Zemřelo mi dítě

akejka : I ja vim, ze priroda se postarala o to co mela. I ja si nedokazi predstavit starat se o postizene dite. I ted rikam, ze chci zdrave nebo zadne. Mozna zadam moc a nikdo me to nezaruci, ale i presto se tesim na dalsi tehotenstvi a vim, ze preziji i dalsi veci, ktere by me mohli potkat, ale nemusi (pokud mozno). Verim, ze priroda umi zaridit i "nahradu" za meho andilka. Vsechno chce jen svuj cas, aby mohl clovek znovu nacerpat nove sily.

Mili: Ver mi, ze nemuzeme rikat ci psat, co je horsi a co neni. Pro me je nepredstavitelne vychovavat dite jako ty a prijit o nej. Pro akejku muze byt nepredstavitelne to, co prozivam ja a pro ostatni je nepredstavitelne potratit v prubehu tehotenstvi...... Kazdy mame sve hranice jinde, kazdy prozivame situaci jinak. Vse co prave prozivame at je to tezke nebo krasne (to je samozrejme lepsi) muze nekomu ublizovat nebo ho ranit, nebo ho naopak postavit na nohy a jit dal.... Moc me pomohla rodina, to v prvni rade a dalsi kdo pomahaji jsou lide tady na MK, lide okolo me, ikdyz to tak nekdy nevypada..... Jak rika moje mamka, vsichni jsme jednou na dne a jednou na vrcholu, pak zas na dne a pak zas na vrcholu.....je to kolobeh zivota...

Já jsem to tak myslela, že se velikost bolesti nedá určovat ani zjistit, záleží i na okolnostech a na osobnostech lidí, kterým se to stalo.
Akejka víceméně potvrdila, co si myslím. Věřím, že ji to bolelo moc a hodně ji to vzalo, to je jasné. Ale já bych např. nedokázala o Milence říct, že uvolnila místo Tomíkovi. nyní to nijak neodsuzuji, aby mi bylo rozuměno, kdybych potratila, tak bych to říct dokázala, taky bych si myslela, že se nejspíš miminko vyvíjelo tak špatně, že pro něj bylo lepší, aby se nenarodilo a proto přirozeně odešlo. Ale s Milenkou už je to jiné, nikdo ji ani částečně nemůžeme pro mě nahradit a říct že uvolmila místo je pro mě nepřijatelné. Ona je pro mě naprosto jedinečná osobnost a pořád má v mém srdci místo stejně důležité jako ostatní moje děti. Tomášek nepřišel místo ní. Ona to své místo pro mě stále má. Nedokážu si prostě říct, odešla, nedá se nic dělat, přišlo další dítě. Je to už dva roky, co odešla a chybí mi pořád stejně, i když se mi narodilo další dítě.

oxan,mne maličká nezomrela v brušku... narodila sa cis. rezom a žila 29 minút... keby tam bol už vtedy inkubátor, mohla mať viac šancí na prežitie. ja som ležala na rizikovom a 2 hodiny som chodila za sestričkou, že mám bolesti. ona ma zakaždým poslala ľahnúť si a že si nemám vymýšľať... keď konečne zavolala izbového dr. ten len zhrozene skonštatoval, že preboha ona už rodí... no a kým prišiel inkubátor z druhej pôrodnice malá bola na svete už asi 15 minút. netvrdím, že by bola určite prežila, ale mohla dostať aspoň šancu........ a najhoršie je , že zomierala sama. kým som sa prebrala po cisaráku už bol koniec... a spôsob akým mi to oznámili tiež stál za to. prišla tlupa lekárov a jeden zahlásil citujem: nepodarilo sa nám to zachrániť!!!! ...to, nie dieťa. pre nich bola len to...

Mayap, tak tomu rozumím moc dobře, jak bolí, že mohla dostat šanci, i když není jisté, zda by stejně nezemřela, ale ta šance tu byla a naše holčičky o ní byly připravené. Moje malá taky měla šanci, ale protože ji neléčili, nechali jí doma se zánětem mozku, že to není nic vážného, tak tu šanci nedostala. ☹

mili, a najhoršie je , že všetci si myslia, že už je dobre, že to prebolelo... ale ono to tak nie je... stále si vyčítam, čo som mohla urobiť inak, že som sa nemala nechať odbiť... no mala som dvadsať rokov...
naučila som sa pretvarovať, že všetko je fajn. veď mám dvoch chlapcov, tak čo by som chcela. plačem, keď som sama. pozerám si jej fotku v truhličke - jedinú ktorú mám a stále sa pýtam prečo práve ona.

presne tak, ako píšete o tých hraniciach - ako máme každá hranicu (alebo prah) bolestí inú, inú máme aj hranicu psychickej bolesti.
Mili medzi našimi anjelikmi je rozdiel v tom, že môj bol zrejme ťažko postihnutý od počiatku, nebol silný na to aby prežil, preto si myslím že tu nechal miesto pre Lucinku. Ale tvoja Milenka sa narodila zdravá, bola zdravá až do tej herpetickej infekcie, a nebyť lekárov, ich zlého prístupu, Milenka by tu bola medzi nami. (ak som to správne pochopila z prvých príspevkov, čítala som diskusiu od začiatku) Viem, že preto ty to tak nevnímaš - to uvoľnenie miesta pre silnejšie dieťatko. Naše príbehy sú rozdielne, rozdielne ich vnímame a vysporiadavame sa s nimi. Ty si úplne v inej situácii (pre mňa veľmi ťažkej, nepredstaviteľnej - ako spomenula Aminam), chápem, že tebe Milenku už nikto nikdy nenahradí
😢
Drž sa mili, si veľmi statočná. Želám ti, aby čas aspoň trošku zmiernil tvoj žiaľ, tvoje utrpenie.

Akejka, díky, jsi moc hodná a věř mi, že je moc dobře, že máš svojí druhou holčičku a ulevilo se ti. Myslím, žes mě pochopila velmi dobře. 😉

Mayap, přesně. Člověk nemůže těm ostatním pořád kazit život smutkem, tak se snaží být pro ně v pohodě, ale uvnitř je to bolavé místo a občas si musí poplakat a vypovídat se, v tom je dobré, že tady se můžeme vypovídat a vypsat a nikoho tím nezatěžujeme, protože tady je každý dobrovolně.
Já se snažím si nevyčítat, ale stejně mě taky hodně věcí mrzí, když si uvědomím, že stačilo celkem málo, třeba být průbojnější, nenechat se odbýt, ale nedokázala jsem to, mrzí mě, že jsem více neposlouchala svůj vnitřní pocit, že jsem se snažila si namlouvat, že lékaři a medicína prostě ví a já mám jen takový nejasný pocit, že to není v pořádku. Jenže ten pocit byl pravdivý a lékaři a medicína se mýlili, ale to se nedalo vědět předem, zpětně se to snadno hodnotí.

Ja si myslim, ze se tady chapeme v "jiste" hranici vsichni. Jen to piseme jinymi slovy a jinymi prozitky..... I muj syn mohl zit nebyt nezodpovednosti lekaru. Ale ja pro jeho prichod na svet udelala maximum a delam i pro to dalsi dite. Urcite mi nenahradi maleho Honzulku, ale pomuze mi v tak tezke chvili, kterou ted prozivam. Dite si preji od svych 20 let, dnes je mi 28 a nemam zadne, ci vinou? Svou urcite ne.... ja udelala opravdu maximum!

Mili: Nikdy nezapomenem, to ani nejde! Jen se musime umet radovat z dalsich veci a nevycitat si, ze se v tak tezkych chvilich dokazeme i smat, ale najdeme si i cas, kdy muzeme plakat.....

aninam: podľa mňa nežiadaš moc, keď chceš len zdravé dieťa. Ja som taká istá. Ak by sa mi potvrdilo, že čakám postihnuté dieťa, radšej by som išla na interupciu. Asi ma za to niektoré maminky odsúdia, alebo mi povedia, že som slaboch, jednoducho by som to nedokázala. Nechcela by som, aby sa dieťatko trápilo, malo zdravotné problémy, žilo len krátko...
Keďže si tehu mala normálne, a chybu urobila lekárka pri pôrode, určite budeš mať aj ďalšie tehotenstvo O.K. Nech ti ten čas do ďalšieho tehu rýchlo ubehne, a nech sa z dovolenky vrátite s tým najkrajším suvenírom, aký si možno priniesť 😉

Ani, jj, a v tom mi právě pomáhá Tomík, že člověk někdy pláče, ale s ním se nemůže nesmát a nemít radost. 😀

I me pomuze dalsi tehotenstvi, vim to. Kazdy rika, abych se na nej neupinala. Nedelam to, ikdyz to tak nevypada. Bud to vyjde nebo ne, ale hlavne at je to zdrave, pokud by nebylo......radeji nahlas nerikam (nenapisi to tu). Detsky smich je lekem na kazdou dusicku spolecne s casem.
Vzdy jsem rikala, ze na dite musi byt dva. Neumela jsem jit a nekoho podvest ...... Tak i ted dokazu cekat, az budeme oba pripraveni......A treba to bude italka ci ital 🙂 a kdyz to nevyjde tam, vyjde to jinde....

A zatim mam ty zastupy deti ve skole......a nic si na nich nevylevam. Ono to ani nejde 😉 🙂

akejka, ja ťa za tvoj názor neodsúdim, chápem ťa a neviem s určitosťou povedať ako by som sa zachovala, akby som bola tehu s postihnutým dieťatkom. neviem ako by som sa rozhodla... na jednej sstrane som proti interupciám, no na druhej strane ak je dieťatko postihnuté tak...

maya tak to ma mrzi a k tym lekarom radsej pomlcim...na jednej strane viem ze pre nich to je len praca city tam nie su a v podstate sme ako zakaznicky ale oznamit takto matke smrt dietatka to je hruza

oxan, a to ešte nebolo nič. keby si vedela ako na mňa vyletela jedna ženská, keď som jej nevedela povedať, ktorá pohr. služba ju má pochovať? škriekala po mne , že kto to má vedieť... bolo to len pár hodín po tom ,čo mi povedali, že maličká zomrela...

tak ja by som jej dala teda ja sa nerada hadam ale ked raz vvletim sodoma komora... 😠 ja som rodila jeden den na obed videla som ho vecer este v tom vyhrievacom inkubatore a na druhy den rano mi prisla dets lekarka povedat ze maly musi ist do blavy na kramare bla celkom v poho ja som vsak ostala v soku sak vies pocity...potom som sla po 2 dnoch za nim operovali ho presne na jeho 2 tyzdne ale op sa nepodarila a vecer o 10 zomrel ale mozem povedat ze tam bol personal aj doktori uplne super a po 9 mesiacoch snazenia sa mi potom narodil matus-maly ancias co nevidi to nepokazi ha ha teraz je uz fajn ale tie prve mesiace to bola depka ako vysita ja som ti normalne nenavidela-a to doslova kociky tehotne a tak ale to bola ta faza jedna to preziva tak jedna onak

tiež som sa stretla s pomenovaním "TO" na zárodok dieťaťa,keď som si pri Romankovi bola potvrdiť tehotenstvo.

no a k tomu bohu ja som neveriaci tomas respektive mozno tam hore urcite je ale nemam rada takych co chodia do kostala svatuskari a pravda je niekde uplne inde a vytaca ma aj to ze boh to tak chcel a tak to je ale v tej danej chvili clovek ma zlost a take slova vtedy stracaju zmysel aj ked mili to urcite zasa pomohlo kedze je veriaca ja som zasa mala s toho nervy

dadula to je hruza no co uz asi sme vsetci fakt len ludia ☹ ale zasa lekari na onkol-bola tam moja KAMOSKA AJ V BB AJ V BLAVE vravela ze boli v pohode aj na tej kard v bl

aninam vy sa uz mozete snazit?citam ze mas nap snazilky?mne povedali tiez ze hned aj ked od sexu som bola taaaakto...vzdialena a niektorym babam ze az po pol roku samozrejme po cisaraku je to ine

ani, ozaj, ako dlho ste sa snažili o 1. mimi ? Ako si písala od tvojich 20-tich rokov ? Alebo si len túžila po mimi od 20-ky ?
nám sa 1. dcéra podarila splodiť až po vyše roku snaženia, aj to s pomocou lekárov a hormónov, mala som aj cystu na vaječníku, takže moja šanca otehotnieť bola 1 jediný deň každé 2 mesiace. Na 2. dcéru sme si tiež počkali vyše 6 mesiacov. Bavila som sa tu o tom s mamičkami v jednej téme, je to rôzne, ale väčšinou dlhšie trvá splodenie prvého potomka.

mayap: ani ja nie som nejakým zástancom interupcií - podľa mňa nemá slúžiť ako antikoncepcia, ale zo zdravotných dôvodov matky, alebo dieťaťa som za...
Inak mám známu, tiež ju za to neodsudzujem, aj keď s ňou nesúhlasím, ktorá v 30-ke išla na interupciu, lebo to "vtedy tak cítila" - má už niekoľko rokov ženatého milenca, vyhrážal sa jej rozchodom, ale aj tak nikdy svoju ženu neopustí. Rozhodla sa pre milenca a dala si mimi zobrať, aj keď celá jej rodina bola proti, chceli jej pomáhať s mimi...Dnes po 2 rokoch hovorí, že túži po mimi, ale podmienky sú rovnaké, stále ten ženatý milenec...To ma na nej vytáča, že podľa momentálnej nálady, alebo pocitov išla na interupciu a zrazu po 2 rokoch už náladu na bábätko má...

Inak som si všimla, že tu na MK je dosť veľa mamičiek, ktoré prišli vinou lekárov o dieťatko. Je to veľmi smutné, že sa to stáva tak často 😢

oxan: Muj gynekolog mi rekl, ze po 3 mesicich muzeme jit znovu do otehotneni. Malemu by byly v sobotu 4 mesice. Mela jsem prirozeny porod, byt klestovy. Lekari tady v ST v nemocnici a v CB mi rikali pul roku a na genetice mi rekl lekar po sestinedeli. Pry si to priroda zaridi tak jak ma.....
Akejka: Maly se nam povedl po 3 mesicich snazeni jen o vikendech. S timhle si myslim nemame problem.

tak super aj my sme mohli ale vtedy sa nedarilo ja som bola hotova-ale zase nie ako tu babenky v rubrike vlastovky ze som si robila grafy merala teplotu a tak a potom som sa na to vybodla a otehotnela som a ani to je dobre ze to nieje trebars vrodene ze mas mozno trochu mensi strach ako tie baby co by sa im to mohlo opakovat my sme boli aj na genetike a tam nam dali moznost opakovania len 3 percenta tak som sa menej bala aj ked stres tam bol myslela som si ze sa to prejavi aj na krpcovi ze bude nervozny nebude spat ale v pohode tak ti budem drzkat palce a mozno s zideme v teme spolocny termin chi chi

oxan: Ja nikdy nemerila BT, nechavam to prirode. Ale dite si moc preju. Rodina, uplna rodina byl muj sen, tedy vlastne neustale je..... 🙂
My muzeme da se rici hned, ale manzel je ten, ktery je chytrejsi a ceka na dovolenou 🙂

aninka, naše malé druhé je Tatranec, boli sme tam po Romankovom pohrebe si oddýchnúť v Ždiari a načerpať novú silu. Verím, že prídeš s dobrou správou, moc Vám to želám 🙂

oxan, najviac si vážim lekárov z BA ARO a tiež sestričky, boli super, kedykoľvek sme si zavolali pre výsledky, ochotne odpovedali, dvakrát som mohla za Rominkom chodiť,vysvetlili nám kde čo na prístrojoch ukazuje,keďže nie sme z BA našli nám spoje do Antolskej - keďže sa tam vozia všetci zomrelí pacienti na pitvu a my sme ju nechceli, poradili, kde to nájdeme ...
Na Onkol. by som im želala hlavne väčšie priestory, je tam 10 izieb pre Malé deti od 0 - 10 rokov a neviem presne koľko pre Veľké deti od 10 - 18 rokov.Na izbe sú zväčša 2 maminky s deťmi ale určite by bolo lepšie,keby v čase leukopénie - keď je oslabený imunitný systém z nedostatku leukocytov - nosia sa vtedy plášte a rúšky a dieťa nesmie ísť mimo izby,len na ošetrovňu - keby bolo dieťa s mamou na izbe sami. Veď je to divné, že zrovna v nemocnici kde má byť sterilné prostredie dieťa dostane infekciu ! Ďalej som ostala prekvapená, že síce tam mamičky majú kuchyňku s mikrovlnkou a dvoma chladničkami, ale keď chcú stravu, tak sa dá objednať, ale treba chodiť na -2 do jedálne a to si vieš predstaviť od takého malinkého dieťatka odbehnúť sa nedá hocikedy.Ja som chodila na obedy dva týždne, to keď Rominko zaspinkal a spolubývajúci alebo sestričku som poprosila,aby ho postrážili, ale teda najedená som bola za 5min a to som stále myslela na neho,či je OK.Keby sa podarilo aspoň aby stravu nosili na oddelenie,len to neni také jednoduché,vraj.
Deti, ktoré berú chemoterapiu sú veľmi uplakané, ani sa nečudujem, také svinstvo keď tečie do nich,veľmi sú fixované na maminky,takže náruč mamy je to najlepšie. Chodia tam dobrovoľníci, klauni s červeným nosom a tiež pani učiteľka, sú veľmi milí. Aj pani psychologička je zlatá osoba, určite ju je tam treba.

Keď je tam mamička s takým malým drobcom musí si z domu doniesť sterilizátor, ohrievač na jedlo, svoje fľašky,všetko čo potrebuje pre dieťatko doma- kozmetiku, plienky, vlh.obrúsky, oblečenie,hračky. Najviac mi tam chýbala nejaká vanička v ktorej by sa dalo bábo okúpať, sú tam také plechové nechutné umývadlá zanesené od vodného kameňa.
Verím, že osveta ohľadom onkológie je dosť rozbehnutá, že sa im podarí zohnať dosť peniažkov a budú mať lepšie priestory a podmienky. Bohužiaľ nikto nevie, prečo leukémia ani nádory vznikajú, kiež by našli nejaký liek.
Ja som sa zapojila aj do Dobrého Anjela, je to síce len 100,-Sk mesačne, ale rodičia majú riadne náklady spojené s pobytom, cestovaním - každé 2 týždne po prepustení domov a nehovorím o liekoch.
Veľa lekárov je zapojených aj v organizácii Plamienok - hospic pre deti,čo to majú zrátané ... obdivujem ich za to.

aninam tak to je super, že nemáš problém s otehotnením. Inak môj muž bol tiež ten, ktorý rozhodol, že s ďalším otehotnením (po potrate) počkáme nie pár mesiacov, ale pár rokov. On vyzeral, že ho to vôbec nezobralo, nikdy o tom nerozprával, ale v duchu to prežíval tiež veľmi zle a zľakol sa, že sa to zopakuje, tak preto tá dlhá pauza...

dada, ako si popisovala pobyt na onkológii, podobne to vyzeralo aj na Dojčenskom odd. na Kramároch, strávila som tam s malou tieto Vianoce ☹ Mala zahlienenie, soplíky, dusila sa a tak nás hospitalizovali, aby sa mi doma v noci neudusila. Najprv jej stanovili hrozné diagnózy, až som plakala. A to bol zle urobený RTG pľúc, malá pri snímkovaní strašne plakala a nebrali to do úvahy, že má stlačené pľúcka. Diagnóza znela - posunuté dýchacie cesty, hernia bránice a presahovanie čriev do pľúc. Vraj to mala vrodené - ja som tam s plačom vysvetľovala dr., že to nemôže mať vrodené, veď sa narodila zdravá, všetky vyšetrenia boli O.K., Dr. mi vravel, že môžem byť rada, že mi nezomrela na SIDS. Behom 4 dní dorobili ostatné vyšetrenia, bočný RTG, sono pľúc a všetky diagnózy sa vylúčili - tzn. je úplne zdravá...
Zbytočne ma vystrašili a vystresovali ☹ A doniesli sme si z nemocnice akurát tak rotavírusovú hnačku ☹ Tiež tam bola tá hnusná plechová vaňa - manžel mi priviezol aj vaničku, aby som malú mohla kúpať. Stravu mi musel nosiť, lebo pre mamičky tam nevarili a chodila som do sprchy, na WC, ke´d malá spala, alebo mi ju postrážila ďalšia mamička, čo bola so mňou na izbe. Celé noci tam bol ruch, svietilo sa, vedľa nás vyšetrovňa - tam vozili urgentné prípady, čiže celú noc sa ozýval plač, vyspala som sa menj ako v pôrodnice. Aspoň mi dovolili spať s malou na izbe, aj mi dali posteľ - iné mamičky museli spať na izbe matiek.