• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Bojíte se stáří nebo ho berete jen jako fázi života?

15. dubna 2011 
Ja to citim dost podobne ako @frisbee aj ked z ineho dovodu... Na starobu sa tesim, ale bojim sa hlavne toho, ze sa jej nedozijem, kedze obaja moji rodicia 50-tnici zomreli na rakovinu a starobu a vnucatka ani nedostali sancu si vychutnat :cry: Ja viem, ze na to nemozem takto mysliet a viem ze treba rozmyslat pozitivne, ale to proste nejde, ked mate v rodine taku desivu anamnezu... Snazim sa teda uzivat si kazdy den, ale ten podvedomy strach tam proste je a tazko sa ho zbavuje...
24. únor 2011 v 10:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
@petruska77 iba niektore druhy rakoviny su geneticky podmienene.
ostatne ovplyvnuje to, aky je nas zivotny styl, ake stravovanie.....a pod.
mozno ze prave to, ze si mala tuto smutnu skusenost ta bude cely zivot motivovat aby si zdravo zila
a dozijes sa v zdravi aj svojich pravnucat.... :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
och joj, to je este daleko! :dizzy_face:
24. únor 2011 v 10:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal ..fili,neboj sa ,tebe sa určite ozvem :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
mňa toto šokovalo aj preto,že kamoška bola chodiace slniečko,všetkým rozdávala radosť,zdravo žila,nepila,nefajčila..a nakoniec umrela na rakovinu pečene....preto ma to tak vykoľajilo,sama som disciplinovaná,mám dobrú životosprávu a predsa človek nikdy nevie.
ale už mám to najhoršie za sebou,vyplakala som sa a vyhrala moja optimistická povaha :sunglasses: ..akurát to memento ostalo,to som si sama sebe sľúbila,že ozvať sa všetkým priateľom a neničiť si život nejakými nezmyslami a hádkami,nestojí to za to :wink: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:

@petruska77 ..chápem ťa,stále to tam niekde v podvedomí je :pensive:
24. únor 2011 v 11:50  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee dokeku!!!! :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes:
to je fakt nespravodlive, rakovina pecene pri takej zivotosprave! a taky clovek!!!
to sa ti necudujem, ze to tebou zamavalo...... :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
24. únor 2011 ve 14:06  • Odpověz  •  To se mi líbí
@karot netreba sa báť starnutia dá sa pôvabne stárnuť napíš na mail dám návod batalovanuskin@gmail.com
1. bře 2011 v 16:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
nečetla jsme všechny příspěvky ale můj názor je "Žít každej den jako by měl být poslední" :grinning: (bylo to heslo mého tatínka a mě se líbí je pravdivé. Stáří se nebojím a přijmu jakýkoliv věk co mi osud nachystal...ale doufám že se dožiji svadby své dcery a syna a jejich dětí :wink:
1. bře 2011 v 16:55  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal , rakovinu pečene môžeš dostať aj z niektorých typov žltačky :frowning2:, niektoré sú zákerné, choroba prebieha bez nejakých zvláštnych príznakov a medzitým sa poškodzuje pečeň a prejde to až do rakoviny. Bohužiaľ, nie vždy stačí dobrá životospráva.
2. bře 2011 v 08:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 vedela som, ze zltacka je vlastne choroba na cely zivot. poskodi pecen...
ale ze aj rakovina! :frowning2: :frowning2: :frowning2:
napriklad rakovina koze je taka zakerna...mozes zit zdravo, aj sa chranit pred slnkom, vzdy sa moze niekde objavit....
ale to az tak nesuvisi so starobou. taketo choroby nie su vysadou len starych..... :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
nuz, smutne veci....ale povedz nieco optimisticke ....ja nemam velmi dobru naladu....
2. bře 2011 v 08:42  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal, to je mi ľúto, že si smutná :unamused:. Vieš ja všetky také tie životné heslá a zásady, ako sa máš tešiť zo života, beriem trochu z rezervou. Napríklad to heslo, čo spomenula @brusinka.pusinka , že žiť každý deň, ako by to bol posledný. Ono to vyzerá ako dobrá rada, ale s ničím sa nemá preháňať. Tešiť zo života sa máme preto, lebo je prečo sa tešiť, ešte stále sú na našej zemi aj dobrí ľudia (a niektorí sú naši priatelia :wink: ), krásne veci, príroda, slniečko, úsmevy a dotyky... :slight_smile:. Ale stále rozmýšľať o tom, že toto je možno môj posledný deň alebo posledný deň mojich blízkych, báť sa o nich, vyčítať si, že som niektoré veci nestihla... K životu patrí aj márnotratnosť, ľahkomyselnosť - tak ako žijú deti - v prítomnosti - myslím v zmysle, že niektoré dni možno neprežijeme úplne zmysuplne, prespíme ich či preleňošíme, neuskutočníme niektoré svoje sny, nestretneme sa s niektorými ľuďmi, alebo sa s niekým rozídeme v hádke. Ale netreba si to vyčítať, aj toto patrí k životu. Poväčšinou nevieme, kedy zomrieme my, či naši blízki - a takto je to dobré. Daňou za našu nevedomosť sú občas chvíle , ako nedávno zažila @frisbee, ale takto to asi malo byť. Nemá si čo vyčítať. Veď koľko rozhovorov, stretnutí, slov "mám ťa rád" by stačilo, aby ti nebolo ľúto, že niekto blízky ti odišiel?
2. bře 2011 v 09:27  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal , posielam ti virtuálne pohladenie :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: .
2. bře 2011 v 09:37  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 ..tak,a už zase plačem,pekne si to napísala,naprosto sa s tebou stotožňujem,ja mám ale tú ľútosť preto,že i keď sme boli v kontakte,ona nepovedala skoro nikomu,že je chorá a že je to vážne,trápila sa 3 roky a ja si vyčítam,že som jej v najhorších chvíľach aspoň trochu psychicky nepomohla..to ma trápi veľmi,pretože je to definitívne,nedá sa to napraviť :pensive:

@filipal ..fili,bude lepšie,vydrž :confused:
2. bře 2011 v 09:38  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 dakujem :slight_smile: si velmi mila :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
mne asi najviac zneprijemnuju zivot prave ludia. ti arogantni, netoleranti, agresivni....
ale musime s nimi zit a to je pre mna si najtazsie. vtedy nevidim ani to slnko, pocujem vtacky, ale netesia ma....a tak....

mozno sa tym, aby sme zili kazdy den, ako ten posledny mysli, aby sme si ho vazili....podla mna, keby sme skutocne verili, ze je to ten posledny, tak by sme boli taki paralyzovani, ze by sme nespravili vobec nic....
2. bře 2011 v 09:43  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee dik :slight_smile:
snad......
alebo sa s tym zmierim. lebo ludi nezmenim....
2. bře 2011 v 09:46  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee , nuž, bolo to jej rozhodnutie, vidíš - možno len nechcela, aby si sa trápila a ty sa práve preto trápiš ešte viac. :confounded: , Nechcela ti zle, určite ťa mala rada a preto ťa chcela uchrániť. Určite ti nič nevyčítala a nevyčítaj si to ani ty. Bolesť treba niekedy dostať von, vyplakať sa - a potom už bude lepšie :slight_smile:.
Aspoň tu na Slovensku je taký trend , že ľudia sa starajú do vecí tých druhých, do ktorých im nič nie je, ale o to, čo skutočne cítiš vo vnútri, sa málokto zaujíma.
Možno to má pomôcť aspoň tebe, aby si neurobila tú istú chybu, lebo pred svojimi priateľmi nemusíme ukazovať len svoju veselú tvár.
2. bře 2011 v 09:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal ..najhoršie na psychiku sú tie posledné zimné týždne,ťažko to znášam,teraz konečne vyšlo slniečko,chodím po pozemku a radostne vítam trvalky,ktoré sa pretlačili von z tej zmrznutej zeme.....a energiu mi dávajú aj moje zvieratká..vydrž moja...sú to iba slová,neviem,ako ťa povzbudiť :pensive:
s arogantnými a hlúpymi ľudmi sa neviem zmieriť ani v tomto veku,ale je to márny boj,im to nedochádza a ty sa trápiš,veľa vecí som sa naučila púšťať okamžite z hlavy :wink:
tiež si myslím,že sa nedá žiť deň akoby bol posledný... :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: ja sa rada niekedy iba tak poflakujem :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
2. bře 2011 v 09:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 ...toto je veľká pravda,uvedomila som si to všetko,pomohlo mi aj to smútenie,akurát tam ostala tá otázka,prečo sa také veci stávajú tým lepším z nás,tá bolesť je nesmierna.
2. bře 2011 v 09:54  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee
@bodka70 och dievcata, som rada, ze som vas spoznala! :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
2. bře 2011 v 09:59  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal , aj ja :wink:
2. bře 2011 v 10:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal ..fili,to platí i opačne a myslí si to o tebe určite kopa dievčat tu,veď si tu taký dobrý anjel v témach,každému sa snažíš pomáhať a poradiť :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
2. bře 2011 v 10:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee , len mám pocit, že fili si toho berie občas veľa na hlavu, a pritom má často trápenie sama so sebou :frowning2: .
2. bře 2011 v 10:05  • Odpověz  •  To se mi líbí
:grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: a i keď tento deň tak podivne začal,20 minút som umývala chlpatému Codymu pokakaný zadok a chvost,vonku je slniečko,tu príjemná spoločnosť,na migrénu si dám prášok a možem vyraziť s úsmevom do sveta :grinning: :dizzy_face:
2. bře 2011 v 10:05  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70
@frisbee nuz, dojali ste ma :cry: :cry: :cry: placem :sweat_smile:

ale aj som sa zarehotala, zvieratka su uzasne :slight_smile: idem vyrazit von. fakt je krasne...aj u vas Bodka?
a vies, mne do staranie sa do druhych pomaha nemysliet na seba....cize nehladajte za tym len anjela, ale aj sebectvo :stuck_out_tongue_closed_eyes:
2. bře 2011 v 10:10  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 ..jasne..to poznám,mne mm nadáva,že či nemám dosť svojich starostí a riešim cudzie....ale ja si myslím,že človek musí dávať,inak by sme tu boli zbytočne na svete :wink:
2. bře 2011 v 10:10  • Odpověz  •  To se mi líbí
@filipal ..tak a hore hlavičku a šup von,ja idem do mesta,poobede budem asi sťahovať papagája do novej klietky,tak idem načerpať silu :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
2. bře 2011 v 10:14  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee , aj ja som predvčerom aj včera mala hroznú migrénu, ale ráno sa na mňa vrhol môj muž, do práce som išla so zmäknutými kolenami :grinning: , potom mi cez deň volal, že mu veľmi chýbam (také dačo mi nepovedal už možno 10 rokov), máme teraz medové týždne, kedže deti sú na jarných prázdninách v tábore. :sunglasses:, takže potom už bolo po migréne.
Ináč ja si jarné slniečko vždy spájam s účtovnou uzávierkou a daňovým priznaním, tesne pred koncom už šturmujem aj po nociach. Takže pre mňa je jar spojená s tým, že po prebdenej noci v práci vyjdem von na ulicu, oči vyťahané od počítača, v bruchu 10-ta káva, vtáčiky čvirikajú, všetko je až ostro zelené a "oskar" až príliš svieti do očí (nemusel by až tak silno :wink: ). Cítim sa potom ako po fláme. Napriek tomu sa vtedy cítim tam zvláštne šťastná. Štastie je vec kontrastov.
2. bře 2011 v 10:15  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahojte,
tato tema sa nas v rodine momentalne tyka, a aj ja sama nad nou casto premyslam..
Dedko mojho muza ma asi 88 rokov.Odkedy mu zomrela manzelka (asi 7 rokov dozadu), ide to s nim z kopca.
Ja som ho spoznala asi pred 5 rokmi.Bol este culy, rozpraval nam o svojich vcelach, o zvieratach a statku (zije so svojou dcerou a jej muzom v dome- cize s mojimi svokrovcami).Mal vcely, zajace,pavy, sliepky.Postupom casu vsak zacal chradnut, najma psychicky, pretoze ho babka cely zivot komandovala, a on sam si nevedel predstavit zivot bez nej.
Babka mu kazala kazducku vec co mal urobit, vyhanala ho do roboty, nutila ho robit mnhoho veci na statku.
Ked sa babka pominula, dedko bol ako babka bez babkara.Sice sa staral o vcely a zvierata, ale nerobil nic viac.
Ako to tak byva, ked schradol psychicky, zacalo sa rucat aj jeho fyzicke zdravie.
Ma alzheimera, myslim ze aj starecku demenciu, a rakovinu prostaty.Zaciatky boli pre svokru narocne, musela zacat dedka kontrolovat na zachode, zaviedli mu hadicku na moc a trebalo mu cim dalej tym viac pomahat.
Dnes je dedko ako dieta.Nevie kde je, kto su ludia okolo, pletie si svoju dceru s nebohou manzelkou.Sem tam ma svetle chvilky, kedy rozpozna nas, aj svojho pravnuka, no vacsinou sa pyta domov (ked je doma) alebo hovori neskutocne nezmysly, napriklad sa rozprava s televiziou.
Jeho problemy uz pred casom zacali zasahovat do rodinnej pohody.Na prizemi, kde ma dedko izbu,je aj spalna a obyvacka.Dedko budi svokru niekolko krat za noc, chodi po dome a rozprava z cesty.
Zapacha od mocu, pretoze sa mu vylucuje kozou.Obcas uz neudrzi stolicu :frowning2:
Casto po nas pokrikuje hej ty, a potom nas taha do izby a vysvetluje napriklad, ze potrebuje zaviest domov.Nie je mu skoro nic rozumiet.Navstevy, ale uz ani domaci sa tam necitia dobre.
Moja svokra sa citi zaviazana svojmu otcovi,velmi sa o nho chce starat.Dedko vsak casto pada, treba ho umyvat,treba okolo neho robit den aj noc.
Svokor uz davno navrhoval opatrovatelku, co by chodila k nom domov pomahat.Svokra maka cely den, maju veliky dom, zahradu, mnoho navstev denne, zvieratka a este o dedka sa treba starat.
Momentalne sa svokor rozhodol, ze tam v dome nebude.isiel do bytu, s tym ze cakal ze sa svokra spamata a najme aspon nejaku pani na vypomoc.Rozhodne si to mozu dovolit.
Svokra vsak nic neurobila..svokrovci sa nebavia...

2. bře 2011 v 10:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
@bodka70 ..ja som slamená vdova,mm príde zajtra domov po 14.dňoch,nejaké podlamovanie kolien nehrozí,budeme chytať tú myš,čo mám za linkou,to bude ten správny adrenalín,pištím už teraz :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
toto mám podobne,hehe,bez slnečných okuliarov nevyjdem ani v zime,inak som mimo :grinning:
presne tak.....mňa onehdá doviedlo k blaženému pocitu zistenie,že sú vonku tie trvalky...akomálo stačí človeku :grinning: :dizzy_face:
2. bře 2011 v 10:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
@tea333 ..tak toto je najhoršie,dožiť sa vyššieho veku,to áno,ale človek dúfa,že nebude chorý,toto je naozaj smutné prežívanie a postihuje to široké okolie..ľudia pomaly aj zabudnú pri tých starostiach,aký ten človek bol,keď bol zdravý.
Určite to chce odbornú pomoc,je to náročné pre všetkých :pensive:
2. bře 2011 v 10:26  • Odpověz  •  To se mi líbí
@tea333 a nemôže sa so svokrou porozprávať tvoj muž? Je pekné, že svokra myslí na svojho otca, ale v tomto štádiu je mu myslím jedno, či sa o neho stará blízka osoba, alebo mu s ním pomôže ošetrovateľka. Mala by myslieť aj na svoju starobu, to chce ostať na to sama, bez muža - veď s ním prežila určite veľa dobrého i zlého.
Môj šéf vo firme sa takto postupne staral o 4 "starkých" - tak ich nazýval :wink:. 9 rokov sa staral o svokra po porážke (denne ho chodil kúpať, holiť, prebaľovať, obliekať, kŕmiť...), lebo svokra ho nevládala dvihnúť. Potom, keď svokor zomrel, položila sa svokra (choré srdce), tie roky starostlivosti ju poznačili, o ňu sa staral cca 2 roky. Potom prišla na rad jeho mama - behal s ňou po nemocniciach a nakoniec zhruba 6 rokov sa staral o svojho otca. Ráno k nemu do bytu, prebaliť, vymeniť pocikané posteľné prádlo, namazať, lieky, jedlo. Na obed bežal ho skontrolovať, zohriať obed, večer kúpanie, prebaliť atď. ... Jeho otec bol našťastie psychicky v poriadku, len udržiavanie stolice a moču bol ku konci problém. Jeho otec vedel, že ak už skončí úplne na plienkach, tak bude musieť nastúpiť opatrovateľka, že už to bude neúnosné. Snažil sa vydržať čo najdlšie, nakoniec sám uznal, že už to obaja nezvládajú, posledný polrok bol v dome opatrovateľskej služby, na začiatku bol ešte čiperný, vyhrával tam sestričkám na harmonike (to mal 91 rokov!), ale posledný polrok už to s ním išlo dolu vodou a potom zomrel.
Chcem tým len povedať, že mnohí príbuzný (tí lepší) sa snažia o svojich "starkých" starať čo najdlhšie, ale na konci jednoducho príde tá chvíľa, že už je to nezvládnuteľné a treba prijať odbornú pomoc, zmieriť sa s tým, že náš otec, svokor, mama ....zrejme nezomrú doma, ale na nemocničnej posteli. Dôležité je to, aby sme ich ďalej navštevovali a prejavovali im svoj záujem, dokedy sa dá.
Svokra by si mala uvedomiť, že prehnaným hrdinstvom a "obetavosťou" škodí hlavne tým, čo ju najviac potrebujú a aby nakoniec nedopadla tak, že si zničí úplne svoje zdravie a ona bude tá, o ktorú sa budú musieť všetci starať.
2. bře 2011 v 11:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
@frisbee tiez si to myslim..ludia okolo ho zacinaju ignorovat a spravat sa k nemu ako k "veci", pretoze mu bohuzial uz nejde nic vysvetlit.treba na neho zakricat, a jednou vetou povedat co ma robit.Ibaze dedko zabudne po 3 krokoch, tak je to stale len krik: "dedko, nestojte tu, chodte si sadnut!!" a dookola cely den.


@bodka70 dedkova zena zomrela na nemocnicnej posteli, jednoducho odisla do nemocnice, lebo jej bolo zle, a uz sa nevratila.Vsetci ju velmi milovali.Zomrela sama, v noci, v nemocnici.Myslim ze si to svokra nechce pripustit aj u dedka.
Naozaj, rodina nie je stastna, ziju s najmladsou dcerou, ta sa skryva na poschodi v izbe, svokor posledne roky vkuse chodi na dovolenky, aj sam, s kamaratmi, len aby nebol doma..posledne dva roky je kazde dva mesiace niekde.Je sice cestovatel, ale teraz uteka.Ani nam to uz nie je prijemne tam chodit, kedysi sme boli stale tam, ale teraz je to horsie.
Svokrovci aj nasho maleho strasne miluju a najradsej by s nim boli cely den, ale svokra je tak zamestnana dedkom, ze mam pocit ze padne z noh kazdu chvilu.chronicky nevyspata.
Ona ma asi pocit, ze keby prijala pocit, tak by ako dcera zlyhala :frowning2:
moj manzel im dohovaral.hlavne svojej mame.aj ja som jej dohovarala, mame vyborny vztah.Ona si aj prizna, ze to je tazke, ale tu babu proste hladat nechce :unamused:
2. bře 2011 v 11:47  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek