Dilema mezi kariérním postupem a rodičovstvím: Co zvolit?

Ahojte chcela by som si vypočuť vás názor ak ste riesili podobný problém. S manželom sme spolu cez 10 rokov. Manzelia len krátko. Nevieme sa rozhodnúť či je správny čas už na dieťa. Dosť to analyzujem totiž nie som tip žien, ktoré túžili po škole hneď po deťoch, pripadne vedeli že už je to správna doba. Ja som skratka ina. Síce viem, že deti chcem aj keď viem, že to nemusí byt hneď Neviem akokeby spraviť pre mma veľké rozhodnutie že už je čas. Idem mat 30 čoskoro, manžel 35 z tohto vekového hľadiska aj racionálneho mi mozog hovorí že určite je na mieste to už neodkladať. V práci je veľká pravdepodobnosť že má za cca polroka povýšia a ja riesim dilemu či to odložiť na dobu kým má povýšia alebo nie. Rozum mi hovorí, že z dôvodu veku to neodkladať. Už užívam aj kyselinu plánovala som koncom roka tomu nechať voľný priebeh, ale táto info ohľadne povysenia mi to celé prekazila a začala som úplne váhať počkať/nepockat. Úplne má to vyviedlo z miery. Zvážila som si všetky plusy a mínusy a viem že rozhodnutie je na nás, ale ja fakt neviem. Viem samozrejme že to nemusi vyjsť hneď a môže to trvať niekoľko mesiacov pripadne rokov uvedomujem si to, ale to že neviem ako dlho to potrvá neviem sa rozhodnúť absolútne. Neviem čo robiť.. sama som si vytvorila časový tlak že to chcem stihnúť do 30 tky. Zároveň obaja mame fajn robotu, veľký byt, svadba za nami všetky tieto veci sme si zariadili. Sme na to úplne pripravení. Ale skratka ja to akokeby, tak ešte necítim aj sa bojím tej velkej zmeny. Bojím sa, že si tehotenstvo neuzijem ak mi to povýšenie ujde kvôli pár mesiacom, bojím sa ci bude všetko v poriadku s babom ako zvládnem porod ako zvládnem starostlivosť o dieťa ako zvládnem nočné vstávanie. Zároveň viem, pretože v okoli mame dosť smutných prípadov, že skratka dieťa nie je samozrejmosť (spontánne potraty, choré plody pripadne niekoľkoročné nedarenie). To si zas poviem, ze fakt ak to ma trvať dlho začnime tak ako sme sa dohodli a necháme to na prírodu zároveň potom má napadne myšlienka a čo keď sa to podarí hneď a tá práca mi ujde pred nosom a ja si zas budem vyčítať že tých pár mesiacov som mohla počkať. Neberte má prosím ako karieristku, ale je to veľký finančný rozdiel a v podstate za rovnaku prácu. Nestanem sa žiadna manažérka ani nič podobne, len je to zmena z dôvodu ze skúsenejšia osoba pôjde do dôchodku a je to šanca, ktorá sa proste neopakuje. Neviem si určite prioritu čo je pre mma podstatnejšie. Mám strach ze si vyberiem prácu a potom sa nebude dariť. A potom si hovorím začnem hneď a hneď to vyjde a budem si vyčítať ze toho polroka som mohla počkať. Absolútne neviem čo robiť a manžel povedal, ze to nechá na mna ze je to moja práca a moje rozhodnutie. Ale cítim z neho ze by chcel aby sme počkali. Cítim sa veľakrát blbo že som akokeby ina . Moje kamošky a zname v okoli myslím, že neriešili takéto veci. Skratka to cítili a sli na to. Ja sa na to pripravujem už dlho a čím je to bližšie tak tým sa viac bojím. Pritom si nemyslim, že budem zlá mama asi mám, len strach z neznámeho. Ale cely život som taká že veľa analyzujem, premýšľam a dlhšie trvá kým spravim rozhodnutie. Obzvlášť toto mi pride jedno z tých najťažších rozhodnutí, lebo ovplyni cely môj/náš doterajší život.