Leto 2022: Krušné hory a okolie

Séria článkov o tohtoročnom letnom cestovaní s dvoma deťmi (a občas dvoma psami). Máme v pláne chronologicky Krušné hory, festival Colours, východné pobrežie Ameriky, Grécko, Vysoké Tatry a Viedeň/Bratislavu.

Toto leto sme začali dovolenkou v Krušných horách, kde sme strávili 5 dní. Krušné hory majú hneď niekoľko výhod:

• minimálne v lete tam nie sú davy
• mestá v nich sú pomerne vysoko položené, takže si môžete urobiť 10+ kilometrovú "prechádzku" bez väčšieho stúpania 
• zároveň sa v okolí ale nachádza množstvo maličkých prechádzok, ktoré zvládne naozaj každý s dvoma zdravými nohami
• práve z toho dôvodu sú vynijakúce pre rodiny s malými deťmi
• je tam aj pomerne dosť atrakcií pre malé deti
• nie je tam teplo 🙂
• nie sú extrémne drahé

Ubytovaní sme boli strategicky v mestečku Abertamy. Toto miesto sme si vybrali, pretože to nebolo až tak v horách, takže sme to mali kúsok do Jáchymova a Varov, no zároveň sme za 15 minút boli v Božom Dare, odkiaľ sme začali hneď niekoľko výletov. 

Prvý deň sme ako výlet zvolili Ježiškovu cestu, ktorá vedie z Božieho Daru. Táto cesta je urobená špeciálne pre deti, ktoré po nej musia plniť rôzne úlohy a nachádza sa na nej aj nejaká tá atrakcia typu hojdačka, rôzne sochy zvieratiek, zábavné lavičky a podobne. Dá sa zvoliť krátky alebo dlhý okruh, ten krátky má okolo 6km a dlhší 13km. Trasa vedie prakticky po rovine a dá sa pekne prejsť s kočíkom, my sme však pre istotu zvolili nosítko. Je dobré sa pred začiatkom zastaviť v Božom Dare v infocentre, kde vám predajú zápisník, do ktorého každých pár sto metrov budú deti lúštiť nejakú hádanku a na konci cesty im za to v infocentre dajú malú odmenu.

My osobne sme zvolili malý okruh, pretože tie "stanovištia" sú pomerne ďaleko od seba a cesta nie je zase tak zaujímavá, aby to náš 3.5 ročný syn prešiel sám. Zároveň sa ale ku koncu trasy dá z cesty odpojiť a ísť si pozrieť Božidarské rašelinište, ktoré má cca 3.2 kilometra, čo tiež nie je pre tieto prťata málo, hoc ich to určite zaujme. Rašelinište je urobené zaujímavo a rozhodne zaujme veľkých aj malých.

Okolo obeda sme boli späť v Božom Dare a vybrali sme sa do miestneho pivovaru na obed. Podotýkam, že jediná vec, ktorá v Krušných Horách pokulháva je gastronómia, preto sme boli radi, že sme natrafili na Pivovar Červený Vlk, kde sa človek nielen dobre najedol, ale ani pivo nečapovali najhoršie. Ich IPA mi chutila veľmi.

Poobede sme sa vybrali do mesta Ostrov, kde sme si pozreli centrum, miestny zámok so záhradou, v ktorom sa dá kúpiť krmivo pre veveričky a nasypať im ho do krmítka, čo moje dieťa teda nesmierne bavilo. Dali sme si zmrzlinu a presunuli sa do Jáchymova, ktorý sme si prešli od kostola úplne hore až do parčík dole pri kúpeľoch. V parku sa nachádza detské ihrisko s vláčikom, ktoré naše dieťa extrémne zaujalo. Po ceste sa dajú kúpiť vynikajúce lázenské oplátky, ale čo odporúčam nevynechať je neopísateľne dobrá kaviareň Café 1516. Také skvost by ste v Jachýmove určite nečakali. Kafe skvelé a koláčiky tiež, opýtajte sa pani na prehliadku baráku, pretože ten je tiež úchvatný.

Čo je trochu škoda je, že nás s deťmi nenechajú ísť do žiadnej štoly, ale nevadí, aspoň sa budeme mať za čím vracať. 

Večer sme potom únavou padli za vlasť a ráno nás už čakal ďalší výlet. 

Druhý deň sme sa hneď z rána vybrali na Perninské rašelinište a to pešo od baráku, keďže sa nachádza asi kilometer od Abertamov. Tento výlet snáď ani nemôže byť nazvaný výletom, je to skôr taká zastávka na polhodinku, no zvládnuť sa dá aj s kočíkom aj s vozíčkom, takže kto chce zažiť krásne jazierko a rašelinu k tomu a nechce sa mu alebo nemôže moc chodiť, určite toto rašelinište nemôže vynechať. Psov sme potom už nechali doma a vydali sa spoznávať okolité mestečká.

Prvú zastávku sme si urobili na hrade Loket. Auto sa dá zaparkovať priamo na námestí a k hradu je to potom skutočne len pár schodov. Zvolili sme si prehliadku s výkladom a neľutovali sme. Paní rozprávala zaujímavosti, žiadnu učebnicovú históriu a zvládol to počúvať aj náš trojročný. Hrad má peknú zbierku miestneho porcelánu a zaujímavú históriu, ktorá sa viaže s Karolom IV. 

Ako druhé mesto sme zvolili, že si pozrieme Františkovy lázne. Prešli sme sa mestkými parkami, promenádou a dali si obed v miestnej reštaurácii Gruzie, ktorú rozhodne nemôžem hodnotiť kladne. Čakali sme na zemiakove placky cez hodinu a obed to bol fakt extrémne nedobrý. Chuť a náladu nám spravili oplátky a miestny kultúrny program, ktoré pripravilo mesto pre lázenských hostí. Veľa ľudí sa v meste nenechádzalo a preto ho Richard mohol celé prejsť na kole.

Našou poslednou zastávkou v ten deň bolo mesto Cheb. Konal sa tam akurát nejaký mestký festival, tak sme si vypočuli miestnu kapelu a vybrali sa okolo slávnych domčekov na námestí až po hrad, kde vás za stovku pustia do pôvabného svetlého areálu s krásnou kaplnkou. Prešli sme sa zaujímavými uličkami mesta a keďže nás žiadny podnik nezaujal, vybrali sme sa radšej na ubytovanie grilovať a pripraviť sa na ďalší deň, kedy nás čakal výlet na Klínovec. Mám totiž úchylku vždy navštíviť najvyššiu horu dalého pohoria. 🙂

Tretí deň sme teda začali výletom na najvyššiu horu Krušných hor - na Klínovec. Vybrali sme sa pešo z Božieho Daru po nenáročnej trase, ktorú skutočne zvládol aj náš syn. Cesta ale rozhodne nie je úplne vhodná pre kočíky, preto sme zvolila opäť radšej nosítko. Na vrchole sme navštívili rozhľadňu a vydali sa naspäť do mesta. Počas cesty dole sme sa zastavili ešte na Boží rozhledne, ktorá ukazuje výhlad na mesto. Obed sme si dali opäť v Červenom Vlku.

Poobede sme sa vybrali vlakom z Perninku do Nejdku miestnou známou železnicou. Cesta trvala pol hodinku, otvárala nádherne pohľady na miestne lesy a pre decká bola rozhodne zážitkom. V Nejdku nás nabral tatínek a vybrali sme sa do Karlových Varoch popozerať tohtoročný fesťák. Atrakcie a atmosféru Karlových Varov počas festivalu asi ani nemusím predstavovať. Decká boli nadšené a my tiež. Dali sme si makrónky, zmzlinu, oplátky, prešli sme celé mesto až po Pupp a späť a večer opäť padli do postelí plný zážitkov.

Štvrtý deň sme zvolili výlet na Blatenský vrch z obce Horní Blatná. Zaparkovali sme na námestí a odtiaľ sa vybrali pešo po červenej značke. Cestou sú rôzne zaujímavosti, ako napríklad Vlčie jámy alebo Ledová Jáma, obria lavička a podobne. Na vrchole je bufet so sympatickými majiteľmi, ktorý milujú recyklovanie a za 10 korún vám umožnia vstup na rozhľadňu. Výhodou tohto výletu je, že sa človek nemusí vraciať tou istou trasou. My sme išli dole po žltej značke, ktorá končí u krásneho jazierka, v ktorom sa dá okúpať. Na obed sme išli opäť do našeho pivovaru, pretože miestne podniky sa ukázali ako nie moc dobré. Pokiaľ viem, tak je ešte veľmi dobrá reštaurácia Hranice, ale tá je dosť typická česká, takže by som sa tam nenajedla.

Po obede sme sa vybrali do Nemecka do mesta Oberwiesenthal, prešli sme si ho a po cca hodinke a pol tam už nemali čo robiť a vybrali sa späť do Česka, kde nám to prišlo krajšie a zaujímavejšie. Podvečer sme sa ešte raz zastavili v Jáchymove na kafe a dortík a večer sme opäť grilovali. 

Piaty deň bol naších posledným. Ráno sme sa vybrali na výlet do zaniknutej obce Königsmühle, kam vedie krásna prechádzka lesom, ak sa vyberiete z opačnej strany a nie z Hájí. Táto zaniknutá osada má neskutočnú atmosféru a každý rok sa tam koná festival umenia, takže sa v nej nachádza množstvo umelecných diel, ktoré sa pravidelne obmieňajú, takže to nikdy nevyzerá rovnako.

Po tejto zaujímavosti sme sa už vybrali sme Praha. Zastavili sme sa v Chomutove, dali sme si obed v miestnej mexickej reštaurácií Pepe Lopez, kde to rozhodne nechutilo najhoršie, hoci porcie boli zbytočné veľké. V Chomutove je zaujímavé muzeum železnice. Naša posledná zastávka bola v Lounech, kde sme si pozreli centrum a zakončili našu dovču zmzkou na námestí.