icon

Starý pes - výkaly v bytě a příchod miminka

avatar
brufinka2
27. říj 2015

Ahoj,
priznam sa, ze momentalne riesime doma velku dilemu a strasne rada by som sa o tom s niekym pobavila anonymne. Mame nadhernu fenku Cavaliera, ktora ma 14 rokov. Od malinka to bol moj milacik, s ktorym som prezila nadherne roky. Bola neskutocne empaticka, inteligentna, uzasna partacka. Vsetko sa ale zacalo menit s prichodom dcerky a samozrejme vekom, kedy sa postupne zacala menit na uplne ineho psa. Po narodeni dcerky stratila fenka poziciu velkej lasky v rodine, pretoze pozornost sa obratila viac na dceru. Utiahla sa do ustrania, kde si zila takym svojim vlastnym zivotom, co bolo sposobene aj uplnou stratou sluchu. S pribudajucimi rokmi ju prestali bavit vylety, uz sa iba motala po dome a na 5min vzdy vybehla na zahradu na potrebu. Vobec si nas nevsima, nevita nas....Bohuzial obrovska zmena nastala prestahovanim z domu do bytu. Su to uz 4 mesiace a ona si vobec nedokaze zvyknut. Akoby jej tym prestahovanim uplne ruplo v hlave. Odmieta vykonavat akukolvek potrebu vonku, po hodine vencenia pride domov a vycura sa v obyvaku. Je to hrozne. Byvame v prenajatom byte, mame radi cisto a zrazu celime neustalemu smradu a spine. Hrozne nas to ako rodinu depta, pretoze nikdy nevieme, v akom stave najdeme byt, ked sa vratime z obchodu, alebo z prace. S manzelom uz nedokazeme ovladat emocie, takze je za to vzdy potrestana (nejedna sa o ziadne uniky mocu - vsetko jej funguje ako ma - uz sme to riesili s veterinou). Je to proste jej psychicky stav, kedy ju nedokazeme presvedcit chodit na potrebu von. Zvlastne je, ze to iste sa deje, ked prideme na navstevu k rodicom (kam chodila pravidelne na prazdniny a nikdy nebol sebemensi problem). U rodicov beha cely den po zahrade, a ked ide vecer spat, rano sa zobudime do tatalneho bordelu - vsade vykaly. Je to velmi smutne, ale tym, ze sa uplne vyclenila z nasej spolocnosti, vsade robi bordel, vobec nas nerespektuje (je hlucha, takze sa otoci a ma nas "na haku"), tak sa postupne z milovaneho psa stava pravy opak. Nedokazeme k nej uz prejavit tolko lasky, ako volakedy. Viem, je to smutne, ale je to fakt. Stala sa obrovskou pritazou, ktora nam neprinasa ziadnu radost ani potesenie - iba starost a nervy.

Moja hlavna dilema ale suvisi v suvislosti s detmi. Mame dcerku, ktora vidi, ako je neustale pes trestany za vykaly v byte a mne sa nepaci, ked dcerka pozoruje tak caste negativne emocie. Vyraznejsi problem ale riesim sama so sebou - momentalne som tehotna a kazda fenkyna nehoda ma naozaj psychicky nici, je mi z toho do placu, ako je vsade smrad a bordel. Neviem si predstavit priviezt miminko z porodnice do bytu, kde nikdy neviem, co sa prihodi. Nechcem popri miminku utierat bordel po psovi. Proste na to fakt nemam zaludok. Psikov milujem, ale taky naruzivec nie som. Fenka je okrem hluchoty a ciastocnej straty zraku uplne zdrava. Ale stal sa z nej ustrachany, bojazlivy, nespolocensky tvor, ktory si zije vlastnym zivotom (spankom na pelisku) a spinenim po byte. Skusili sme aj plienky - ale to smrdi cely pes, nie je to nic, co by som chcela absolvovat dalsich X rokov.

Darovat psika nemozme - kto by si ju zobral, ze? Do utulku ju nedokazem dat - je prilis rozmaznana a neznasa byt dlhsie vonku. A utratit? Stale si hovorim - ako mozem utratit psa, s ktorym som tolko prezila len preto, ze na starobu je s nim oprus. Mam ale pozerat viac na psa alebo na nasu rodinu a ocakavane miminko? (s manzelom sa koli psovi stale hadame).

Riesili ste niekto podobnu dilemu? Ze by sa z milovaneho psa stala tarcha celej rodiny, koli ktorej ste sa doma nervovali, stresovali a hadali? Rodina si o nas myslim, ze sme blazni, ze si nechame takto spinit byt a stale navrhuje, aby sme ju dali utratit....Ako ste to riesili? Ako by ste to riesili?

Dakujem za kazdy pohlad.

Strana
z9
avatar
kmotra87
28. říj 2015

@brufinka2 prostě bych si nějaké prázdniny a výlety odpustila, pokud by to mému psovi přineslo stres a tím i stres následně pro mne.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@monini28 ale takto človek v 20 nerozmýšľa, aspoň teda ja nie. Posledné, čo som v tom veku riešila bolo, ako sa zmení či nezmení môj vzťah k psovi, keď si raaaaz nájdem nejakého manžela a budú deti. To sa predsa nedá predvídať. A ja každému za názor ďakujem. Riešenie nemám, tak snáď sa nejaké pozitívne nájde. Som ochotná vyskúšať všetko. Nepozerám na peniaze, ale na domácu pohodu, psíka sa fakt zbaviť nechcem.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@kmotra87 aha, tak to ja si neviem predstaviť.

avatar
kacenka1111
28. říj 2015

@merunkova bozi mlyny melou a karma......

avatar
merunkova
28. říj 2015

@brufinka2 Představ si, že jsi slepá a hluchá a maminka se ti už nevěnuje jako dřív, pak ti změní domov a občas tě někam převeze a ty nevíš kam a proč a co se změnilo, a navíc tě ještě trestají, když to předtím nedělali a ty vůbec nevíš za co.....jak se u toho čtení cítíš?

avatar
kacenka1111
28. říj 2015

@brufinka2 kdyby dcerka jednou prisla s tim, ze ji ty bobecky vadi, co udelas? Nechas,psa utratit, nebo vezmete obe hadr, uklidite to a pujdete spolecne vsichni ven? driv bych pomyslela na to prvni, i kdyz bych to nikdy neudelala... po tom, co vim ted, bych sla do toho druheho.... zkus to taky...

avatar
sunshine125
28. říj 2015

@merunkova zakladatelka pise,ze pes zmenil chovani po stehovani. Ke stehovani asi mela duvod. Zivot prinasi ruzne strasti a podrizovat to psovi nejde vzdy. Z uvodniho prispevku vypliva,ze pro nej dela co je v jejich silach.

avatar
monini28
28. říj 2015

@brufinka2 Tak jí zkuste na míru vyrobit nějakou "klícku" dřevěnou (samozřejmě ne klec jako takovou), nevím jak velký prostor máte k dispozici, ale třeba nějak posunout nábytek,... aby tam měla něco co může zničit, ale připomíná jí "normální" život - hračky, i když si s nima třeba nehraje, nějakou dečku,... A dceři vysvětlit jak to prostě je, že to bude teď její domeček, že tam za ní nemá chodit bez vás, a když budou děcka třeba spát, pustit jí na chvilku ven, i když to jednou "udělá" mimo ohrádku, jinak tam za ní občas přijít, obejmout jí, pohrát si s ní, aby tam nebyla úplně izolovaná, a jestli už má "svůj svět", tak by se tak třeba ani necítila. Bude to těžké, ale je to na pár let (zní to hrozně, ale tak to si zase uvědomujeme všichni tady). A ty podložky absorbující pach jsou fakt dobrý, pokud nekadí 10x denně (to by asi nepobraly), tak necítíš skoro nic...

avatar
merunkova
28. říj 2015

@sunshine125 Zakladatelka hlavně píše, že nejen stěhování změnilo psovi život, ale i její přístup a to je myslím to zásadní....

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@merunkova no ved, ako z toho von, ako jej pomôcť? (ale venujeme sa jej rovnako posledné 3 roky, siblo jej až teraz, aj tam, kde to pozná). Jediná zmena je presťahovanie, pred 4 mesiacmi, odvtedy sa úplne inak správa. My sa snažíme.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@kacenka1111 veď to robíme. Ale neviem si to predstaviť ešte s čerstvým miminkom....

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@monini28 diky. Skúsili sme vyčleniť chodbu iba pre ňu. V noci neskutočne zavíta, nechce byť nikde zavretá, to už od detstva. Objednala som teraz psi záchod za x tisíc, tak uvidím, či aspoň ten zaberie. Inak vyčleniť priestor neviem. Ale diky moc 😃

avatar
sunshine125
28. říj 2015

@merunkova nekterym psum hrabne uz jen z noveho clena rodiny,nemusi majtel nutne zmenit pristup. Proste pes si na dite nezvykne. Tezko mu videt do hlavy,co udela,jak co vezme... Zvlast kdyz ma leta a je hluch a slepa... Nemyslim , ze je to chyba majtele

avatar
merunkova
28. říj 2015

@brufinka2 sama píšeš, že pes je pro vás přítěží a že ho VŽDY trestáte , tak co od něj čekáš? Píšeš, že vás má na háku, protože je hluchá....??? Přečti si sama po sobě, jak na psa nahlížíš...a on vám to vrací a po právu.Nejde o stěhování, ale o váš přístup k psovi.Změnil se po dětech a sama to i píšeš.Chybu hledej hlavně v sobě a ne v psovi, kor v starém psovi.Je mi ho moc líto, tohle si nezasloužil.....

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@monini28 zavija 😃

avatar
kacenka1111
28. říj 2015

@brufinka2 miminko zatim pocka, nez to uklidite a stejne s nima chodis ven, s miminem budes muste taky.... heled, jak ja te chapu... ale prave proto, ze jsem,byla ve stadiu jako ty, muzu,zodpovedne rict, ze bycj ty bobky jeste rada uklizela... byla utracena kvuli pateri, den pred mym odjezdem,zacala tahat nohy a uz to jelo.... ja v porodce, kluka,u prsu, rvala jsem jak tur a predstavovala si, jak budu pul roku tahat 40kg psa v naruci, za mnou se potahne starsi a mladsi bude vyrvavat v kocarku.... predstava, ze prijdu dom a budu muset luxovat, nez si vubec bude moct mala,sednout na gauc, jak ve tri rano po kojeni zakleknu k hovnum... a vis jak,rada bych ted byla ty bobky uklizela, kdybych jen na jednu jedinou vterinu mohla lilly pohladit? Je to jrozny, jasne.... ale predstav si na chvili, jak,je pejskovi, nemysli na sebe, jaka ses chudinka, ze,musis uklidit hovinko....

avatar
kacenka1111
28. říj 2015

@merunkova tak, tak.... ona to neuzna.... sama pise, jak ji pes vadi a ze se nebude kvuli nakymu psovi prizpusobovat.....

avatar
monini28
28. říj 2015

@brufinka2 není zač, snad to pomůže. Naši mají fenku v obýváku (tu ohrádku), taky tam nespí, takže je tam sama, a když štěkala nebo vyla (což v paneláku není moc žádoucí), pouštěli jí na noc TV (bez zvuku, protože je hluchá), ona koukala na hýbající se obrázky a pak z toho sama usnula - moc výchovný to není, ale o to teď ani tak nejde 🙂 A nějak se to odnaučila i v pokročilém věku. Ale samozřejmě záleží na povaze psa, ale zkusit to můžete.

avatar
buldrik
28. říj 2015

Trocha z vlastni zkusenosti .. Pred par lety jsem si poridila kocku. Prvni dva roky byly fajn, ale pak jsem mela uraz nosni prepazky a nasledkem se mi vyvinula tezka alergie na kocky. Snazila jsem se to prekonat, delala mozny nemozny, kocourka jsem zboznovala a v zadnym pripade jsem ho nechtela dat pryc ... a skoncila jsem v nemocnici na dychacich pristrojich ja sama.
Nasledna zkusenost a reakce okoli byly dost drsne .. Mama prohlasila, ze jsem blb a mela jsem se kocky zbavit davno .. kamaradi - milovnici zvirat - me zatracovali, kdyz jsem jasne prohlasila, ze proste kocku mit doma nemuzu. Nakonec jsem ho musela dat na par tydnu do utulku nez jsem nasla nekoho, kdo by si ho vzal k sobe domu. Bylo to tezka zivotni lekce ... Toho kocourka jsem si vzala z utulku s vedomim, ze se o nej chci starat co nejlip ... a priznat si, ze to proste nejde a neni to moje vina - to byla dlouha a bolestiva cesta a vnitrni boj.
Ja jsem se poucila - vlastni zdravi/dite/rodina za to nestoji. Je potreba zabojovat, vyzkouset vsechno (rozumny), ale kdyz to nejde, tak se nebat a priznat si, ze to proste takhle dal nepujde.

Nektere reakce mi pripadaji docela drsne. Je preci nesmysl, aby se zakladatelka dalsich xlet nehla z domu (protoze pobyt mimo je pro psa stresujici), snasela nevyzpytatelne chovani, smrad a neposlusnost v blizkosti miminka a dalsiho ditete. ... a samozrejme, s narozenim ditete pes nemuze mit tolik pozornosti jako predtim (je to to same jako kdyz se narodi druhy dite, proste den ma jen 24 hodin). Zvlastni pozornost zaslouzi prispevky, ktere srovnavaji peci o pejska s peci o stare lidi ..

Ja osobne bych urcite vyzkousela jeste jednoho/dva psi specialisty. Asi rozhodujici v tomhle momente je otazka, zda je soucasny stav trvaly nebo je slusna sance na vyrazne zlepseni. Mozna by pomohlo, kdyby vam nekdo mohl na cas pomoct treba s domacnosti/nakupy a pod a vy ziskali vic casu na pejska. Zkusit par tydnu, kdy se mu budete hodne venovat a uvidite, jake budou zmeny v chovani.
Ja v okoli mam zkusenost, ze casto si zviratko vezme nekdo z rodiny (vetsinou rodice), kteri maji vic casu a nemusi se bat kvuli detem.
Znam i par kamaradu, kteri nemaji zadne zavazky a maji hodne casu a schvalne si berou stare psy z utulku, prave proto, ze je jinak nikdo jiny nechce.
Co ti poradili na veterine/psycholog ?

avatar
mpbk
28. říj 2015

@brufinka2 je mi z vás úplně úzko. Ani nechci dočítat diskuzi. Psa je mi strašně líto, že jste vůbec mohla dopustit, že už takhle dlouho musi být v psychické nepohodě. A ještě ho trestáte. Doufám, že z vašich děti nevyroste něco podobného, když to u vas vidí. Uf, snad usnu. Protože tohle aby zažíval 14ti letý pejsek... No, bez komentáře

avatar
buldrik
28. říj 2015

jinak my mame ted 2.5 leteho psa. Po narozeni miminka jsme na nej take nemeli tolik casu a bylo to v chovani poznat. Zacali jsme si na to davat vic pozor, treba parkrat do tydne si s nim jdu na hodku do parku zabehat, coz uplne zboznuje. Behani tvem pripade asi nepujde, ale chtela jsem jen rict, ze nejaka spolecna pravidelna aktivita muze pomoct.

avatar
sunshine125
28. říj 2015

@buldrik lepe bych to nenapsala.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@dannyblakely von chodíme. Snažím sa jej maximálne venovať. Ona akoby stratila záujem. Vyčlenila sa, príde iba keď chce jedlo. Nehovorím, že sme bez chyby, ale neskutočne zmenila povahu tým presťahovanim. Som s ňou dlho vonku, beháme, hráme sa. Ona príde domov a po 10 min sa vyčura a vykadi. Z toho mám najväčšie nervy.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

@buldrik ďakujem, fakt dakujem. Som rada, že sa tu nájde aspoň pár duší, ktoré má trošičku chápu, resp. vypočuju bez zatracovania, resp.že nerobia usudky a neohanaju sa tvrdými výrazmi bez toho, aby ma poznali, prípadne boli v podobnej situácii. Nedá sa sem napísať všetko. Fakt psíka milujeme a snažíme sa robiť maximum, ale ako píšeš.... nestačí to. Proste to nefunguje. Začalo to prvým dňom v novom byte. Spustili sa všetky možné zdravotné komplikácie a k tomu úplný psychicky obrat. Fyzicky sme ju vyliečili, ale s hlavou nevieme pohnúť. Týždeň pred presťahovanim bola u segry na prázdninách, všetko v poho. Dva týždne po presťahovaní sme tam boli znova a segra 4x za deň savovala podlahu. Veterinár nasadil lieky na alzhaimra, posilnenie mozgu, ale že si nemáme moc sľubovať, že je tp prejav demencie, že si žije vlastný svet a nech porozmyslame o eutanazii. snažili sme sa ju následne ospravedlňovať, že za to nemôže a tak. Ale stále to bolo tak, že raz sa vyčura vonku, raz doma. Nepredvídateľné. Tak sme zašli Psychológovi. povedal, že jej to nemáme tolerovať, že to nie je žiadna chudinka. Tak sme skúsili mesiac trestať. A nič. Stále pokračuje rovnaký model. Raz za čas vonku, zbytok doma.

avatar
brufinka2
autor
28. říj 2015

Veľakrát tu zaznelo, že píšem, pretože som rozhodnutá. No, ak by som rozhodnutá bola, tak nestrácam čas informovanim neznámych ľudí o tom, aký osud čaká môjho psa. Snažím sa pozbierať nové nápady, resp.si vypočuť skúsenosti tých, čo si podobným prešli, aby sme vyskúšali naozaj všetko. Jedno viem isto-takto ďalej pokračovať nejde. Výkaly do bytu a uz vôbec k miminku nepatria. Chcem skúsiť všetko, čo by mohlo pomôcť. Či už je to zmena u nás, alebo u psíka. Len ta zmena musí viesť k náprave.

avatar
delphinek
29. říj 2015

Další tipy kamošky k životu se starým psem a malými dětmi. Důležitá byla změna stravy - přešli na Royal Canin pro psy nad 8 let, jinak mu nic nedá, občas piškotek nebo kousek suchého rohlíku nebo max. 2 sousta kvalitní šunky. Tato strava vedla k tomu, že na "velkou" chodí vcelku pravidelně a většinou opravdu venku. Jakákoliv změna stravy, například mu dá šunky víc nebo hodí vařené maso (protože on samozřejmě pochtívá), se vrátí v tom, že mají problém s rozhozeným trávením a tím pádem ona musí po něm uklízet... Dále mu začala stříhat "podvozek" a zadek, aby to bylo jedndušší s hygienou. Jinak je to papillon, který se normálně nestříhá a celý život byl dlouhosrstý, ale teď mu stříhá nohy, břicho, zadek a uši (už nemá moc rád česání). Venčení se střídají s manžou, ten chodí ráno a pozdě večer, těsně před spaním. Přes den chodí ona. Na mimi si pořídila nosičku, protože starého psa nechtěla venčit s kočárkem. Chodí s ním jen na krátké vycházky, tak 10 min, z vodítka ho nepouští, velké vycházky mu stačí ty s manžou. Takovým režimem se jim podařilo "nehody" eliminovat, stanou se max. 1 x za týden. Ale říkala, že je to i tak náročné. Když se někde zdrží, tak se vrací se strachem, co za dveřma bude... Manžel občas nadává, že musí se psem (byl její maminky, která náhle zemřela). Tak mu poděkuje, že s ním chodí, i když je to vopruz. Ona občas nadává, že s ním má práci navíc, on jí řekne "je to starej pes". Prostě se nějak podrželi vzájemně. Někdy jim z něj tečou nervy, ale utratit by ho nedali.

avatar
ronyx
29. říj 2015

@citun Kdyby to bylo věkem,tak ten pejsek vykonává potřebu jak doma tak i venku,jak autorka psala,pes venku třeba hodinu nic a pak příjde domů a okamžitě vykonává potřebu.Kdyby neuměla udržet stolici tak to za tu hodinu venku určitě několikrát ze sebe vyhodí a nečeká s tím na doma.

avatar
mpbk
29. říj 2015

@brufinka2 víte co, vy si v příspěvcích trochu protiřečíte, někde píšete, že se psovi už tolik nevěnujete, pak napíšete, že se mu věnujete hodně. Neumím si představit seřvat 14ti letého psa, že se doma vykadil. Ano, je to nepříjemné, nebudu skákat radostí. Ale ten pes nemá moc možností vyjádřit problém, že je nešťastnej apod.
Výkaly k dítěti asi nepatří, ale přece v tom dítě nenecháte válet. Já osobně bych sundala koberce, dala bych všude lino/podlahu aby se vše dalo jen setřít. Určitě bych psa nezavírala nikam ani bych mu nevyčlenila místnost. Pouze bych nepouštěla do dětského pokoje. Psa bych odměňovala, uvařila něco dobrého, strávila s ním trochu času o samotě, jen tak se pomazlila apod. Podle mě láska je to, co v týhle situaci pomůže a ne dávat čas do Vánoc.

avatar
citun
29. říj 2015

@brufinka2 A co rodiče ty by si jí nevzali?
@ronyx Asi máš pravdu, tu část o celodenním lítání venku jsem nějak přehlédla. 😒

avatar
brufinka2
autor
29. říj 2015

@delphinek ďakujem. To vystrihanie je super nápad.

Strana
z9