• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme:  Beremese.cz Modrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Problémy so svokrou, ako mám vyjsť z tohto bludiska?

10. července 2013 
Viem že takýchto diskusií je tu veľa...ale možno aj vyrozprávanie mi pomôže v tom, aby som sa z toho úplne nezbláznila. S priateľom som 2,5 roka a máme 10-mesačnú dcérku. Bývame v byte 2+kk, myslím že je to ideálne pre rodinu s malým dieťaťom.Problém je v tom, že okrem nás s nami býva aj jeho matka a brat. a k tomu máme ešte dvoch psov, z toho jeden je náš. Myslím si, že za túto zostavu môžem z časti aj ja, pretože som chcela pomôcť a teraz na to doplácam. Byt sme hľadali pol roka, ešte pred tým ako som otehotnela. Sme síce len v podnájme, ale keďže žijeme v ČR, tak iné si tu momentálne nemôžeme dovoliť. S priateľom sme mali ideálny vzťah. Všetko sa vyvíjalo pekne a sľubne pre spoločnú budúcnosť, kým nezačali prichádzať postupne členovia jeho rodiny. Jeho brat s nami býva už rok a pol. Súhlasila som s tým, aby k nám prišiel, pretože na ubytovni kde býval cez agentúru, pre ktorú pracuje doteraz, odrbávali o peniaze práve na ubytovaní a tak, aby si ušetril ľahšie na vlastné bývanie, kde mal bývať aj s ich matkou, prišiel bývať k nám. Vtedy sa začali objavovať prvé krízy v našom vzťahu, pretože jeho brat je bez záväzkov a samozrejme si chce ešte užívať život (barový spôsob života, ktorým žili aj na SR), škoda že tam ale stále so sebou stiahol aj môjho priateľa, ktorý pomaly aj zabudol na to, že má doma ženu, ktorej každý deň rastie bruško. Beriem, že majú k sebe blízky vzťah, kvôli ťažkému detstvu spôsobeným otcom, ale myslím si, že v dospelosti je to už slabý dôvod na ospravedlnenie daného správania. Všetko vyústilo na Vianoce, kedy som si konečne odišla od neho aspoň na chvíľu oddýchnuť. V ten istý deň, ako som ja odišla, prišla ich matka (vedela som dopredu, kedy má prísť, nebol v tom úmysel odísť od neho práve vtedy), ktorá ešte pred svojím príchodom, cez leto keď bol u nás na návšteve ich kamárat poslala po ňom list, kde napísala o mne a mojej rodine, ktorú videla raz v živote veľmi pekné veci typu, že ho využívam, že som s ním len pre peniaze(mal asi o 3tisíc viac ako ja kým som samozrejme nenastúpila na materskú) , že ho ovládam, že jej vnučke ideme dať meno ako z Luníku IX, že si majú s bratom udržať svoju hrdosť a nepodať sa rodine, ktorá nevie nič iba podediť milióny (akože moji rodičia, ktorý splácajú dom už 30 rokov a nič iné nemajú) a bla bla keci...keď som to povedala priateľovi povedal mi, že jej už asi prepína so samoty a nemám si z toho nič robiť. Momentálne s nami už býva siedmy mesiac.

Keď mala naša dcérka 6 mesiacov, nastúpila som do svojho bývalého zamestnania (doteraz to pokladám za najväčšiu chybu v mojom materstve, aj keď niekedy prehodiť na iný kanál nie je zlé, no nie z dôvodu, že potrebujete niekoho navyše živiť), len brigádne, aby som tam mohla chodiť podľa toho ako mi to bude vyhovovať. NIežeby som ju dobrovoľne opúšťala, ale finančne nám to jednoducho nevychádzalo, pretože utiahnuť všetky náklady z jednej výplaty, materskej a čiastočného príspevku od jeho brata bolo docela ťažké, Keďže jeho matka si samozrejme nebola schopná nájsť za 4 mesiace žiadnu prácu ani akýkoľvek privýrobok a bez urážky myslím si, že by to nemala doteraz, keby jej to jej synovia nevybavili. Myslím si, že jej docela vyhovovalo nechať sa živiť, nevravím, že dostávala veľké vreckové, ale mala full service, strechu nad hlavou, teplé jedlo a stále sa jej kúpilo čo chcela, najčastejšie šlo o bohužiaľ pre život "nevyhnutné"cigarety. Možno by som sa mala podľa niektorých cítiť pokrytecky, pretože kým som chodila do práce, ona strážila malú, navarila, umyla riad atď. Ale na druhej strane, keby som si mohla sedieť doma na zadku ako ona, tiež by som to bez problémov zvládla. Neznášam na nej, ako vám dokáže klamať do očí, len preto, že sa vraj údajne hanbí za svoj život. Mala ho žiť inak, aj keď nemala šťastie na schopného chlapa (upresňovať nebudem) a teraz by sa nemusela hanbiť. Príklad: Vo februári šla na SR s tým, že ide predávať byt, ktorý sa určite aj tak ešte dlho nepredá. Pravda bola taká, že musela ísť vrátiť kľúč od bytu, ktorý mala v prenájme a na ktorom vznikol dlh za neplatenie nájomného. Vedela som to, od priateľa už pár mesiacov, musel mi zdôvodniť prečo okrem jeho brata, ktorý vtedy už 10. mesiac šporil na byt a stále nemal ani korunu, musím bývať ešte aj s jeho matkou.

Hoci nie sme s priateľom svoji, máme spoločné financie (fungujeme týmto štýlom už cca 2 roky a šlo to). Aj keď je jasné, že moja materská sa na jeho plat teraz nešplhá dáme dohromady tých 25tis.kč (2 ľudia). Je to podľa mňa veľa peňazí, z ktorých by sa dalo pekne ušetriť, a teraz môžte mi nadávať, že som na peniaze, ako mi to pár krát nezabudla pripomenúť priateľova matka, ale kladiem si otázku, prečo to máme ťahať len mi dvaja, čo máme malé dieťa, keď v byte bývame 4 práceschopný dospelí? Jeho brat nám aspoň prispeje, keď sme už úplne na mizine, od výplaty k výplate sme ešte nevydržali odkedy bývame takto a vlastne zlé to bolo už keď prišiel priateľov brat. Štve ma, že nikoho z nich dvoch nenapadne nám finančne pomôcť, bez toho, aby sme museli pýtať a že im príde úplne normálne, nechať sa niekým živiť. Vždy je na to výhovorka, že sa šporí na byt, aby sa mohli odsťahovať. Ale záloha vo výške 2000kč, ktoré je možné zobrať si za odrobený týždeň, ide väčšinou na zábavu, pivo a cigarety. Aj keď posledné dva mesiace je to tuším kľudnejšie a zálohy si vyberajú menej často a po dvoch hádkach s ich matkou sa to dúfam konečne pohne vpred aj keď...momentálne sa jej prestáva páčiť v tej práci, ktorú má a chce s ňou seknúť, že si nájde niečo iné, tak dúfam, že jej v tom zabránia, aspoň kým nebude mať na 100% niečo iné, pretože ja s ňou doma zase pár mesiacov sedieť a prispievať jej na živobytie nebudem, hlavne keď sa teraz neznášame a myslím, že aj keď sa budeme niekedy v budúcnosti rozprávať, tak to bude len čistá pretvárka.

Minulý týždeň, sme sa pohádali dvakrát, možno by sme sa aj viac, ale radšej sa nerozprávame. Dozvedela som sa o sebe ďalšie pekné veci a to ako som už vyššie spomínala začalo to tým, keď mi povedala, že som na peniaze. Som docela pokojný typ, kým ma niekto nenaštve a táto jediná veta mi stačila z dôvodu, že kým sa aj ja starám o to, aby nemusela bývať na nejakej ubytovni či horšie, tak mi nikto nebude nadávať, že mi ide len o peniaze. Mám nálepku primitívnej ženskej, ktorá nevie nič len porodiť dieťa a nestarať sa, ktorej aj tak vezme dieťa sociálka a keď budem chcieť náhodou odísť na SR, inam nemám aj tak kde, tak budem obvinená z únosu. A ešte, že ja nemám v tom byte žiadne slovo, pretože nájom platí jej syn a že keď ona má platiť za náš byt nájom (pretože priateľ jej vravel, že keďže už chodí do práce tak mesačne chce, aby prispievala) tak ona nepohne v tom byte ani palcom a o všetko sa mám postarať ja. Čo by som aj, ale odmietam obskakovať cudzie zadky. Čisté psycho...hoci mala vypité, má smolu aj tak jej to nezabudnem, neodpustím ani nič podobné....Potom došla za svojím synom, s tým, že mi má povedať, že nechcela, aby to tak ďaleko zašlo, ale že kým sa jej neospravedlním za to, že som na ňu kričala, tak ma nepozná. Najviac ma hnevá to, že kým sme sa hádali, tak mala plakala hádam aj na celý panelák, do toho štekali tie dva kreténsky psy a ja som akurát čakala či niekto nezavolá políciu, keďže nás muselo byť počuť hádam aj celé sídlisko. Teraz mám chuť hladovať radšej aj celý deň, len aby som ju nemusela stretnúť, pretože ak chcem ísť náhodou do chladničky, musím ísť okolo nej, keďže izba v ktorej býva aj so svojím druhým synom je vlastne obývačka spojená s kuchyňou.

Viem, že som tu toho popísala strašne veľa, ale písala som za radom, čo ma vlastne napadlo, pretože celá táto situácia je strašne komplikovaná.

Myslím, že mám "svokru", ktorej vyhovuje, že ju niekto živí, myslím si, že na to bola naučená, pretože priateľ maká od svojich 18. rokov, teraz má 27. A docela jej nevyhovuje, že peniaze nejdú jej do ruky. Niekedy, keď sme ešte dobré vychádzali, nevravím, že takto na nože sme boli stále (asi kým som držala ústa a dala peniaze tak som bola dobrá), sa mi posťažovala, že ani neviem koľko jej synovia vlastne zarábajú. Keby ju radšej trápilo, že vo svojich 57 rokov sa nevie o seba postarať a nebyť jej synov tak je na ulici. Ja dokážem ľuďom pomôcť, ale nie ich živiť. Neživím vlastných rodičov, pretože by to odo mňa v živote ani neprijali.

Strašne ma hnevá a bojím sa, že to nevydržím a rozpadne sa mi kvôli týmto problémom vzťah. Priateľ je úžasný človek, ktorého milujem a nerada by som o neho prišla, kvôli hádkam, ktoré v poslednom čase mávame. Hlavne keď na mňa príde z toho všetkého zlá nálada a všetky nervy si vybíjam na ňom.

Ale tiež by ma mohol trochu pochopiť, že čakať 1,5 roku na to kým sa dvaja ľudia, ktorým prispievate na živobytie, tým, že platíte za nich nájom a stravu a nechcete od nich viac len aby sa osamostatnili a našli si vlastné bývanie a aby ste mali konečne súkromie a mohli žiť so svojou rodinou nie je najľahšie. Mňa už čakať nebaví, majú termín do septembra na odsťahovanie, nepočítam s tým, žeby sa to vážne naplnilo a viem, že on ich na ulicu nevyhodí. Takže si najskôr zbalím veci ja a nech si žijú...lenže keď niečo také načrtnem tak mi na to povie, že ho nemám takto psychický vydierať, že raz som už odišla a viac krát mi to nedovolí spraviť.

Neviem ako inak mu mám vysvetliť, že už jednoducho nemá inú možnosť, len si vybrať s kým chce vlastne žiť, aby to nebral ako vydieranie...

Alebo si myslíte, že to ja zbytočne všetko nafukujem a som fakt na peniaze? Lebo to sa mi bude pripúšťať len veľmi ťažko...

Úplne na záver, aby som tu nepísala všetko len proti priateľovej rodine, moja mama u nás bývala tiež 3 mesiace a potom odišla, našporila si na vlastné bývanie, hoci si prenajala iba izbu, ale keďže v meste kde bývame je sama, tak viac ani nechce. Chodila upratovať byty a doučovala RJ a za tri mesiace bola preč, samostatná, s novým bývaním a prácou. A bola na všetko sama. Na bývanie nám síce neprispela nikdy, ale aspoň nakúpila jedlo. Tak nechápem, prečo dvaja ľudia, za 1,5 roka to nedokážu tiež. Neschopnosť, lenivosť, alebo proste full service je najlepší.

A nedoplatky, ktoré nám samozrejme prišli za byt (neboli vôbec malé, keďže zálohy boli počítané na 2 ľudí a bývame tu štyria+naša malé dcérka samozrejme) a kvôli, ktorému nám šiel hore aj nájom, sme tiež platili len my s priateľom.

Ako mám podľa vás vyjsť z tohto bludiska, bez toho, aby som musela zvoliť tu najhoršiu cestu a odísť celkovo od priateľa?
10. črc 2013 ve 03:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@elishatw Mně příjde, že všechno stojí a padá na tvém partnerovi. Pokud on nestojí bezvýhradně při tobě a nenastolí své rodině jasná pravidla hry, na kterých se předem vy dva shodnete, tak si myslím, že to bude horší a horší :frowning2: Zkusila bych partera vzít do poradny (jsou i bezplatné), aby to slyšěl i z jiných úst a přemýšlela, jestli by bylo realizovatelné odejít z toho bytu.
10. črc 2013 v 07:22  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@elishatw To je těžká situace a opravdu je mi líto co zažíváš. Souhlasím, že je to opravdu hrozné, že se dva lidé nedokážou za 1,5 roku postavit na vlastní nohy. Myslím, že se jim vlastně nechce, vyhovuje jim až moc jak to teď mají. Ono je to tak úžasně snadné živobytí, full service a co by kdo po nich chtěl. Vždyť jim to všechno náleží
Já myslím, že musíš zjistit jestli Tvůj partner chce tuhle situaci opravdu, poctivě a stejně jako ty řešit. Zkusila bych si znovu promluvit, třeba i navštívit poradnu (pokud bude partner svolný) aby i on pochopil, že tohle není správně a že ohrožuje váš vztah.
Pokud bych ale viděla, že z jeho strany snaha není, že to bojkotuje atd. a mně to ubírá na síle, tak bych asi myslela na radikálnější řešení. Dát nějaké ultimátum (samozřejmě počítat i s tím, že k dojde k horší variantě) nebo rozchod. Promiň, že to tak píšu. Vím jak se s tchýní a jejím neustálým vměšováním špatně žije a proto mi bývá líto času, který člověk tak promrhává úsilím s někým kdo se vlastně jen "veze" (myslím tím tchýní).
10. črc 2013 v 17:27  • Odpověz  •  To se mi líbí
Tvůj příspěvek