Problémy s puberťákmi
Ahoj holky, idem si hlavne povzdychnut.. ale premýšľam už nad psychologom.. s partnerom sme spolu 3 roky, máme takmer 2 ročného syna a k tomu od muža 2 chalanov (bez mamy). Zo začiatku to bola pohoda, samozrejme láska ako hrom, nadšenie z veľkej rodiny. Odsťahovala som sa k mužovi za Prahu.. ale všetko sa zmenilo, stavame v Prahe dom, takže muža takmer nevidím, pripadá mi, že spoločné už moc toho nemáme. Okrem toho podniká a ešte chodí do práce. Deti ráno vozí do školy. Poobede som ich vyzdvihovala ja ale na úkor malého, ktorý každý deň úplne zbytočné takto trávil 3 hodiny v aute, pritom do vedľajšej dediny chodí každých 15 minút bus.. tam by som kluky mohla vyzdvihnúť. Posledný mesiac skoly som si postavila hlavu a odmietla ich voziť, pretože majú dosť rokov na cestovanie.. 13 a 15.. to sa im samozrejme nepáči a tak pre nich občas lieta stále táta.. o to dlhšie potom pracuje. Takže my spolu už nemáme vôbec žiadny spoločný čas, večer v rýchlosti preberieme provozni info a to je asi tak všetko. Do toho kluci začali byť neskutočne drzi a keď sme spolu sami doma, tak ten starší nie len že je na mňa drzi, keď mu poviem aby vôbec niečo v domácnosti urobil, ale ešte aj celkom drsne škube s malým a ten potom plače.. vždy má nejakú vyhovorku. Pred partnerom sa tvári akože pohoda a nič si nedovolí.. na všetko mi odpovedá "proč" alebo "proč bych to měl dělat".. keď sa neudrzim, poviem mu, že pre hovno, čo samozrejme nie je správne, ale máme doma 3 deti a dom a nejako nemám čas vysvetľovať 10x.. už ma to ani nebaví a začínam premýšľať, či to vôbec zvladnem.. partner to považuje za normálnu pubertu a ja mam byť tá rozumná.. ale on má vždy len info od toho syna čiže dosť osekané a prispôsobené.. kluci sú lenivi, nič nerobia a teraz cez leto od rána do noci len hrajú na počítačoch, tabletoch a telefónoch.. iné záujmy nemajú..naposledy na mňa vyleteli, obidvaja, že oni majú prázdniny a prečo by mali niečo robiť.. vyžadujem len pomoc v domácnosti, aby si po sebe uklizeli. A že keď som si poridila mimino, tak mam prázdniny stále, takže mám si to robiť sama.. ale ja už fakt odmietam robiť taxikara, slúžku a dozor dvom pubertakom.. partner tvrdí, že až dostavame, tak bude mať viac času a zlepší sa to.. ja sa bojím, že nie a to čakáme miminko. Moc sa ani neviem tešiť a partner neprejavuje nič..tak teda neviem, či je to na psychológa, alebo pár panákov každé ráno, aby som to všetko prežila 🙂 ☹ 🙂 ako to máte doma vy s pubertakmi a prácou? A ako reagujete na provokácie a odmlouvání?
dámy ďakujem za všetky názory, celkom ma aj potešili a zase naladili na optimistickejšiu notu... trošku som sa už aj bála, že tu budem pranýrovaná ako macocha, ale fakt nejde o to, koho deti to sú-- to si myslím ste správne poznamenali a sú proste povinnosti, ktoré by deti v danom veku mali zastávať. Teda ja to tak mám, ale je fakt, že táta proste nemá čas, aby kluky furt školil a nútil do niečoho a tak si veľa vecí radšej porieši sám.. či už v garáži, alebo na stavbe. Dokonca keď teraz vidí, že sa ledva hýbem, tak uprace kuchyňu, zájde do sušičky.. pomáha mi, ale je škoda, že to je len na nás dvoch.. Kluci sú ako v bavlnke, na čo si ukážu, to majú. V tomto zmysle nestrádajú ani trochu, ale nikto ich bohužiaľ neviedol k tej reciprocite a zapojenia sa do domácnosti, pretože proste "nebol čas". Ale verím, že nejako to zvládneme. S pubertou si to musím proste vyjasniť v hlave ja, s pomáhaním muž a deti. Je fakt, že základ je komunikácia a tá je teraz u nás väčšinou pod tlakom a v rýchlosti.. ale snáď si to sadne. Asi aj musí, keďže nás čaká príchod ďalšieho člena 🙂 A ďakujem aj za doporučenie na knihu, to si rada prečítam. Rovno idem pozrieť na knihovnu online, či ju u nás majú. Fakt ešte raz díky za vaše pohľady na vec.
@sisstin některé věci jo, jsou drsné. Třeba společné spaní apod., to nesouhlas. Ale na druhou stranu si myslím, že dobře ví, co a proč říká. Jako její styl vedení fungování rodiny mi respektující příjde. Mám totiž dojem, že spousta lidí jako respektující výchovu bere tu, která respektuje v největší míře dítě a ostatní jsou v závěsu. Ale tak to nemůžé fungovat. A ona říká, jak by se to udělat dalo. Jedna moje známá přesně pojmenovala to, proč některým rodičům prostě nikdy nic fungovat nebude. Byla z knížky děsně nadšená, konzultovala s ní i po mailu. Tak jsem se jí zeptala, jestli vidí výsledky. A tak mi napsala, že na to kašle, že by musela být důsledná a na to nemá nervy. Tak to ji ani svěcená voda nezachrání, že jo 🙂 a to si myslím, že i tu psycholožku prdí - přijdou za ní rodiče, chtějí instantní řešení, ale nic pro to dělat nebudou. Třeba proto je tak drsná - léta otloukání praxí? 🙂
@blaablaablaa ono prave v knizce se mi to taky libilo, ale v realu to tvrdi a rika proste jinak, musela bys to zazit ;)
@sisstin dáš mi konkrétní příklad, prosím? 🙂 jinak mně knížka stačí, takžé cajk 🙂
Ahoj, dokážem sa do tvojej situácie úplne vžiť, nemám k nej ďaleko 🙂. Myslím, že názory, že je jasné že nemáš rada nevlastné deti a preferuješ vlastné sú úplne scestné. Napríklad ja by som rozhodne za takýchto okolností nerobila taxikára, teda minimálne nie v takejto miere. A to ani vlastným deťom! Keď musí jedno dieťa tráviť 3 hodiny denne v aute kvoli tomu, že druhé dieťa je pohodlné a nechce sa mu cestovať MHD, spravila by som poriadky a bolo by úplne irelevantné, ktoré je vlastné/nevlastné.
Popíšem našu situáciu - Manžel, jeho dve deti v puberte a predpuberte v striedavke, ja a naše ročné dvojčatá. Tiež často taxikárčim - vozím z/do školy. ALE! celkový "zisk" všetkých zúčastnených musí bvyť väčší ako "strata". Takže ak holky chcú, aby som po ne prišla (čakajú vždy u babičky) a pritom otec ich može vziať cestou z práce o hoďku neskor, proste musia počkať, lebo kvoli hodine ich ušetreného času by ich sestry museli stráviť hodinu a štvrť v kolóne. Na tvojom mieste by som sa snažila o nejký kompromis, dohodnúť sa v prvom rade medzi 4 očami s manželom. Napr. dvakrát ich odvezieš (keď majú veľa hodín apod.), dvakrát ich odvezie on a zvyšné cesty proste zvládnu sami.
K pomáhaniu doma - to bola u nás dlhodobo trecia plocha, dievčatá u mamy nemusia nič a všetko nechávali tak, jak im upadlo od ruky. Nebavilo ma robiť drába. Väčšinou teda zakročil otec, ale trpel takou miernou slepotou, proste tie neustlané postele a kopy špinavého prádla vedľa postele nevidel. Pár týždňov dozadu sme zaviedli "bodovací systém". Proste im povedal, že sú veľké a sú členmi domácnosti, čo prináša výhody, ale aj zodpovednosť. Niektoré veci musia robiť automaticky - špinavé prádlo dať do koša, použité riady do umývačky. Ak to nespravia, body sa strhávajú. Naopak body sa rozdávajú za vyloženie myčky - 5b., vynesenie koša 5., vyvenčenie psa krátke 5b., dlhé 15b... Cieľom je, aby mali priemerne 15 b. za deň, manžel to priebežne kontroluje. Tento vojenský systém opustíme okamžite ako si dievčatá zafixujú, že občas musia priložiť ruku k dielu 🙂. Zatiaľ neprotestujú a systém funguje. Ja nie som nervózna, im to zaberie tak 15-20 minút denne (a niekedy aj 5, ak si vyberú časovo nenáročné aktivity). Základom ale bola dohoda s mužom a to, že im to odprezentoval on...
@plea no tak to máme teda fakt veľmi podobné! 🙂 ale vymysleli ste to skvelo!! To ja by som tiež bola za nejaký takýto systém. Len horšie je, že muž proste nemá čas to ani kontrolovať a ani sa donekonečna s nimi dohadovať, takže buď konkrétny úkon v domácnosti urobí sám, alebo nechá na mňa, aby som vyriešila, či už urobením alebo domluvou alebo kontrolou, takže som stále tá zlá ja.. a presne ako píšeš, vôbec nejde o to, koho deti sú.. Skúsim tiež premyslieť takýto bodový systém a dotiahnuť to s mužom do konca. Mne sa ten vojenský systém pozdáva, presne ako hovoríš, dokedy si to nezačnú zaužívať ako svoje pravidelné aktivity, tak body majú význam. 🙂 u nás napríklad muž dnes od rána lieta, do obchodu, urobil raňajky atď.. príde ten 15 ročný, vyberie príbor sebe, odkrojí si chleba a nikomu inému ani ten príbor nepodá... fakt egocentrizmus vrcholného štádia.. a človek nevysvetlí ani toto. Že je nás v domácnosti zatiaľ 5, bude 6 a pomáhame si.. on si dojde dať do pračky kľudne oprať len jedny jeho kraťasy, lebo ich zrovna na zajtra potrebuje, ale ostatné z koša už prať nedá.. to by sa človek fakt zbláznil 😀
@kaccistar Měli by mít povinnosti, to je jasné. Ale bohužel, i když jim je vytetuješ na čelo, stejně se budou snažit jim vyhýbat. To je prostě puberta. Jediné, co platí, je neustále opakovat jdi a udělej to a to. A to ještě musíš dost počítat s tím, že tě budou sabotovat tak, že tvé příkazy budou plnit doslova - takže pokud je pošleš sebrat špinavé ponožky, tak seberou ponožky a podkolenky nechají ležet. Puberta je hrozná věc. A budou koulet očima a mít hubu, to tak bývá. Nejde vůbec o to, zda jsou vlastní nebo ne, pubertáci jsou takoví.
Ale já bych doporučila, abyste se nejdříve domluvili s manželem, co by měli kluci dělat, a pak si s nimi sednout oba. A zejména by je měl otec upozornit na to, že si nikdy, ale za žádných okolností, na tebe nebudou dovolovat větou - co mi velíš, však nejsi moje máma. Prostě když jsou u vás, poslouchají vás oba a hotovo. A dojíždět klidně mohou sami. To už je zase věcí domluvy mezi tebou a partnerem. On je strašný záhul stavba, je to nápor na nervy, nápor na veškeré fyzické i psychické síly. Takže sednout, a domluvit se, co a jak. Taky by mu mohli chodit kluci pomáhat, ne? A hlavně bych trvala na tom, kdy a jak často si uděláte volno pro sebe jako rodina. Tzn. ty, muž, děti pohromadě. To je taky důležité, i kdyby to mělo být třeba - přijedeš za ním na stavbu, dovezete buřty, uděláte ohen a posedíte a budete si vykládat a smát se. projdete stavbu, pochválíte co kde je, a pak pěkně spolu domů. Věř mi, mám to za sebou, a raději se stěhovat později než nechat zajít vztah na dřinu.o
Jste mne navnadily na paní Pekařovou, našla jsem docela pěkný rozhovor, tak přikládám. http://www.rozhlas.cz/pardubice/radioporadna/_z...
@anelamates díky tomuto článku jsem si právě pořídila knížku 😀
@kaccistar presne, ono nejde o to, aby mali deti doma galeje. Ale aby sa im trochu otvorili oči a naučili sa byť vnímavé. Nikto z nás nemá doma Dobbyho, ktorý zbiera špinavé ponožky, vysáva drobky a umýva zrkadlo od zubnej pasty. Deti na to ale väčšinou samé neprídu, treba im to (aj v ich vlastnom záujme) vštepiť a naučiť ich všímať si potreby rodiny a domácnosti. Na tom bodovacom systéme je práve fajn, že nie je treba chodiť decku za zadkom a ukazovať prstom, čo má spraviť. Má zároveň voľnosť v tom, s čím pomože. Ak nejaký deň nemá chuť robiť nič, nemusí - druhý deň to ľahko doženie. Jedna dcéra rada napr. vykladá umývačku, druhá to nemusí, radšej vyvenčí psa... Včera večer nám iniciatívne spravili všetkým večeru - namazané chleby 🙂. Povodný impulz bolo získanie 15 bodov, nakoniec mali očividne väčšiu radosť z toho, že nám chutí. Inak by ich to vobec nenapadlo. Prikláňam sa ale k tomu, že je to proste puberta a nemá moc čo spoločného s tým, že si "len" macocha a nie mama... Ale chápem, že z pozície macochy je príjmanie týchto puberťáckych prejavov proste komplikovanejšie, nie preto, že nevlastných nemáš rada, ale preto, že vlastnému dieťaťu prirodzene a bez rozmýšľania niečo povieš, u nevlastného premýšľaš, či si to vobec možeš dovoliť ako macocha, či je to tvoja vec, či nie si zaujatá... Ono je strašne fajn, keď sú takéto nepríjemné trenice niečím pekným vyvážené, snažila by som si netvoriť si kvoli tomu odstup... No a úplný základ je zhoda a dohoda s chlapom ohľadne fungovania domácnosti, organizácie času a tak... Moj manžel tiež tak nejak nezaznamenáva, že dievčatá rastú a je treba im dávať viac voľnosti, ale aj zodpovednosti, má ich stále za malé tatinkove dievčatká 🙂. Ale rozhovor medzi 4 očami a v kľude pomáha.
Ono to dospívání je těžké - a nejen pro rodiče. Ale neznamená to tolerovat dětem hulvátství, lenost a drzost. Ale příště si dej větší pozor na pusu. Používat vulgarity - tím jim jenom nahráváš na smeč, vidí, že tě dostali. A to je chyba. Udělat si legraci, zasmát se - no a občas třeba zaječet, to se dá. Ale vulgarity ne. Máš zo těžší jen o to, že jsi do toho spadla naráz. Normálně, když bys je vychovávala odmala, tak by ta puberta nastupovala, začínala by mírnějšími projevy - a ty bys na to byla připravená. Takhle je to pěstí mezi oči. Ale zvládly jiné, zvládneš též.
@anelamates ja už teda čítam a myslím, že má logické a vecné poznámky zo života. Zatiaľ kniha dobrá 🙂
ahoj.no ako by som zacala.zacnem takto.mam partnera 2 roky je rozvedeny a ma dve deti.je dobry otec .ale mame potize s jeho starsim synom.zacal nadavat svojej mame vulgarne.vobec mamu nerespektuje.pobalil sa a odisiel k nam ze k mame nechce ist ze radsej pojde do decaku.jeho mama tvrdi ze mu nic neurobila.chlapec mne este nenadal ale papuluje otcovi a mna neposlucha vobec.neviem co snim dostal sa do zlej asi partie .mam stoho strach s jeho mamou nevychadzam nijako ona ma bere akosi cudne.myslim ze sama je divna.ale ma niekto uz s takymto niecim skusenost ze nadava dieta rodicovi?
@eviicka jako netvrdim, ze vse bylo uplne blby... ale ta jeji prezentace... nevim, jak se chova, kdyz jde clovek na jeji prednasku, kterou plati... my ji meli v ramci kurzu a prislo mi, ze rada zesmesnuje lidi a bylo toho vic, mne teda fakt nesedla vubec... neco z prednasky jsem si odnesla, ale ja jsem za respektujici styl rodicovstvi a to teda jeji pohled fakt neni....