Každý z nás má nejaký svoj emocionálny spúšťač. Určite to poznáte, niekto spraví nevinný komentár. Niekto by si povedal o nič nejde, zasmejeme sa a ideme ďalej. Tebe sa v priebehu sekundy pokazí celý deň, prídu na teba zlé myšlienky, začne ti biť srdce ,začneš sa potiť, úzkosť ako vyšitá. Začínaš sa tak cítiť stále ak s tebou niekto nesúhlasí, ak sa na teba niekto škaredo pozrie. Zrazu si myslíš , že si v centre pozornosti.
Znie ti to povedome?
Je náročné identifikovať spúštač , ale proces zistenia a následného pochopenia ti uľahčí a naučí ťa vysporiadať sa s tým.
Prečo máme všetci tieto spúštače? Odpoveď je jednoduchá, všetci sme raz boli deťmi. Ako deti sa nevieme vysporiadať s odmietnutím, bolesťou, porovnávaním... V dospelosti preto šliapeme v starých koľajách , v presvedčeniach ktoré do nás zasiali príbuzný, učitelia, známy, kamaráti.. Niekto. Náš mozog je takto naučený fungovať, nepozná iný model myslenia.
Ak ideš k zubárovi s boľavým zubom najskôr ti ho zaplombuje alebo rovno vytrhne. A je po probléme. A čo ak ťa bolí duša? Ideš k psychológovi, roky k nemu chodíš, možno sa aj niekam posunieš ale stále si na liekoch, stále máš ataky ,depresívne myšlienky. Buď si si s ním nesadol, alebo nesadla daná terapia. čo daľej? Dávky liekov od psychiatra zvyšuješ,meníš. Zaberú? Nezaberú? Iba prehlušia, ale nič sa nerieši. U psychóloga sa venuješ svojim negatívnym zážitkom,svojim negatívnym myšlienkam. Točíš sa v kruhu. Ak sa sústredíš iba na to negatívne ako budeš vidieť to dobré,pozítivne. Stále veríš, mne už nieje pomoci. Ak máš konečne šťastie natrafíš na psychológa-terapeuta ktorý ti ozaj pomôže a naučí ťa zvládať a prekonávať a hlavne bojovať a mať pod kontrolou svoje negatívne myšlienky,emócie.Sadli ste si, sadla ti terapia a ty si voľná.
Pred 10 rokmi som pracovala na Lekárskej fakulte. Bol tam študent medicíny. Vyskočil z okna 26.12. Trpel depresiami. Nikto si nevšimol že ma problémy. Študent medicíny medzi lekármi. Žiaden z nich o tom ani netušil. Smutné. Mladý chalan, veľmi múdry.
A čo ak je pomoc? Len sa človek hanbí? Odsúdia ma, budú sa mi smiať.
Je to v tvojich rukách. Ako terapeut som sa stretla so ženami ktoré si prešli kadečím. Od tých klasických vzťah rodič-dieťa, až po sexuálne zneužívanie,“body-shaming“, závislosti... Všetko sa dá prekonať, ale najväčšiu a najťažšia práca je na tebe.
Máme tu záver roka. Šlúbte si, že rok 2019 bude pre vás prelomový, v tom dobrom. Začnite pracovať na tom, aby ste neboli len pasažiermi v aute, ale aby ste ho riadili. Buďťe k sebe láskavé,verte tomu, ze ste DOŠT DOBRE a SCHOPNE. A že nikdy nič nie je stratené.
@felinegrace to mi je luto, ze mamka terapiu odmieta. Bohuzial, clovek sa musi sam rozhodnut , niekedy si vsak dotycna osoba neuvedomuje ze ma nejaky problem, nechce si pripustit ze trpi nie len ona ale aj jej okolie.
Začni psát komentář...
Díky za článek. Je tristní jak nedostatečné nebo špatné informace mají lékaři natož veřejnost o těchto "nemocech". Přitom je smrtelná. Maminka bohužel terapii odmítá.