Závislosť na jedle, na sociálnych sieťach, na ľudskom uznaní, na toxickom vzťahu. Závislosť je poháňaná skrytou poruchou. Veľkú úlohu zohráva psychika.

Hlavnou charakteristikou závislosti je nedostatok alebo málo ľahkosti a spokojnosti v živote. Tvoj problém nespočíva v tom , že ješ viac ako by si mala, alebo tráviš na na sociálnych sieťach toľko času , že zanedbávaš povinnosti, len si tým niečo kompenzuješ.Je to iba odozva na tvoj vnútorny pocit, stav v ktorom si.Zvolila si si liek na svoj problém- jedlo,stále zdieľanie fotiek a počet like-ov .

Ak ti na začiatku stačila jedna , dve kocky čokolády dnes si musíš dať celu tabuľku. Stále chceš viac a viac.

Kde to všetko začalo? Kedy sa z nevinnej zábavky stala chronická choroba? Ak chceš poznať odpoveď na túto otázku musíš porozumieť kde má tvoja závislosť korene. To kde si sa narodila,prostredie v ktorom si vyrastala, výber jedla v detstve,rodinné okolnosti do ktorých si sa narodila.

Tvoj vzťah k závislosti ovplyvňuje spôsob akým vnímaš život. Mala som klienta ktorý mi tvrdil , že nedokáže žiť bez klobásy 🙂

Stali sme sa závislými na jedle,sociálnych sieťach ,alkohole,drogach,toxickych vzťahoch.Podvedomý zámer je pravidelne zlepšiť úzkosť a bolesť. Je to len automatická odpoveď na tvoje pocity.

Každý z nás má nejaký svoj emocionálny spúšťač. Určite to poznáte, niekto spraví nevinný komentár. Niekto by si povedal o nič nejde, zasmejeme sa a ideme ďalej. Tebe sa v priebehu sekundy pokazí celý deň, prídu na teba zlé myšlienky, začne ti biť srdce ,začneš sa potiť, úzkosť ako vyšitá. Začínaš sa tak cítiť stále ak s tebou niekto nesúhlasí, ak sa na teba niekto škaredo pozrie. Zrazu si myslíš , že si v centre pozornosti. 

Znie ti to povedome?

Je náročné identifikovať spúštač , ale proces zistenia a následného pochopenia ti uľahčí a naučí ťa vysporiadať sa s tým.

Prečo máme všetci tieto spúštače? Odpoveď je jednoduchá, všetci sme raz boli deťmi. Ako deti sa nevieme vysporiadať s odmietnutím, bolesťou, porovnávaním... V dospelosti preto šliapeme v starých koľajách , v presvedčeniach ktoré do nás zasiali príbuzný, učitelia, známy, kamaráti.. Niekto. Náš mozog je takto naučený fungovať, nepozná iný model myslenia.

Ak ideš k zubárovi s boľavým zubom najskôr ti ho zaplombuje alebo rovno vytrhne. A je po probléme. A čo ak ťa bolí duša? Ideš k psychológovi, roky k nemu chodíš, možno sa aj niekam posunieš ale stále si na liekoch, stále máš ataky ,depresívne myšlienky. Buď si si s ním nesadol, alebo nesadla daná terapia. čo daľej? Dávky liekov od psychiatra zvyšuješ,meníš. Zaberú? Nezaberú? Iba prehlušia, ale nič sa nerieši. U psychóloga sa venuješ svojim negatívnym zážitkom,svojim negatívnym myšlienkam. Točíš sa v kruhu. Ak sa sústredíš iba na to negatívne ako budeš vidieť to dobré,pozítivne. Stále veríš, mne už nieje pomoci. Ak máš konečne šťastie natrafíš na psychológa-terapeuta ktorý ti ozaj pomôže a naučí ťa zvládať a prekonávať a hlavne bojovať a mať pod kontrolou svoje negatívne myšlienky,emócie.Sadli ste si, sadla ti terapia a ty si voľná.

Pred 10 rokmi som pracovala na Lekárskej fakulte. Bol tam študent medicíny. Vyskočil z okna 26.12. Trpel depresiami. Nikto si nevšimol že ma problémy. Študent medicíny medzi lekármi. Žiaden z nich o tom ani netušil. Smutné. Mladý chalan, veľmi múdry.