Nedonošeňátka a jejich vývoj a trápení. Je jejich vývoj zpomalený?
Ahoj chci si jen tak popovídat s maminkama co se jim miminka narodila předčasně zda je to znát že jsou dříve nebo zda je ten vývoj pomalejší než u donošených dětiček.
Rodila jsem na 36. týdnu a malý měl nezrálé plíce , to jsme dohnali v porodnici ale díky tomu že je nedonošenec tak teď lítáme po doktorech a po vyšetřeních a pořád ho pozorují zda se správně vyvýjí a tak, no není to nic příjemného.Takže bych ráda kdyby jste se podělily o vaše zkušenosti .Moc děkuji.Mona
@vlaadkaa 🙂 je prima vědět, že tak krásně prospívá! Doufám, že se to u nás už brzy zlomí...včera náš Vojtíšek vyslopnul z lahvičky 40 ml, a pak usnul...takže on ví jak na to, ale taky ho to unavuje a hlavně asi prostě není zvyklý, protože byl většinou krmen sondičkou. Pověz mi ještě, v kolikátém týdnu a při jaké váze jste šly domů?
@sarka_gajdosova
Ďakujem za záujem :o)
Spolupráca by vlastne spočívala v tom, že by ste v prvom rade vyplnili testovací hárok, v ktorom je zmonitorovaný vývin dieťatka vo všetkých oblastiach vývinu (socializácia, jemná a hrubá motorika, myslenie a reč) a to v závislosti od veku dieťatka. V podstate sa postupuje od prvého mesiaca života až po aktuálny vek. V jednotlivých položkách sa zaznačí, či dieťatko danú činnosť zvláda, alebo nie, alebo sa o to už pokúša.
Ku každej z týchto činností je v knižke od W. Strassmeiera priradené cvičenie, ktoré má dopomôcť k tomu, aby si dieťatko danú činnosť osvojilo. Úžasné na celej publikácii je to, že okrem praktického cvičenia, alebo skôr návodu pre aktivity s dieťatkom, ktoré majú pomôcť danú činnosť rozvinúť je uvedená činnosť, ktorá tejto aktivite predchádza, čiže ktorú musí zvládnuť skôr, ako ho začneme učiť niečo, čo ešte neovláda. práve toto je veľmi dôležité, pretože niekedy sa snažíme tie naše deťúrence naučiť niečo, k čomu nemajú základy...a tie základy zdanlivo vôbec nemusia súvisieť s novou činnosťou. Napríklad, ak chceme, aby dieťatko vhadzovalo predmety do nádobky ( jemná motorika - B - 7), musíme zistiť, či si uvedomuje, kde sa tie predmety strácajú - musí najskôr pochopiť, že keď predmet niekde vhodí, že ho tam nájde ( myslenie - E12). Rovnako je uvedená činnosť, ktorú môžeme trénovať ako nasledujúcu.
Takže celá práca by spočívala v tom, že by ste sa pri činnostiach a hrách s dieťatkom cca 5 mes.snažili využívať cvičenia z knižky. Vo februári by sa testovanie zopakovalo a napísali by ste pár slov k tomu, či Vám dané cvičenia pri aktivitách s dieťatkom pomohli 🙂
@olyn presne na 32den od porodu nas pustili domkov.Janulka mala 2400gr 🙂 po 3 mesiacov som stratila mliecko,caste chodenie po vysetreniach a samozrejme psychika sa o to postarali,zacali sme davat nutrilon nenatal to sme mali na predpis o nieco lacnejsie,ked mala viac ako 4kg uz sme mohli davat nutrilon1...teraz uz papa uplne vsetko mixovane a mame prvy zubok 🙂
@kikuska8 ahoj moj maly sa narodil v 32tt s vahou 1500g. dnes ma 6 mesiacov a 10 dni. korigovane 4 mes. a10 dni. vazi 7140g a 66cm. my papame velmi pekne. jeho davka mliecka je 150ml a s prikrmami sme zacali ked maly mal 5 mes. najprv zelenina ovocie kasa a teraz uz na odporucanie dr. papa aj masko. je velky zrutik anozaj. nemam s nimvobec problem pekne papa.vy este neprikrmujete? mne uz odporucali davno aj na gastre aj pediater. moj je na umelom mliecku.
@emmilly hej, uz prikrmujeme o 6. mesiaca, teraz mame 8 (gestacne). zacali sme zeleninkou, ta chuti, ovocie mi stale vyvrati. hned po prvej-druhej lyzicke, tak skusam do kase primiesat, tak spapa aspon trochu. uz aj masko papame ... oblubene kombinacie ma cuketa-zemiak-brokolica, hokkaido-zemiak-masko a kasa z DMky. zatial vsetko mixujeme bo mala akonahle zaciti nejaku hrudku, zacne vracat 😅 odstriekavala som do 6. mesiaca, teraz sme na UM
ahoj mne sa malý narodil v 32 t. s vahou 1600 g a 43 cm,boli sme v sledovaní pneumologa,neurologa a cvičili sme poctivo vojtovu metodu,v roku začal chodiť ,rozpravať a vôbec nezaostaval,držim palce,až vam všetko dobre dopadne
@vlaadkaa neboj mne maly do 9 mesiaca sedel,že sa ručičkou pridržiaval,nechcel štvornožkovať, jedna pani doktorka mi povedala,že musí,lebo nebude chodiť, a v 12 mesiacov urobil prvé krôčiky,doslova nam začal lietať,rozpravať je to moje zlatíčko, dnes ma už 6 rokov ,to obdobie do jedného roku bolo náročné ale zvládli sme to,držím palce vám i všetkým predčasniatkam
@kikuska8 ahoj, pozerám, že ste podobne ako my na tom, moja malá má čerstvo 7 mesiacov, narodila sa v 34 tt a ešte nesedí...začala sa dávať na štyri ale sa len hompáľa....ja mám problém asi sama so sebou, lebo ju neustále sledujem a neviem sa toho zbaviť...na rehabilitáciách mi povedala sestra, že prepína špičky, no neviem, čo to znamená, lebo ona nieje teda milé stvorenie, tak sa s ňou ani nebavím nejako...inak neurologička po dvoch kontrolách bola s ňou spokojná, ale na rehabilitáciách sa stále dačo nájde, tak s ňou cvičím o dušu....plače, ale čo mám robiť...ja plačem v duchu s ňou...verím, že je okej, ale predsa ten strach je niekde vnútri stále...ako to zvládate vy ?
@nikusssik ahoj, aj ja mam predcasniatko a tiez som ho takto sledovala, ako ty, ale uz som si povedala stop, nemoze byt zo mna taka uzkostliva mama. dietatku to nebude prospievat. daj malickej cas na vsetko, neporovnavaj a nesleduj ju do posledneho detailu. tes sa, ze je uz na 4 🙂 nevadi, ze nesedi, sadka si neskor. kazdy sme iny 🙂 moj ma korigovane 6mes a tiez si este nesadne sam, ani nie je na 4, ale vobec mi to nevadi, hlavne, ze je to zdravy chlapcek 🙂 tak sa na to pozeraj aj ty tak. strach moze mat mamina, ktora ma postihnute dietatko, ale tvoja malicka si len potrebuje dohnat cas, ktory este mala byt v brusku a bude este mozno par mesiacov trvat, kym sa zrovna s rovesnikmi. a nemozes plakat v duchu s nou, lebo ona to citi! musis byt najprv ty v absolutnej pohode, proste MUSIS! 🙂
@babyboy najhoršie je to, že moja úzkosť je už asi za hranicou, proste stále mám pocit, že predsa zdravé deti necvičia, netrápia sa takýmto plačom, pritom nik mi nepovedal, že by jej niečo bolo....nemá žiadne diagnozy od lekárov, vyšetrená je neraz aj na očnom, neurologii, rizikovej poradni a stále ako keby som si nebola istá, že je to najhoršie za nami...ja len pevne verím, že keby niečo bolo tak by si to už niekto všimol...ja, alebo lekári, veď stále chodíme niekam....budem si brať príklad z vás, pozitívnych mamičiek 🙂
@nikusssik cvicite, aby si podporila jej rozvoj, nie preto, ze by bola chora. viem, ake su vsetky tie kontroly, tiez ich absolvujeme, ale beriem to ako nutnost a dalej sa nad tym nezamyslam, praveze sa tesim, ked mi zakazdym, povedia ze je maly ok 🙂 tes sa, ze ju mas, urcite jej to da viac, ako ked budes uzkostliva ustrachana mamicka, ktora je nestastna a boji sa. hadam z nej chces vychovat sebavedome a silne dievca, nie? 🙂 tak jej bud prikladom! aka matka, taka katka 🙂
@nikusssik ahoj, to prepinanie spiciek je to, ked ju postavis, stavia sa viac na spicky ako na cele chodidla. aj moja to robi. neuro mi kazala, masirovat lytka a tlacit chodila do L. ja som cvicila do 5 mesiacov. v 4 sa zacala pretacat, tak som potom uz prestala. a napriek necviceniu zacala v 8 mesiacoch sama lozit. ono ma to cvicenie vyznam urcite, ale citala som aj nazory neurologov niektorych, ze to je zataz na nerv. system, takze vyber si... kazde babo potrebuje cas, ma svoje "tempo" vyvoja... ja som sa tiez trapila, ze malo papavala... ale uz to neriesim. ozaj co sa toho 4nozkovania tyka, skus malu davat na koberec. nech citi pevnu zem... ja som mavala Nikol len na posteli a tam sa len hupala, parkrat sa aj pokusila pohnut vpred, ale nebola si ista. ked som ju zacala davat na zem, po 2 dnoch sa rozbehla sama 😀 daj vediet potom, ci pomohlo 😉
@kikuska8 naša sa pretáča v pohode už vyše mesiaca, veľa sa hrá a kotúľa...inak ja ju mávam skoro stále na koberci na zemi, hlavne preto, že nemá kde spadnúť 🙂 naša neurologička nás ani na žiadne cvičenie neposlala, ona vlastne o tom ani nevie...na najbližšej kontrole jej to poviem, lebo začali sme cvičiť až v 4 mesiacoch, lebo malá mala pastičky v polohe na brušku a aj tie nožičky má ako baletka....ale poslali nás z rizikovej, nie neurologička..tak som zvedavá, čo nám na to povie ona...či je za alebo proti...určite je to záťaž na nervový systém, vraj to aj dosť dráždi, tak ja neviem no...dôvod sú teraz tie napnuté špičky, ale či sa to nedá inak vyriešiť, alebo či je to nejaký chorobný príznak, tak to neviem...ale ručičky už na brušku má otvorené 🙂
@nikusssik ja som bola na tom podobne ako ty stale som ho sledovala pretáčať sa začal okolo pol roka a to do jednej strany doprava,išli sme na rehabilitačný pobyt a tam mi doktorka povedala,že musí brať lieky na podporu mozgu!! neustale na kontrolach bolo zle raz doktorka štrngala kľučami a on jej ich nechytil v tom pol roku, pritom hrkalky doma hocičo v pohode zobral,ona sa tam so mnou vyvadila,že zaostava,prečo nemame lieky naordinované s plačom som od nej vyšla a všetci v čakárni na mňa pozerali, civičili sme vojtovu metodu fakt poctivo 3x do dňa moja mama to nemohla zniesť keď pritom plakal tak boli kvôli tomu kedže bývam u nej i hádky ale ja som cvičila poctivo a veľa ma podržala moja detská lekárka,ktorá ma povzbudzovala a hovorila neboj ja na ňom vidím,že mu nič nie je, keď sme mali ísť k rehabilitačnej tak som nesplala 3 dni vopred, na týždennom rehabilitačnom pobyte ,kde som bola s ním len civičili vojtovu metodu 3 x do dňa , ako som písala sám sedel od 9 mesiacov,loziť po štyroch nechcel ale deň pred prvým rôčikom urobil prvé dva krôčiky a to bol môj najšťastnejší deň, prestala som chodiť na rehabilitacie a to mi prišla v 15 mesiacoch maleho vyzva,nech sa zúčastnim rehab.pobytu,čo som odmietla už a s hrdosťou som pani doktorke odpísala,že synček už 3 mesiace doslova lieta pod dome,myslím si z vlastnej skúsenosti,že lekár sa nie vždy dokáže vžiť do situácie matky a oznámiť ako mne ,že ma nefunkčná jednu stranu tela a či chcem mať z neho vozičkára ,je rana priamo do srdca každej matky, dnes mame 6 rokov,ma síce alergiu s nábehom na astmu,ale zdá sa,že sa i z tohoto dostávame,je šikovný a som šťastná ,že sme to všetko zvládli,že je malý zdravý a držím palce fakt všetkým detičkám a ich maminkám,oteckom,aby bojovali a vyjadrujem úctu a obdiv všetkým lekárom a sestrickám,ktorí tieto detičky zachraňujú
@iva330 ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok...ja si tak vyčítam ten strach a to,že viac sledujem akomá ruky a nohy ako si s ňou užívam...ved je to prvý náš spoločný rok a ja ho prežívam v neustálom strese a nepokoji...cez deň sa tvárim v pohode a večer to na mňa dolieha takmer stále...pritom je krásna,všetko ju zaujíma,chytá,pretáča sa, už ide na štyri,reaguje na ľudí,škerí sa a po troch sonách hlavičky je všetko okej...tak ja už neviem,či som ja blázon alebo čo...moj muž mi stàle hovorí že on má zdravé dieťa a on všetko berie pozitívne,len ja som taká zničená...a naša pediatrička je s ňou veľmi spokojná...človek sa v tom nevyzná...
prečo vlastne v televízii stále púšťajú reportáže o predčasne narodených chorých deťoch ??? ako keby predčasne narodené zdravé deti neboli...mňa by veľmi potešili aj pozitívne správy k tejto téme....určite to je len o mne, o mojom prístupe, ale tne strach je hrozný...
@nikusssik nepozeraj tie príspevky v televizii neboj ste v 34 týždni o 2 tyzdne ešte neskôr ako my, veď každý sme iný aj v termíne narodené deti jedno chodí v 10 mesiacoch,iné v 15 , mojej známej donosený chlapec začal chodiť až v 18 mesiacoch, viem z vlastnej skúsenosti je to ťažke a najhoršie ked sa ťa niekto opýta či bude zdravý ako mňa sa jedna z rodiny stále vypytovala, aj ja som ho neustále kontrolovala, vypiplavala, keď bol nachladnutý len ,tak som stále merala teplotu,uteklala so soplíkmi hneď k lekárivo, sú to naše poklady,tak ich chceme čo najviac chrániť,čo je prirodzené, uvidíš,že bude všetko v poriadku ,máš oporu v rodine,čo je dôležité
@nikusssik
@iva330 ahojte baby,čítam Vaše príspevky a musím reagovať,nechajte detičky ísť svojím tempom............ja som bola tiež nešťastná ked malá v roku ešte neštvornožkovala,silila som ju,ukazovala ako sa to robí,potom som sa na to vykašlala ,že nech si ide svojím tempom a čuduj sa svete na 4 deň po roku začala štvornožkovať.................trvalo skoro sedem mesiac než začala chodiť sama a to len pred týždnom,tiež som ju vodila za ruky-špičkovala,bola som s toho na prášky,potom začala chodiť za jednu ruku a ked som ju pustila tak dokázala aj 5 minút stáť a ani za svet spraviť krok-jedovala sa ked som chcela aby sa pohla.................potom mi neurologička na poslednej kontrole povedala,nesiliť,nechať ju tak,nechať jej svoje tempo ona na to príde a má právo chodiť neskôr a aj tak bolo,z ničoho nič sa sama rozbehla a už behá ako o dušu...................držím detičkám palčeky,aby to bolo deň za dňom lepšie a lepšie a Vám mamičky trpezlivosť/ja som ju teda nemala/................a ešte niečo,ja som s malou Vojtu necvičila,možno tak dokopy nejaké 2 týždne,nemala som na to nervy a malá je v poriadku,zdravá..................ono keby mi povedali cvičiť,tak cvičím ale ked sme odchádzali po 80 dnoch strávených v nemocnici,tak mi nikto nepovedal,že treba cvičiť a ked som sa na to pýtala bolo mi povedané že nemusí cvičiť ale môže preventívne..............tak načo ju trápiť,všetko zvládla bez cvičenia a vôbec mi nevadí,že nechodila v roku ale až teraz ked máme 21 mesiacov....................akurát ma štvalo vždy ked sme boli v meste alebo na prechádzke a niekto známi nás stretol,vždy bola prvá otázka ,,už chodí?,, ..........nervy som vždy mala
@nikusssik som na tom ako ty,tiez ju len sledujem a kontrolujem s ktorou ručičkou a nozickou co urobi a ci to robi na rovnako...niekedy si sama sebe poviem ,,prestan!!,, ved je uplne zdrava co si mozem viac želat ! ...vsetko ju zaujima nic jej neujde 🙂 aj moj muž je skvelý neustale ma upokojuje a tiez ju neberie ako ,,nedonosenca,,tak raz pomenovala nasu dcerku jedna sestricka,ale uz tam nechodime 🙂 ...pediatrička je tiez velmi spokojna povedala ze nevidí ziadnu chybu.Musime toto narocne obdobie vydržat
@vlaadkaa ja len pevne verím, že keby niečo s mojim dieťatom bolo, tak si to už všimnu...však ma 7 mesiacov a od narodenia sme sledovaní...to , že sme my maminky už z toho na nervy, tak to je druhá vec...a náš problém...môj manžel nemá vôbec žiadny problém a je spokojný...on nesleduje ruky, nohy a nečaká každý deň, kedy urobí čo a ako...🙂 ja ho za to obdivujem, že v ňom nieje to čo vo mne...ten pocit, že čo ak nebude všetko ok...aj keď sme nedostali ešte žiadne podozrenie a ani my na nej nevidíme nič...keby nebola narodená skôr, tak asi by som toľko nesledovala...
@renata9 no, asi ani ja nemám trpezlivosť, aj keď maličká sa snaží, však už sa hompáľa na štyroch, to som si ani predstaviť nevedela...a tú Vojtovku nám tiež nekázali pri odchode z nemocnice cvičiť, ani neurologička nekázala cvičiť, ale z rizikovej poradne nás poslali...tak neviem, či máme zlú neurologičku alebo ako to vlastne je....
@nikusssik ahoj,ja som dala na svoje pocity...........ked som videla že malá robí v korigovanom veku to čo ostatné donosené deti,tak som si povedala,že uvidíme-nebudeme cvičiť-ako to pojde,................stále napredovala sama,vždy to bolo niečo viac mesiac po mesiaci,tak som to neriešila.....................ked sme chodili do rizikovej každé tri mesiace vždy sa nás pýtali či cvičíme,ja som povedala že áno /nebola to pravda/ a vždy sme išli odtiaľ spokojný,nikdy nám nepovedala neurologička,že zaostáva................hlavne ju sleduj a pozoruj aké robí pokroky............držím palce
@olyn moja malinka sa narodila 32tt a tiez bola dlho sondovana,ked jej zacali davat flasu tak sotva spapala 30ml a ostatne jej dali sondou,strasne ju to unavovalo ☹ na prijem ma zobrali len 2 dni pred prepustenim a to len 8 dni horko tazko vedela papat... mala som co robit aby som do nej pri kazdom papani dostala 50ml,ale zvladli sme to,bolo to tazke prve dni,tyzdne kým zacala pekne papkat,na prsnik sa neprisala tak som 3 mesiace poctivo odsavala...uz mame skoro 9 mesiacov a 7300gr 🙂 je to naša velka bojovnička 🙂