Pozdravujem všetky mamičky...

Vždy ma fascinovalo, že tehotné ženy sú všade uprednostňované, že sa k nim správajú inak ako k ostatným ženám. Nie som tehotná dlho, zatiaľ len dvanásť týždňov, ale u som pochopila, prečo to tak je... Okrem toho, že žena nevie, kam skočiť skôr, či ku toaletnému porcelánu alebo do teplých perín..., je to, čo má v sebe čoraz väčšie a stáva sa to čoraz viac jej súčasťou. Nie je jej to ukradnuté. To nie je žiadnej, ale je to pre ňu nové a stále plné otázok, či robí všetko preto, aby sa všetko dialo ako sa má a pod. Nosiť taký malý zázrak nie je malá zodpovednosť! Každá z nás to vie. Už len musí mať podporu vo svojom okolí. A o tom to je. Postaví sa mi niekedy niekto v autobuse? ...to neviem, ale keď si niekto všimne moje bruško a usmeje sa, stačí mi to k pocitu šťastia. Veď prinesiem ďalšieho človiečika na tento svet. Tak prečo sa z toho netešiť? :O)

Veľmi sa teším a viem, že každá žena sa zo svojho rastúceho zázraku teší tiež. Tak si pomáhajme a nielen v autobusoch, ale vždy a všade! Buďme k sebe ľudia :o)

Good luck!