodnu :slight_smile:
@berenika39 on sa zaviera aby mu tam jonas nechodil - ten je totiz behom minuty mu spravit z postavenych veci kopku kociek a mam po zabave ja a aj cely barak :grinning: :grinning: :grinning: ked jonas spi, hra sa tiez pri otvorenych dverach :wink:
@filipal mam pocit, ze vela podedil po manzelovom otcovi - aj ten je taky. ma rad klud, svoj system a poriadok. lukas je nenormalne poriadkumilovny na svoj vek. vzdy len vravi - mami tam to nepatri. alebo mami takto sa pri obede nesedi (mavam vylozene nohy na manzelovej stolicke - moj zlozvyk) a pod. :grinning:
@basika zasadne im do toho nezasahujem. pokial manzel nevola o pomoc, nejdem dnu. vie si vsetko vyriesit s detmi sam. ja sa opytam az ked je ticho a pride, ze co sa stalo. alebo ked vybehne lukas s placom za mnou. inak skutocne neriesim. a ak lukas pride s placom, pretoze mu tato vycistil zaludok, tak sa len opytam, ze preco sa na neho tatinko nahneval. ale nikdy nejdem proti muzovi , ak nesuhlasim, poviem mu to neskor a preberieme to mimo. niezeby sme sa pred detmi sem tam nepochytili (lebo aj to sa stane), ale nie o vychove.
17. říj 2010 v 19:42  • Odpověz  •  To se mi líbí
@blandik
@fem
@berenika39 byla jsem s malou u nasich tak pisu az ted, dekuji moc za reakce a rady. Neco z toho delam neco zkusim.
@fem s tim spanim je to bohuzel tak, ze nektere deti opravdu v tomhle veku prechazi z 2 spanku na 1 a spi treba odpoledne az do 3 let...ale k tem my fakt teda nepatrime. Mala prechazela ze dvou spani na jedno mezi 9 a 10 mesicem a ted to vypada, ze zacala prechazet z jednoho spani na nespani, takze cekam, ze za mesic, nejvys dva uz spat po obede nebudeme (protoze v 5 odpoledne ji usinat nenecham jinak by pak usinala o pulnoci). Mou utechou je jen to, ze se rika, ze nespavci jsou chytrejsi deti( protoze nepotrebuji tolik, aby si jim mozek ve spanku utridoval a srovnaval informace a tim se ucil:slight_smile: :slight_smile:).
17. říj 2010 ve 20:57  • Odpověz  •  To se mi líbí
@brisalek no tak podle té teorie budu mít doma zaostalce:slight_smile:))). petr spí jak dub celou noc a odpoledne jak časovaná bomba od půl jedné do půl třetí. no doufám, že výjimka potvrzuje pravidlo :grinning: :grinning: :grinning:
17. říj 2010 ve 21:01  • Odpověz  •  To se mi líbí
@berenika39 tisice vyjimek urcite existuje obema smery:slight_smile: :slight_smile:. A samozrejme na IQ a sikovnost ma vliv i spousta jinych veci:slight_smile:.A urcite je to trochu jen utecha maminkam nespavcu.:slight_smile:(protoze je to fakt narocnejsi, kdyz celkem za den v roce spi 11 misto treba 15 hodin:slight_smile:). Ale nedavno jsem videla nahodne v televizi (myslim na CT 24) rozhovor s sefem Mensy CR, kde se ptali jak rozeznat vysoke IQ u malinkych deti a jak s tim pracovat a tak....?? A on mezi vyctem typickeho chovani techto deti jmenoval i to, ze vyrazne malo spi:slight_smile::slight_smile:.
17. říj 2010 ve 21:07  • Odpověz  •  To se mi líbí
@brisalek vždyť jo, nemyslím to vážně, mmch jsem to taky četla:slight_smile:. uvidíme, co nám z nich vyklube:slight_smile:.
17. říj 2010 ve 21:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika
zaujimava rozpravka...neviem, ci by som ju pouzila, lebo este si neviem predstavit ako reaguje tak stare dietatko, nemam skusenosti, snad by som ju nejako pomenila :slight_smile:, mas strach zdelit malej negativne emocie, ktore vas cakaju, preco? ved patria k novej forme zivota, ktora vas caka, caka ju velky svet systemu, kde funguju iste aj formalne pravidla, ktore nemaju dovod, caka ju skusenost so svetom cudzich ludi, kde nebude stredobodom pozornosti (to myslim jemne), kde sa bude musiet naucit vychadzat s cudzimi nutne, aj ked dietatko "nemiluju", nie su mu tak oddane...z ihriska mozete odist, to su nahodne udalosti, je skolka je akasi prva nutnost a povinnost pre dieta...kde zaziva prve hierarchizovane vztahy atd. bude si budovat uplne nove kvality socialnych vztahov kamaratstvo, snad aj poslusnost, prisposobenie sa pravidiel...inak ako doma... ja suhlasim, ze je to dobry postoj, ze mamicka musi byt 100 presvedcena o dobre skolky...ale opat nie natolko, aby sama seba klamala...je skor dobre si uvedomit, ze mozu prichadzat rozne problemy, malicke, smiesne...ale aj vaznejsie...ze je to nelahke... podla mna pre ten novy rozmer osobnosti, socialnej bytosti, ktora sa pocas skolky formuje je dolezita absolutna podpora mamicka aj priprava na isty boj, ci rozne poziadavky...podla mna si to netreba idealizovat a zatvarat oci pred realitou...a hlavne v podruci nejakych konvencnych nazorov...ale nemyslim to na teba osobne, len vseobecne uvazujem... socialne vztahy v instituciach maju vzdy potenciu na nejake nedorozumenia, cim skor si ludia zvyknu ich riesit, postavit sa im...dokazat ich spracovavat..tym lepsie...najhorsie je, ak v praci , v skole sa negativne skusenosti vyplyvajuce zo vztahov, len potlacuju do uzadia a neriesa...clovek by mal naucit riesit dane problemy...pretoze byva to tak, ze neasertivnemu jedincovi, ktory nevie vyslovit, co sa mu nepaci...co nevie jednat s ludmi...ludia viac a viac ublizuju a napokon dane problemy nemusia byt tak hrozne, ako sa zdaju, pokial ich neprediskutujeme...
nemam dovod nazerat na sirsie socialne vztahy v instituciach ako na idealne, toboz v dnesnej chaotickej dobe...na to sa treba pripravit, na to je potrebne pripravit aj dieta...
ake negativne emocie by som dietatu zdelila...tak poprve, ako to bolo v tej rozpravke, ze NAM bude za sebou smutno, ze si budeme chybat....po druhe, ze mamicka ide do prace, nie kvoli peniazom, ale ze robi nieco dobre pre inych ludi...v kazdej praci sa da najst ta kvalita spolocenskeho dobra pre inych, uplne v kazdej, ved je to dane spolocenskymi mechanizmami vzniku a fungovania zamestania...ze mamicka robi nieco dobre pre inych..napr. sekretarka, pisem listy pre inych, pomaham riesit problemy s tym a s tym alebo nejaka zameranost danej firmy institucie...a neskor sa dieta opyta s cim, ako..tak by som vzdy postupne vlastne predstavovala zamestnanie vzhladom k veku...tiez by som dieta vzala do zamestnania, oboznamila by som ho s prostredim...pozitinve samozrejme, aby si dietatko vedelo predstavit, ze kde mamicka bude, ak nebude s nim... po tretie by som pripravila dieta na novu socialitu....ze mu moze niekto ublizit, ze sa nemusi s niekym pohodnut, dospelym ci dietatom...atd...a hlavne by som mu casto opakovala, ze ma moznost mi povedat, ak mu niekto ublizi...atd. potycky s hrackami, ze tam jestvuje rezim, papanie, hranie, aktivita, spanie...atd..a ze bude musiet niekoho posluchat :grinning:, inak aj ciastocne uz sexualnu vychovu...nemoze ist s cudzimi ludmi (v podstate aj ucitelka je cudzia a nema pravo na vsetko..napr. trestat a pod.)...vsetko adekvatne veku...samozrejme podla mna to treba postupne rozsirovat...a tie deticky co zacnu chodit do skolky tak oni rychlo starnu :frowning2:, zacinaju skutocne dospievat...
samozrejme ze pre nas je vysledkom a tuzbou vytvorenie si pozitivnych vztahov...ano to je dolezite...tie su vytvarane na na baze dovery vo vlastnu osobnost...dovera v seba sa vytvara na zaklade dovery k najblizsim ludom...(prilisne dirigovanie, rozkazovanie, ubijanie samostatnej vole nieco aktivne robit, tvorit, zamedzovanie cinnosti---to vsetko narusuje doveru v zname prostredie a v osoby v nom na druhej strane poskodzuje sebavedomie a na dalsej strane kazi chut tvorit, iniciovat nejaku cinnost, ktora prinasa pocit uspokojenia, uspechu z vlastnej sebarealizacie...potom su horsie formy trestanie deti alebo fyzicky trest, ponizovanie dietata vo forme..ty si zly chlapec, vseobecne vycitky na osobnost, nie som s tebou spokojna...atd...tieto formy nielen ze potlacuju prirodzeny vyvoj sebavedomia, formy fyzickych trestov..aj ked neprichadzaju casto...prinasaju, ze dieta funguje v prostredi neistoty, nevie, kedy to pride, je akoby v strehu...to nie je o autorite, to je prirodzeny strach zo silnejsieho, ktory prinasa podlomenu doveru v najblizsich a v najintimnejsom prostredi...atd.) cize aj to je priprava zlepsit podmienky domaceho zivota...samozrejme uvazujem vseobecne...dieta ak pripravujeme na dolezity vstup do tohto prostredia tam uz nie je priestor na odsuvanie nejakych cinnosti,...veci..ze toto nie...ale skutocna vychova, ucenie, ako sa s danymi vecami, cinnostami, novymi okolnostami zaobchadza...to uz musi byt pripravena respektovana osoba dostatocne silna na dany fakt...samozrejme jestvuju paradoxne pripady, ze neuznavane deti v akychkolvek formach a to vyssieho rangu si supluju rodinne prostredie v skolke, kde zacinaju viac doverovat danemu prostrediu, ako prostrediu doma, kde je napatie, hadky...atd.
negativne treba prepojit s pozitivnymi emociami na jeho baze skusenosti...co prezil...atd..
ked nad tym rozmyslam knizka nie je zla...lebo ona pouziva taku formu imaginacie, ktoru mi nedokazeme tak uplne spravit...napr. fotkami...jedine, ze by sme sami nakreslili a napisali knizku...co by sme pri tych starostiach asi nestihali...
takze ja by som korigovala informacie a doplnovala...
a ten zaver...som stastny v skolke preto ze viem byt sam bez mamicky, lebo viem, ze mamicka lubi, ze pomaha inym...ktori ju tiez potrebuju....
to chvalenkarstvo :grinning: , ze co robi moja mamicka , ja mam otca traktoristu a pod..na to fakt pridu deti same...to ich nemusime ucit....
jaj a urcite, je pre deti dolezity a napomocny ten pocit davu...ze vsetci su tam...a hraju sa a respektuju co sa ma...
co uz zrod novej kolektivnej identity, len treba dufat, ze bez potlacenia ten individualnej bazy :wink:
17. říj 2010 ve 22:58  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika po stvrte to, ze budem to zdelovanie moznych negativnych veci...vyvazovat aj pozitivnym opisom...ak to bude harmonizovane...tak prirodzene asi nedojde k idealizacii... (bolo to nezrozumitelne v predchadzajucom prispevku uvedene)
po piate priprava v domacom prostredi...pracujem na zlepseni nasich vztahov, to samozrejme neustale , ale mozno aj otvaram nove skusenosti, nove cinnosti, ktore supluju tu skolku...co urcite aj prirodzene robime, ked zvysujeme narocnost hier, aktivit...popr. dieta same to zvysuje svojou narastajucou sikovnostou a inteligenciou
nemam inak rada tie slova: ze oni ta naucia..(posluchat)
cize ak ma dietatko nejaky problem , tak by som ho riesila predtym...nemyslim nasilne menit socialne vztahy s detmi...tiez napr. ak je dietatko prilis hyperaktivne, tak ucit trpezlivosti, vyberat pokojnejsie cinnosti, na sustredenost a pod., ktore su zaujimave atd.
17. říj 2010 ve 23:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
@basika
@berenika39 baby tak ja tiez zasahujem, a cim dalej menej podla mna to ide s vekom..dokonca na zac. sme si vzajomne pomahali s vychovou, ked som bola ja v koncoch, alebo on...samozrejme sa pri tych pomahajucich informaciach snazim zakomponovat maleho...aby sa necitil, ze sa rozpravame o nom ako o 3 osobe...tak napr. nerozumie tak jeho jazyku, ako ja...co mi neda, ak to trva prilis dlho alebo v stave frustracie z unavenosti, tak to sa snazim skor rychlo jednat, zrychlovat rezim a hlavne opakujem , ze velmi nie je priestor na vychovu a vysvetlovanie :slight_smile: ...lebo maly uz nezvlada nejake dovody, informacie, co mm nie vzdy chape..ale to zvycajne tak vecer 10 - 15 min pred predpokladanym , planovanim kupanim a to radsej uz mu dam si rychlo umyt zuby, lebo to ma rad..a paradoxne kupanie mu dava druhy dych...inak im je najlepsie samym niekde vonku, ja neviem preco :grinning:
17. říj 2010 ve 23:33  • Odpověz  •  To se mi líbí
k téme manžel s dieťaťom - tak ja tiež sa snažím nezasahovať, budem musieť popracovať na tom, že vôbec za nimi vtedy neísť. Zvyknem sa prísť spýtať čo sa stalo a už akúkoľvek informáciu dostanem, tak ju určite neriešim v neprospech niekoho z nich. Tak ak prídem a ona sa buchla, alebo sa stal nejaký úraz, tak pofúkame a zaujmeme niečím iným, ak niečo iné tak manžel len poinformuje ale neriešim, ale ako píšem, ešte musím popracovať na tom a prekonať sa a ani sa tam neukázať. Niekedy ale dcérka príde vyslovene žalovať, štýlom "ocko povedal, ocko nechce dovoliť to či ono" ale to býva aj opačne, že ona sa ide žalovať ockovi, keď ja niečo riešim...vtedy sa snažíme nepodkopávať si autoritu, ale keď on niečo zakáže také, nepodstatné...tak jej poradím "tak skús poprosiť ocka"... (neviem či to správne) a alebo keď je to niečo závažné, tak jej poviem resp. dovysvetľujem prečo to ocko zakázal.

@fem ďakujem ti za tvoj dlhykánsky príspevok je v ňom kusisko pravdy a reality. Tiež si to potrebujem sama pre seba ujasniť, tie negatívne emócie možno preto mám zábrany ich spomínať...aby si nezapamätala len tie. Lebo niekedy mám pocit, že si zapamätá to negatívne a to pozitívne jej v príbehu unikne. My chodíme do MC a to je v areály škôlky, kde by mala aj Livka chodiť, tak veľakrát keď ideme do škôlky tak vidíme detičky práve hrať vonku. Takže prostredie od vonku je jej známe taktiež chodím pozerať kolegyne do svojej roboty a ona chodí tam so mnou, len vlastne jej to nekomentujem, že je to moja práca, takže to určite začnem. S tou odpútanosťou mamičky od dieťaťa som mala namysli hlavne to, že často počuť od mamičiek ako im to srdce trhá, veľakrát plačú keď dieťa ostane v škôlke a to dieťa určite vycíti, tiež budem mať s tým problém chcem vopred sa nejak na to pripraviť a brať to pozitívne a posun v pred možno je to práve to niekde v podvedomí čo si písala, že nástupom do škôlky, deti začnú strašne rýchlo starnúť...možno je to podvedomý strach práve z tohoto že "prichádzame" o naše deti, že ich už nebudeme môcť tak chrániť, je to zvláštny pocit, ktorý určite musí spracovať aj mamička asi v prvom rade..potom viac dokáže byť oporou pre dieťa. Díky za tvoje postrehy určite si prečítam tvoj príspevok viackrát už som si ho prečítala aj 3x :slight_smile: :slight_smile:

ešte mám ale jeden taký dotaz v správaní dcérky a odmietaní nejakej osoby (zväčša starkej t.j. mojej mami) jednoho času mala permanentné odmietanie, normálne sa jej ani nemohla prihovoriť, vtedy som hovorila aj mame, nech si ju nevšíma, nech sa jej neprihovára. Ale včerá bola tiež taká situácia. Som dcérku masérovala a prišla nás navštíviť mama a prišla ku nám a tak sa príhovárala "fíha teba mamina maséruje?" a ona hneď tak zamračene sa zahnala po mame. Neviem vtedy ako reagovať, či jej dohovoriť, či si to nevšímať. Bolo už aj tak, že jednoducho moju mamu kopla do nohy. :confounded: A mala aj také, keď sa jej niekto "afektovane" prihováral, to sa jej trošku aj nečudujem...to už ale trošku ustúpilo...ale poraďte ako správne reagovať v takýchto situáciáh?
19. říj 2010 v 18:48  • Odpověz  •  To se mi líbí
mile maminky, konecne sa mi dostala do ruk kniha, na ktoru som sa tak velmi tesila... a chcem sa s vami podelit....precitala som si len par prvych stranok a som nadsena...v podstate to je ten dalsi rozmer, ktory som este vo vychove hladala...intutivne mi chyba...dufam ze mi tato kniha pomoze nielen pomenovat, ale aj realizovat
@blandik pamatas, ako som sa ta pytala, ci nejestvuju momenty, kedy by som dieta nechala uplatnit si svoju volu bez nejakych "trikov"--t.j. primat dieta do toho stavu, co chceme...vies...zatial sa crta, ze v tejto knihe je odpoved..,
takze ani som netusila, ze kniha je prelozena do cestiny, nahodne som sa to dozvedela pri objednani si anglickeho originalu...Raising our Children, Raising Ourselves...od Naomi Aldort....a je v cestine Vychovavame deti a rosteme s nimi...mozno ju niekto napokon poznate
napisem z nej par slov: s. 11 Zmena stereotypu
Sdilejte život s ditetem, jehož spravne jednani vyplyva nikoli ze strachu, ale z radosti a lasky.
Naucila jsem se z rodicovskych pribehu, ze kazdy vi, jak byt rodicem, casto vsak svou moudrost nedokaze pouzit. Rikate nebo delate neco, co byste ani nechteli, a je vam to pak lito, nebot hluboko uvnitr vite, ze to neni spravne. TO, co stoji v ceste moudrosti a lasce, jsou pouze vase myslenky a prehravani starych vzoru. v vteto knize se naucite neproduktivne myslenky oddelit od lasky k diteti a jednat v souladu s tim, kdo opravdu jste, a to milujici rodic.Naucit se, jak projevovat svou lasku prave v tezkych situacich. Urcite byste radi prestali hubovat, trestat a vyhrozovat, ale nevite jestli i bez techto bolestnych opatreni vase dite dospeje v lakaveho, zodpovedneho a uspesneho cloveka. Tato kniha je odpovedi. Prani klidnejsi vychvoy prineslo v posledni dobe jemnejsi zpusoby, jak primet deti ke spolupraci. Prastary koncept ovladani sa vubec nezmenil a "ochotna spoluprace" je jen novym terminem, ktoery tuto trvajuci kontrolu zastira. Ovladani nema smysl, proteze lidske bytosti se mu prirodzene brani. At uz jde o mirne donucovani ci skrytou manipulaci, ovladani samo o sobe prinasi problemy, ktore se nasledne snazime resit.
Vetsina rodicov uz vi, jak uplatnit mirnejsi spusob ovladani deti. Co ale nevime, je jak NEovladat a zit s detmi v klidu a radosti. Kontrolujeme dnes deti mene napadnymi prostredky, jako jsou prirodzene nasledky, dobrovolna spoluprace,j podplaceni a pochvaly. Poslusnost, povolnost i ochotna spoluprace su ale stejne znamkou toho, ze dite podleha vuli dospeleho, jakkoli spokojene vypada (protoze chce vasi lasku).
...
a nieco este z uvodneho podekovania (odpoved pre bereniku, jak vypadaji starsi rabr deti)
@berenika39
Tuto knihu jsem zacala psat asi pred osmi roky, kdyz muj nejmladsi syn byl batoletem. Myslenky jsem mela sepsane behem kratke doby, byla jsem ale prilis zamestnana svymi detmi a nemohla jsem text usporadat a pripravit k vydani. Kniha mela vyjit pred peti lety, kdy nejmladsimu Oliverovi bylo sest let. Jenze on a jeho bratr LEnnon se rozhodli dochazet na hodiny hudby (cello, housle, klavir a pozdeji dirihovani a skladbu). Oba chlapci projevovali vyrazny talent, a tak jsem zas na par dalsich let musela knihu odlozit. LEnnon Aldort (15 let) dnes klada a diriguje sve vlastni symfonie a OLiver Aldort (11 let) hraje jako solista s radou orchestru a vystupoval v televizi a radiu...
Kniha , kterou drzite v rukou, byla nekolikrat prepsana a predelavana. Rostla spolu se mnou a mymi tremi detmi. Podekovani zacina u mych deti, ktere jsou mymi osobnimi trenery a uciteli. Jonathan ALdort me mimo jine naucil, ze jakkoli milujici a uzasna matka mohu byt, dite si vytvari vlastni pribeh o svem detstvi a zadne jine nema. Lennon ALdort me ucil vydat se s ditetem do jeho sveta a tak objevovat nove dimenze, o kterych jsem nemela tuseni. Ucil me odlisit predstavy od skutocne pravdy a upozornil mne pokazde, kdyz jsem byla omezena svym vlastnim myslenim. NEjmladsi Oliver Aldort mne jeste stale vede na ceste k me vlastni realici a uci mne buddhovske prirozenosti. Kdyz veci neprobihaji podle jeho predstav, rika "nevadi" a pokojne pokracuje dale. Kdyz jsem se souzila materskymi obavami, ptal se: "mami, pro se tak k sobe chovas?"
...nie je to krasne?
@basika ja chapem , co chces povedat, ze sa ti zdaju obavy niektorych matiek zo skolky prehnane...ja ti neviem presne odpovedat...ale aj moj strach prameni z toho, ze ci je skolka skutocne tou pravou instituciou pre dieta...
a pisem to aj vo vztahu k zmienovanej knihe, ktoru som citovala hore:autorka spolupracuje aj s hnutim vzdelani mimo skoly...ale to len tak na margo...ja len, ze vies nie vsetky strachy, ktore mame su tak neprirodzene ale skor nam spolocnost, konvencia, institucie nahovaraju , ze su neprirodzene a mame ich prekonat...dokonca sa za ne hanbit...ale spravnu odpoved este nepoznam..chyba mi skusenost...takze urcite m zcasti pravdu aj ty...ale tiez neverim v "prirodzene dane dobro skolky...podla mna je to skor umely konstrukt....a opat som na MK nadabila na dalsie diskusie ohladom problemov skolok...
neviem presny odkaz...ale v jednej skolke praktikuju ucitelky...ze ak dieta nejakemu inemu dietatu ublizi (agresivne), tak si ich vyvolaju k sebe a nechaju ublizit tomu agresorovi, dietatom, ktoremu bolo pred tym ublizene...povedla som to krkolomne, ale asi je jasne, o co ide...je to zvrhle a myslim, ze aj trestuhodne,..nevahala by som skutocne za taketo spravanie, "vychovne prostriedky ucitelky zazalovat...hoci sa pytam...ci ak fakt budeme v tej skolke fungovat nebudem tiez sputanam tym mocenskym institiucionalizmom, ktora manipuluje s rodicmi a ich detmi v znameni svojej moci a rodicia sami citia , ze to nie je v poriadku, ale nedokazu sa branit...ten efekt, ze napokon sa prisposobia...klasicky mocensky vztah nadradeneho a podradeneho...zepodradeny napokon paradoxne ostava v tejto polohe sam a dobrovolne...vela rodivcov tym ze nevedia svoju zivotnu situacizke financne problemy, pracu..atd. inak riesit sa dobrovolne postupuju toto mocenske spravanie...lebo nemaju ine vychodisko...
podla mna je toto prespikovane atmosferou skolok..snad alternativne su vynimkou...
a to prave preto, ze my sami nemae odvahu dane veci zmenit...
20. říj 2010 ve 20:57  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek