icon

Starý pes - výkaly v bytě a příchod miminka

avatar
brufinka2
27. říj 2015

Ahoj,
priznam sa, ze momentalne riesime doma velku dilemu a strasne rada by som sa o tom s niekym pobavila anonymne. Mame nadhernu fenku Cavaliera, ktora ma 14 rokov. Od malinka to bol moj milacik, s ktorym som prezila nadherne roky. Bola neskutocne empaticka, inteligentna, uzasna partacka. Vsetko sa ale zacalo menit s prichodom dcerky a samozrejme vekom, kedy sa postupne zacala menit na uplne ineho psa. Po narodeni dcerky stratila fenka poziciu velkej lasky v rodine, pretoze pozornost sa obratila viac na dceru. Utiahla sa do ustrania, kde si zila takym svojim vlastnym zivotom, co bolo sposobene aj uplnou stratou sluchu. S pribudajucimi rokmi ju prestali bavit vylety, uz sa iba motala po dome a na 5min vzdy vybehla na zahradu na potrebu. Vobec si nas nevsima, nevita nas....Bohuzial obrovska zmena nastala prestahovanim z domu do bytu. Su to uz 4 mesiace a ona si vobec nedokaze zvyknut. Akoby jej tym prestahovanim uplne ruplo v hlave. Odmieta vykonavat akukolvek potrebu vonku, po hodine vencenia pride domov a vycura sa v obyvaku. Je to hrozne. Byvame v prenajatom byte, mame radi cisto a zrazu celime neustalemu smradu a spine. Hrozne nas to ako rodinu depta, pretoze nikdy nevieme, v akom stave najdeme byt, ked sa vratime z obchodu, alebo z prace. S manzelom uz nedokazeme ovladat emocie, takze je za to vzdy potrestana (nejedna sa o ziadne uniky mocu - vsetko jej funguje ako ma - uz sme to riesili s veterinou). Je to proste jej psychicky stav, kedy ju nedokazeme presvedcit chodit na potrebu von. Zvlastne je, ze to iste sa deje, ked prideme na navstevu k rodicom (kam chodila pravidelne na prazdniny a nikdy nebol sebemensi problem). U rodicov beha cely den po zahrade, a ked ide vecer spat, rano sa zobudime do tatalneho bordelu - vsade vykaly. Je to velmi smutne, ale tym, ze sa uplne vyclenila z nasej spolocnosti, vsade robi bordel, vobec nas nerespektuje (je hlucha, takze sa otoci a ma nas "na haku"), tak sa postupne z milovaneho psa stava pravy opak. Nedokazeme k nej uz prejavit tolko lasky, ako volakedy. Viem, je to smutne, ale je to fakt. Stala sa obrovskou pritazou, ktora nam neprinasa ziadnu radost ani potesenie - iba starost a nervy.

Moja hlavna dilema ale suvisi v suvislosti s detmi. Mame dcerku, ktora vidi, ako je neustale pes trestany za vykaly v byte a mne sa nepaci, ked dcerka pozoruje tak caste negativne emocie. Vyraznejsi problem ale riesim sama so sebou - momentalne som tehotna a kazda fenkyna nehoda ma naozaj psychicky nici, je mi z toho do placu, ako je vsade smrad a bordel. Neviem si predstavit priviezt miminko z porodnice do bytu, kde nikdy neviem, co sa prihodi. Nechcem popri miminku utierat bordel po psovi. Proste na to fakt nemam zaludok. Psikov milujem, ale taky naruzivec nie som. Fenka je okrem hluchoty a ciastocnej straty zraku uplne zdrava. Ale stal sa z nej ustrachany, bojazlivy, nespolocensky tvor, ktory si zije vlastnym zivotom (spankom na pelisku) a spinenim po byte. Skusili sme aj plienky - ale to smrdi cely pes, nie je to nic, co by som chcela absolvovat dalsich X rokov.

Darovat psika nemozme - kto by si ju zobral, ze? Do utulku ju nedokazem dat - je prilis rozmaznana a neznasa byt dlhsie vonku. A utratit? Stale si hovorim - ako mozem utratit psa, s ktorym som tolko prezila len preto, ze na starobu je s nim oprus. Mam ale pozerat viac na psa alebo na nasu rodinu a ocakavane miminko? (s manzelom sa koli psovi stale hadame).

Riesili ste niekto podobnu dilemu? Ze by sa z milovaneho psa stala tarcha celej rodiny, koli ktorej ste sa doma nervovali, stresovali a hadali? Rodina si o nas myslim, ze sme blazni, ze si nechame takto spinit byt a stale navrhuje, aby sme ju dali utratit....Ako ste to riesili? Ako by ste to riesili?

Dakujem za kazdy pohlad.

Strana
z9
avatar
blahova_andrea
12. lis 2015

@dannyblakely měli jsme psy, celé dětství, ale já holt nejsem asi od přírody takový pejskomil, aby mi byl pes přednější než moje lidská rodina 😉 já to mám v sobě vyřešené. jsem alergik, takže mě domů žádná zvířata prostě nesmí ani teď ani do budoucna. zvířat si vážím a právě proto bych si žádné nepořídila. nedokážu pochopit, když je někomu zvíře více jak vlastní dítě a zřejmě to zvířata takto od páníčků potřebují, když to takto skoro všichni mají. nehodlám trápit ani zvíře ani nikoho z nás doma a chování mazlíčků tak raději přenecháme ostatním.
neříkám, že se lidi mají zvířat zbavovat, když je omrzí. to si je neměli předně vůbec pořizovat. ale podle mě jsou situace, které prostě jiné řešení nemají než si vybrat mezi dítětem a zvířetem. a nepřeji žádnému dítěti, aby se cítilo méně než pes. vím jak to bolí 😔

avatar
blahova_andrea
12. lis 2015

@dannyblakely to je napsáno moc krásně a má to hloubku, souhlasím s tím.
jen tedy nechat někomu mimčo hodinku denně...nemyslím si, že je to pro spoustu lidí reálné. mě se nepovedlo udat mladší dítě ani na hodinku týdně, abych se mohla staršímu dítěti věnovat jen a jen jemu jako dříve, aby nežárlil na mladší. prostě jsme se s tím museli poprat všichni společně.

avatar
dannyblakely
12. lis 2015

@blahova_andrea Já vím, no.. V tomto mám štěstí, manžel pracuje skoro nonstop doma, takže můžu vypadnout v podstatě kdykoliv jen s psicí, nebo jen s malou. Ale i tak beru ven většinou obě. Malá bývala dřív třeba v nosítku a se psem jsem si mohla v klidu blbnout, házet balonky.. Dalo se..

avatar
dada1212
27. bře 2016

@brufinka2 ako to dopadlo? neprijemné veľmi, ale pes ti bol oddaný celý život, myslím že na starobu si zaslúži aby sa mu trocha človek prispôsobil, utratenie až vo chvíli ked pes naozaj nemá chuť do života.
treba si to skôr tak prispôsobiť aby on v pohode dožil a vás to čo najmenej obťažovalo, napríklad mu vyhradiť len jednu miestnosť a tam o prispôsobiť tak, aby sa to ľahko udržiavalo, hoci to nebude na pohľad krásne. dať podlahu čo sa ľahko zmýva, existujú aj rôzne hygienické podložky na miesto kde leží alebo nepremokavé plachty a aj tie plienky sa dajú využiť. a mop, voda a čistiaci prostriedok existuje vždy, je to určite neprijemné upratovať stále, ale je to otázka možno troch-štyroch minút ak si to urobíš tak že všetko ľahko vyčistíť a ked aj idete preč je lepšie ked pes ostane v jednej miestnosti a tam napríklad zavriete dvere a ked prídete do bytu, nebudete mať v celom byty výkaly a moč.
asi píšem už neskoro, ale akú má pes stolicu? ak sa upraví strava a dajú prípadne nejaké vitamíny a bude taká aká má byť a pravidelná, je väčšia šanca že stolicu častejšie udrží aj ked už má napríklad už slabé zvierače.

avatar
janinka_b
29. bře 2016

@dada1212
Souhlasím. To, že přijdou i starosti, neznamená to řešit způsobem pro mě nejpohodlnějším. To by pak na tom světě krásně vypadalo, kdyby se to aplikovalo i na lidi, že 🙂

avatar
binki
11. dub 2016

@marcicek84 zrovna prozivam neco podobneho... 15lety pes, umira 4 roky, mrtvici, nadory, krvaceni po jejich odstraneni, zvapenatele srdce, neslysi, nevidi, nechce jist, kdyz se naji, kadi pod sebe. Je utulkova, nepriznali nam, ze je tak stara (pry 4, u veterinare ji bylo hned 12). Ted mam rizikove a manzel cestuje za praci. Nejsem stastna. Cele dny spi, na vychazkach obcas omdli. Dnes zakopla o svoji nohu a upadla. Na povely nereaguje. Byla poulicni a nema navyky. Nejak uz nemuzu dal.

avatar
marcicek84
11. dub 2016

@binki no a jak dlouho jste ho měli, protože jestli vám někdo v útulku lhal o věku, tak to je taky podraz, to jste si domu v podstatě přivedli psa, o kterého asi třeba se více starat než aby dělal radost... můj názor je zřejmý, pokud se pes trápí, tak by se měl utratit, dívám sei, že čekáte miminko, ono asi stejně budete do té doby muset vyřešit, protože starat se o takového psa a ještě miminko, k domu staršího sourozence...no a veterinář vám doporučuje co?

avatar
challidona
11. dub 2016

Ahoj necetla jsem predchozi příspěvky ale napadlo me co poridit fence partaka?

avatar
dada1212
11. dub 2016

Nedá mi ešte, ak máte k psíkovi nejaký vzťah-nie je to len vec pre vás, vážte si že je ešte tu, so staršími bývajú už aj starosti, ale zároveň vedia byť vdačný, treba si užívať tu vdačnosť a že majú aj lepšie chvílky naplno. Ja som o svojho psíka ktorý by mal o mesiac 15 pred pár dňami prišla a cítim akurát prázno a smútok ,
Bolo to už ťažšie, od narodenia mala problém s chrbticou, teraz už ku koncu sa stalo že ked išla na svoje kreslo (na zemi spať nechcela asi kvôli bolestiam) tak spadla alebo hocikde zakopla kvôli zlému zraku a nevstala sama bez pomoci, takže stále som musela dávať pozor či niekde nie je spadnutá,nemohli sme ani od nej ísť preč na dlhšie všetci, lebo nemohla ostať doma pol dňa-deň sama s tým že ak by spadla a pokúšala by sa stávať a by si do krvi odrala laby ak by to trvalo napríklad 8-12 hodín. Mala problémy s obličkami, takže von cez deň bolo treba ísť s ňou každé 2 hodiny lebo veľa močila, stolica tiež už nepravidelná, takže ked sme vedeli že sa ten deň ešte nevenčila, stále byť s ňou aj v zime von dlhšie aby sa nevyvenčila potom doma ak náhodou potrebuje a niekedy sa aj tak stalo že hoci sme sa ráno napríklad s ňou ponáhlali nevydržala. Bolo to čím dalej tým horšie, snažila som sa užívať si tie lepšie chvíle s ňou, to že sa pritúlila a veľmi sa netrápiť tým že to ide dole vodou a že je s ňou stále viac starostí. niekedy ma napadli myšlienky či by už nebolo lepšie keby bolo potom, že toto nikde nespeje, že som pomaly jej otrokom, ale teraz viem, že nie, neulavilo sa mi ani trocha, radšej by som po nej utierala aj trikrát denne a stále za ňou chodila či nespadla, totálne prispôsobovala svoj program jej ako ju už nemať vôbec. ☹

avatar
binki
12. dub 2016

@marcicek84 veterinare rekl, ze ma tak zvetsene srdce, ze je to otazka casu, to, ze umira vime 2 roky, ale pro mne je ted problem to umyvani podlahy a psa, musim si dat pozor na bricho, rizikove neni totez jako moje prvni, kdy jsem hory prenasela. Ano, mame ji uz skoro 4 roky, obelhali nas. A ja tehdy nevedela nic o psi demenci. Ona mne ani nijak zvlast nevnima. Toho, ze jsme za ni zaplatili castky, ktere jini daji za lecbu rodicu, to tolik nevadilo jako ta bezmoc, ze si zrovna vcera kakala pod sebe, ani o tom nevedela. No, bude mit 16. Ale koupat v jednu v noci psa, to je narez. Jsem smutna. A stydim se, ale je to tezke. Bydlime ve 40m2. Stehovat se bude az po zime.

avatar
binki
12. dub 2016

@dada1212 prozivame jeji odchod 2 roky, dalsi dva predtim po doktorech, mela svrab, blechy, nadory, oslepla, mela mrtvici, neni to tak, ze by to bylo jednoduche of zacatku. Mame ji radi, ale sama nejsem zdrava, manzelovi rodice ve valecne zone, toho stresu je tolik, ze kdyz mne pak nevnima, jsem uz vysilena.

avatar
bledulka84
12. dub 2016

@binki v tomto případě si myslím, že utracení by bylo vysvobození pro ni i pro vás, s tím, co popisuješ, pokud má všude metastáze nebo krvácení po nádorech, tak musí mít i bolesti. Vždyť takový pes se ani sám ze života už nemůže radovat. A veterinář vás v léčbě podporuje nebo i on navrhl variantu nechat uspat?

avatar
holubice.petra
12. dub 2016

@binki pokud vas pes ma vse to co pisete, tak by mi to bylo lito ale asi urcite bych mu nechala dat uspavaci injekci...jelikoz musi mit urcite i hrozne bolesti a tohle pro nej neni zivot ☹

avatar
anonym88
12. dub 2016

@bledulka84
@holubice.petra Souhlasím...i když je to hrozne tezke tak bych zkrátila utrpení. Musí se hrozne trápit chuderka 😢😢

avatar
rickym
12. dub 2016

@binki Dožila se krásného věku, 16 let. Je to strašně smutné, taky se toho okamžiku bojím, ale kdybych věděla, že je to pro pejska víc trápení, než život - zvolila bych také injekci. Taky máme pejska, který je od mala nemocný a stojí to dost peněz, ale dokud to půjde, budeme mu dávat vše co je třeba. Přeji hodně sil :(

avatar
misulinka44
12. dub 2016

@binki Pokud je pejsek takto starý, evidentně už jen trpí... dala bych take uspavací injekci. Ukončete mu to trápení ☹

avatar
binki
12. dub 2016

Dekuju, hodne se kvuli tomu trapim. Jeste se poradim dnes s veterinarem. A napisu.

avatar
vineta
12. dub 2016

@binki Je těžké poznat ten správný okamžik, kdy zvířeti umožnit odchod. Pro nás ta hranice byla tam, že se zvíře už nedokázalo z ničeho těšit. Držte se.

avatar
vineta
12. dub 2016

@brufinka2 Je to již starší diskuze, takže s vědomím, že možná pozdě: pokud byla fenka zvyklá venčit se na zahradě, nikoliv na procházkách, mohla i tu zahradu vnímat jako domov, tj. svůj rajón, a po přestěhování do bytu pak vlastně pokračovat v předchozím návyku - aniž by řešila typ povrchu. Venku, tj. na procházkách, se může bát vykonávat potřebu, že svým pachem na sebe upozorní. Fenka se v tomhle chová jinak než pes, neznačkuje kde jí napadne, upozornila by na sebe (potažmo štěnata) predátora. Tedy usuzuji z chování naší fenky. Trvalo jí cca rok, než se vyčůrala na procházce mimo zahradu. Mámina kočka zase chodí na záchod ven jen tam, kde je zvyklá- když jí převezeme na chalupu, pro ní ne tak známého prostředí, chodí na záchod jen v domě, nechce zřejmě po sobě venku nechávat pachy.
To jen tip, co by ta tím mohlo být. Ale asi už jste si poradili, po takové době. Každopádně to je nelehká situace, nezávidím 😕

avatar
janinka_b
17. dub 2016

@binki
@vineta

Já myslím, že okamžik, kdy přišel čas, se dá poznat. Zvířátko prostě ztratí tu radost ze života a jiskru.

avatar
binki
28. kvě 2016

Poznala jsem to. Jeste brala leky na srdce. Dnes nam umrela sama v aute, kdyz jsme jeli vyzvednout kocku. Ted ji vezu na zahradu. Hrozne to boli.

Strana
z9