V rodine nechcú bábätko. Ísť či neísť na potrat?

Zdravim Vas vsetkych 🙂

.... velmi pekne Vas chcem poprosit o Vas nazor na moj sucasny problem, s ktorym sa borim. Urcite mnoho zien bolo vystavenych podobnemu problemu ako som ja, len kazdy ten problem je pre daneho cloveka velmi subjektivny a kazdy sa ho snazi vyriesit pre seba najlepsie. Som tehotna a som na konci tretieho mesiaca, ked som sa o tom dozvedela, bola som neskutocne stastna aj s mojim partnerom, velmi sme sa na babatko tesili az do toho casu, kym sa nase zivoty nerozisli dost nasilnym a neprijemnym sposobom. Som matkou sestrocnej dcerky, ktoru mam z prveho manzelstva a je to najuzasnejsi cloviecik pod slnkom. Vratila som sa kvoli nej do nasej domovskej krajiny, pretoze moj exmanzel sa nezmieril s jej pobytom v zahranici a partner sucasneho babatko ostal v zahranici. Od mojho navratu preslo niekolko tyzdnov, ktore som prezila vo velmi velkom smutku a zalosti. Nikto z mojej rodiny po mojom navrate ma nepodrzal v tom, aby som si to babatko nechala, neexistuje ani jediny clovek, ktory by sa ma v tejto situacii zastal. Vsetci si myslia, ze to babatko bude nejakym sposobom poznacene, kedze som prezila skutocne tazke psychicke situacie, ze som casto plakala, bola v beznadeji a pod. Najhorsie vsak je, ze uz aj moj partner si to mysli a tiez ma posiela, aby som si to babatko vzala. Nemam momentalne pracu, ani moc financnych prostriedkov, proste nie som v situacii, aby som si to mohla ci uz po materialnej alebo financnej stranke dovolit, avsak ja vo vnutri mam neskutocne odhodlanie sa s tym vysporiadat, ale vyzera to tak, ze moj partner, ak sa rozhodnem pre dietatko, ktore sa aj podla neho moze narodit vdaka tomu, ze mu nedavam az taky pokoj, klud a lasku, aku by som mu mala davat, moze sa narodit dusevne alebo psychicky alebo zdravotne nejakym sposobom poskodene, tak aj moj partner ak sa rozhodnem pre dietatko .... ma opusti. Viete, bez dietatka by som sa skor mohla vratit k nemu, skor si najst pracu a zarobit peniazky na cestu ako s dietatkom a naviac mozno aj postihnutym. Co si o tom myslite ? Dakujem za kazdy prispevok, nad kazdym sa zamyslim. 🙂
lieeenocka
7. lis 2009
život 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
sasulec
7. lis 2009
aj ja si napisem svoj nazor :-|
poznam zeny,ktore by chceli mat deticky,ale nemozu otehotniet,poznam zeny,ktore o svoje deti prisli,poznam zeny,ktore posielal manzel na potrat a postavili sa mu a nedali si dietatko vziat..a nakoniec ked sa s tym vyrovnali prisli o dietatko.. 😢
a je milion dalsich pribehov..kazdej sa ten jej bytostne dotyka a preziva to..ja som proti potratom,ale ak ma o tom,ci sa dieta narodi,alebo nenarodi niekto rozhodnut,nech je to zena -matka
ziadny ... chlap za to nestoji,aby si sa pre neho tak obetovala,urobila to koli nemu ]-( ]-( ]-(
vlasta28
7. lis 2009
Všetko ti tu už bolo povedané...skús si ešte vypočuť toto,možno ti to napovie |-| ...držím palce aby si sa rozhodla správne http://spz.pavolmaria.org/media/dieta_zaluje2.mp3
kubaka
7. lis 2009
vlasto, ale fuj, takový patetický kýč,
a na ty chlapy bych až tak nenasazovala. Utekla na ním, spala s ním, takže na to byl dobrý až dost. I ženy jsou schopny neuvěřitelných podlostí a sviňáren :-S
vlasta28
7. lis 2009
a ešte pár slov.....


Detský hlas




Mamička, ty ma nechceš?
Necháš ma zomrieť, než sa narodím?
Veď ani nevieš, či som dcéra a či syn?
A či som z lásky nevzišiel? Nuž dovoľ,
prečo si vyznávala lásku komusi?
Tma chodila jak nočná hliadka vôkol,
milenca nikto vidieť nemusí.

Mamička, ty ma nechceš?
Bojíš sa, že máš príliš malý byt?
Môžem sa v kútiku aj prikrčiť.
Veď koľko ľudí spalo dávno vonku,
keď z domu boli trosky plačlivé!
Mamička dieťa skryla do paplónku
a vyšla z pivnice sťa z jaskyne.

Mamička, ty ma nechceš?
Bojíš sa, že si vezmem viac na lyžičku?
Veď by som iba z omrviniek žil,
podobný vrabčiatku či psíčku.
Natrhal by som horských ostružín.
Za vojny hladní ľudia jedli korienky
a matka predsa dala dieťa do plienky.

Mamička, ty ma nechceš?
Bojíš sa, že uberiem ti z krásy?
Ja si ťa celú premaľujem len.
Ak trošku krásy nazberám si,
môžeš sa vo mne vidieť každý deň,
veď v dieťatku sa vidí každá mať,
nemusíš do zrkadla pozerať.

Mamička, ty ma nechceš?
a čo keď budeš chcieť vody podať
a osamelá zvoláš stokrát?
a čo keď premeníš sa na starenku,
kto sa ťa spýta, mamička, čo je ti?
Kto s tebou, možno chromou, pôjde vonku?
A komu zomrieš raz v objatí?

Mamička, ty ma nechceš?
Tak rád by som vidieť najkrajšie dva skvosty,
slniečko zlaté a hviezdy trblietavé.
Rád by som videl sýkorky a drozdy,
keď hľadia z hniezd jak z jaslí vyjavení.
Rád by som videl ružu, kúsok neba
a najviac teba, maminka moja.
lieeenocka
7. lis 2009
Vlastička, super nahrávka, až mi slzy vyšli od dojatia. Ja som na svojho vytúženého synčeka čakala veľmi dlho, prišiel ku nám až po 10 rokoch manželstva, je to veľký dar, koľko lásky a šťastia vie dať. Viem že si nás vybral za rodičov.
Lienkav, tvoje dieťa (jeho dušička)si vybrala práve teba za svoju matku, spomedzi toľkých žien, aby sa tu na zemi od teba niečo naučilo, a ty mu nedáš možnosť aby ťa vôbec spoznalo? Verím že Vlastičkina nahrávka a básnička urobí svoje. 😉
hasleerka
7. lis 2009
toto je veľmi krásna básnička ... je vyvesená aj u nás v porodnici
anndrea
7. lis 2009
Ahojte, k takýmto veciam sa zásadne nevyjadrujem, kedže je to absolútne osobné rozhodnutie každej z nás. Ale väčšiu blbosť ako toto som už fakt dlho nečítala. citujem autorku: *Viete, bez dietatka by som sa skor mohla vratit k nemu, skor si najst pracu a zarobit peniazky na cestu ako s dietatkom a naviac mozno aj postihnutym. * čistá sebeckosť, bezcharakternosť...sorry a čo sa tu stále oháňa tým postihnutím????potom môže plakať ked bude mať naozaj zlé výsledky, ja som si to prežila aj amniocentézu tak viem o tom svoje...
sasulec
7. lis 2009
vlasti krasne 😉
maruschka
7. lis 2009
1. absolútne súhlasím s krátkym komentárom od expertky8...stačí si ho prečítať, je na 3.strane..Vystihuje všetko a je v tom obsiahnuté všetko...

2. vlasta28 krásna báseň, ale matka, ktorá sa rozhodla ísť na potrat kašle na takúto poéziu..Rozhodujú racionálne veci - peniaze, bývanie, frajer, kariéra, budúcnosť...Nad takouto básňou sa väčšinou rozplačú len naozajstné mamičky, ktoré majú deti - lebo už vieme, čo dieťatko cíti..

3. výhovorky typu- plakala som, preto dieťa bude postihnuté, by neobstáli ani u totálne vymletého človeka..Frajer ma tlačí, aby som išla na potrat...Vlastne nemáme ani vyhovujúce bytové podmienky..A potom ďalší frajer..

Jednoducho výhovorky, výhovorky, výhovorky...Každý normálny rodič dieťa prijme-či je chudobný, či je bohatý..Nerozmýšľa nad blbosťami - život dieťaťa je dôležitejší.

4. ak si myslíš, že ti bude v živote ľahšie, lebo si si dala zobrať dieťa, mýliš sa..Bude to len horšie a horšie..Preto ti držím palce, aby si sa rozhodla podľa srdca a podľa seba...Nie podľa frajera, momentálneho stavu účtu a úplne mylných hypotéz o domnelom postihnutí dieťaťa - neobstojí ani pred tebou samou, ak si trocha rozumná..

Ešte raz..držím tebe aj tvojmu dieťatku palce.. x-)
lieeenocka
8. lis 2009
lienkav, kde si, napíš aj ty niečo 🙂 😉 😎
miskachrumka
8. lis 2009
ahojte tak nedami nereagovat
ja keby som bola tehu hned ako sa maly narodil tak by som asi sla aj keby mi islo srdce roztrhnut ale som mlada mamickaa netrufam si na dve deticky naraz!
uecite este neskor chcem mat dievcatko ale teraz urcite nie!
kubaka
8. lis 2009
rozumné chování je především to, děti plánovat, usadit se v trvalém vztahu, vyřešit si zázemí a pak se s oboustranným souhlasem pustit do naplnění připraveného hnízda. Při hašení požáru už vzdycky zbydou trosky.
Děti mají i bezdomovci a asociálové na ulici - a jaký mají ty děti život? Nekončí odebraní v ústavech? Je to extrém, ale důkaz toho, že interrupce smysl prostě má.

Já toto nikdy neřešila, chováme se k početí zodpovědně - děti jsme si udělaly kdy jsme my sami chtěli, ale pokud bych nějakým omylem přišla do jináče teď po 40, na potrat bych taky šla. Bez debaty - ovšem netuším, s jak těžkých srdcem, proto se tomu dilematu snažíme předcházet. Ale v takových případech prostě musí zapracovat střízlivý rozum, ne patetická básnička. Jinak asi na věci kouká člověk ve 20 a jinak ve 40.
auriane
8. lis 2009
Prečo riešiš postihnutie dieťatka? Ja som bola v situácii, kedy by som sa nemohla obrátiť na nikoho, pretože rodičia nejavili o mňa záujem od malého dieťaťa a vychovávali ma starí rodičia, ktorí ma po strednej škole poslali postaviť sa na vlastné nohy s tým, že nemám v budúcnosti hľadať u nich pomoc. Zostala som tehotná a hoci môj priateľ tvrdil, že to dieťa chce, posielal ma potom na interupciu. Bývala som v podnájme, mala kreditku na krku a debet na účte a vedomie, že mi nikto nepomôže. Toľko nocí som preplakala a počas tehotenstva som sa tak trápila, že som schudla štyri a pol kila, ktoré som potom zase striedavo naberala späť.. Nevyspatá, zničená, bez chuti žiť. Ale šla som do toho. Všetko sa časom dalo dokopy a sme rodinka. Nič, čo teraz vidíš tak čierne, nebude také aj neskôr, naozaj. A mám úžasné a zdravé dieťa, ktoré od roku nenosí plienočky, od 20 mesiacov ovláda celú abecedu a je neskutočne vnímavá a citlivá mladá dáma 😉 Nikdy som nemala problém s tým, že by plakávala po nociach kvôli mliečku, nikdy si nič nevynucovala a je to to najúžasnejšie dieťa pod slnkom. A pritom tehotenstvo som mala také, že som si myslela, že bude zázrak, keď sa narodí zdravá.. A je tu a je tak krásna navonok aj v srdiečku, že ďakujem každý deň Bohu, že som sa otočila v taxíku späť domov, keď som to mala namierené na kliniku na interupciu.
emyly
8. lis 2009
auriane - krásne si to napísala. A tak to aj je....len nie každý to vníma tak citlivo 🙂
maneldil
9. lis 2009
Toto v žiadnom prípade nerob! Pozor na svedomie a výčitky, ktoré ťa budú celoživotne prenasledovať! Dieťa je požehnanie a dar za každých okolností!

Začni psát odpověď...

Odešli