Cvičení Vojtovou metodou, vaše názory a zkušenosti

ivka1603 - my na neuro chodíme a právě proto cvičíme VM. Jinak právě naposledy mi na neurologii říkali, že sed není až tak teď důležitý, že nejdůležitější je prý lezení. Pak sed prý přijde, až na to bude připravenej.
Jinak díky za názory a naprosto souhlasím s názorem rohacky a dominiky.
Malého jsem nikdy neposazovala - v kočárku až poprvé v 9,5 měsících jsem mu dala opěrku zad na těch 45stupnů a to není sed a to mi na rhb schválila. Občas to nebylo jednoduché, často se mu nelíbilo, že nevidí, ale tolikrát to zase nebylo, protože vlastně nevěděl, co může chtít, když jsem mu to nikdy neukázala. Ale myslím, že ho nebudou bolet zádíčka jako děti, co se pasivně posazujou. Ano, tyto děti sedí sice dříve, ale není to pro jejich záda dobré.
divoska, vafle - držím palce, ať jste brzy o.k. Máte malinké dětičky a u těch jsou pokroky velké, tak ať jste brzy s VM u konce. Navíc se dají dobře udržet a ne jako ty naši starší čertíci, že jo.
3. pro 2010 ve 20:43  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahojte, som velmi prekvapena, ze sa mi nepodarilo najst na tych niekolko strankach vlastne ziadne negativnejsie hodnotenie, konstatovanie vojtovej metody. Aj nam v 6 mesiacoch diagnostikovali axialnu hypotoniu. Dietatko sa nam stale nepretacalo a prislo odporucanie cvicit vojtovu metodu. Po tyzdni v RHB som skonstatovala, tak toto teda nikdy viac a odvtedy uspesne vojtovku necvicime. Sice sme sa stali trnom v oku viacerym doktorom a podla nich som bola jedna nezodpovedna matka, ktora chlapcovi urcite ublizi, ze bude mat urcite krivy chrbat a najhrozostrsnejsie scenare som si vypocula. Moj siesty a aj materinsky instinkt mi vsak vravel nieco ine. Podla mna ide o psycho-fyzicke tyranie deti, aspon nas chlapec to znasal priserne zle a pri cviceni aj po nom sa nam hadzal od zlosti hlavickou o zem. Po tom ako sme prestali cvicit, bol opat pokojnym, usmiatym dietatkom. A cuduj sa sa svete maly sa napriek tomu uspesne vyvyjal, aj ked nie uplne tabulkovo, neverim vsak, ze s cvicenim vojtovej metody by tam bol nejaky radikalny rozdiel. A tlacit na pilu kvoli par tyznom? Ludia spametajte sa Neskor ako 8 mesacny zacal krasne lozit, v 10 mesiacoch chodit okolo nabytku, v 14 mesiach stvornozkovat a hned nato si aj sam sadol. Pri pobyte na RHB starsie deti trpiace axialnou hypotoniou, ktore cvicili vojtovku hlasali podobne uspechy v cca rovnakych obdobiach a samozrejme uspechmi velebili vojtovku. Nas chlapec je vsak dokazom ze bez vojtovky to slo uplne v pohode rovnako dobre aj s cvicenim na fitlopte a klasickym rahabilitacnym treningom. Ja som napriklad chlapcovi cely den stavala najroznejsie prekazky, ktore on s velkou chutou a dravostou tak rad preliezal... A hop... chlapec je dnes uspesne zaradeny medzi 100% zdrave deti s krasnym drzanim tela. Smozrejme su ine diagnozy (DMO, predcasne narodene deti,...), kedy je vojtovka naozaj velmi prospesna, ale aby neurologovia posielali cvicit vojtovku vsetky deti aj s malymi pohybovymi odchylkami sa mi zda velmi prehnane. Hypotonia je podla mna diagnoza, ktoru vojtovku nie je vo vsetkych pripadoch uplne nevyhnutne cvicit (ak samozrejme nie su pridruzene ine komplikacie) Pocula som dokonca o pripadoch kedy sa cvicenim vojtovej metody z hypotonie vyvynula hypertonia, ci uz koncatin a detom sa vojtovkou poskracovali slachy na nohach (pretoze sa im pripadna hypertonia na koncatinach este viac zvyraznila - cvicenie sa prejavy aj takto, nielen pozitivne) co im chodenie este viac oddialilo co je daleko vacsi problem.Rada by som vedela, ci ma niekto podobnu skusenost, nazor ako ja. Niekolko podobnych som nasla aj na internete:
http://www.postizenedeti.cz/content/svalova-hypotonie
3. pro 2010 ve 22:07  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahojky holky

jdu vás pozdravit hodně vás čtu ale někdy nestíhám napsat přes den to nepřipadá s lukym v uvahu jak otevřu notebook už stojí u mně a hospodaří )

koukám co tu je nových cvičitelek tak chci všem popřád pevné nervíky a hlavně hodně zdaru do cvičení ale všechny jste maminy s velkým M tak to zvládnete.

mám radosat s každého pokroku je to užasné))
3. pro 2010 ve 23:25  • Odpověz  •  To se mi líbí
@dominikaaa vdaka za super link aj za podporu

@divoska pasivny sed je ked vyslovene ho das sadnut, vypodlozis okolo alebo vzadu a nechas sediet. Lehatko nie je sed, ani autosedacka, je to taky pololah, pri detoch, co maju problemy, ale tiez netreba prehanat, len na obmedzenu dobu. Co sa tyka toho, co ste zazili na rehabke, my sme tento cvik isty cas cvicili, tiez ked mi to rehabka ukazala, tak som nevedela, ci sa mam smiat alebo plakat . Cvicila som na pisacom stole, je trochu nizsi ako kuchynsky stol. To je taka gymnastika aj pre mamicku . A co sa tyka materialov o vojtovke, existuju knihy Vojtuv princip a Dieta vo vojtovej terapii napr. - da sa pozicat aj z kniznice. Na nete je tiez toho kopu, ale niektore su strasne tazko doktorsky napisane.
Napr.
http://www.lekari-online.cz/ortopedie/zakroky/vojtova-metoda
http://www.rl-corpus.cz/
tam si najdi oddiel Vojtova metoda
http://www.matkovsen.sk/?page_id=37
http://www.volny.cz/novacka/vojta.htm
-tu mas tie knihy

http://www.mamaaja.sk/ActiveWeb/Article/2514/vojtova_metoda.html
tu v mame a ja je to prijatelne napisane, aj cenne rady, napr. to, ze dieta po cviceni treba nechat na zemi, nech spontanne reaguje na cvicenie.

4. pro 2010 ve 21:07  • Odpověz  •  To se mi líbí
@rohacka dik prestudujem, jo s tym nechat ho po cviceni v klude som sa dozvedela az od vas, tam mi povedali vsetko co sa odporuca len toto nejak nie. a tam ho tiez hned beriem prec.... ale tak apson doma sa snazim ho potom nechat lezat este
4. pro 2010 ve 22:17  • Odpověz  •  To se mi líbí
zienky pomoc, bola som v stredu na kontrole a sestra nam trochu pozmenila cvik. Kedze Julku ale aj v ten den ockovali, tak sme mali nutenu prestavku v cviceni a ja som si ten cvik nezapamatala.
Takze opisem co si pamatam a pls opravte ma, a doplnte

Julka lezi na brusku a jednu hohu ma spustenu cez okraj, druha je v ohybe a pritlacam jej bod na paticke, hlavicka je otocena smerom ku mne, ale neviem co s rukami???
5. pro 2010 ve 13:58  • Odpověz  •  To se mi líbí
@strasska Ruku blíž k sobě má podél těla a nebo mírně stočenou na zádíčkách, vzdálená ruka je podél hlavy, mačkám bod nad loktíkem, ale nevím jestli to máš stejně.
5. pro 2010 v 17:56  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kvetulka100 Necvičit se synem Vojtovku tak z něj nemám nic, fyzicky týrán není, že si u toho zapláče, kdo by neplakal, kdyby byl držen v pozici ve které nechce být. Syn má centrální hypotonický syndrom, lissencefalii, opožděný psychomotorický vývoj. Jen Vojtovka, hodně lásky, péče a drilu z něj udělá snad aspoň trochu samostatnou osobnost. Ano některé děti se dokáží napravit samy, ale pro některé jiná cesta není.
5. pro 2010 v 18:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@m.e.l a hlava je smerom ku mne otocena, alebo odo mna?
5. pro 2010 v 18:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
@strasska Od tebe tuším. Sakra, teď jsem zblblá . . . Sorry kecám, teď jsem si ten cvik představila, hlava k tobě, k obličeji jeho ruka, ruka dál od tebe podél těla. Jsem si to spletla se cvikem, kdy jsou obě nohy na stole.
5. pro 2010 v 18:41  • Odpověz  •  To se mi líbí
@m.e.l ved preto, sa mi to nepozdavalo, cize jedna moja ruka drzi paticku a druha laket a ako zafixujem hlavu a telicko?
5. pro 2010 v 19:02  • Odpověz  •  To se mi líbí
@strasska No já jsem "zalehávala".
5. pro 2010 v 19:40  • Odpověz  •  To se mi líbí
m.e.l. asi mas pravdu. Ja som vsak mala na mysli cisto deti, ktore okrem toho, ze troska zaostavaju v pohybe nemaju pridruzene ine problemy. Na 99 % je cvicenie urcite opravnene, len nesuhlasim s nazorom doktorov, ktori pausalne posielaju deti cvicit vojtovu metodu ak deticky co len troska nerobia co maju v tabulkach. Nas posielali cvicit a neskor som sa dozvedela o detoch co zaostavali motoricky daleko viac ako nas chlapec a ich pediater ich ani k neurologovi neposlal, ze vraj skala na motoricky vyvoj je obrovska a ani niekolko mesacne zaostavanie v motorike nemusi byt automaticky problem a deti to vzdy dobehnu (samozrejme deti inak zdrave). A ak sa uz nejake dietatko k neurologovi dostane, tak tam uz najdu vzdy nejaky dovod na vojtovku U nas sa to ani skutocne nedalo cvicit co ako som na zaciatku chcela... Vsetky deti asi reaguju rozne a s mojim chlapcom to bol boj a nezvladala ho ani rehabiliterka, ktora sa mu aj 2 minuty pokusala co len nozku zohnut v kolienku a branil sa ako lev a museli sme ho drzat aj traja aby bol dodrzany vzorec cvicenia. No jednoducho moj chlapec patril asi k mala tym co na nich cvicenie vojtovou metodou malo horsi psychicky vplyv ako mal byt ten fyzicky pozitivny.
Nas chlapec sa pozbieral sam, ale az na slabsi chrbatik a brusko bol inak uplne v poriadku. Drzim vam palce a verim, ze vacsina deti reaguje troska "miernejsie" na reflexne cvicenie ako ten nas chlapec.
6. pro 2010 ve 14:12  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahojte, mám teraz už 5 mesačnú dcérku, ktorá sa narodila s ťažkou asfixiou (nedostatkom kyslíka). Dva týždne strávila v inkubátore a podľa doktorov sa veľmi rýchlo z toho dostala.
Zostal nám však svalový hypotonus - tak som išla k neurologičke a tá nám doporučila rehabilitácie. Rehabilitačná sestra mi ukázala jeden cvik, ktorý má cvičiť s malo a prísť sa ukázať tak cca. 1x do mesiaca vraj je malá veľmi malinká a to stačí ...... sestrička išla do dôchodku a my sme dnes boli preradení inej sestričke. Tá na mňa dnes spustila, že to čo cvičíme doma je nič a že malá je vlastne zanedbaná a že je to moja vina ......
Toto teraz nechcem riešiť, chcem sa len opýtať či je možné, že sa dá tento stav zvrátiť (doma som s ňou poctivo cvičila podľa inštrukcií tej predchádzajúcej sestrička a teraz sa dozviem, že som vlastne robila zle?).
či doporučujete plávanie a aké máte vlastne ako maminy skúsenosti ....... ďakujem.
6. pro 2010 ve 14:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
Troska zamyslenia nad tym co robime nam urcite nezaskodi... Nechcem nikoho odradzat od cvicenia vojtovou metodou, len by nebolo na skodu v niektorych pripadoch pouzivat aj svoj vlastny rozum a nie len plnit prikazy ludi, ktori nase dieta nemaju moznost sledovat 24 hodin denne ako my matky. Aj ja som dnes vdacna, ze som sa rozhodla pre alternativnu fyzioterapiu a nie pre vojtovu metodu... A ako som uz pisala chlapec "napodiv" napredoval aj bez vojtovky.

Moje skúsenosti s Vojtovou metódou



Údaje o knihe
Autor: Mgr. Zuzana Knezovičová
Vydavateľstvo: INFODOM
Rok vydania: 2008
Jazyk: Slovenský
Forma dokumentu: článok

Kľúčové slová: Vojtova metóda, DMO, detská mozgová obrna



Moje skúsenosti s Vojtovou metódou



Dlho som si myslela, že nášmu synovi Vojtova metóda skutočne pomáha a na radu doktorov som zatvárala oči pred všetkými varovnými signálmi. Otvorili sa mi, až keď som po polročnej prestávke v cvičení znovu začala so synom navštevovať detskú rehabilitáciu. Dnes už viem ako veľmi nám Vojtovka skomplikovala život a hoci som tomuto cvičeniu za veľa vďačná, s mojimi dnešnými skúsenosťami by som určite uvažovala o inej rehabilitácii. Rehabilitační doktori a sestry totiž presviedčajú matky o pozitívnych účinkoch tejto terapie, no málokto spomenie aj jej negatívny efekt na detského pacienta.



Ale poďme pekne po poriadku:

Keď mal syn tri mesiace, diagnostikovali mu kombinovanú vývinovú vadu mozgu, ktorá zahŕňa štyri neurologické poruchy, pre jednoduchosť sú spolu označované ako DMO. Automaticky sme začali pod vedením rehabilitačnej sestry cvičiť Vojtovu metódu. Nikto nám o nej nič bližšie nepovedal, nik sa nás nepýtal, či s touto terapiou súhlasíme, nik nám nedal na výber inú možnosť. S trojmesačným bábätkom som cvičila tri cviky päť krát denne.



Ako prvý varovný signál sa ukázala nespavosť. Môj syn proste nespal. Ani cez deň, ani v noci. Niekoľko mesačné dieťa, ktoré prespí denne 17 hodín spalo s prestávkami 8 hodín. V noci sa budil každú polhodinu a cez deň vydržal spať maximálne hodinu. Doktorka ma presvedčila, že je to spôsobené jeho chorobou a mám vydržať. Bola to zúfalá situácia a začala som to pociťovať ako psychický teror. Po roku sa k nespavosti pridali ešte aj nočné desy. Syn jednoducho začal v noci hystericky plakať, vôbec sme nevedeli prečo a plakal hodinu. Doktorka nám predpísala homeopatiká, ktoré však nemali žiaden účinok. Dnes viem, že jeho mozog bol Vojtovou metódou tak podráždený, že sa nedokázal upokojiť.



Ďalším problémom, ktorý sa objavil v súvislosti s Vojtovým cvičením bolo pomočovanie. Pomyslíte si – ako sa dieťa, ktoré nosí plienky môže pomočovať? Môj syn močil tak často a v takých množstvách, že jednorazové plienky neboli schopné moč udržať a tak mal mokré všetko oblečenie. Normálne dieťa minie denne 6-7 plienok. Moja dcéra minie denne 4 plienky. Náš syn minul denne 12 plienok! Pol hodinu po prebalení mal zase mokré nohavice. Ak sme niekam cestovali, musela som so sebou brať aspoň troje náhradných pančušiek a nohavíc. Neskôr sme už nechodili vôbec nikam, len ku doktorom. Na nefrológii mu nezistili nič abnormálne. Mysleli sme si, že veľa pije, ale detská lekárka ma ubezpečila, že pije normálne a máme vyskúšať inú značku plienok. Dnes viem, že Vojtova metóda stimuluje činnosť vnútorných orgánov a urýchľuje metabolizmus. My sme mali tú smolu, že synovi ju stimulovala až príliš.



Okrem týchto príznakov mal ešte syn nechuť do jedla. Dokázal prežiť celé dni na polke chlebíka, ktorý zjedol na raňajky. Viac som doň nemohla dostať.



Po troch rokoch intenzívneho cvičenia sa náš syn vedel postaviť na štyri a liezť, no sám sa neposadil, nepostavil a tento stav trval rok. Rehabilitačná sestra ma upozornila, že dieťa môže istý čas stagnovať vo vývoji. Nemôže! Dieťa do troch rokov nesmie stagnovať vo vývoji, pretože to má pre neho trvalé následky. (odvolávam sa na doktora Ramona Cuevasa, ktorý vyvinul veľmi úspešnú rehabilitačnú metódu pre deti – MEDEK)



Dnes ďakujem Bohu, že som pred rokom a pol otehotnela a tak som so synom nemohla pol roka cvičiť. Čakali sme, že to bude mať pre neho zlé následky, ale opak bol pravdou. Dva týždne po tom, ako sme prerušili cvičenie, náš syn začal rozprávať. Nie slovo - dve, ale rovno celé vety. Po mesiaci recitoval celé básničky a dokázal sa s každým dohodnúť. Po ďalšom mesiaci sa prvýkrát sám posadil. Boli sme šťastím bez seba. V tom istom čase sme sa zbavili aj plienok. Malý sa sám od seba začal pýtať na nočník. Našim najväčším šťastím bolo, keď prvýkrát prespal celú noc. Bola to noc, keď sme prišli domov z pôrodnice s našou dcérkou. Odvtedy spí tvrdo a nič ho nezobudí.



Po šestonedelí som so synom opäť začala cvičiť Vojtovku. Nečakane sa v škôlke pokakával, doma sa pocikával a v noci sa budil. Detská neurologička potvrdila moje podozrenie a neodporučila synovi ďalej cvičiť Vojtovu metódu. Rehabilitačná doktorka sa nestačila čudovať. Povedala mi, že oni vlastne ani nevedia o nejakých vedľajších účinkoch Vojtovej metódy, pretože sa ešte nestalo, aby matka prerušila liečbu. Prax je taká, že s dieťaťom sa cvičí za každú cenu a komplikácie, ktoré spôsobuje cvičenie sa pripisujú jeho ochoreniu a potláčajú sa liekmi.



Po roku sa mi podarilo skontaktovať sa s kamarátkou, s ktorou som sa spoznala na pobyte v rehabilitačnom centre. Keď počula, že sme prestali cvičiť, dozvedela som sa jej dôvod náhleho ukončenia Vojtovej terapie s jej synom. Malý Andrej dostal z nesprávneho dýchania pri cvičení epilepsiu. Dozvedela sa to na rehabilitácii v Olomouci.



Je to už pomaly rok, čo necvičíme Vojtu. Náš syn sa za ten čas naučil pevne sedieť, sám sa postaviť, dokáže prejsť držiac sa za jednu ruku. Oveľa blahodarnejší účinok malo prerušenie terapie na jeho psychiku. Z ustráchaného nemého dieťatka sa stal veselý, komunikatívny chlapček. Veľmi ma však mrzí, že je to už pomaly rok, čo môj syn neabsolvoval nijakú inú liečbu. Poisťovne iné terapie nepreplácajú a nám sa stále nepodarilo našetriť na zahraničný pobyt. Je však pozoruhodné, že náš syn aj napriek tomu napreduje.



V zahraničí sa Vojtova metóda považuje za alternatívnu liečebnú terapiu, rovnako ako Bobat, akupunktúra, či hipoterapia. Za jej najväčší nedostatok sa považuje jej nedostatočný výskum a málo podložených úspešných prípadov liečby. Štúdia, ktorá prebehla v Kanade ukázala, že deti, ktoré sa podrobili Vojtovej terapii sa vyvíjali rovnako, ako keby ju necvičili.( pozri www.ncpad.org)



Možno by bolo prospešné, keby sa pohli ľady detskej rehabilitácie na Slovensku. Čím viac deťom pomôžeme postaviť sa na nohy a urobiť ich život nezávislým na cudzej pomoci, tým viac pomôžeme aj našej krajine a sebe samým.
6. pro 2010 v 15:22  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
rohacka, s tym sedenim s tebou suhlasim, nam to povedala aj rehabilitacna dr. a neurologicka
a chcem sa ta spytat, ze po plazeni uz rychlejsie pride lozenie na styroch?? s malym cvicime, s vojtovky sice len jeden cvik, a maly sa zacal plazit, uz mu to ide celkom sikovne, tak myslis, ze uz je lozenie niekde blizko?
6. pro 2010 v 19:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
@metres Trochu nechápu. Vy jste chodili na rehabku jednou za měsíc? My chodili minimálně po 14ti dnech. Myslím, že až tak pokazit jsi nic nemohla, jen jste asi měli jen základní cvik (prsní zónu?). Ale pokud není jiný problém, tak správným cvičením určo vše zvládnete.
6. pro 2010 ve 20:05  • Odpověz  •  To se mi líbí
@katka6211 ano, stvornozkovanie zvykne prist pomerne skoro po zacati plazenia, ked bude mat dostatocne silne svalstvo, ktore si lezenim posilnuje, tak ho nebude bavit suchat sa po zemi , aspon mne to na rehabke takto vysvetlovali. U nas to bolo tak, ze po mesiaci plazenia zacal Kubko stvornozkovat.
@metres neboj sa, este mate dost casu aj na dohnanie zameskaneho. Do roka veku dietatka mozes urobit najviac, potom to uz vraj ide trosku pomalsie. Na tvojom mieste sa pytam na castejsie kontroly na rehabke s tym, aby si cvicila s malou pred rehabkou ty, aby si si bola ista, ze to robis dobre. Neviem, ci je to vsade norma - aspon ja som zazila, ze predchadzajuca rehabka mi len ukazovala, resp. len ona pocvicila s malym a bolo . Plavanie je uplne super, ja lutujem, ze sme nezacali skor, len si zisti, ci sa ludia, ktori robia to plavanie, v tom aj naozaj vyznaju. Hypotonici mozu ist do vody, pokial sa tam s nimi robi cvicenie. Samozrejme, urcite na speci plavanie s babatkami, nie na hocijaky bazen.
6. pro 2010 ve 21:06  • Odpověz  •  To se mi líbí
@metres doženieš, neboj, ja som na začiatku necvičila poctivo s malým, prišlo mi to zbytočné, nemala som dosť info a vôôôôôbec som ešte nebola na MK a ked potom na kontrole (bola neskôr, lebo boli dovolenky) dr. povedala, že nepostupuje, ale vracia sa späť, začala som sa viac zaujímať i viac cvičiť a do týždna sa mi pretočil na bruško... takže dá sa ... no a jasné, že ti nová povedala tak... všetky sú múdre a nie všetky sa vedia vcítiť do našich pocitov, akoby im to po istých rokoch praxe vyoperovali, či čo...
6. pro 2010 ve 21:10  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kvetulka100
ja sa velmi nerada miesam do diskusii , ktore vacsinou citam, hoci neprispievam, ale po precitani tvojich prispevkov mam iba jednu otazku : O co ti vlastne ide? Lebo ja tomu celkom nerozumiem = prosim neber to ako utok na teba. Mna by len zaujimalo, preco sa snazis vnasat ten negativizmus do vcelku pozitivnej temy, kde si maminy pomahaju a podporuju sa uz v aj tak dost zlozitej a casto smutnej situacii
Myslim, ze si zasluzia povzbudenie . Pokial si citala pozorne diskusiu, nenajdes tu maminu, ktora cvici, lebo chce aby jej dieta zacalo robit to, ci ono o par tyzdnov skor

Ano, ked som zacala cvicit Vojtovku, tiez som sa dopracovala k roznym velmi negativnym odozvam a clankom ( dokonca aj k tomu tvojmu, ktory si dnes pridala ) a velmi ma to nastrasilo . Velmi zle som to znasala, stale som maleho sledovala a trapila sa ako mu ublizujem. Ale to je ta sila internetu, najdes na nom pozitivne aj negativne. Potom som sa radila s roznymi odbornikmi, ci uz lekarmi, alebo reh.sestrami a rozhodla som sa pokracovat , ale pod vedenim rehabilitacnej sestry, ktorej som na 100% doverovala. Preco? Kratky sumar :
1. Vojtova metoda epilepsiu nevyvolava u zdraveho dietata. Avsak ak je tu nejaka predispozicia , moze ju narocne cvicenie urychlit. Ale moze to byt cokolvek, co ju vyvola.
2. Kazde dieta je ine, nikto tu netvrdi, ze vsetky deti ju zvladaju. Su deti, ktore vojtovku nezvladaju vobec, ale je mnoho deti ( hovorim z vlastnej skusenosti) , ktorym nielenze pomohla, ale v podstate zachranila plnohodnotny zivot...
3. Vojtovka pomaha hlavne v 1.roku dietata, vtedy sa daju vycvicit take veci, ze by jeden neveril. Na reh.pobyte som stretla maminu, ktorej syn sa narodil s hemiparezou ( ochrnutie ruky a nohy na jednej strane). Poctivo cvicili a v 4roch rokoch by si na prvy pohlad nezbadala, ze ma taku vaznu diagnozu. A takychto pripadov tam bolo neurekom.
4. Nie je vojtovka ako vojtovka. Treba svoje dieta zverit do ruk kvalifikovanej reh.sestry, ktora ti pomoze a napasuje cvicenie presne na dieta a matku.
5. Vojtovka sa da skombinovat s masazami, plavanim, hrou...

Je lahke skonstatovat - citujem Ta : "Hypotonia je podla mna diagnoza, ktoru vojtovku nie je vo vsetkych pripadoch uplne nevyhnutne cvicit (ak samozrejme nie su pridruzene ine komplikacie)".
Lenze ako zistis, ze prave ta hypotonia, ktoru ma tvoje dieta je LEN hypotonia a nie je to jeden z priznakov DMO (ktora sa diagnostikuje omnoho neskor), alebo ineho zavaznejsieho problemu. Ja osobne by som to neriskovala, hlavne ked sa mi syn narodil predcasne. Hypotonia vo vela pripadoch neznamena nic, ale vo vela je to priznak zavaznych zmien, ktore sa diagnostikuju ovela neskor, v case, ked uz ani vojtovka nezmoze vela...

Rozpisala som sa a to nie som ani fanatik vojtovky. Odmietala som ju rovnako ako ty, hladala informacie a moznosti ako to obist. Bohuzial som nemala na vyber a musela som cvicit a teraz dakujem anjelovi straznemu, ze som sa tak rozhodla. Moj syn je vesely, spokojny a hlavne po motorickej stranke ZDRAVY.
Nevies si ani predstavit, co som citila, ked mi povedali, ze s vojtovkou koncim. Ale stale mame miernu hypotoniu a to znamena neustale cvicenie, ci uz na fit loptach, alebo inak.

Viem, ze diskusie su na to,aby sa diskutovalo, ale som presvedcena, ze maminy si do tejto temy chodia po rady, pomoc a vzajomnu podporu. Myslim, ze vsetky tie negativne clanky si najdu aj samy na nete...
Osobne skusenosti, ktore mam (ci uz moje, alebo mamin, ktore cvicia, ci cvicili a vojtovka im pomohla) su pre mna 100x viac ako par negativnych clankov ludi, ktorych ani nepoznam

Uprimne sa tesim, ze tvoje dietatko je v poriadku, aj ked ste necvicili vojtovku, ved to je to najkrajsie, ked su nase deticky zdrave a stastne




6. pro 2010 ve 21:36  • Odpověz  •  To se mi líbí
@dominikaaa obrovske dik za tvoj prispevok. hej, myslim ze reakcia vacsiny mamin je ze by vojtovku najradsej nevideli, ale tak co uz. tiez kazdym dnom rozmyslam ci sa na to nevykaslat, ked nic ine cely den nerobime len opakujeme cykly /a to my sme este v podstate v pohode/, potom par takych nazorov a hned je clovek zas nazaciatku. ale ked to tym deckam pomaha tak sa oplati to aspon skusat.
6. pro 2010 ve 21:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
Dievčatá, ďakujem za povzbudenie, hlavne to som teraz potrebovala - ďakujem.
Mne vôbec nevadí cvičiť vojtovku - len som bola v tom, že robím všetko podľa "dobrých" rád rehabilitačnej sestričky - a to som poctivo cvičila ten základný cvik s malou 3-4x denne ...... no na budúce budem k doktorom a sestričkám asi oveľa kritickejšia a hnusnejšia a hlavne ich budem asi dôslednejšie kontrolovať ......
Myslím, že maminy tu diskutujú hlavne preto aby si medzi sebou vymenili skúsenosti a dodali si odvahy a energie zabojovať za svoje detičky ako správne zodpovedné maminy - či už s vojtovkou alebo bez nej ...
6. pro 2010 ve 21:54  • Odpověz  •  To se mi líbí
@metres u mna byť hnusná nezabralo... viac sa im páči, ak sa tváriš neskúsene a starostlivo
6. pro 2010 ve 21:58  • Odpověz  •  To se mi líbí
@metres hlavne hentej povedz ze si sa drzala instrukcii tamtej, ked nie su jednotne, holt ty si robila najlepsie ako vies a bolo ti povedane.. smutne inak. ale hlavu hore, oni tam su niekedy evidentne necitlive a prisne aby to zvladali. rozmyslam nad tym od zaciatku, aspon teda podla mna. inak to clovek neprezije pokial sa neobrni a neberie to sekeroidne. ja si neviem predstavit jak by chlapi s tymi nasimi deckami cvicili..
6. pro 2010 ve 22:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@benne ja som bola už za neskúsenú a starostlivú a nepomohlo to - len tak so mnou zametali ....
aj teraz ....
Ale keď som sa ozvala a bola hnusná a drzá hneď sa dalo všetko vybaviť ..... aj neurologička aj kardiológ atď.
Ja chcem byť na ľudí milá - ale očividne to už nefunguje .... osobne ma to mrzí ale kvôli malej budem kľudne aj za šialenú
6. pro 2010 ve 22:06  • Odpověz  •  To se mi líbí
@metres ááá, tak to áno, to je to druhé štádium, tak myslím, že už ti viac neporadím, lebo si presne tam, kde ja... a mienim tiež tak zotrvať
6. pro 2010 ve 22:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ke Kvetulce bych chtěla dodat, že hypotonie je převážně neurologický problém. Hypotonické děti mívají problém nejen s fyzickým vývojem, ale bývá zasažen i mozek.
7. pro 2010 v 11:10  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahoj tak jen lehce pročítám ttuto diskuzi protože vojtovku už také třetí měsíc cvičíme, také hypertonie...po pár týdnech nemá Kryštůfek skoro známky dráždivost, je o zhruba dva měsíce zrychlenější ve vývoji jemné i hrubé motoriky...Myslím, že mu hodně pomohla vojtovka a stačilo opravdu pár týdnů...také jsem ze začátku brečela co všechno mu je, jak moc vážné to bude atd, kdybych věděla předem jak málo stačí byla bych mnohem klidnější...opravdu maminkám moc neprospívá to strašení a šílené "diagnozy"o kterých tu někdo píše....
Naše dr. nám stále opakovala že se jedná jen o hypertonii že je jinak naprosto zdravcé inteligentní miminko! ale přesto...
ted už si myslím,že cvičíme jen kvůli drobnostem jako údajné větší sevření pěstiček a je prý moc vysoko při pasení koníků, ale to už je opravdu detail!
7. pro 2010 v 11:24  • Odpověz  •  To se mi líbí
nam dnes pridali druhy cvik, ten naboku s tlacenim bodu na spodnej casti lopatky a ako keby na bedrach. len vobec neviem ci to budem robit dobre, tie odborne vyrazy a ukazanie hop sup, aj ked zopakovane, len aby som mu viac neposkodila jak pomohla.. ked si to tak predstavim tlak tych prstov je vlastne po diagonale od seba? revu ze dovidenia, bol tam s nami drahy po ceste do roboty a videla som to jeho znechutenie. nebude ho mat teta rada.. vlastne uz nema, lebo sa tam s nou dohadoval ze malemu nic neni
7. pro 2010 ve 12:53  • Odpověz  •  To se mi líbí
ahojte maminy, dlouho jsem tu na foru nebyla, nezlobte se ale asi dočítat nebudu protože jste se opravdu moc činily a je toho spoustu. Vítám nové maminky v klubu a přeji nejen jim hodně sil.
chtěla jsem se vás zeptat zda někdo nemáte zkušenosti se zdravotní pojišťovnou Media??? budu vděčná za jakékoliv informace. děkuji všem
mějte se hezky a zdar cvíču
7. pro 2010 v 19:33  • Odpověz  •  To se mi líbí
Tvůj příspěvek