Keď som mala 16 spoznala som o 5r staršieho muža. Prezila som s nim dlhých 13 rokov. Rád si vypil... Boli ťažké chvíle ale aj krásne.. Veľmi sme vždy túžili mat deti... Lenže bolo pre to niečo treba spraviť .. Vždy mal s tým problém nikdy nechcel počuť o lekároch.. Po asi 6r prehovarania nakoniec išiel na spmg. Ja už ani neviem... Bolo toho veľa... Veľmi veľa sme toho obehali.. Do dnes mi nikto nepovedal prečo deti nemám... Išli sme na ivf lenže som bola veľmi psych vyčerpaná s toho ze som sa neustále prosila aby to podstúpil.. To obdobie nam zmenilo život.. Po neúspešnom ivf sme sa odcudzili no stále bolo medzi nami silné puto. Našiel si milenku.. Vedela som to ale nemala som silu niečo riešiť hádať sa... Súhlasil s adopciou... Lenže... Ja som odišla na liečenie a kým som sa vrátila plná síl že ideme do toho už to nebolo ono.. Mal samé výhovorky tvrdil mi.. Ze pôjde až keď ja pôjdem na psychiatriu.. To bol teda koniec vzťahu.. Po tomto som odišla a ostala vlastne na ulici.. Par noci som spala v aute pár noci na chate a par noci u sestri..pretoze rodiča ma odvrhli.. Nakoniec som bývala rok na penzióne a začala od znova.. Nasla som v sebe veľa síl a sústredila sa len na prácu.. Prišiel mi do života chlap kt mi dal toľko lásky ako nikdy nikto.. Po pár mesiacoch mi navrhol že si ma vezme a pôjde so mnou aj na adopciu alebo ci neskúsime spolu všetko možné aby sme sa stali rodičmi.. Odmietla som.. No po pol roku sa nasťahoval ku mne.. Chvíle s nim boli výnimočné. Lenže... Asi po roku som zistila ze je silný hráč.. Vyhodili nás nakoniec aj s toho penziónu a musela som dat výpoveď a odísť do zahraničia k sestre. Bývala som u nej mesiac a šla so podnájmu... Bývam tu cca 7mes... Mam všetko po čom túžim... A áno nasťahoval sa znovu ku mne.. Dala som mu šancu už má zákaz od súdu hrať hazardné hry. Vacsinu veci platí on a mame sa veľmi dobre... Často sa ma pýta ci nechcem s nim ísť k lekárovi... Ze možno ešte deti mat môžem... Medzi tým mi napísal môj ex.. Ze tiež si ma chce vziať a chce ísť na adopciu... 13r vzťahu a žiadne dieťa XY lekárov nikto mi nič poriadne nepovedal.. Mam novy vzťah a sex tiež viac ako rok a tiež žiadne dieťa... O pár mesiacov mam 30..pytam sa sama seba... Kde som do teraz bola.. Prečo som sa nerozisla skôr... Prečo musím riešiť hráča alebo alkoholika alebo stále sa sťahovať.. Prečo nemôžem mať pokojný život.. Ako mám ísť v živote ďalej... Prečo každému dávam šancu.. Kto by ju dal mne? Bude to nakoniec tak ze každý z nich si založí rodinu a ja ostanem sama?... Asi nechcem počuť nikoho názor.. Pretože väčšina mi napíše bud že sa ľutujem alebo ze nemám sa rozhodnúť ani pre ex kt pil a odmietal riešiť celú moju mladosť a ze mam kašľať aj na hráča.. Lenže ja už nemám silu niečo riešiť... Stojím pred rozhodnutím - vrátim sa k ex s kt som prežila 13r poznáme sa a už to chceme obaja... Alebo poviem áno tomu koho ja milujem... Alebo ostanem sama... Aši som hlúpa pretože mám výčitky svedomia že niekto kvôli mne nebude mať nikdy svoje vlastné dieťa... Veľmi ma toto ťaží na srdci nemôžem spávať a vzdy pri pohľade na deti ma to zabolí... Odľahlo mi ze som to sem napísala a ďakujem za každý milý komentár... Dobru noc ❤️